Na počesť stého výročia vzniku Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vysadili pracovníci Správy Tatranského národného parku dňa 16.04.2019 štyri symbolické stromy. Vysádzané boli pôvodné, dlhoveké druhy drevín – dva jedince javora horského (Acer pseudoplatanus) a dve lipy malolisté (Tilia cordata). Lokalitou výsadby boli pozemky vo vlastníctve Mesta Liptovský Mikuláš. V minulosti boli využívané ako športové ihriská, aktuálne sú to trávnaté, oddychové plochy vnútroblokov medzi Hurbanovou ulicou a ulicou Janka Jesenského v Liptovskom Mikuláši. Ak nedôjde k ich úhynu alebo poškodeniu verejnosťou, môže štvorica stromov s výškou od troch do štyroch metrov v danej lokalite vegetovať sto až dvesto rokov. Dreviny boli po výsadbe prihnojené, výdatne zaliate vodou, zamulčované a stabilizované troma opornými kolami. Báza kmienka bola ochránená voči mechanickému poškodeniu (pri kosení) jutovou tkaninou. Pri každom zo štyroch stromov bude umiestnená informačná tabuľa, ktorá bude informovať verejnosť o aký druh dreviny sa jedná a pri akej príležitosti boli vysadené.

Po roztopení snehu, pred nástupom novej vegetácie, nastáva každoročne zvýšené riziko vzniku požiarov. Suchá tráva je ideálnym prostredím na jeho šírenie. Aj v tomto roku sme ich zaznamenali už niekoľko. Väčšina z nich vznikla pričinením človeka, či už išlo o zámerné vypaľovanie starej trávy, ktoré sa vymklo spod kontroly alebo o neopatrnú manipuláciu s ohňom. Takýto prípad bol zaznamenaný aj v areáli nálezu skamenenej výplne lebky neandertálca v travertínovej kope Hrádok v Gánovciach. Zhorel približne hektár trávnatého porastu v archeologickom nálezisku. Pred niekoľkými dňami prepukol požiar na pozemkoch v správe ŠL TANAPu pod Tatranskými Zrubmi. Oheň okrem ekonomických strát na majetku a lesných porastoch má negatívny vplyv aj na pôdu, rastlinstvo a živočíšstvo v postihnutej oblasti. Pohyblivejšie jedince pri troche šťastia dokážu ujsť, veľké percento menej pohyblivých druhov také šťastie nemá a v ohni zahynie. Zhorenisko je cintorínom živočíchov najmä hmyzu, obojživelníkov, plazov, drobných cicavcov a vtáčích hniezd s vajíčkami.

Správa TANAPu apeluje na návštevníkov národného parku a priľahlých území, aby nemanipulovali s otvoreným ohňom v prírode. V mene ostatných obyvateľov našej prírody Vám za to ďakujeme.

Na Správu TANAP-u bol v polovici júna 2018 nahlásený uhynutý bocian biely, nájdený pod elektrickým vedením v obci Gerlachov. Po príchode na miesto sme zistili, že bocian zahynul v dôsledku nárazu do elektrického vedenia 22 kV. Tieto bývajú za zlých poveternostných podmienok, napríklad v hmle, pre vtáky zle viditeľné. V prípade väčšieho vtáctva ako labuť, bocian, volavka alebo dravce sú kolízie s drôtmi často fatálne. Vďaka identifikačnému krúžku na nohe sa podarilo zistiť, že bocian pochádzal z obce Dessau-Ziebigk, ktorá sa nachádza v Sasku v štáte Nemecko, kde bol aj okrúžkovaný ako mláďa na hniezde v roku 2013. Tragická nebola len strata bociana, ale aj úhyn troch mláďat na hniezde, ktoré jeho partner nebol schopný sám dochovať. Krátko po tomto náleze bol na Správu TANAP-u nahlásený ďalší nájdený bocian pri elektrickom stĺpe, tentokrát v susednej obci Batizovce.

Obidva incidenty sme nahlásili Východoslovenskej distribučnej a. s., správcovi elektrických vední a požiadali ich o súčinnosť. Po vzájomnej konzultácii a dohode sa navrhli vhodné odkloňovače letov. Na elektrické vodiče boli v obci Gerlachov nainštalované zviditeľňovače vodičov elektrického vedenia typu swan flight diverter, v kombinácii s odkloňovačmi letu typu a Firefly. Rovnako aj v obci Batizovce boli vykonané preventívne opatrenia a stĺp bol zaizolovaný. Novo osadené prvky by mali v budúcnosti zamedziť úhyn nie len bocianov, ale aj iného vtáctva využívajúceho toto prostredie ako hniezdisko či lovisko.

