Ponúkame miesto správcu ubytovacieho zariadenia Tri studničky v lokalite Podbanské počas letnej turistickej sezóny:

Pracovná náplň:

 ubytovávanie, upratovanie, kúrenie, starostlivosť o okolie

Ponúkame:

 možnosť poskytnutia bytu v mieste výkonu práce (vrátane rodinných príslušníkov)
 základná mzda 4,10 €/hod + prémie podľa obsadenosti + príplatky za soboty, nedele, sviatky
 finančný príspevok na stravovanie, služobný telefón

Nástup: Ihneď

Bližšie informácie: Ing. Marián Jurík, tel.: 0903 987 536, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

TATRANSKÁ LOMNICA (15. mája 2022) – Tatry majú za sebou Tatranskú múzejnú noc. Jej v poradí už 7. ročník priniesol opäť bohatý program. Na svoje si prišli predovšetkým malí návštevníci Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktorého brány ostali v sobotu otvorené až do 21. hodiny.

Zatiaľ čo pred múzeom šteklili čuchové i chuťové bunky kulinárske výtvory Ľubomíra Šmindáka, ktorý stojí za úspešným projektom Chef from the woods, nabitú premietaciu sálu obsadili dravce. Návštevníkom ponad hlavy preleteli sokol pestrý, výr africký či sokol myšiar, prítulná plamienka driemavá sa nechala dokonca pohladiť. Záujem o vystúpenie Sokoliarov majstra Vagana prekvapil nielen organizátorov, ale i samotných členov skupiny.

„Nečakali sme, že príde až toľko ľudí. Myslím si, že deti sa zabavili. V rámci našej lesnej pedagogiky majú možnosť sa hravou formou v prvom rade niečo naučiť o lese a akousi čerešničkou na torte sú dravce, ktoré vždy berieme so sebou,“ hovorí Hubert Pilát. Suverénne najväčší rešpekt v sále vzbudil Džingischán, ktorý bol akýmsi zlatým klincom programu. Tí odvážnejší sa s orlom skalným s kazašskými koreňmi odhodlali i vyfotografovať. O fototermín s ním bol taký záujem, že v expozícii múzea ostal pózovať aj po skončení takmer hodinového zážitkového programu v podaní sokoliarov.

Netradičnú prehliadku muzeálnych priestorov ponúkli Rodinné potulky po múzeu, v rámci ktorých sa návštevníci vydali aj po stopách zvierat. Každá nájdená indícia ich doviedla bližšie k rozlúšteniu tajničky. Malí zoológovia sa tiež naučili rozoznávať zvuky živočíchov či zostavovať potravové reťazce. Svoju šikovnosť si mohli otestovať nielen pri ekohrách, ale aj v kreatívnych dielňach, kde sa zabavili pri výrobe medailónikov z dreva či kvetinových paletiek. Nechýbalo ani poznávanie drevín a úspech zožala i detská lanovka.

Pred múzeom sa počas celého večera šírila vôňa z „lesnej“ kuchyne, kde Ľubomír Šmindák so svojím asistentom pripravovali kulinárske špeciality z lokálnych surovín. Zatiaľ čo najmenší si pochutnávali na lievancoch s lesným ovocím, dospelých zlákalo divinové ragú či grilované pstruhy. Záujem o ochutnávku predčil očakávania, kto neochutnal, aspoň ovoňal.

Ešte pred zotmením sa slova ujal Pavel Ballo, ktorý zasvätil nielen profesionálny život ochranára, ale aj svoj voľný čas tatranským svišťom. S návštevníkmi sa podelil o zážitky z terénu, poslucháčom poodkryl nielen metódy ich komunikácie, ale upozornil aj na nástrahy, ktoré na ne v dolinách číhajú. Jeho prezentáciu Aby nás svište nevypískali vystriedalo večerné kino, ktoré ako bodku za 7. ročníkom Tatranskej múzejnej noci ponúklo rozprávky. Ich hlavnými hrdinami boli, ako inak, zvierací aktéri. Svoj príbeh deťom vyrozprávala nielen teta srna, ale aj kamzík či svišť.

