Skaly sokolov sťahovavých.

Krátky videodokument natočený pomocou fotopascí venovaný sokolom sťahovavým.

Autor: Ján Hoľma, strážca zo Správy TANAP-u.

Sokoly sťahovavé majú vo svojom území obľúbené vyvýšené skaly alebo vrcholy suchých stromov, kde často oddychujú, nocujú, čistia sa, trhajú potravu, alebo dokrmujú svoje mláďatá. Zábery z fotopascí vznikli počas monitoringu na trhaniskách u troch hniezdiacich párov, ktoré v roku 2021 úspešne vyviedli spolu sedem mláďat.

https://youtu.be/eX8_8qJ5Mrk

Cyklus odborných debát Ministerstva životného prostredia dorazil aj na Správu TANAP-u

Koncom minulého týždňa sa vo Svite ukončil niekoľkotýždňový cyklus stretnutí a odborných debát ministra životného prostredia Jána Budaja, štátnych tajomníkov Juraja Smatanu a Michala Kiču, štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Milana Kyseľa a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zložení predstavili ochranárom, štátnym lesníkom, neštátnym vlastníkom lesných pozemkov, podnikateľom v cestovnom ruchu a tiež zástupcom neziskových organizácií plán reformy národných parkov a plánovaný presun správy štátneho majetku v nich pod MŽP SR. Žiaden zákon doteraz nebol prezentovaný takouto formou na stretnutiach v regiónoch, cieľom ktorých by bolo nájsť možnosť spolupráce všetkých zainteresovaných strán.

 

Pasce pre vtáky

Hniezdna sezóna je v plnom prúde a výjazdy k zraneným, či inak hendikepovaným operencom vrcholia práve mesiaci júl. Najčastejšími vtákmi ktoré potrebujú ľudskú pomoc sú práve tie, ktoré zdieľajú svoje obydlia s človekom a to najmä dážďovníky tmavé, belorítky domové, lastovičky obyčajné a netopiere.

Súbežne s trendom zatepľovania nastala potreba ochrany a vytvárania hniezdnych biotopov pre tieto užitočné hmyzožravce a to najmä na bytových domoch v mestách. Čoraz častejšie vídať na zateplených stavbách umelo vytvorené hniezdne búdky, ide predovšetkým o príbytky pre vzácneho dážďovníka tmavého.

Avšak nekvalitne osadené búdky sa stávajú pre týchto vzdušných akrobatov smrteľnou pascou. Za posledné dva roky sme boli už niekoľkokrát privolaní k záchrane dážďovníkov uväznenýchv otvoroch týchto úkrytov. Nie všetky akcie však mali šťastný koniec.

Jedince ostávajú visieť za nôžky, krk či krídlo na vyčnievajúcich sieťkach z fasád panelákov v neúprosných letných horúčavách.  

Posledný prípad, kedy sme zasahovali bol na výťahovej šachte 8 poschodia bytového domu na Podbrezinách. Vďaka všímavej slečne z bytu oproti a súčinnej pani domovníčke sa podarilo takto zakliesneného dážďovníka vyslobodiť a po podaní prvej pomoci aj úspešne vypustiť. Nie vždy je však možné vykonať záchrannú akciu bez pomoci hasičskej techniky, preto sme vďační hasičským zborom za uskutočnené výjazdy k takýmto vtáčím nešťastníkom. 

Na záver chceme apelovať na všetky zúčastnené strany, ktoré participujú na zatepľovacích prácach budov aby v maximálnej možnej miere dohliadali na kvalitu osadzovania búdok. Precíznou prácou sa eliminujú vtáčie úhyny v miestach, ktoré majú slúžiť ako útočisko nie ako pasca.

 

 

Likvidovanie inváznych druhov rastlín

Správa Tatranského národného parku sa v priebehu uplynulého týždňa venovala odstraňovaniu druhu pohánkovec japonský (Fallopia japonica). Keďže sa jedná o invázny druh rastliny, likvidovali sa lokality jeho výskytu na území Tatranského národného parku, ale aj mimo vlastného územia národného parku. Prvý deň sa na sútoku Oravy a Váhu pri Kraľovanoch odstránil invázny druh na ploche asi 1000 m2 a zozbieraná bola biomasa v množstve 3,8 ton. Druhý deň sa likvidovali lokality výskytu vo Vysokých Tatrách (Hrebienok, Dolný Smokovec, Horný Smokovec, Nový Smokovec). Celkovo bol druhý deň pohánkovec japonský odstránený na 7 lokalitách v okolí Smokovcov.

