Hniezdna sezóna je v plnom prúde a výjazdy k zraneným, či inak hendikepovaným operencom vrcholia práve mesiaci júl. Najčastejšími vtákmi ktoré potrebujú ľudskú pomoc sú práve tie, ktoré zdieľajú svoje obydlia s človekom a to najmä dážďovníky tmavé, belorítky domové, lastovičky obyčajné a netopiere.

Súbežne s trendom zatepľovania nastala potreba ochrany a vytvárania hniezdnych biotopov pre tieto užitočné hmyzožravce a to najmä na bytových domoch v mestách. Čoraz častejšie vídať na zateplených stavbách umelo vytvorené hniezdne búdky, ide predovšetkým o príbytky pre vzácneho dážďovníka tmavého.

Avšak nekvalitne osadené búdky sa stávajú pre týchto vzdušných akrobatov smrteľnou pascou. Za posledné dva roky sme boli už niekoľkokrát privolaní k záchrane dážďovníkov uväznenýchv otvoroch týchto úkrytov. Nie všetky akcie však mali šťastný koniec.

Jedince ostávajú visieť za nôžky, krk či krídlo na vyčnievajúcich sieťkach z fasád panelákov v neúprosných letných horúčavách.  

Posledný prípad, kedy sme zasahovali bol na výťahovej šachte 8 poschodia bytového domu na Podbrezinách. Vďaka všímavej slečne z bytu oproti a súčinnej pani domovníčke sa podarilo takto zakliesneného dážďovníka vyslobodiť a po podaní prvej pomoci aj úspešne vypustiť. Nie vždy je však možné vykonať záchrannú akciu bez pomoci hasičskej techniky, preto sme vďační hasičským zborom za uskutočnené výjazdy k takýmto vtáčím nešťastníkom. 

Na záver chceme apelovať na všetky zúčastnené strany, ktoré participujú na zatepľovacích prácach budov aby v maximálnej možnej miere dohliadali na kvalitu osadzovania búdok. Precíznou prácou sa eliminujú vtáčie úhyny v miestach, ktoré majú slúžiť ako útočisko nie ako pasca.

Správa Tatranského národného parku sa v priebehu uplynulého týždňa venovala odstraňovaniu druhu pohánkovec japonský (Fallopia japonica). Keďže sa jedná o invázny druh rastliny, likvidovali sa lokality jeho výskytu na území Tatranského národného parku, ale aj mimo vlastného územia národného parku. Prvý deň sa na sútoku Oravy a Váhu pri Kraľovanoch odstránil invázny druh na ploche asi 1000 m² a zozbieraná bola biomasa v množstve 3,8 ton. Druhý deň sa likvidovali lokality výskytu vo Vysokých Tatrách (Hrebienok, Dolný Smokovec, Horný Smokovec, Nový Smokovec). Celkovo bol druhý deň pohánkovec japonský odstránený na 7 lokalitách v okolí Smokovcov.

Pohánkovec japonský (Fallopia japonica) bol do Európy dovezený ako medonosná a okrasná rastlina, no začal sa invazívne šíriť na opustených, nevyužívaných miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov, ciest, železníc, ale rozširuje sa aj na pôvodné biotopy (lúky, brehové porasty). Často vytvára rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Šíri sa predovšetkým vegetatívne – podzemkami, ktoré v niekoľkých vrstvách pod sebou prerastajú pôdu, rozkonárujú sa a vyrastajú z nich nové byle.

Je to statná rastlina vysoká aj cez dva metre, a preto jej likvidácia miestami pripomínala presekávanie sa džungľou a chlapi s krovinorezmi a mačetami sa strácali v záplave listov a zelene.

Pomôcť pri tejto práci nám prišla aj pani poslankyňa NR SR RNDr. Anna Zemanová, spolu s dobrovoľníkmi so strany Sloboda a Solidarita. Neváhali vyhrnúť si rukávy a zašpiniť sa pri vynášaní biomasy a jej nakladaní. Aj vďaka nim sme za dva dni odstránili viac ako 5 ton tejto inváznej rastliny.