Počas akcie bol vstup do múzea bezplatný, návštevníci si tak mohli grátis vychutnať nielen samotný program, ale aj prehliadky muzeálnych expozícií. „Verím, že takto o rok sa v múzeu opäť stretneme a záujem o podujatie zo strany návštevníkov bude minimálne rovnaký, ak nie väčší ako počas sobotňajšieho popoludnia. Múzeum ostáva otvorené, takže tí, ktorí prehliadku jeho expozícií nestihli, môžu tak urobiť kedykoľvek. Máme otvorené sedem dní v týždni,“ uzatvára Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Na konci minulého roka sme vás informovali, že v rámci praktickej starostlivosti o chránené územia sme odstraňovali krovitú vegetáciu v Národnej prírodnej rezervácii Hranovnická dubina. Cieľom tejto činnosti bolo zlepšiť podmienky pre výskyt kosatca bezlistého uhorského (Iris aphylla subsp. hungarica).

"To, či naša snaha bola prospešná, sme sa boli presvedčiť začiatkom mája, v čase kvitnutia tohto vzácneho druhu. Už po príchode na lokalitu bolo zrejmé, že druh na našu pomoc dobre zareagoval a na vyčistených miestach boli zaevidované desiatky až stovky nových listov. Okrem nich na lokalite kvitlo niekoľko desiatok jedincov," konštatuje Katarína Žlkovanová, botanička Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Ťažisko výskytu má tento teplomilný druh v južnejších oblastiach Slovenska. V Hranovnickej dubine sa však na južných svahoch nad riekou Hornád zachovala ojedinelá lokalita teplomilnej vegetácie. Modrofialové kvety kosatca bezlistého je vďaka tomu možné vidieť aj z náučného chodníka v okolí Kvetnice pri Poprade.

Druh je vzácny natoľko, že je zaradený medzi druhy európskeho významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je stanovená na 500 eur a na ochranu druhu sa vyhlasujú chránené územia.

TATRANSKÁ LOMNICA (11. mája 2022) – Do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií sa zapojí aj Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Návštevníci sa už túto sobotu môžu tešiť na bohatý program, ktorý ponúkne v poradí 7. ročník Tatranskej múzejnej noci. Okrem sokoliarov majstra Vagana svoje umenie predstaví napríklad šéfkuchár Ľubomír Šmindák, ktorý stojí za projektom Chef from the woods. Najmenších istotne potešia rozprávky, ekohry či kreatívna dielňa.

 Podujatie odštartuje v sobotu o 17.00 hodine, brány múzea v ten deň ostanú otvorené až do 21.00 hodiny. Na svoje si prídu malí i veľkí návštevníci. Hneď na úvod ich čaká vystúpenie sokoliarskej skupiny majstra Vagana. „Svoj kumšt predstavia v rámci trištvrte hodinového programu, v ktorom hlavnú úlohu zohrajú dravce. Vidieť sokolíka pestrého či plamienku driemavú v akcii bude pre každého určite veľkým zážitkom a tí odvážnejší si ako spomienku možno odnesú aj fotografiu s orlom skalným,“ hovorí Gabriela Chovancová, zoologička a kurátorka zoologických zbierok Múzea a Výskumnej stanice TANAP-u pri Správe Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je zároveň aj koordinátorkou akcie.

Priestory múzea medzitým rozvonia šéfkuchár Ľubomír Šmindák, ktorý vďaka svojmu instagramovému projektu Chef from the woods dokáže premeniť akýkoľvek les na kuchyňu. Pod holým nebom špeciálne pre túto príležitosť vykúzli menu z lokálnych surovín. Na tanieri sa objavia napríklad grilované pstruhy, ktoré odchovalo Stredisko genofondu rýb vo Východnej, nebude však chýbať ani sladké prekvapenie pre všetky maškrtné jazýčky.

Ešte pred zotmením čaká návštevníkov prednáška Pavla Balla, ktorý zasvätil nielen profesionálny život ochranára, ale aj svoj voľný čas tatranským svišťom. Nielenže ich pozorovaním strávil tisíce hodín, ale je i bravúrnym rozprávačom, jeho historky si zakaždým získajú publikom. Tento muž navyše stojí aj za úspešným projektom prinavrátenia svišťov do Belianskych Tatier, takže o zážitky z terénu skutočne nebude núdza.

Jeho prezentáciu Aby nás svište nevypískali na záver vystrieda večerné kino, ktoré ako bodku za 7. ročníkom Tatranskej múzejnej noci ponúkne rozprávky. Ich hlavnými hrdinami budú, ako inak, zvierací aktéri. Svoj príbeh deťom vyrozpráva nielen teta srna, ale aj kamzík či svišť.

