Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici podáva k dnešnému dňu podnet orgánom dozoru vo veci „zlatých padákov“ súvisiacich so zlúčením pôvodných organizácií ochrany prírody a lesného hospodárstva.

Súčasné vedenie Správy TANAP-u dalo vykonať právnu aj ekonomickú analýzu celej situácie. Po preštudovaní odborných stanovísk existuje dôvodné podozrenie, že „zlaté padáky“ sú v priamom rozpore nielen s dobrými mravmi, ale predovšetkým s ustanoveniami zákona. Oproti odstupnému v rámci zákonníka práce zabezpečuje „zlatý padák“ niekdajším zamestnancom Štátnych lesov TANAP-u i neštandardnú odmenu za zásluhovosť, ktorá môže dosiahnuť až šesťnásobok priemernej mesačnej mzdy. Spolu so zákonným odstupným si tak jedna osoba môže prilepšiť aj o trinásť mesačných platov. Peniaze, ktoré Správa TANAP-u musí vyplatiť, by vystačili napríklad na základnú ročnú údržbu všetkých chodníkov v Tatranskom národnom parku. „Zlaté padáky“ tak turista môže pocítiť v teréne aj na vlastnej koži.

Právny predchodca súčasnej Správy TANAP-u – Štátne lesy TANAP-u – sa v čase medializácie štedrých odmien ohradzoval, že zamestnanci sa mohli opierať len o deklaratívne vyjadrenia ministra životného prostredia Jána Budaja a ďalších predstaviteľov rezortu. Lesníkov však proklamácie nepresvedčili. Preto mala byť koncipovaná aj kolektívna zmluva, ktorá je však svojím obsahom výhodná len pre úzku skupinu pôvodných zamestnancov. Kolektívna zmluva bola navyše uzavretá v období, keď už bolo zrejmé, že dôjde k zlúčeniu organizácií.

TATRANSKÁ LOMNICA (18. mája 2022) – Po takmer osemmesačnej prestávke otvorí Expozícia tatranskej prírody, známa skôr ako botanická záhrada, opäť svoje brány. Jej areálom sa prví tohtoroční návštevníci prejdú už tento piatok.

„Práve teraz sa im naskytá ideálna príležitosť obzrieť si zblízka v plnej kráse aj druhy, ktoré pred ich zrakom ostávajú ukryté – či už z dôvodu sezónnej uzávery turistických chodníkov alebo jednoducho preto, že sa popri nich nevyskytujú. Spomedzi druhov neprístupných skalných stanovíšť nám aktuálne kvitnú napríklad prvosienka holá či iskerník alpínsky,“ hovorí Zuzana Homolová, botanička a vedúca Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je zároveň aj odbornou garantkou Expozície tatranskej prírody.

Svoje kvietky momentálne vystavujú na obdiv aj dryádka osemlupienková, horec Clusiov, skalokráska pyrenejská, pochybok nízky, ostropysk Hallerov, žltohlav európsky, veronika bezlistá, vŕba sieťkovaná, popolavec hlavatý, viaceré druhy prvosienok či mak tatranský, ktorý je jedným z tatranských endemitov. Práve máj a jún sú totiž mesiace, kedy v botanickej záhrade kvitne väčšina spomedzi vyše tristo druhov bylín a drevín, ktoré návštevníci nájdu v jej areáli. Rozmiestnené sú v ôsmich vápencových a žulových alpínach a mokradiach. Na ploche 3,20 hektára však dostala priestor nielen vegetácia alpínskeho a subniválneho stupňa, ale aj rastlinstvo podhorských lúk a lesný podrast.

Rovnako ako po minulé roky aj teraz si záujemcovia budú môcť vybrané druhy rastliniek priamo v botanickej záhrade aj kúpiť. „Na predaj máme pripravených viac ako sedemdesiat druhov rastlín a drevín, medzi ktorými nechýbajú ani plesnivec alpínsky a horec Clusiov, ktoré patria k najžiadanejším. V ponuke sú však aj poliehavé druhy vŕb, obľúbené skalničky či semienka,“ dodáva garantka Expozície tatranskej prírody.

