Otázky týkajúce sa možností podnikania túr so psom na území Tatranského národného parku patria medzi najčastejšie otázky, s ktorými sa na nás návštevníci národného parku (ďalej len „NP“) obracajú. Podľa návštevného poriadku totiž ešte donedávna nemohli vstupovať so psom do najprísnejšie chránených území s najvyšším, t. j. 4. a 5. stupňom ochrany. Veľmi častou otázkou preto bolo aj to, ako zistiť, kedy sa nachádzam na území so 4. a 5. stupňom ochrany?
Na základe novelizácie zákona o ochrane prírody a krajiny sa môžu návštevníci národného parku po novom pohybovať so svojím psom po celom území parku neobmedzene, pričom v najvyššom, t. j. v 4. a 5. stupni ochrany ho musia mať po celý čas na vôdzke a v zmysle platného Návštevného poriadku TANAP-u musí mať aj náhubok. Návštevníci NP pritom samozrejme musia dodržiavať všetky ostatné ustanovenia platného návštevného poriadku a platného zákona o ochrane prírody a krajiny týkajúce sa peších turistov, napríklad pohybovať sa len po turistických značkovaných chodníkoch a v čase, kedy sa na ne nevzťahuje sezónna uzávera alebo iné obmedzenia vyplývajúce z týchto právnych ustanovení.
Ako v prírode zistíte, že sa nachádzate na území s najvyšším, t. j. 4. a 5. stupňom ochrany? Podľa aktuálne platného zákona o ochrane prírody a krajiny (§ 11 – Územná ochrana prírody a krajiny a jej stupne) je územie národného parku rozdelené do nasledovných stupňov ochrany: ochranné pásmo národného parku (2. stupeň), vlastné územie NP (3. stupeň) a v ňom rôzne národné prírodné rezervácie (NPR), prírodné rezervácie (PR) a rôzne chránené prírodné výtvory (CHPV) a chránené prírodné pamiatky (CHPP) (4. alebo 5. stupeň ochrany v závislosti od spoločenského významu danej lokality na základe rozhodnutia príslušného orgánu ochrany prírody). V bežnej turistickej mape nájdete hranice ochranného pásma NP, hranice vlastného územia NP ako aj hranice NPR alebo PR. V turistickej mape bývajú vyznačené aj CHPV a CHPP. Priamo v teréne potom nájdete aj hraničné stĺpy na určitých miestach na hranici ochranného pásma, ako aj na hranici vlastného územia NP, nájdete tu aj stĺpy označujúce hranice NPR alebo PR. Samozrejme nie je možné, aby tieto stĺpy stáli úplne všade pozdĺž celej hranice – bolo by to finančne príliš nákladné a určite aj zbytočné. Preto ich umiestňujeme len na dôležitých uzlových bodoch s vyššou návštevnosťou alebo na križovatkách ciest a chodníkov. Na nálepke stĺpu je napísané, či ide o hranicu ochranného pásma NP, hranicu NP, hranicu NPR alebo PR. Rovnako v blízkosti CHPV alebo CHPP nájdete stĺpy so štátnym znakom, ktoré vás na ich prítomnosť upozornia. Podľa tohto zjednodušeného návodu si nakoniec ľahko odvodíte príslušný stupeň ochrany.
Myslíme si a sme presvedčení, že ak budete mať svojho psa počas túry na území Tatranského národného parku stále pod kontrolou, ktorá vyplýva s platnej legislatívy ochrany prírody, potom Vaša túra prebehne bez akýchkoľvek komplikácií.
Prajeme Vám príjemný pobyt !
Praktický výkon ochrany prírody priamo v teréne zabezpečujú na území Tatranského národného parku naši strážcovia. Byť strážcom je síce krásne, ale fyzicky veľmi náročné a často aj dosť nebezpečné povolanie. Skúsenosti z pohybu vo vysokohorskom prostredí v každom ročnom období a za každého počasia, perfektná znalosť všetkých zákutí svojho strážneho úseku a absolvovanie rôznych školení o bezpečnom pobyte v horách a o lavínach pomáhajú strážcom prežiť všetky nástrahy hôr. A je ich naozaj dosť.
Naše Tatry majú prívlastok najmenšie veľhory sveta. Svojimi miniatúrnymi rozmermi vôbec nemôžu konkurovať o hodne väčším Alpám. Čo sa ale drsnosti prostredia týka, v tomto smere za nimi v ničom nezaostávajú. A v niečom ich dokonca aj predstihujú. Tým že predstavujú prvú významnejšiu geografickú prekážku pre frontálne systémy smerujúce na naše územie od studeného Baltického mora, sú vystavené neustálym, často veľmi prudkým zvratom počasia. S tým všetkým musí strážca národného parku počítať.
Keďže tatranská zima zvyčajne trvá 6 – 7 mesiacov a Západné Tatry ako súčasť národného parku sú naším najlavinóznejším pohorím, najväčším rizikom pre strážcu sú zimné lavíny. Lavínový vyhľadávač, lavínová sonda a lopatka sú preto nevyhnutnou súčasťou jeho výstroja počas celej zimy. K tomu stúpacie železá – mačky a horolezecký čakan, ak sú jeho cieľom najvyššie polohy pohoria. Kvôli neustálym zvratom počasia bývajú totiž hrebene a vrcholy zľadovatené takmer počas celej zimy. Samozrejme nesmú chýbať ani skialpinistické lyže – „dopravný prostriedok“ strážcu, ktorý mu umožňuje rýchlo sa dostať do vysokohorského terénu a ešte rýchlejšie ho potom aj opustiť. Iba vďaka tomu môže Správa TANAPu získať celoročné pozorovania vzácnej tatranskej prírody, ktoré potom následne spracovávajú jednotliví odborní pracovníci. Naši strážcovia okrem toho úzko spolupracujú aj s ostatnými organizáciami pôsobiacimi na území národného parku, napr. s Horskou záchrannou službou, Strediskom lavínovej prevencie alebo so Štátnymi lesmi TANAPu, čím prispievajú k vyššej bezpečnosti návštevníkov národného parku. Dňa 25.3.2009 napr. spadla v Žiarskej doline „lavína storočia“ – najväčšia lavína v novodobej histórii Slovenska, ktorá sa potom roztápala neuveriteľné 2 roky a 3 mesiace. Naši strážcovia boli po celý čas „pri tom“ a pravidelne upozorňovali na nebezpečenstvá, ktoré hrozili návštevníkom doliny na lavínisku. Možno aj vďaka tomu sa až do definitívneho roztopenia lavíny na konci júna 2011 nikomu nič nestalo.
Aj krátke tatranské leto prináša svoje úskalia. Letné búrky sprevádzané krupobitím prichádzajú nečakane rýchlo a vždy pri nich ide o život. Pohyb vo vysokohorskom prostredí je síce v letnom období o niečo ľahší, naši strážcovia sa ale často pohybujú aj mimo turistické značkované chodníky, aby dokonale spoznali svoj strážny úsek. Schopnosť posúdiť riziko prípadného pádu v horolezeckom teréne alebo na „zákerných“ strmých trávach je zárukou ich bezpečnosti. Okrem zoologických alebo botanických pozorovaní naši strážcovia dohliadajú priamo v teréne aj na dodržiavanie návštevného poriadku Tatranského národného parku. Jeho cieľom pritom nie je len samotná ochrana prírody, ale aj zabezpečenie bezproblémového pobytu návštevníkov parku na jeho území a ich šťastného návratu domov.