Naše poďakovanie patrí okrem dobrovoľníkov z SaS aj Technickým službám Ružomberok, Kompostárni BRO Ružomberok, Technickým službám a kompostárni Svit, ktorí pomohli s prevozom a zlikvidovaní zozbieranej biomasy.  

Tohtoročné sčítanie kamzíkov zamerané predovšetkým na zistenie novonarodených mláďat prebiehalo za mimoriadne teplého počasia, čo sa odzrkadlilo aj na celkovom výsledku napočítaných kamzíkov. 

Počas horúcich dní kamzíky vyhľadávajú úkryty pred slnkom a teplom a za takýchto podmienok je ich aktivita minimálna. 

Výsledný počet jedincov sme sa pre tentokrát rozhodli nezverejňovať z dôvodu, že číslo napočítaných kamzíkov zo 7. júla, by sa nezakladalo na skutočnosti. Čriedy kamzíkov sú priebežne monitorované pracovníkmi Správy TANAPu v priebehu celého roka a preto už vopred vieme predpokladať ich približnú početnosť v rámci jednotlivých dolinových celkov na slovenskej strane Tatier. V sčítací deň sa mnohé kamzíky ukrývali pred páľavou v puklinách tatranských skál, kde už pracovníkom Správy TANAPu, ŠL TANAPu, TPNu a ďalším dobrovoľníkom nepomohli ďalekohľady a ani monokuláre. 

Tie ktoré neunikli našej pozornosti sa v mnohých prípadoch delili o miesto v tieni s vysokou zverou.

Na oblohe sme mali možnosť pozorovať loviace orly skalné a cez kosodrevinu sa predierajúce medvede hnedé. Takúto tatranskú idylku vedia pokaziť pohľady na všadeprítomné bivaky s množstvom odpadkov. 

Deň sčítania kamzičej zveri je dôležitý aj z hľadiska monitoringu javov súvisiacich s prítomnosťou človeka vo vysokohorskom prostredí. Jedným z mnohých zo sledovaných vplyvov je aj erózia turistických chodníkov. Pokiaľ v málo navštevovaných lokalitách sa môžeme kochať chodníkom posiatym početnou kvetenou na niektorých ostávajú už len hlboké zárezy do materskej horniny.

Spolu s letným a prázdninovým obdobím prichádza do Tatranského národného parku aj vrchol letnej turistickej sezóny. Nároky návštevníkov na prírodné prostredie, respektíve ich kreativita spojená s jeho využívaním, sa každým rokom stupňujú. Dôkazom sú pomerne časté porušovania platných pravidiel, ktoré sú stanovené za účelom ochrany prírody – ekosystémov, biotopov, fauny, flóry, neživej prírody atď. Čoraz častejšie sa stretávame s nežiaducim kúpaním sa v tatranských plesách. Tejto problematike sme sa už venovali v samostatnom článku:
http://spravatanap.sk/web/index.php/aktualne-sk/11-slovak/aktualne/574-tatranske-plesa-nie-su-kupaliska.

Niektorí turistickí návštevníci však stále nevedia odolať pokušeniu okúpať sa či aspoň namočiť si nohu do chladnej vody počas horúcich letných dní. A to aj napriek pravidelným kontrolám strážnej služby v okolí plies. Zodpovední turisti si však porušovateľov platných pravidiel v TANAP-e všímajú, túto nelegálnu činnosť Správe TANAP-u nahlasujú a v niektorých prípadoch sa snažia na verejnosti šíriť aj osvetu. Takým príkladom je aj aktuálny článok na portáli zdraveotuzovanie.sk, ktorý si záujemcovia môžu nájsť na nasledujúcom internetovom odkaze:
https://www.zdraveotuzovanie.sk/miesta-kluby/otuzovanie-plavanie-v-plesach/.