Prejsť sa botanickou záhradou môžu milovníci flóry každý deň až do 18. septembra. Do konca letných prázdnin bude otvorená od 9.00 do 17.00 hodiny. Na jeseň sa otváracie hodiny o niečo skrátia, prehliadku tatranskej kveteny budú musieť návštevníci stihnúť do 15.00 hodiny. Vstupné ostáva nezmenené. Dospelí za návštevu expozície zaplatia 2,50 eura, deti do šesť rokov si ju pozrú grátis. V ponuke je aj zvýhodnené vstupné, ktoré okrem prehliadky botanickej záhrady zahŕňa i vstup do Múzea TANAP-u.

Na svoje si prídu aj záujemcovia o lektorované prehliadky, ktoré budú už tradične súčasťou Víkendu otvorených parkov a záhrad. Do celosvetového podujatia sa Expozícia tatranskej prírody zapojí už v piatok, 3. júna 2022. „V ten deň sú pripravené i dva vstupy so sprievodcom, počas ktorých sa návštevníci dozvedia viac o histórii založenia botanickej záhrady, jej poslaní či ekologických nárokoch jednotlivých druhov,“ konkretizuje odborná garantka Expozície tatranskej prírody.

Botanická záhrada sa teší priazni návštevníkov už tri desaťročia. Po prvýkrát si ju verejnosť mohla obzrieť 15. júla 1992. Do jej výstavby sa však vtedajšia Správa TANAP-u pustila ešte v máji 1987, kedy bolo vysadené prvé alpínum. Jej kolorit dnes dotvárajú vodopády, potôčky a jazierka, ktoré sú domovom žiab i mlokov. V areáli sa nachádza aj geologická miniexpozícia či pamätné miesto venované významným botanikom, zoológom a zakladateľom Tatranského národného parku. 

Ponúkame miesto správcu ubytovacieho zariadenia Tri studničky v lokalite Podbanské počas letnej turistickej sezóny:

Pracovná náplň:

 ubytovávanie, upratovanie, kúrenie, starostlivosť o okolie

Ponúkame:

 možnosť poskytnutia bytu v mieste výkonu práce (vrátane rodinných príslušníkov)
 základná mzda 4,10 €/hod + prémie podľa obsadenosti + príplatky za soboty, nedele, sviatky
 finančný príspevok na stravovanie, služobný telefón

Nástup: Ihneď

Bližšie informácie: Ing. Marián Jurík, tel.: 0903 987 536, e-mail: Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebuješ mať nainštalovaný JavaScript.

TATRANSKÁ LOMNICA (15. mája 2022) – Tatry majú za sebou Tatranskú múzejnú noc. Jej v poradí už 7. ročník priniesol opäť bohatý program. Na svoje si prišli predovšetkým malí návštevníci Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktorého brány ostali v sobotu otvorené až do 21. hodiny.

Zatiaľ čo pred múzeom šteklili čuchové i chuťové bunky kulinárske výtvory Ľubomíra Šmindáka, ktorý stojí za úspešným projektom Chef from the woods, nabitú premietaciu sálu obsadili dravce. Návštevníkom ponad hlavy preleteli sokol pestrý, výr africký či sokol myšiar, prítulná plamienka driemavá sa nechala dokonca pohladiť. Záujem o vystúpenie Sokoliarov majstra Vagana prekvapil nielen organizátorov, ale i samotných členov skupiny.

„Nečakali sme, že príde až toľko ľudí. Myslím si, že deti sa zabavili. V rámci našej lesnej pedagogiky majú možnosť sa hravou formou v prvom rade niečo naučiť o lese a akousi čerešničkou na torte sú dravce, ktoré vždy berieme so sebou,“ hovorí Hubert Pilát. Suverénne najväčší rešpekt v sále vzbudil Džingischán, ktorý bol akýmsi zlatým klincom programu. Tí odvážnejší sa s orlom skalným s kazašskými koreňmi odhodlali i vyfotografovať. O fototermín s ním bol taký záujem, že v expozícii múzea ostal pózovať aj po skončení takmer hodinového zážitkového programu v podaní sokoliarov.

Netradičnú prehliadku muzeálnych priestorov ponúkli Rodinné potulky po múzeu, v rámci ktorých sa návštevníci vydali aj po stopách zvierat. Každá nájdená indícia ich doviedla bližšie k rozlúšteniu tajničky. Malí zoológovia sa tiež naučili rozoznávať zvuky živočíchov či zostavovať potravové reťazce. Svoju šikovnosť si mohli otestovať nielen pri ekohrách, ale aj v kreatívnych dielňach, kde sa zabavili pri výrobe medailónikov z dreva či kvetinových paletiek. Nechýbalo ani poznávanie drevín a úspech zožala i detská lanovka.

