Na Štrbskom Plese pribudol nový náučný chodník, ktorý Správa Tatranského národného parku zrealizovala spoločne s obcou Štrba. Desať nových informačných panelov je umiestnených v rámci celej osady Štrbské Pleso. Niektoré sa nachádzajú aj na brehu Štrbského plesa. Všetky panely sú v slovenčine a v angličtine. Sú doplnené množstvom zaujímavých fotografií. Návštevník tejto oblasti má tak možnosť dozvedieť sa veľa nového o rastlinstve a živočíšstve Tatranského národného parku, o jeho vysokohorskej krajine, plesách, lesoch, ale aj o vzácnej borovici limbe a borovici horskej – kosodrevine. Zaujímavé sú tiež informácie z histórie a súčasnosti Štrbského Plesa.

Nenáročná a bezbariérová trasa nového náučného chodníka je ideálnym riešením pre vyplnenie pobytu návštevníkov počas nepriaznivého počasia, napríklad pre rodiny s deťmi, či imobilných návštevníkov.

Cez víkend nám prišli od Aničky ďalšie nové a veľmi zaujímavé polohy. Po vletení do Juhoafrickej republiky, pred pár dňami, nabrala kurz priamo na juh. Teraz sa však otočila na východ a zaletela  po prvý raz, ako ju 2 roky sledujeme, až do Mozambiku! Oproti minulému roku tak výrazne posunula oblasť zimoviska na juhovýchod. Pritom prelietala ponad asi najznámejšie veľkoplošné chránené územie Afriky, Krugerov Národny park / vid foto /. Pozoruje tam levy, hrochy, žirafy a slony a pomaly by k návratu už mala chytať sklony... 

Tatranskú prírodu ľudia niekedy vnímajú ako krutú a neúprosnú, ale opak je pravdou. Aj tu platia odveké zákonitosti podľa ktorých prežije len ten najsilnejší. Dňa 11.1.2015, kedy sme dostali prvú informáciu o poranenom kamzíkovi s tejto oblasti, sme niekoľko dní prehľadávali a monitorovali miesta, kde bol naposledy pozorovaný. Pre nepriaznivé poveternostné podmienky – silný vietor a sneženie – sme ho ale v prvých dňoch nevedeli objaviť. Po snežení pribudlo vo vysokohorskom prostredí viac ako pol metra nového snehu a práve ten zakryl jeho posledné stopy.

Až dňa 14.1.2015 identifikoval miesto s uhynutým kamzíkom strážca Správy TANAP-u Miro Brezovský. Na mieste úhynu ďalekohľadom spozoroval zhluk stôp od líšok, no vzápätí aj bezvládne telo kamzíka. Následne bol pracovníkmi štátnych lesov odtransportovaný na Výskumnú stanicu ŠL TANAP-u do Tatranskej Lomnice. Po základných biometrických meraniach – pitve a odbere biologického materiálu – vieme, že sa jednalo približne o 5 ročného jedinca s trieštivou zlomeninou zadnej ľavej končatiny. Po pitve sa však ukázalo, že uhynutý kamzík nebude vhodný pre preparáciu. Preto bolo rozhodnuté, že v nasledujúcich dňoch dôjde k preneseniu jeho kadáveru na pôvodné miesto nálezu. Tam „sa stane“ neoceniteľným zdrojom energie pre ostatné živočíchy, ktoré ho využijú ako zdroj potravy. Príroda nikdy neplytvá – dokonca aj jeho srsť poslúži ako výstelka vtáčích hniezd a nôr rôznych tunajších hlodavcov. Uhynuté zviera, v tomto prípade kamzík, sa preto zákonite stal súčasťou nezvratného a stále sa opakujúceho prírodného kolobehu.

Bobor európsky (Castor fiber), tento vzácny a zákonom chránený živočích, sa v nedávnej minulosti vyskytoval na celom území Slovenska vrátane Liptova, o čom dodnes svedčia názvy liptovských obcí Bobrovec alebo Bobrovček. Posledný bobor na území Slovenska bol vyhubený niekedy na konci 19. storočia. Príčinou bola jeho kožušina, hodnotný tuk a hlavne škody, ktoré spôsoboval na brehových porastoch potokov, kde sa zdržiaval. Na našom území sa začal znova objavovať až v 80. rokoch 20. storočia, kedy k nám začali prenikať prvé kusy od juhu z Rakúska alebo zo severu z Poľska, kde boli bobry umelo vysadené. Do podhoria Vysokých Tatier prenikli prvé bobry po rieke Poprad v 90. rokoch minulého storočia a dnes ich naši strážcovia chodia pozorovať na viaceré lokality na podhorských potokoch Popradskej kotliny. Bolo preto už len otázkou času, kedy migrujúci jedinci bobra európskeho postupne preniknú aj na Liptov a do liptovskej časti Tatranského národného parku. Môžeme s radosťou oznámiť, že tá chvíľa skutočne nastala a bobry sa po viac ako storočnej pauze na Liptov znova vrátili. Zhruba pred 4 rokmi bola zaznamenaná ich prítomnosť v okolí priehrady Čierny Váh a na začiatku januára 2015 zdokumentoval náš strážca na jednom menšom potoku v podhorí Západných Tatier pobytové znaky bobrov, ktoré jednoznačne svedčia o ich trvalej prítomnosti v ochrannom pásme liptovskej časti TANAPu (stopy na snehu, ohryz drevín, stavba hrádze a pod.). Ostáva nám len veriť, že sa vo svojom staronovom domove natrvalo usadia a že sa stanú neoddeliteľnou súčasťou tunajšej chránenej fauny.