Chýbať už tradične nebudú ani ekohry a kreatívna dielňa, v ktorej si deti môžu vyrobiť napríklad medailóniky z dreva. Spoločne s rodičmi sa istotne zabavia aj pri hľadaní indícií, ktoré ich povedú k vylúšteniu tajničky. Odmenou im bude malá odmena, ktorú si vyzdvihnú v pokladni múzea.

Počas celého dňa bude vstup do múzea bezplatný, návštevníci si tak môžu grátis vychutnať nielen samotný program, ale aj prehliadky muzeálnych expozícií.

Ak zbadáte v tráve schúlené bodkované jelenča, ktoré na prvý pohľad netrpí zranením, s najväčšou pravdepodobnosťou si ho len „odložila“ mama jelenica. Najlepšia pomoc vo väčšine prípadov je neurobiť nič. Aj ostatný prípad z víkendu bol, našťastie, potvrdením týchto slov. Po nahlásení opusteného mláďatka službukonajúci pracovník Správy TANAP-u vyrazil na miesto a zhodnotil, že jelenča v tráve je v dobrej zdravotnej kondícii a nechal ho pokojne čakať na matku.

Jelenice v máji privádzajú na svet svoje potomstvo a nie je žiadnou výnimkou, že sa tak stáva i v intravilánoch tatranských osád. Zver si totiž v blízkosti ľudí zvykla na prikrmovanie a hľadá i útočisko pred divou zverou. Turisti či miestni obyvatelia nachádzajú zdanlivo opustené mláďatá a s dobrým úmyslom sa im snažia pomôcť, prenášajú ich, hladkajú, kŕmia, v lepšom prípade volajú na Správu TANAP-u, aby situáciu prišli zhodnotiť odborníci. V prvom rade treba pamätať na to, že na pohľad osamelé mláďatká nie sú bez mamy. Tá je spravidla neďaleko a určite sa vráti. „Ak niečo evidentne nie je v poriadku a mláďa leží v zjavne neprirodzenej polohe, nech nám nálezcovia volajú a my situáciu preveríme. Väčšina prípadov je však len dočasným stavom. Za normálnych okolností matka dokáže nechať mladé samé aj celý deň,“ hovorí Peter Spitzkopf, vedúci Odboru prác celospoločenského významu Správy TANAP-u.

Majitelia psov by mali mať v tomto období počas prechádzok svojich štvornohých priateľov na vôdzke, pes totiž môže na mláďa zaútočiť, alebo sa sám stať obeťou jelenice. Ak domáceho miláčika vyhodnotí ako hrozbu pre svoje odložené mláďa, na psíka vybehne, aby ho odohnala, alebo ho dokonca napadne. Navyše, útok jelenice na psa môže byť nesprávne interpretovaný ako útok na človeka. „Prosíme o zhovievavosť a disciplínu všetkých psičkárov. Ak vidia, že sa neďaleko nachádza zver, nech sa jej radšej vyhýbajú, lebo hrozí konfrontácia,“ upozorňuje Spitzkopf.

V prípade, že nájdete mláďa jelenej zveri, ktoré je zjavne zranené, volajte na Správu TANAP-u počas pracovných dní medzi 7.00 a 15.00 h na 052/ 478 03 50, mimo týchto dní a časov na 0903 987 562. Ak jelenča nemá evidentné zdravotné problémy, nenápadne sa vzdiaľte a nechajte ho čakať na matku.

Včera sa podarilo lesníkom Správy TANAP-u vyhrabať ostatky medveďa, ktorému vzala život lavína, a previezť ich na Výskumnú stanicu TANAP-u. Obavy, že pod snehom zahynula medvedica s mladými sa, našťastie, nepotvrdili. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o zhruba trojročného medveďa zimujúceho len tri metre od magistrály v úseku medzi Štrbským a Popradským plesom v nadmorskej výške okolo 1 550 m n. m. Mal smolu, že tohto roku nadelila zima vysokohorskému prostrediu štedrú snehovú nádielku, ktorá predznamenáva mohutnejšie lavíny. Masa snehu uvoľnená z Patrie zasypala otvor do brlohu a hibernujúceho medveďa pochovala zaživa.

