Portál pravda.sk pripravil reportáž S hlucháňom zomiera pravda, ktorý v úvode začína zamyslením: "Prežije hlucháň? V prostej otázke sa skrýva budúcnosť krajiny. Ak totiž hlucháň vymrie, Slovensko nestratí pred svetom len tvár. Stratí kúzlo horských lesov. Kľúčový je však spôsob, akým chce krajina hlucháňa zachrániť. Rozhodne totiž o osude obrovských zásob vody. Zničíme ich alebo zachováme?"

Reportáž postupne približuje odpovede na viaceré aktuálne otázky v oblasti problematiky ochrany hlucháňa hôrneho. Záujemcovia ich nájdu na tomto internetovom odkaze: https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/567771-s-hluchanom-zomiera-pravda/

Ulovením prvého jedinca v podhorí TANAPu, v k.ú. Mengusovce, sa začal opäť jeden z nezmyselných zásahov do populácie vlka dravého na Slovensku...

V rámci každoročného sčítania bolo na slovenskej strane Tatier zaevidovaných 653 kamzíkov a na poľskej časti pohoria ďalších 330 jedincov. Celkový počet tak zastal na čísle 983 kamzíkov, z ktorých bolo identifikovaných 69 tohtoročných mláďat. Pohlavná štruktúra vyšla takmer vyrovnaná, avšak 574 jedincov bolo pre veľké vzdialenosti neidentifikovaných.

Kamzíky v rámci tohtoročného jesenného sčítania teda rekordy nelámali. Dôvody tak nízkeho počtu budú súvisieť pravdepodobne s faktom, že unikli pozornosti sčítajúcich. Pevne dúfame, že v nasledujúcich sezónach sa priblížime k presnejším dátam o početnosti tohto ikonického druhu Tatier.

Počas sčítania nie je núdza aj o zaujímavé pozorovania iných chránených živočíchov. Stretnutie s kohútom tetrova hoľniaka počas nepravého toku, bolo asi tým najintenzívnejším zážitkom. Tento hrdý bojovník si tesne pri turistickom chodníku bránil svoje teritórium a neokúňal sa zaútočiť aj na topánku zamestnanca Správy TANAPu.

Zaujímavé bolo sledovať kŕdeľ krkavcov na vrchole jedného z tatranských vrcholov, ktoré predvádzali priam akrobatické kúsky so zľadovateným snehom. Vtáky naberali do zobákov kúsky ľadu a po spustení ich lietaním na chrbte chytali opäť do zobáka. Takéto pôsobivé lety je možné pozorovať hlavne počas svadobných letov v jarnom období. Tento inteligentný vták však stráca plachosť aj tam kde by sme to nečakali. Áno hovoríme o tatranských končiaroch, kde už nie je raritou vidieť krkavce brať z rúk turistov kúsky potravy. Podobné prípady sú už zaznamenané žiaľ aj u spevavcov čakajúcich pri turistických chodníkoch. Takto pozmenené správanie divo žijúcich zvierat je následkom ponechávanie zbytkov potravín vo vysokohorskom prostredí niekedy aj zámerne. Správa TANAPu preto apeluje na návštevníkov parku aby neovplyvňovali chovanie divých zvierat v ňom žijúcich a radšej obdivovali ich prirodzené správanie a plachosť.

Tak ako aj pominulé roky, platí v TANAP-e od 1. novembra sezónna uzávera a väčšina turistických chodníkov je preto pre návštevníkov neprístupná. Toto obdobie poskytuje tatranskej prírode priestor na ľudskou prítomnosťou nerušenú regeneráciu a prípravu na zimné obdobie.

Svište už síce spia, ale uchádzanie sa kamzíkov o priazeň samíc je v plnom prúde. Onedlho v našich veľhorách zavládne tuhá zima, počas ktorej budú mať kamzíky v množstve snehu a nedostatku potravy sťažené podmienky na prežitie. K novému životu sa všetko prebudí až na jar, preto aj v tomto mimoriadne citlivom období rodenia a vyvádzania mláďat je potrebné dopriať tatranskej prírode potrebný pokoj a ticho.