V súvislosti s vysokou snehovou pokrývkou a silnými mrazmi v mesiacoch december a január, sa k nám do rehabilitačnej stanice dostalo viacero poranených dravcov a sov. Vysoké percento z nich sa našlo v blízkosti ciest, kde hľadajú potravu a pravdepodobne boli zrazené autami. Pri vyššej vrstve snehu majú dravé vtáky problém dostať sa k svojej koristi, následne hladujú a môžu byť zoslabnuté. Vďaka všímavým nálezcom a dobrej opatere v našej chovnej stanici sa podarilo viaceré takto hendikepované živočíchy vrátiť do prírody. Takto sme úspešne po rekonvalescencii vypustili dve sovy obyčajné a jedného jedinca sokola myšiara so zaujímavým cestovným pasom. Tento dospelý samček  bol nájdený 25. decembra 2018 a prevzatý do opatery kolegom J. Ksiažekom v obci Levkovce pri Kežmarku. Na naše prekvapenie mal na nohe maďarský ornitologický krúžok. Po zaslaní informácie o čísle a type krúžku do krúžkovacej centrály, sme o pár dní dostali z Maďarska podrobnú správu o našom privandrovalcovi. Sokol bol nezameniteľne označený 2. júna 2017, ako jedno z mláďat v búdke na juhu Maďarska pri meste Bács – Kiskun, pri Csongrade, 275 km vzdušnou čiarou  vzdialenom od miesta nálezu. Veľmi zaujímavý je jeho presun už po prvom roku a šiestich mesiacoch jeho života, kedy po 23 dňoch priletel  k nám na sever pod Tatry. Po viac ako mesačnom liečení bol 5.februára 2019 sokolík plne uzdravený a mohol byť vypustený opäť na slobodu (video z výpúšťania si môžete pozrieť TU).

Na Správu TANAP-u občania každoročne, najmä v zimných mesiacoch, hlásia nálezy zranených, podchladených alebo aj uhynutých netopierov. Najčastejším miestom nálezov je už niekoľko rokov oporný múr nadjazdu štátnej cesty v Ružomberku, neďaleko parkoviska pri SCP Mondi. Pokiaľ v týchto podmienkach poklesla teplota dlhodobo pod -15°C, mali desiatky raniakov hrdzavých zimujúcich v puklinách betónu problém tieto nepriaznivé podmienky prečkať, nakoľko celý premrzol. Z toho dôvodu sa v rámci prevencie Správa TANAP-u rozhodla na problémovú lokalitu skúšobne nainštalovať dve zateplené búdky, ktoré sú prispôsobené potrebám zimujúcich netopierov. Veríme, že aspoň čiastočne pomôžu týmto vzácnym druhom živočíchov úspešne prezimovať.

Pozitívna informácia prišla na Správu TANAPu začiatkom januára tohto roku, kedy Ministerstvo životného prostredia SR odkúpilo pozemok v NPR Choč, ktorý bol v súkromnom vlastníctve. Proces prebehol v súlade s uplatnením predkupného práva štátu na pozemky v chránených územiach. Prijatiu tejto ponuky predchádzalo posúdenie vhodnosti pozemku na výkup, kde Správa TANAPu oceňovala prírodné hodnoty ponúkaného pozemku. V kompetenčnom území Správy Tatranského národného parku ide o prvý prípad, kedy štát takúto ponuku prijal.

Parcela s výmerou takmer 190 tisíc metrov štvorcových sa nachádza v NPR Choč a je súčasťou územia európskeho významu Choč, ako aj chráneného vtáčieho územia Chočské vrchy. Z pohľadu ochrany prírody ide o veľmi cenné územie. Nachádzajú sa tu vzácne typy biotopov a majú tu domov viaceré chránené a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Parcela je lesným pozemkom v najprísnejšom 5. stupni ochrany. Získaním vlastníctva môžeme do budúcnosti garantovať zachovanie vhodných podmienok pre existenciu vzácnych druhov.

Prostredníctvom krátkeho videa Biosférickej rezervácie Tatry sa Správa TANAPu zapojila do medzinárodnej kampane vyhlásenej pod hlavičkou organizácie UNESCO, venovanej prezentácii prírodných, kultúrnych hodnôt a aktivít v 669 biosférických rezerváciách v 120 krajinách sveta. V krátkom minútovom filme sme sa zamerali na prírodné bohatstvo, ktoré je neodmysliteľne späté s týmto unikátnym územím.

Video si môžete si môžete pozrieť v priečinku Videodokumenty.

Keď sa v Tatrách počasie ochladí hlboko pod bod mrazu a snehová pokrývka dosiahne niekedy výšku až nad kamzičie rožky, kamzíky sa často presúvajú do nižších nadmorských výšok. Tu sa dá nájsť potrava a noci nie sú tak nevľúdne a bičované vetrami ako  na vrcholkoch štítov. Tieto zimné presuny sú spôsobené výlučne nedostatkom potravy ak nepočítame nedobrovoľný únik pred predátormi, dronmi, lyžiarmi a snowboardistami v zimnej uzávere, ba aj vrtuľníkmi.V tomto období nie je ničím výnimočným pre návštevníka Tatier stretnúť ich v nižších polohách a dokonca na turistických chodníkoch. Správajme sa preto ohľaduplne, v tichosti pokračujme ďalej v ceste a nepribližujme sa ku nim, pretože útek  a stres vezme zvieraťu zbytočne veľa potrebnej energie, aby bez ujmy prežilo dlhú tatranskú zimu. 

Na mape nižšie je znázornený zimný presun obojkovaného kamzíka Viera z  letného sídla Granátových veží v nadmorskej výšky približne 2000 m.n.m., na hornú hranicu lesa 1200 -1400 m.n.m. v blízkosti Hrebienka.

,,Veríme, že rešpekt návštevníkov voči voľne žijúcim zvieratám a úcta k prírode národného parku prispeje k ich úspešnému prezimovaniu ’’.