„Úhyn nahlásil ešte pred Veľkou nocou lesník Ľuboš Fabian. Najprv si myslel, že ide o kamzíka, ale keď odhrabal sneh a dostal sa bližšie, zistil, že pod snehom skončil medveď,“ hovorí Igor Cpin, vedúci ochranného obvodu Vyšné Hágy, pod ktorý daný úsek patrí. Pre veľkú snehovú pokrývku sa rozhodli s vyhrabávaním počkať, cez Veľkú noc zavalila miesto ďalšia lavína a ostatky medveďa sa nakoniec podarilo spod snehu dostať včera. Drvivú väčšinu už skonzumovali živočíchy, najviac sa zrejme „nakŕmil“ iný medveď. Na Výskumnú stanicu TANAP-u putovalo v malom vrecku už len tkanivo na kostiach, konkrétne išlo o fragmenty kostí lopatky, rebier a časť chrbtice. Po medveďovi ostal pre výskumníkov ešte i kúsok kože so srsťou. Zo zapáchajúcich ostatkov odobrali preparátor Milan Kornajčík a zoologička Gabriela Chovancová vzorky potrebné pre prípadné genetické analýzy.

Ľuboš Fabian má pod patronátom lokalitu, kde sa medveď rozhodol prečkať zimu. „Viem, že medvede pravidelne neďaleko turistického chodníka hibernujú. Zvykla tam vychádzať medvedica s mladými, tak som mal obavy, že budú zasypané aj tie. Našťastie sme ju videli minulý týždeň s tromi mladými a je v poriadku,“ uvádza Fabian. S medvedicou a medvieďatami chodil i pestún. Vo voľnej prírode vyvádzajú medvedice mladé štandardne raz za dva roky, ale pri dobrej úživnosti územia môžu priviesť na svet potomstvo aj každý rok. Medvede z predošlého vrhu – pestúni – sú ešte s medvedicou, no tá sa venuje v prvom rade mladšej generácii. Pravdepodobne zhruba trojročný pestún si spravil brloh neďaleko medvedice s mladými.

Ako sa ukázalo, nebola to šťastná voľba. V Tatrách pribudlo za ostatnú zimu množstvo snehu a padali masívnejšie lavíny. Čelo tej „osudnej“ skončilo takmer na zimnom chodníku. Brloh ležal zhruba pod metrovým nánosom snehu, neprepadol sa, ale zavalená diera do brloha znamenala koniec prísunu kyslíka. Medveď doplatil  na výber nie najvhodnejšej lavínovej lokality pre zimovanie, no najmä na „ťažký“ snehový rok.

V roku 2013 sa začalo na hornej časti rieky Poprad projektovanie, posudzovanie a povoľovanie výstavby piatich rybovodov, ktoré majú zlepšiť migračné možnosti všetkých druhov rýb žijúcich v tomto úseku toku, vrátane chráneného druhu kruhoústnic mihule potočnej. Po mnohých konzultáciách a vyjadreniach zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku, Štátnej ochrany prírody SR a Slovenského rybárskeho zväzu došlo k nájdeniu optimálneho riešenia problematiky. Projekty rybovodov napokon získali príslušné povolenia štátnych orgánov. Slovenský vodohospodársky podnik ako investor stavby následne požiadal o financovanie ich výstavby prostredníctvom na to určenej výzvy z Európskych štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Odborní hodnotitelia žiadosti však aktuálne preferujú komplexnú revitalizáciu vodných tokov spojenú s hydromorfologickými zmenami koryta toku. Ide napríklad o vrátanie zregulovaného koryta toku do jeho pôvodných meandrov. Spriechodnenie len hornej časti toku v jadre chráneného územia európskeho významu Poprad považujú za koncepčne nesprávne riešenie. Podľa nich je nevyhnutné počkať na riešenie revitalizácie celého vodného toku Poprad od poľskej hranice. Áno, takáto komplexná revitalizácia rieky Poprad by určite predstavovala ideálne riešenie. Vyžadovala by si však obrovské investičné náklady spojené s komplikovaným výkupom pozemkov, hovoríme o časovom horizonte desiatok rokov.

Územie európskeho významu Poprad je významným refúgiom zákonom chránenej a kriticky ohrozenej mihule potočnej (Lampetra planeri). Jej migrácia je pre uvedené riečne stupne výrazne obmedzená. Podľa nášho názoru však spriechodnenie piatich riečnych stupňov vnútrokorytovými rampami nie je prekážkou pre realizáciu výhľadových návrhov komplexnej revitalizácie rieky Poprad. Skôr naopak, okamžité spriechodnenie týchto migračných bariér urýchli proces celkovej revitalizácie územia európskeho významu Poprad a zlepší stav predmetov jeho ochrany. Dlho pripravované spriechodnenie riečnych stupňov na toku medzi mestami Svit a Poprad tak zrejme naďalej ostáva visieť vo vzduchoprázdne. V neprospech takéhoto čiastočného zlepšenia migračných podmienok rýb hrá aj čas. V rámci končiaceho sa programového obdobia 2014 až 2020 je totiž potrebné prefinancovať všetky prostriedky do konca roka 2023. Zdá sa, že zlepšenie spriechodnenia našich riek sa tak v najbližšom období realizovať nebude, hoci riešenia už boli na dosah ruky.