Za krásami zasnežených Tatier majú však návštevníci stále kam ísť. Pre turistov ostávajú otvorené viaceré zimné trasy a chodníky ku celoročne otvoreným vysokohorským chatám, okrem Chaty pod Rysmi. Uzávera a jej časová platnosť je vždy vyznačená v teréne na tabuliach. Sezónne obmedzenie pohybu návštevníkov je určené verejnou vyhláškou, ktorá bude platiť až do vyhlásenia nového návštevného poriadku. Podrobnejšie informácie, ako aj mapu uzatvorených turistických chodníkov, je možné nájsť na internetovej stránke http://tanap.sopsr.sk/navstevnici/.

Ďakujeme, že rešpektujete obmedzenia pohybu v národnom parku a tým prispievate k jeho ochrane. Všetky turistické chodníky Vám budú opäť k dispozícii od 15. júna.

Začiatok roku 2020 bol nielen pre ochranu prírody nádejou na pozitívnu zmenu. Počas uplynulých mesiacov, ešte pred vynesením rozsudku nad päťdesiatimi jedincami vlka dravého, sme od kompetentných  ľudí v najrôznejších médiách počúvali  rozumné návrhy v prospech populácie vlka dravého na Slovensku a snáď aj konečne nádej, že boli pochopené širšie súvislosti prírodných procesov.

Dnes, v prvý deň lovu vlka dravého v roku 2020, je už  však isté, že ich usmrtenie je pravdepodobne len lacnejšia alternatíva riešenia závažných problémov, ktoré by skutočne pomohli chovateľom hospodárskych zvierat v tomto štáte. Je v skutku hanebné zavádzanie spoločnosti nepravdivými argumentami, že hlavnou príčinou úpadku ovčiarstva u nás je vlk. O tento typ práce totiž už nie je žiaden záujem a súčasná generácia sa nemá vlastne ani od koho učiť a získať k nej vzťah.

Dostali sme sa však do bodu, keď slovo má hodnotu ako hrsť klonovanej šošovice. Prázdne slová, ktoré povedú päťdesiat vlkov na popravu bez súdu, bez ničím nepodložených argumentov, vedeckých štúdii a bez patričnej úcty k tomuto ozajstnému duchovi hôr. Táto krajina zrejme nie je v ešte v štádiu učiť sa a pochopiť chyby iných štátov na západ od našej hranice, kde neskoro pochopili zložité súvislosti vzťahu vlk versus človek.  Na tomto príklade vidíme nielen konflikt  medzi človekom a zvieraťom, ale tu eskaluje konflikt človeka s človekom. Strach a zakorenená nenávisť určitých skupín ľudí, častokrát iba hladných po trofeji, so sebou nesie neprekonateľné problémy a týka sa žiaľ všetkých našich veľkých šeliem.

Je ozaj na zamyslenie či kauza vlk skutočne znamená riešenie problémov súžitia šeliem a hospodárskych zvierat alebo to je len hra dvoch názorovo odlišných strán  ,,kto z koho,, ... A to plaché zviera je v tom iba rukojemníkom.
Sme presvedčení, že nastal rozhodne čas, keď sa musíme prestať pokúšať vládnuť prírode a bojovať s ňou, ale konečne otočiť kormidlo a začať používať rozum, cit a mieru. Sme predsa rozumní ľudia.

Minister životného prostredia Ján Budaj predstavil návrh legislatívy, ktorou zabezpečí takú ochranu vlka dravého, akú majú ostatné chránené živočíchy. Prestane tak byť predmetom každoročného schvaľovania kvót pre poľovníkov na jeho lov, zvýši sa jeho spoločenská hodnota a jeho usmrtenie, ako každého iného chráneného druhu, bude trestným činom.

Viac informácií sa nachádza v správe Ministerstva životného prostredia, ktorá je zverejnená TU.