Pohánkovec japonský (Fallopia japonica) bol do Európy dovezený ako medonosná a okrasná rastlina, no začal sa invazívne šíriť na opustených, nevyužívaných miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov, ciest, železníc, ale rozširuje sa aj na pôvodné biotopy (lúky, brehové porasty). Často vytvára rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Šíri sa predovšetkým vegetatívne – podzemkami, ktoré v niekoľkých vrstvách pod sebou prerastajú pôdu, rozkonárujú sa a vyrastajú z nich nové byle.

Je to statná rastlina vysoká aj cez dva metre, a preto jej likvidácia miestami pripomínala presekávanie sa džungľou a chlapi s krovinorezmi a mačetami sa strácali v záplave listov a zelene.

Pomôcť pri tejto práci nám prišla aj pani poslankyňa NR SR RNDr. Anna Zemanová, spolu s dobrovoľníkmi so strany Sloboda a Solidarita. Neváhali vyhrnúť si rukávy a zašpiniť sa pri vynášaní biomasy a jej nakladaní. Aj vďaka nim sme za dva dni odstránili viac ako 5 ton tejto inváznej rastliny.

Naše poďakovanie patrí okrem dobrovoľníkov z SaS aj Technickým službám Ružomberok, Kompostárni BRO Ružomberok, Technickým službám a kompostárni Svit, ktorí pomohli s prevozom a zlikvidovaní zozbieranej biomasy.  

Sčítanie kamzíkov 2021

Tohtoročné sčítanie kamzíkov zamerané predovšetkým na zistenie novonarodených mláďat prebiehalo za mimoriadne teplého počasia, čo sa odzrkadlilo aj na celkovom výsledku napočítaných kamzíkov. 

Počas horúcich dní kamzíky vyhľadávajú úkryty pred slnkom a teplom a za takýchto podmienok je ich aktivita minimálna. 

Výsledný počet jedincov sme sa pre tentokrát rozhodli nezverejňovať z dôvodu, že číslo napočítaných kamzíkov zo 7. júla, by sa nezakladalo na skutočnosti. Čriedy kamzíkov sú priebežne monitorované pracovníkmi Správy TANAPu v priebehu celého roka a preto už vopred vieme predpokladať ich približnú početnosť v rámci jednotlivých dolinových celkov na slovenskej strane Tatier. V sčítací deň sa mnohé kamzíky ukrývali pred páľavou v puklinách tatranských skál, kde už pracovníkom Správy TANAPu, ŠL TANAPu, TPNu a ďalším dobrovoľníkom nepomohli ďalekohľady a ani monokuláre. 

Tie ktoré neunikli našej pozornosti sa v mnohých prípadoch delili o miesto v tieni s vysokou zverou.

Na oblohe sme mali možnosť pozorovať loviace orly skalné a cez kosodrevinu sa predierajúce medvede hnedé. Takúto tatranskú idylku vedia pokaziť pohľady na všadeprítomné bivaky s množstvom odpadkov. 

Deň sčítania kamzičej zveri je dôležitý aj z hľadiska monitoringu javov súvisiacich s prítomnosťou človeka vo vysokohorskom prostredí. Jedným z mnohých zo sledovaných vplyvov je aj erózia turistických chodníkov. Pokiaľ v málo navštevovaných lokalitách sa môžeme kochať chodníkom posiatym početnou kvetenou na niektorých ostávajú už len hlboké zárezy do materskej horniny.

 

 

Buďme zodpovední k tatranským plesám

Spolu s letným a prázdninovým obdobím prichádza do Tatranského národného parku aj vrchol letnej turistickej sezóny. Nároky návštevníkov na prírodné prostredie, respektíve ich kreativita spojená s jeho využívaním, sa každým rokom stupňujú. Dôkazom sú pomerne časté porušovania platných pravidiel, ktoré sú stanovené za účelom ochrany prírody – ekosystémov, biotopov, fauny, flóry, neživej prírody atď. Čoraz častejšie sa stretávame s nežiaducim kúpaním sa v tatranských plesách. Tejto problematike sme sa už venovali v samostatnom článku:
http://spravatanap.sk/web/index.php/aktualne-sk/11-slovak/aktualne/574-tatranske-plesa-nie-su-kupaliska.

Niektorí turistickí návštevníci však stále nevedia odolať pokušeniu okúpať sa či aspoň namočiť si nohu do chladnej vody počas horúcich letných dní. A to aj napriek pravidelným kontrolám strážnej služby v okolí plies. Zodpovední turisti si však porušovateľov platných pravidiel v TANAP-e všímajú, túto nelegálnu činnosť Správe TANAP-u nahlasujú a v niektorých prípadoch sa snažia na verejnosti šíriť aj osvetu. Takým príkladom je aj aktuálny článok na portáli zdraveotuzovanie.sk, ktorý si záujemcovia môžu nájsť na nasledujúcom internetovom odkaze:
https://www.zdraveotuzovanie.sk/miesta-kluby/otuzovanie-plavanie-v-plesach/.

