Vyvedenie dvoch mláďat u našich orlov skalných je vplyvom kainizmu pomerne vzácne. Jeden takýto prípad bol v roku 2020 zistený aj  v Tatranskom národnom parku. Počas kontroly zdravotného stavu mláďat a krúžkovania bola v blízkosti hniezda umiestnená fotopasca. Fotopasca bola odinštalovaná až potom, keď z hniezda úspešne vyleteli obidve mláďatá.

Krátky, cca 10 minútový videodokument, ktorého autorom je profesionálny strážca prírody Správy TANAP-u Ján Hoľma, si môžete pozrieť na nasledujúcom internetovom odkaze: https://youtu.be/fJR4jHzX6Gw

Dňa 4.8.2020 sa uskutočnila v Štôle beseda s OZ rodičia a priatelia ZŠ s MŠ Rakovec nad Ondavou v rámci environmentálnych aktivít – prípravy letnej školy v Rakovci nad Ondavou. Besedu pripravila pracovníčka Správy TANAPu pre enviro – výchovu M. Proháczková, ktorá oboznámila zúčastnených s Návštevným poriadkom TANAPu a aktivitami pre školy.

Účastníci si pozreli prezentácie o faune Tatranského národného parku – medveďovi hnedom, kamzíkovi vrchovskom tatranskom a vretenici severnej. Správa TANAPu vo Svite im venovala propagačné materiály.

Upršané počasie nie je ideálne pre turistov, ale obojživelníky nič lepšie postihnúť nemohlo. Hojné počty vhodných vodných plôch na rozmnožovanie a neustále zrážky ich chránia pred vysušením. Pre žubrienky a vajíčka skokanov hnedých pri technickej vodnej nádrži na zasnežovanie v Tatranskej Lomnici mali nadmerné zrážky pomerne negatívny vplyv. Vodné plochy, kde boli žaby namnožené, boli počas prívalových dažďov splavené do vodnej nádrže, ktorá je zabezpečená proti vniknutiu, ako aj uniknutiu, terestrických živočíchov, čo znamenalo, že mladé čerstvo vyvinuté žabky ostali v objekte uviaznuté.

Správca vodnej nádrže ohlásil Správe TANAP-u vzniknutú situáciu a spolu zorganizovali záchranný odlov uväznených žiab. Dňa 23.07.2020 bolo z nádrže vyzbieraných niekoľko tisíc malých skokanov, ktoré majú svoj nový domov v lepších podmienkach. Zamestnanci Správy TANAP-u nádrž naďalej monitorujú a nové prírastky obojživelníkov postupne z nádrže zachraňujú.

Za sprievodu slnečného, ale aj poriadne veterného, počasia sa dňa 10.7.2020 konalo jarné sčítanie kamzíkov vrchovských tatranských (Rupicabra rupicabra tatrica), v spolupráci Správy TANAPu, ŠL TANAPu a Tatrzańskiego Parku Narodowego. V Tatrách bolo napočítaných spolu 972 jedincov kamzíka vrchovského tatranského, z toho 329 na poľskej strane Tatier, 152 v Západných Tatrách a 491 vo Vysokých Tatrách. Jarné počty tatranských  kamzíkov sú spravidla nižšie než tie pri jesennom sčítaní, avšak sú veľmi dôležité z hľadiska zistenia počtu novonarodených mláďat, ktorých bolo tento rok 159.

Sčítanie kamzičej zveri je tiež spojené s pozorovaním mnohých iných živočíšnych druhov a ich životného priestoru. Slnečné júlové dni sú ideálne aj na pozorovanie svišťa vrchovského tatranského  (Marmota marmota latirostris), kedy je veľmi ľahké spozorovať nezbedné mláďatá pobehujúce v blízkosti materských nôr. Niektoré sa nachádzajú len niekoľko metrov od turisticky značených chodníkov. Z dôvodu ochrany novonarodených mláďat kamzíka či svišťa je nesmierne dôležité  vodenie psov na vôdzke. Len v priebehu jedného sčítacieho dňa bolo upozornených niekoľko majiteľov voľne pobehujúcich psov v územiach s najvyšším stupňom ochrany Tatranského národného parku.

Už vyše štyridsaťpäť rokov si každoročne vďaka iniciatíve Organizácie Spojených národov (OSN) 5. júna pripomíname Svetový deň životného prostredia - World Environment Day. Tento rok je hostiteľskou krajinou Svetového dňa životného prostredia Kolumbia, kde sa konajú rôzne podujatia ako napríklad online konferencie s rečníkmi a odborníkmi, virtuálne prehliadky, premietanie filmov, hudobné stretnutia a iné akcie, v ktorých sa angažujú aj veľvyslanci dobrej vôle a mladí ľudia z Young Champions of the Earth. V posledných týždňoch stránku Svetového dňa životného prostredia navštívilo vyše 100 000 ľudí z 193 krajín.

Aktuálna téma Svetového dňa životného prostredia vyzýva konať pre prírodu
Tohtoročná kampaň Svetového dňa životného prostredia UNEP sa nesie v duchu hesla „Čas pre prírodu“ a má vzdelávať verejnosť o dôležitých hodnotách, ktoré nám poskytuje príroda a zdôrazňovať potrebu na jej ochranu. Dnes žijeme vo výnimočných časoch, v ktorých nám príroda posiela správu: Aby sme sa mohli starať o seba, musíme sa najskôr postarať o prírodu. Príroda je v kríze.