Len pred pár dňami došlo k nálezu uhynutého hlucháňa hôrneho pod lanovkou Štart v Tatranskej Lomnici. Pre niekoho možno kuriózny prípad, nie však pre tých, ktorým záleží na prežití hlucháňa najmä v dobe, keď jeho populácia na Slovensku je na pokraji vyhynutia. Tento opakovaný a zbytočný úhyn hlucháňa v Tatranskom národnom parku je mementom pre všetky zúčastnené strany, ktoré majú ambíciu podieľať sa na „rozvoji Tatier“, aby nezabúdali na primárnu funkciu národného parku, ktorou bez pochybností je ochrana prírody a jej zložiek.

Žiaľ, ide v poradí už druhé evidované usmrtenie jedinca hlucháňa na ťažnom zariadení lanovky v danej lokalite. To či ide iba o druhý prípad úhynu hlucháňa v histórii existencie lanovkových dráh v Tatrách je ťažké povedať. V TANAP-e žije totiž množstvo predátorov a požieračov úhynov, ktoré sa s takto nájdenými jedincami vedia vysporiadať skôr než ich nájde človek. Ďalším faktorom môže byť schopnosť zraneného vtáka preletieť dlhú vzdialenosť od miesta kolízie, kým v poraste uhynie. Prvé takéto usmrtenie sme zaevidovali v roku 2009 pod lanovkovou dráhou Štart – Čučoriedky. Okolnosti nájdenia a devastačné rany na hrudi v oboch prípadoch jednoznačne hovoria o príčine ich konca. V roku 2013 bol tiež zaznamenaný nález ďalšieho vzácneho kurovitého vtáka tetrova hoľniaka pod lanovkou Solisko na Štrbskom Plese. Za nepriaznivých poveternostných podmienok a zlej viditeľnosti, ktorá je v horách častá, dochádza ku kolíziám vtáctva s prvkami, ktoré do ich životného priestoru  nepatria a nevedia ich počas letu ani predvídať. 

Budovanie lyžiarskych stredísk so sebou prináša aj rozsiahle odlesňovanie, následnú eróziu, výstavbu zasnežovania, budovanie elektrických vedení, budov, reštaurácií, bufetov, parkovísk, vodných nádrží, hluk a stres pre živočíchy a pod. O negatívnych vplyvoch budovania zjazdoviek na horské ekosystémy a ich jednotlivé spoločenstvá bolo popísaných mnoho odborných zahraničných aj domácich vedeckých článkov, no napriek tomu tlaky investorov na budovanie nových zjazdových tratí v TANAP-e neutíchajú.

Aj tohto roku sa na území TANAP-u uskutočnila už tradičná akcia ČISTÉ HORY, tentokrát už jej 42. ročník. Do čistenia turistických chodníkov a ich bezprostredného okolia od odpadkov po letnej turistickej sezóne sa môže zapojiť ktokoľvek, komu nie naša príroda ľahostajná.

Akciu každoročne organizujú ŠL TANAP-u v spolupráci so Správou TANAP-u od Oravíc až po Tatranskú Javorinu. A hoci bola posledná septembrová sobota upršaná, aj napriek nepriazni počasia sa čistenia Tatier zúčastnila hŕstka skalných dobrovoľníkov, predovšetkým z radov profesionálnych a dobrovoľných strážcov prírody. I keď pred štyrmi desaťročiami organizátori prvého ročníka zrejme dúfali, že po pár rokoch už nebude čo upratovať, ich želanie sa nesplnilo a stále je čo zbierať. Len čistenie dolín Západných Tatier z južnej strany zabralo 14 igelitových vriec, čo bolo viac ako 8 kg odpadu.
Do upratovania sa v posledných rokoch aktívne a pravidelne zapájajú školy, no záujem badáme aj zo strany rôznych firiem, ktoré pre svojich zamestnancov organizujú aj takéto spoločné podujatia.
V mene tatranskej prírody všetkým zúčastneným ďakujeme za nezištnú pomoc a spoluprácu.