To čo sa vo považuje vo vyspelých západných krajinách s výskytom medveďa za bežnú prax,  je na Slovensku jeden veľký nekončiaci príbeh. Povinnosť zabezpečiť komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého vo vlastnom území TANAPu  nie je vôbec nová téma. Od r. 2015, kedy nadobudla platnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sa presne definuje povinnosť pre držiteľov odpadu zabezpečiť zmesový komunálny, biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad pred prístupom medveďa hnedého v územiach ustanovených v prílohe č. 19. Vďaka novej vyhláške MŽP SR k zákonu o odpadoch z novembra 2020, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2021, sa počet lokalít, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť kontajnerové stojiská pred vniknutím medveďa hnedého, viac ako zdvojnásobil, a to z pôvodných 151 na 360.

Ľahostajnosťou a ignorovaním legislatívy sme my ľudia za uplynulé roky vytvorili desiatky kontajnerových medveďov, ktorých osud je už vopred spečatený.

Jedným z mnohých ukážkových príkladov toho ako sa to nerobí je lokalita Hrdovo v Západných Tatrách pri ceste Slobody (nástup na TZCH pod  Bystrou dolinou). Všadeprítomný odpad v okolí nezabezpečených kontajnerov je problém na ktorý Správa TANAPu upozorňuje a rieši už roky.

Pri poslednej kontrole tejto lokality pracovníkom strážnej služby vo večerných hodinách bol pozorovaný medveď hodujúci na odpadkoch vyprodukovaných obyvateľmi miestnej chatovej osady. Medveď bol s pomocou dostupných pomôcok (klaksónu a spreja) plašený zhruba od 19:00 do 22:30 hod. Počas tejto doby sa na ceste zastavovali vozidlá, vystupovali zvedavci z vozidiel a fotili šelmu vo veľmi krátkej vzdialenosti na 5 až 7 metrov, čím znemožňovali pracovníkovi sústrediť sa na účinné plašenie. Okrem toho, že sa svojou nezodpovednosťou vystavovali nebezpečenstvu útoku od medveďa, utvrdzovali zviera v tom, že mu od ľudí nehrozí nebezpečenstvo.

Tak sa akosi stáva na Slovensku pravidlom, že namiesto preventívneho a v praxi dávno overeného riešenia sme náchylní riešiť problémy so živočíchmi tým najkrajneším spôsobom.

Po prvý krát boli pobytové znaky bobra vodného v Doline Kežmarskej Bielej vody zistené na jar v roku 2009. O rok neskôr aj na Zelenom plese. Zdržal sa tu vtedy len niekoľko dní. V nasledujúcich rokoch bobry svoje návštevy tejto doliny zopakovali častejšie. Stopy po ich prítomnosti zanechali pri Bielom aj Trojrohom plese. Na jeseň 2018 si začali chystať zásobu potravy, ktorú tvorili vetvy z vŕb, priamo pri brehu Zeleného plesa a na základe toho sa dalo predpokladať, že sa tu chystajú prezimovať. Počas posledných dvoch rokov sa teda vysokohorské pleso stalo zimným útočiskom pre bobriu rodinu. V súčasnosti možno vidieť stopy po ich aktivitách nielen na Zelenom, ale aj na Bielom a Čiernom plese. Všeobecne sú bobry aktívne hlavne v noci, no počas letných večerov je ich možnosť pri troche šťastia vidieť usilovne pracovať na brehu či vodnej hladine.

Na pasienkoch je možné pozorovať, že dobytok vynecháva pri pastve niektoré druhy rastlín. Na pastvinách v tomto období ostávajú nespasené listy jesienky obyčajnej, čo sme zdokumentovali pri nedávnom mapovaní lúčnych biotopov. V takomto stave rozoznáva jesienku iba málo ľudí. Známejšie sú kvety, ktoré sa objavujú na jeseň a svojimi ružovými až svetlo fialovými kvetmi zdobia jesennú prírodu. Dobytok ju však rozoznáva spoľahlivo a má jasne zakódované, že táto rastlina nie je jedlá a pri pastve ju dôsledne obchádza. Na pastvine, kde sa pásli kone, sme zaznamenali iba listy jesienky obyčajnej, pričom ostatná vegetácia bola spasená.