Viac sa dočítate na  http://www.sopsr.sk/web/?cl=20668

Kvízujte pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia

Štátna ochrana prírody SR pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia pripravila pre verejnosť súťažný kvíz inšpirovaný iniciatívou Organizácie Spojených národov (OSN), tohtoročnou svetovou kampaňou Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP) s názvom a v duchu hesla Čas pre prírodu/Time for Nature.

Hlavným cieľom vedomostného kvízu je upriamiť pozornosť verejnosti na kampaň Programu Spojených národov pre životné prostredie Svetového dňa životného prostredia (UNEP), poukázať na dôležitosť ochrany prírody a krajiny v globálnom meradle, ale aj na lokálnej úrovni v rámci Slovenska. Priblížiť verejnosti biodiverzitu Slovenska, význam jej ochrany na úrovni jednotlivých zložiek, až celých ekosystémov.

Viac informácií ako i pravididlá k súťaži nájdete v sekcii Výchova a vzdelávanie.

Do lesov a parkov opäť zavítala jar a zároveň prišlo aj obdobie, kedy pozorní okoloidúci stretávajú v prírode alebo v blízkosti svojich domovov zdanlivo opustené mláďatká operencov. Často ide o prípady dočasného prirodzeného odlúčenia od rodičov, kedy mláďatá opúšťajú hniezda zo zvedavosti alebo preto, že sa nevedia v hniezde pomestiť so svojimi súrodencami. Väčšinou sa to stáva v období, keď ešte nevedia lietať a nie sú samostatné, teda sú stále závislé od opatery svojich rodičov, ktorí sú naďalej schopní sa o svoje mláďatá postarať aj mimo hniezda. Ľudia sa snažia v dobrej vôli tieto mladé jedince zachraňovať, no môžu zapríčiniť pravý opak - ich úhyn. Pritom sa stačí len vopred poradiť s odborníkmi a riešenie nemusí byť zložité. Napríklad Ochrana dravcov na Slovensku vytvorila jednoduchú prehľadnú infografiku, ktorá znázorňuje ako v podobných situáciách postupovať (viď. obrázok v prílohe článku).

Dostatočným a efektívnym opatrením môže byť vyloženie mláďaťa na najbližší konár stromu alebo vyvýšené miesto – ideálne v polotieni, kde mu nehrozí nebezpečenstvo od iných zvierat (napr. mačiek). Následne môže záchranca sledovať či k mláďaťu chodia jeho rodičia a nosia mu potravu. Ak oň rodičia z rôznych príčin neprejavia záujem, prosíme, kontaktujte nás.

24. máj patrí v environmentálnom kalendári Európskemu dňu národných parkov (The European Day of Parks). Prvýkrát bol tento deň vyhlásený v roku 1999 organizáciou: Federácia prírodných a národných parkov v Európe (EUROPARC) ako spomienka na vytvorenie prvých deviatich národných parkov vo Švédsku v roku 1909. Nosnou myšlienkou tohto dňa je upozorniť ľudí na dôležitosť a ochranu národných parkov. Tohtoročným mottom sa stalo „Parky pre zdravie“ alebo „Zdravé parky, zdraví ľudia“, ktoré odkazuje na podstatný súvis človeka a kontaktu s prírodou, ktorá veľmi pozitívne vplýva na jeho fyzickú aj duševnú pohodu.

Národné parky a chránené krajinné oblasti v prvom rade chránia naše najcennejšie prírodné zdroje, no pobyt v prírode v čoraz urbanizovanejšom svete z nich navyše vytvára jedinečné miesta relaxu a miesta pre outdorové aktivity.

Na Slovensku máme v súčasnosti 9 národných parkov a celkovo 23 veľkoplošných chránených území, a to národné parky a chránené krajinné oblasti. Chránené územia sú doslova našou prírodnou bankou, v ktorej sa ešte stále uchováva široká a jedinečná škála ohrozených druhov rastlín, živočíchov a biotopov. Zabezpečujú genetickú diverzitu (rôznorodosť), poskytujú druhom bezpečné miesto na rozmnožovanie sa a zvyšujú ich šance na prežitie, keď sú ohrozené chorobami a prírodnými zmenami.

Zatepľovanie je v súčasnosti veľmi rozšíreným trendom, ktorý prináša okrem zvýšenia komfortu ľudí aj nemalé problémy pre niektoré chránené druhy živočíchov ako lastovička obyčajná, belorítka domová či dážďovník tmavý.

Dážďovníky si budujú hniezda najmä na sídliskách v panelákoch, predovšetkým vo vetracích otvoroch v atike a v štrbinách medzi panelmi. Pri zatepľovaní sa tieto miesta prekryjú izolačným materiálom, čím dochádza nielen k zániku úkrytov, ale často aj k usmrteniu týchto živočíchov, ktoré nemajú možnosť dostať sa von z úkrytov.

Pracovníci Správy TANAP-u mali príležitosť presvedčiť sa o nástrahách takto zateplených budov v súvislosti s pokusom dážďovníka o zahniezdenie v dutine, ktorú pravdepodobne pred ním vyďobal ďateľ. Tento nešťastník visel za vlákno sieťky z fasády na 8 poschodí bytového domu na Podbrezinách v Liptovskom Mikuláši. Tohto jedinca sa napokon podarilo vyslobodiť a po odstrihnutí bol schopný samostatného letu bez našej pomoci. Poďakovanie patrí všímavému pozorovateľovi, ktorý nám tento prípad nahlásil.