Pred múzeom sa počas celého večera šírila vôňa z „lesnej“ kuchyne, kde Ľubomír Šmindák so svojím asistentom pripravovali kulinárske špeciality z lokálnych surovín. Zatiaľ čo najmenší si pochutnávali na lievancoch s lesným ovocím, dospelých zlákalo divinové ragú či grilované pstruhy. Záujem o ochutnávku predčil očakávania, kto neochutnal, aspoň ovoňal.

Ešte pred zotmením sa slova ujal Pavel Ballo, ktorý zasvätil nielen profesionálny život ochranára, ale aj svoj voľný čas tatranským svišťom. S návštevníkmi sa podelil o zážitky z terénu, poslucháčom poodkryl nielen metódy ich komunikácie, ale upozornil aj na nástrahy, ktoré na ne v dolinách číhajú. Jeho prezentáciu Aby nás svište nevypískali vystriedalo večerné kino, ktoré ako bodku za 7. ročníkom Tatranskej múzejnej noci ponúklo rozprávky. Ich hlavnými hrdinami boli, ako inak, zvierací aktéri. Svoj príbeh deťom vyrozprávala nielen teta srna, ale aj kamzík či svišť.

Počas akcie bol vstup do múzea bezplatný, návštevníci si tak mohli grátis vychutnať nielen samotný program, ale aj prehliadky muzeálnych expozícií. „Verím, že takto o rok sa v múzeu opäť stretneme a záujem o podujatie zo strany návštevníkov bude minimálne rovnaký, ak nie väčší ako počas sobotňajšieho popoludnia. Múzeum ostáva otvorené, takže tí, ktorí prehliadku jeho expozícií nestihli, môžu tak urobiť kedykoľvek. Máme otvorené sedem dní v týždni,“ uzatvára Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Na konci minulého roka sme vás informovali, že v rámci praktickej starostlivosti o chránené územia sme odstraňovali krovitú vegetáciu v Národnej prírodnej rezervácii Hranovnická dubina. Cieľom tejto činnosti bolo zlepšiť podmienky pre výskyt kosatca bezlistého uhorského (Iris aphylla subsp. hungarica).

"To, či naša snaha bola prospešná, sme sa boli presvedčiť začiatkom mája, v čase kvitnutia tohto vzácneho druhu. Už po príchode na lokalitu bolo zrejmé, že druh na našu pomoc dobre zareagoval a na vyčistených miestach boli zaevidované desiatky až stovky nových listov. Okrem nich na lokalite kvitlo niekoľko desiatok jedincov," konštatuje Katarína Žlkovanová, botanička Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Ťažisko výskytu má tento teplomilný druh v južnejších oblastiach Slovenska. V Hranovnickej dubine sa však na južných svahoch nad riekou Hornád zachovala ojedinelá lokalita teplomilnej vegetácie. Modrofialové kvety kosatca bezlistého je vďaka tomu možné vidieť aj z náučného chodníka v okolí Kvetnice pri Poprade.

Druh je vzácny natoľko, že je zaradený medzi druhy európskeho významu. Spoločenská hodnota jedného jedinca je stanovená na 500 eur a na ochranu druhu sa vyhlasujú chránené územia.

TATRANSKÁ LOMNICA (11. mája 2022) – Do celoslovenskej akcie Noc múzeí a galérií sa zapojí aj Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Návštevníci sa už túto sobotu môžu tešiť na bohatý program, ktorý ponúkne v poradí 7. ročník Tatranskej múzejnej noci. Okrem sokoliarov majstra Vagana svoje umenie predstaví napríklad šéfkuchár Ľubomír Šmindák, ktorý stojí za projektom Chef from the woods. Najmenších istotne potešia rozprávky, ekohry či kreatívna dielňa.