Presne takto sa to nerobí...

To čo sa vo považuje vo vyspelých západných krajinách s výskytom medveďa za bežnú prax,  je na Slovensku jeden veľký nekončiaci príbeh. Povinnosť zabezpečiť komunálny odpad pred prístupom medveďa hnedého vo vlastnom území TANAPu  nie je vôbec nová téma. Od r. 2015, kedy nadobudla platnosť vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, sa presne definuje povinnosť pre držiteľov odpadu zabezpečiť zmesový komunálny, biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad pred prístupom medveďa hnedého v územiach ustanovených v prílohe č. 19. Vďaka novej vyhláške MŽP SR k zákonu o odpadoch z novembra 2020, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2021, sa počet lokalít, na ktoré sa vzťahuje povinnosť zabezpečiť kontajnerové stojiská pred vniknutím medveďa hnedého, viac ako zdvojnásobil, a to z pôvodných 151 na 360.

Ľahostajnosťou a ignorovaním legislatívy sme my ľudia za uplynulé roky vytvorili desiatky kontajnerových medveďov, ktorých osud je už vopred spečatený.

Jedným z mnohých ukážkových príkladov toho ako sa to nerobí je lokalita Hrdovo v Západných Tatrách pri ceste Slobody (nástup na TZCH pod  Bystrou dolinou). Všadeprítomný odpad v okolí nezabezpečených kontajnerov je problém na ktorý Správa TANAPu upozorňuje a rieši už roky.

Pri poslednej kontrole tejto lokality pracovníkom strážnej služby vo večerných hodinách bol pozorovaný medveď hodujúci na odpadkoch vyprodukovaných obyvateľmi miestnej chatovej osady. Medveď bol s pomocou dostupných pomôcok (klaksónu a spreja) plašený zhruba od 19:00 do 22:30 hod. Počas tejto doby sa na ceste zastavovali vozidlá, vystupovali zvedavci z vozidiel a fotili šelmu vo veľmi krátkej vzdialenosti na 5 až 7 metrov, čím znemožňovali pracovníkovi sústrediť sa na účinné plašenie. Okrem toho, že sa svojou nezodpovednosťou vystavovali nebezpečenstvu útoku od medveďa, utvrdzovali zviera v tom, že mu od ľudí nehrozí nebezpečenstvo.

Tak sa akosi stáva na Slovensku pravidlom, že namiesto preventívneho a v praxi dávno overeného riešenia sme náchylní riešiť problémy so živočíchmi tým najkrajneším spôsobom.

Bobry v Doline Kežmarskej Bielej vody

Po prvý krát boli pobytové znaky bobra vodného v Doline Kežmarskej Bielej vody zistené na jar v roku 2009. O rok neskôr aj na Zelenom plese. Zdržal sa tu vtedy len niekoľko dní. V nasledujúcich rokoch bobry svoje návštevy tejto doliny zopakovali častejšie. Stopy po ich prítomnosti zanechali pri Bielom aj Trojrohom plese. Na jeseň 2018 si začali chystať zásobu potravy, ktorú tvorili vetvy z vŕb, priamo pri brehu Zeleného plesa a na základe toho sa dalo predpokladať, že sa tu chystajú prezimovať. Počas posledných dvoch rokov sa teda vysokohorské pleso stalo zimným útočiskom pre bobriu rodinu. V súčasnosti možno vidieť stopy po ich aktivitách nielen na Zelenom, ale aj na Bielom a Čiernom plese. Všeobecne sú bobry aktívne hlavne v noci, no počas letných večerov je ich možnosť pri troche šťastia vidieť usilovne pracovať na brehu či vodnej hladine.

Jazyk

icon-facebook2
 pomoc

Partneri

logo profinet

airtransport

logo wilde

logo SE

Anička B O N U S

Príbeh jedného orla

(slovenska verzia)

Príbeh svišťa

ikonka kopie

Živé kamery

Kriváň

krivan

 

Hniezdo RK

54514527 10205882229610541 5741438571064066048 o

 Hniezdo LM

001024 000309

Lomnický štít

lomni

Bociany - Vavrišovo

1788

Bociany - Partizánska Ľupča

1747

Bociany - Lisková

55

 Bociany - Pribylina

prib

Bociany - Veľká Lomnica

t

 

Návštevníci

DnesDnes268
CelkovoCelkovo4818926

Reklama

 

kukaj logo6

ropk