Bobor je najväčší európsky hlodavec. Je dlhý 75 – 100 cm, jeho typický zhora sploštený chvost dosahuje dĺžku 30 – 40 cm a jeho hmotnosť môže dosiahnuť 15 – 30 kg. Bobrom vyhovuje kombinácia tečúcich a stojacich vôd v nížinách a podhorských oblastiach. Na brehoch potokov, v ktorých sa zdržiava, musí byť dostatok mäkkých listnatých drevín, napr. vŕb, jelší, briez alebo topoľov. Voda v potoku musí byť dostatočne hlboká, aby v lete nevyschla a aby v zime nepremrzla až na dno. A presne takéto podmienky našiel aj na našej liptovskej lokalite – potok zdanlivo malý, nie moc prudký a ani nie príliš hlboký, ale silne meandrujúci a tým pádom vytvárajúci aj dostatočne hlboké tône. A čo je najdôležitejšie, celé jeho okolie je zarastené hustou „džungľou“ rôznych listnáčov - krovín a stromov. Bobor sa totiž živí hlavne kôrou týchto drevín, pričom za rok dokáže „spracovať“ až 4.000 kg dreva s kôrou. Posediačky, opierajúc sa o chvost, dokáže obhrýzť kmeň stromu dookola tak, že spôsobí jeho pád. Strom potom „odvetví“ a spracovaný materiál odvlečie pod vodu alebo do nory, kde si z neho vytvorí zásoby. Strom často nahlodá tak, že spadne do vody a spôsobí prehradenie vodného toku. Pre zvýšenie vodnej hladiny na tokoch si bobry z odhryznutých konárov a blata budujú bobrie hrádze. Do brehov si vyhrabávajú nory s vchodom pod vodou a na vodnej ploche alebo na brehu  si stavajú z hliny a vetiev veľkú kopu – tzv. bobrí hrad. A práve prvé zoťaté stromy hrubé okolo 20 cm, ohlodané konáre v pobrežných krovinách a začiatok budovania hrádze sú tie vyššie zmienené, nami zistené pobytové znaky, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že bobry si v liptovskej časti TANAPu začali budovať svoj nový domov a zrejme tu plánujú aj ostať. Tak nech sa im u nás dobre darí !!!

Liptovská orlica nás opäť prekvapila. Od začiatku jej sledovania /od septembra 2013 / ešte nikdy nebola tak ďaleko od hniezdiska, ako dnes. Zaletela do Juhoafrickej republiky a nachádza sa približne 200 km severne od hlavného mesta Johannesburg. Vzdušnou čiarou sa vzdialila od svojho hniezda na Liptove 8 300 km, koľko ale nalietala v skutočnosti je ťažké si čo i len predstaviť... Anička je vďaka minivysielačke prvý slovensky orol krikľavý zdokumentovaný na zimovisku v Juhoafrickej republike. A ešte želanie  : "S blízkym príchodom jari, nech sa Ti v JAR - i darí ! " 

Hlavný termín sčítanie zimujúceho vodného vtáctva bol v tomto roku stanovený na 17. a 18. januára. Zimné sčítanie vodného vtáctva je medzinárodným monitorovacím programom, ktorý sa zameriava na zistenie početností nehniezdnych populácii vodných a na vodu viazaných vtákov. Sčítanie prispieva k poznaniu vývoja populácií vtáčích druhov v Európe a jeho cieľom je aj sledovanie vplyvu viacerých faktorov na vodné vtáctvo. Získané údaje sú využívané pre ochranu populácii a biotopov sledovaných druhov vtákov. Napriek malej rozlohe Slovenska sa u nás nachádzajú lokality, ktoré sú z hľadiska zimovania vtákov jednými z najvýznamnejších v strednej Európe.

Pracovníci Tatranského národného parku počítali vodné vtáky na viacerých tokoch v pôsobnosti Správy TANAP-u. Z viacerých zistených druhov prevažovali najmä kačica divá (Anas platyrhynchos) a vodnár obyčajný (Cinclus cinclus), zaznamenané boli ďalšie druhy, napr.:  vzácny rybárik obyčajný (Alcedo atthis),  potápač veľký (Mergus merganser), lyska čierna (Fulica atra) ), labuť veľká (Cygnus olor), volavka popolavá (Ardea cinerea),  čajka siva (Larus canus), čajka bielohlavá (Larus cachinnans), čajka smejivá (Larus ridibundus), kormorán veľký (Phalacrocorax carbo).

Dňa 17. januára sa uskutočnilo aj zimné sčítanie kormoránov na nocoviskách. Tento termín je jednotný vo všetkých krajinách Európy. Sčitovanie na nocoviskách sa realizuje z dôvodu, aby nedošlo k viacnásobnému zaznamenaniu kormoránov, pretože ich lovné teritórium je veľké a v rámci dňa sa presúvajú na veľké vzdialenosti. V Liptove si vzhľadom k tomu, že vodné plochy nie sú zamrznuté, kormorány našli nocovisko na Vtáčom ostrove na Liptovskej Mare. Nocovalo ich tam 208.