Obrázok: Úplne rovnaké riešenie spriechodnenia riečneho stupňa na rieke Hornád v Spišskej Novej Vsi. Rybovod tu bol vybudovaný z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ a efektívne plní svoj účel. Žiaľ, na rieke Poprad si takéto rybovody môžeme už asi len predstavovať.

TATRANSKÁ LOMNICA (29. apríla 2022) – Už zajtra sa končí sezónna uzávera červeno značeného turistického chodníka, ktorý vedie od ústia Juráňovej doliny do sedla Umrlá. Po polročnej pauze tak môžu návštevníci Tatranského národného parku opäť obdivovať krásy, ktoré ponúka tento kút Západných Tatier.

Trasa vedie z Oravíc po červenej značke Tichou dolinou, pokračuje cez Tiesňavy Juráňovou dolinou až do sedla Umrlá, odkiaľ sa Bobroveckou dolinou dostanú turisti po modro značenom turistickom chodníku späť k východiskovému bodu. Celý okruh má asi osem kilometrov a pohodovou chôdzou sa dá prejsť za približne tri hodiny. Bez problémov ho zvládnu aj deti. Vďaka informačným panelom sa návštevníci dozvedia množstvo zaujímavostí o Národnej prírodnej rezervácii Juráňova dolina, ktorá je považovaná za geomorfologicky a krajinársky cenné územie so zachovalými lesnými biocenózami. Lokalita sa vyznačuje pestrou vápnomilnou kvetenou, pre ktorú je charakteristický tzv. výškový zvrat. To znamená, že rastliny, ktoré sa obvykle vyskytujú v subalpínskom a alpínskom vegetačnom stupni, rastú v Juráňovej doline vo výške 800 až 900 metrov. Je to spôsobené studenou mikroklímou. V tiesňave sa totiž dlho drží sneh a je tam málo slnečného svitu.

Hoci kvetena hýri farbami až začiatkom leta, už v tomto období vystrkujú hlavičky prvosienky holé, ku ktorým sa postupne začnú pridávať aj horce Clusiove, dryádky osemlupienkové alebo nenápadné mäsožravé tučnice alpínske. Lákadlom doliny však nie je iba vzácna flóra, ale aj prechádzka zhruba jeden a pol kilometra dlhou časťou doliny, ktorú do dnešnej podoby sformoval Juráňov potok. Tiesňavy ponúkajú skutočne pôsobivé pohľady, charakterizujú ich nielen strmé steny, krútňavové hrnce, vane či vodopády, ale aj fascinujúce skalné útvary. Zážitkom je tiež pohľad na stromy rastúce v drsnom prostredí strmých vápencových svahov, otvory v nich svedčia o výskyte jaskýň.

Prekonať náročnejšie úseky dolinou, ktorou kedysi zvážali i železnú rudu vyťaženú pod vrchom Veľká Furkaska, pomôžu návštevníkom reťaze a drevené premostenia. Najvyšším bodom celej trasy je sedlo Umrlá (980 m), kde sa turisti dostanú po miernom stúpaní lesom. Tam sa nachádza aj posledné zo zastavení náučného chodníka, ktoré prezradí, že práve pralesovitý záver Juráňovej doliny je domovom mnohých druhov vzácnych živočíchov ako rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý či orol skalný.

Ani samotný návrat do Oravíc susednou Bobroveckou dolinou nie je skúpy na ďalšie inšpirácie. Napríklad z rázcestia pod Suchou dolinou môžu výletníci odbočiť k neďalekému siričitému prameňu, zaujímavá a nie časovo náročná je aj prehliadka rašeliniska Peciská, ktorá návštevníkov po vyvýšenom chodníku z drevených podvalov prevedie unikátnym komplexom biotopov slatinného rašeliniska a vlhkých lúk.

Ostatné turistické chodníky, na ktoré sa vzťahuje sezónna uzávera vysokohorského prostredia Tatranského národného parku, si na prvých návštevníkov počkajú do 15. júna.