Jesienka obsahuje jeden z najprudších jedov – kolchicín. Bol používaný pri travičskej činnosti už od mýtických čias a predpokladá sa, že ho využívala aj Medea. Jedovatá je celá rastlina, pričom jesienkový jed je zákerný tým, že sa vstrebáva pomaly a otrava sa prejaví, až keď už môže byť neskoro.

Kone a dospelý dobytok sa na pastve jesienke vyhýbajú a odmietajú i seno s ňou, keďže ani sušením sa jej jedovatosť neznižuje. Kozy a ovce ju bez  toxických následkov spásajú, ale mlieko od takýchto zvierat môže mať toxický účinok.

Orliak morský (Haliaeetus albicilla) je najväčším hniezdiacim dravcom na Slovensku. Rozpätie krídel orliaka dosahuje 2,2 až 2,4 m a váhu až do 8 kg. Hniezdiská tohto druhu boli na Slovensku známe v povodí Dunaja už v minulom storčí, kde pravidelne hniezdil do r. 1964. Zaznamenané bolo aj neúspešné hniezdenie páru na brehu Oravskej priehrady v r. 1960 a 1961. Neskôr kvôli priamemu prenasledovaniu človekom z nášho územia na dlhé obdobie ako hniezdič vymizol. Opätovné hniezdenie dvoch párov orliakov bolo zistené až v roku 1997 pri Dunaji (Chavko). Od tohto obdobia počet hniezdnych párov pomaly narastá, najmä na juhozápadnom a východnom Slovensku. Na severe krajiny zahniezdil jeden pár pri Oravskej priehrade v roku 2010 (Suchánek, Karaska in lit.) v Turčianskej kotline 1 pár o 10 rokov neskôr (Dobrota in verb).

Z  oblasti Liptova historicky nebolo dosiaľ jeho hniezdenie známe, hoci pozorovania z oblasti Liptovskej Mary posledné roky pribúdali. Konečne po mnohých dňoch a stovkách hodín strávených v teréne sa v marci tohto roku podarilo zamerať dva dospelé orliaky zalietajúce do porastu aj s materiálom na hniezdo (Vrlík). Samotné hniezdo sa podarilo dohľadať na mohutnom ihličnane a odvtedy pracovníci Správy TANAPu lokalitu systematicky strážia, až do dnešných dní. Orliaky morské majú najčastejšie dve mláďatá, avšak na našom hniezde bolo počas krúžkovania len jedno mláďatko, ktoré sa vyliahlo koncom apríla. To, že tento pár má len jedného potomka pripisujeme pomerne mladému veku samice, ktorý sa dá rozpoznať podľa sfarbenia chvostových pier a tiež tomu, že ide o prvé hniezdenie tohto páru.

Orliaky sa živia v letnom období hlavne rybami, v menšej miere menšími cicavcami. V zime nepohrdnú ani uhynutými živočíchmi či poranenými rybami z hladiny vodných nádrží čím bezpochybne plnia sanitárnu funkciu v prírode. Pomerne často odoberajú ryby veľkým čajkám aj iným vodným vtákom, ide o tzv. kleptoparazitizmus. Orliaky sú v súčasnosti ohrozené najmä vykladaním otrávených návnad v poľnohospodárskej krajine. Ide taktiež o veľmi citlivý druh na vyrušovanie počas hniezdenia. Intenzívna lesohospodárska činnosť a zvýšená koncentrácia ľudí súvisiaca s športovo-rekreačnými aktivitami a rozsiahlymi výrubmi súvisiacimi s výstavbou rekreačných objektov v blízkom okolí, by mohla spôsobiť zánik mnohých hniezdisk.

Počas pobytu pri našom liptovskom „mori“ by bolo na škodu nezodvihnúť zrak od zeme na oblohu a možno budete mať šťastie vidieť tohto úžasného dravca veľkosti malého vetroňa a potešiť sa jeho majestátnym letom.