Aj tento rok po skončení letnej turistickej sezóny, sa dňa 24. 9. 2016,  uskutočnila na území Tatier akcia Čisté hory.  Strážcovia  Správy TANAP-u v spolupráci s pracovníkmi Slovenských elektrárni  vyčistili od odpadkov turistické chodníky v Žiarskej doline a Symbolický cintorín v Západných Tatrách. Toto podujatie malo aj informačno - vzdelávací charakter. Účastníci  mali záujem nielen o prácu strážcov v teréne ale aj o riešenie rôznych problémov v ochrane prírody nášho najväčšieho a najstaršieho národného parku.

Čučoriedka barinná sa veľmi podobá brusnici čučoriedkovej. Je to však druh vyslovene vlhkomilný, rastúci na horských rašelinách. Areál rozšírenia má v arktickom, subarktickom a miernom pásme severnej pologule. V južnejších oblastiach sa vyskytuje len v horách.

Na niektorých miestach môže rásť spoločne s brusnicou čučoriedkovou, ľudovo nazývanou aj čučoriedka. Drobné plody čučoriedky veľmi radi zbierame, no pri menej zdatných zberačoch nie je vylúčená ich zámena. Aj čučoriedka barinná má svoje ľudové pomenovanie. Bobule má čierne, modro oinovatené až čierno-modré. Plody tejto čučoriedky sú však  nejedlé a mierne jedovaté. Vďaka jej halucinogénnym účinkom bola ľudovo nazvaná ajblevánky, opilka a šialenica. V niektorých oblastiach  jej výskytu  sa jej plody používali ako halucinogén pri rituálnych obradoch. Práve z  tohto dôvodu by sme chceli upozorniť záujemcov o kúpu čučoriedok popri cestách, že nie všetko čo vyzerá ako ,,čučoriedka,, ňou skutočne aj je. Samozrejme apelujeme aj na etiku kupujúcich, aby si uvedomili, že zberom a rovnako aj kúpou lesných plodov odnášame z lesa potravu živočíchom, ktoré tam legitímne od nepamäti patria a lesné plody sú ich neodmysliteľným zdrojom potravy.

Zaujímavosťou je, že ,,šialenica,,  je jedinou živnou rastlinou húseníc zákonom chráneného  žltáčika čučoriedkového (Colias palaeno), ktorý je jeden z najohrozenejších druhov denných motýľov na Slovensku ale i  ohrozeného modráčika striebroškvrnného (Vacciniina optilete).

V súvislosti s jesennou migráciou vtáctva, ktorá je už v plnom prúde a zvyšujúcim sa počtom nájdených a poranených vtákov končiacich v našej rehabilitačnej stanici, chceme upozorniť na niekoľko dôvodov prečo ku zraneniam dochádza a na možnosti ako tomu predchádzať alebo aspoň z časti zabrániť.

Na Slovensku sa stretávame najčastejšie s úhynmi operencov  po nárazoch do elektrických vedení a presklených plôch.  Sú to nielen veľké presklené budovy, protihlukové bariéry pri cestách, ale aj rodinné domy so zrkadlujúcimi oknami. Práve na našich domoch a bytoch môžeme jednoduchým spôsobom pomôcť znížiť úmrtnosť vtákov, ktoré pri hľadaní potravy alebo preletoch v teritóriu nezaregistrujú prekážku akou môže byť i vaše okno.

Overeným, jednoduchým a najlacnejším spôsobom sú jednoduché  samolepky so siluetami vtákov ale i iných ornamentov nalepených na oknách. Pri dodržaní malých rozstupov fungujú veľmi účinne. Existujú samolepky klasické ale i s UV efektom, pre ľudské oko takmer neviditeľné pre vtáka naopak neprehliadnuteľné.

Dávame do pozornosti link na web stránku kde je možné samolepky objednať http://vtaky.sk/stranka/189-Vtaky-a-sklo.html, prípadne siluety vtákov, ktoré sa dajú stiahnuť z PDF súboru na našej stránke /TANAP špeciál – Environmenálna výchova/ a vytlačiť doma, prípadne v profesionálnych tlačiarňach na kvalitnú lepiacu vode odolnú fóliu.

Tak ako každý rok, aj v tomto roku sme sa vyzbrojení krovinorezmi, hrabľami a vidlami pustili do realizácie praktickej starostlivosti v chránených územiach. V niektorých územiach nám manažmentové opatrenia realizuje externá firma, no území, ktoré potrebujú starostlivosť je oveľa viac, a tak sme aj my priložili ruky k dielu. Ako prvá bola pokosená národná prírodná rezervácia Mraznica. Prechodné rašelinisko, ktoré je obklopené podmáčanými lesnými porastami sa nachádza priamo pod Gerlachovským štítom. Svoj domov tu našli chránené a ohrozené druhy ako vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), nátržnica močiarna (Comarum palustre), či mäsožravá rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia). Najväčšou vzácnosťou  tohto územia je drobná rastlinka blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris), ktorá sa na Slovensku vyskytuje už iba na pár lokalitách, na spočítanie ktorých nepotrebujete viac ako prsty na dvoch rukách. 

V rámci prác bolo územie pokosené a boli odstránené výmladky drevín. Brzdením prirodzene prebiehajúcich sukcesných procesov a potláčaním konkurenčne silnejších druhov sa zachovávajú vhodné podmienky pre existenciu vzácnych druhov, udržuje sa optimálny vodný režim a prispieva to k zachovaniu biotopu prechodných rašelinísk.

Po tomto území máme v pláne do konca roka realizovať manažmentové opatrenia aj v ďalších územiach, kde existencia vzácnych druhov závisí od pravidelnej starostlivosti o biotopy, na ktoré sú tieto druhy viazané.

Pracovníci Správy TANAP-u sa aj tohto roku zúčastnili na Dni sv. Huberta v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline. V našom informačnom centre sme pripravili pre návštevníkov premietanie zaujímavých filmov o faune Tatier, čo zaujalo najmä rodičov s deťmi.  Okrem pekných filmov  sa deti mohli dozvedieť  množstvo zaujímavých informácií  o živote v prírode a tiež zážitkoch našich strážcov spojených s výkonom strážnej služby v prostredí Tatranského národného parku. 

Skalienka ležatá – drobný kríček, ktorého poliehavé konáriky nie sú vyššie ako 5 cm. Celá rastlina je prispôsobená extrémnym podmienkam v ktorých rastie. Či sú to prezimujúce listy s hrubou kutikulou, nízky poliehavý vzrast, generatívne aj vegetatívne rozmnožovanie, alebo jej schopnosť vytvárať už na jeseň pomerne vyvinuté puky, ktoré sa tak môžu na jar skôr rozviť.

V Červenej knihe sa dočítate, že sa na Slovensku vyskytuje na troch lokalitách. Dve sú v Nízkych Tatrách, tá tretia na území Tatranského národného parku. S istotou sa vyskytuje však iba v Nízkych Tatrách. Lokalitu vo Vysokých Tatrách sa nepodarilo už niekoľko rokov potvrdiť. Posledný údaj z tohto územia je z roku 1995. Ďalšie najbližšie lokality s výskytom tohto druhu sú až v 300 km vzdialených severných Alpách a ukrajinských Karpatoch.

Nestrácame však nádej, že tento druh sa na území Tatranského národného parku stále vyskytuje na mieste, kde sa ho v súčasnosti nikomu nepodarilo nájsť. V tomto našom optimizme nás utvrdzuje aj objavenie viacerých nových, či staronových druhov pre TANAP, ktoré sa tu podarilo v poslednom čase potvrdiť.