 Podujatie odštartuje v sobotu o 17.00 hodine, brány múzea v ten deň ostanú otvorené až do 21.00 hodiny. Na svoje si prídu malí i veľkí návštevníci. Hneď na úvod ich čaká vystúpenie sokoliarskej skupiny majstra Vagana. „Svoj kumšt predstavia v rámci trištvrte hodinového programu, v ktorom hlavnú úlohu zohrajú dravce. Vidieť sokolíka pestrého či plamienku driemavú v akcii bude pre každého určite veľkým zážitkom a tí odvážnejší si ako spomienku možno odnesú aj fotografiu s orlom skalným,“ hovorí Gabriela Chovancová, zoologička a kurátorka zoologických zbierok Múzea a Výskumnej stanice TANAP-u pri Správe Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, ktorá je zároveň aj koordinátorkou akcie.

Priestory múzea medzitým rozvonia šéfkuchár Ľubomír Šmindák, ktorý vďaka svojmu instagramovému projektu Chef from the woods dokáže premeniť akýkoľvek les na kuchyňu. Pod holým nebom špeciálne pre túto príležitosť vykúzli menu z lokálnych surovín. Na tanieri sa objavia napríklad grilované pstruhy, ktoré odchovalo Stredisko genofondu rýb vo Východnej, nebude však chýbať ani sladké prekvapenie pre všetky maškrtné jazýčky.

Ešte pred zotmením čaká návštevníkov prednáška Pavla Balla, ktorý zasvätil nielen profesionálny život ochranára, ale aj svoj voľný čas tatranským svišťom. Nielenže ich pozorovaním strávil tisíce hodín, ale je i bravúrnym rozprávačom, jeho historky si zakaždým získajú publikom. Tento muž navyše stojí aj za úspešným projektom prinavrátenia svišťov do Belianskych Tatier, takže o zážitky z terénu skutočne nebude núdza.

Jeho prezentáciu Aby nás svište nevypískali na záver vystrieda večerné kino, ktoré ako bodku za 7. ročníkom Tatranskej múzejnej noci ponúkne rozprávky. Ich hlavnými hrdinami budú, ako inak, zvierací aktéri. Svoj príbeh deťom vyrozpráva nielen teta srna, ale aj kamzík či svišť.

Chýbať už tradične nebudú ani ekohry a kreatívna dielňa, v ktorej si deti môžu vyrobiť napríklad medailóniky z dreva. Spoločne s rodičmi sa istotne zabavia aj pri hľadaní indícií, ktoré ich povedú k vylúšteniu tajničky. Odmenou im bude malá odmena, ktorú si vyzdvihnú v pokladni múzea.

Počas celého dňa bude vstup do múzea bezplatný, návštevníci si tak môžu grátis vychutnať nielen samotný program, ale aj prehliadky muzeálnych expozícií.

Ak zbadáte v tráve schúlené bodkované jelenča, ktoré na prvý pohľad netrpí zranením, s najväčšou pravdepodobnosťou si ho len „odložila“ mama jelenica. Najlepšia pomoc vo väčšine prípadov je neurobiť nič. Aj ostatný prípad z víkendu bol, našťastie, potvrdením týchto slov. Po nahlásení opusteného mláďatka službukonajúci pracovník Správy TANAP-u vyrazil na miesto a zhodnotil, že jelenča v tráve je v dobrej zdravotnej kondícii a nechal ho pokojne čakať na matku.

Jelenice v máji privádzajú na svet svoje potomstvo a nie je žiadnou výnimkou, že sa tak stáva i v intravilánoch tatranských osád. Zver si totiž v blízkosti ľudí zvykla na prikrmovanie a hľadá i útočisko pred divou zverou. Turisti či miestni obyvatelia nachádzajú zdanlivo opustené mláďatá a s dobrým úmyslom sa im snažia pomôcť, prenášajú ich, hladkajú, kŕmia, v lepšom prípade volajú na Správu TANAP-u, aby situáciu prišli zhodnotiť odborníci. V prvom rade treba pamätať na to, že na pohľad osamelé mláďatká nie sú bez mamy. Tá je spravidla neďaleko a určite sa vráti. „Ak niečo evidentne nie je v poriadku a mláďa leží v zjavne neprirodzenej polohe, nech nám nálezcovia volajú a my situáciu preveríme. Väčšina prípadov je však len dočasným stavom. Za normálnych okolností matka dokáže nechať mladé samé aj celý deň,“ hovorí Peter Spitzkopf, vedúci Odboru prác celospoločenského významu Správy TANAP-u.

Majitelia psov by mali mať v tomto období počas prechádzok svojich štvornohých priateľov na vôdzke, pes totiž môže na mláďa zaútočiť, alebo sa sám stať obeťou jelenice. Ak domáceho miláčika vyhodnotí ako hrozbu pre svoje odložené mláďa, na psíka vybehne, aby ho odohnala, alebo ho dokonca napadne. Navyše, útok jelenice na psa môže byť nesprávne interpretovaný ako útok na človeka. „Prosíme o zhovievavosť a disciplínu všetkých psičkárov. Ak vidia, že sa neďaleko nachádza zver, nech sa jej radšej vyhýbajú, lebo hrozí konfrontácia,“ upozorňuje Spitzkopf.

V prípade, že nájdete mláďa jelenej zveri, ktoré je zjavne zranené, volajte na Správu TANAP-u počas pracovných dní medzi 7.00 a 15.00 h na 052/ 478 03 50, mimo týchto dní a časov na 0903 987 562. Ak jelenča nemá evidentné zdravotné problémy, nenápadne sa vzdiaľte a nechajte ho čakať na matku.

Včera sa podarilo lesníkom Správy TANAP-u vyhrabať ostatky medveďa, ktorému vzala život lavína, a previezť ich na Výskumnú stanicu TANAP-u. Obavy, že pod snehom zahynula medvedica s mladými sa, našťastie, nepotvrdili. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o zhruba trojročného medveďa zimujúceho len tri metre od magistrály v úseku medzi Štrbským a Popradským plesom v nadmorskej výške okolo 1 550 m n. m. Mal smolu, že tohto roku nadelila zima vysokohorskému prostrediu štedrú snehovú nádielku, ktorá predznamenáva mohutnejšie lavíny. Masa snehu uvoľnená z Patrie zasypala otvor do brlohu a hibernujúceho medveďa pochovala zaživa.

„Úhyn nahlásil ešte pred Veľkou nocou lesník Ľuboš Fabian. Najprv si myslel, že ide o kamzíka, ale keď odhrabal sneh a dostal sa bližšie, zistil, že pod snehom skončil medveď,“ hovorí Igor Cpin, vedúci ochranného obvodu Vyšné Hágy, pod ktorý daný úsek patrí. Pre veľkú snehovú pokrývku sa rozhodli s vyhrabávaním počkať, cez Veľkú noc zavalila miesto ďalšia lavína a ostatky medveďa sa nakoniec podarilo spod snehu dostať včera. Drvivú väčšinu už skonzumovali živočíchy, najviac sa zrejme „nakŕmil“ iný medveď. Na Výskumnú stanicu TANAP-u putovalo v malom vrecku už len tkanivo na kostiach, konkrétne išlo o fragmenty kostí lopatky, rebier a časť chrbtice. Po medveďovi ostal pre výskumníkov ešte i kúsok kože so srsťou. Zo zapáchajúcich ostatkov odobrali preparátor Milan Kornajčík a zoologička Gabriela Chovancová vzorky potrebné pre prípadné genetické analýzy.

Ľuboš Fabian má pod patronátom lokalitu, kde sa medveď rozhodol prečkať zimu. „Viem, že medvede pravidelne neďaleko turistického chodníka hibernujú. Zvykla tam vychádzať medvedica s mladými, tak som mal obavy, že budú zasypané aj tie. Našťastie sme ju videli minulý týždeň s tromi mladými a je v poriadku,“ uvádza Fabian. S medvedicou a medvieďatami chodil i pestún. Vo voľnej prírode vyvádzajú medvedice mladé štandardne raz za dva roky, ale pri dobrej úživnosti územia môžu priviesť na svet potomstvo aj každý rok. Medvede z predošlého vrhu – pestúni – sú ešte s medvedicou, no tá sa venuje v prvom rade mladšej generácii. Pravdepodobne zhruba trojročný pestún si spravil brloh neďaleko medvedice s mladými.

Ako sa ukázalo, nebola to šťastná voľba. V Tatrách pribudlo za ostatnú zimu množstvo snehu a padali masívnejšie lavíny. Čelo tej „osudnej“ skončilo takmer na zimnom chodníku. Brloh ležal zhruba pod metrovým nánosom snehu, neprepadol sa, ale zavalená diera do brloha znamenala koniec prísunu kyslíka. Medveď doplatil  na výber nie najvhodnejšej lavínovej lokality pre zimovanie, no najmä na „ťažký“ snehový rok.