Máloktoré horstvo Slovenska oplýva takou pestrosťou lesných spoločenstiev, aké má územie Tatranského národného parku. Mimoriadnou rozmanitosťou lesných spoločenstiev sa vyznačujú Podtatranská kotlina, vápencové substráty v Belianskych a Západných Tatrách, výnimkou nie sú ani listnaté lesy tvorené spoločenstvami prípotočných jelšín či špecifických bučín. Okrem týchto spoločenstiev sú tu i reliktné boriny či rašeliniskové breziny s brezou plstnatou. Dôležitú pozornosť si zaslúžia porasty kosodreviny, ktoré v Tatranskom národnom parku majú najväčšiu rozlohu v rámci celých Západných Karpát. Dominantnou drevinou v porastoch je smrek obyčajný. Zvláštnosťou oproti iným horstvám na Slovensku je skutočnosť, že v centrálnej časti Vysokých Tatier absentuje buk a jedľa je tiež zastúpená v menšom rozsahu. Na druhej strane je tu výrazný podiel pôvodnej borovice lesnej, borovice limby či smrekovca opadavého. Na tomto prirodzenom rozšírení lesných drevín v Tatranskom národnom parku sa rozhodujúcou mierou podieľajú klimatické podmienky. Na území Tatranského národného parku sa nachádza päť lesných vegetačných stupňov. Nachádzajú sa tu spoločenstvá bukového (4. lvs), jedľovo-bukového (5. lvs), smrekovo-bukovo-jedľového (6. lvs), smrekového (7. lvs) a kosodrevinového (8. lvs) vegetačného stupňa. Dnešné drevinové zloženie lesných porastov sa často výrazne odlišuje od pôvodného, čo je spôsobené predovšetkým ľudskou činnosťou od 13. storočia (baníctvo, pastva, salašníctvo...).

Lesné spoločenstvá v Tatranskom národnom parku sú tvorené biotopmi európskeho významu a biotopmi národného významu. Z biotopov európskeho významu sú zastúpené predovšetkým biotopy: Kosodrevina, Smrekové lesy čučoriedkové, Smrekové lesy vysokobylinné Smrekovcovo-limbové lesy, Rašeliniskové smrekové lesy, Horské jelšové lužné lesy. Z biotopov národného významu je najviac zastúpený biotop Jedľových a jedľovo-smrekových lesov.

Kosodrevina (Kr10/4070*)

Porasty kosodreviny tvoria samostatný výškový vegetačný stupeň o šírke cca 200 m. a plynulo nadväzujú na hornú hranicu smrekového lesa. Na území TANAPu zaberajú porasty kosodreviny cca 9 630 ha. Geologické podložie tvoria prevažne žuly a ruly, v Belianskych Tatrách sú to karbonátové horniny, kde sú porasty viac floristicky bohaté. Pôdy sú plytké so znakmi podzolizácie, humifikácia je tu spomalená. V porastoch kosodreviny sa sporadicky vyskytujú zakrpatené dreviny ako je napr. smrek obyčajný, borovica limbová, jarabina vtáčia či smrekovec opadavý. Bylinná vrstva je chudobná, prevládajúce zastúpenie má brusnica obyčajná, brusnica čučoriedková, chlpaňa lesná, podbelica alpínska, horec luskáčovitý a iné. Na svojej hornej hranici sa kosodrevinové porasty prirodzene rozpadávajú a prechádzajú v podobe ostrovčekov do stupňa alpínskych holí a sutín. Biotop plní dôležitú protilavínovú a protieróznu funkciu.

Smrekové lesy čučoriedkové (Ls9.1/9410)

Biotop predstavuje klimaticky podmienené smrečiny v najvyšších horských polohách (horná hranica lesa) s absolútnou prevahou smreka a často prímesou smrekovca. Tvoria samostatný     7. lesný vegetačný stupeň. Na minerálne chudobnom silikátovom podloží sa vyvinuli podzolované pôdy, kde sa na vrchu hromadí surový humus. Bylinná synúzia je druhovo chudobná, dominujú oligotrofné a acidofilné druhy ako sú napr. brusnica čučoriedková, brusnica obyčajná, papradka samčia, smlz chĺpkatý, chlpaňa lesná, podbelica alpínska, kyslička obyčajná a iné. Význam a dôležitosť porastov tkvie najmä vo vodohospodárskej a pôdoochrannej funkcii.

Smrekové lesy vysokobylinné (Ls9.2/9410)

Jedná sa o horské zonálne smrekové lesy, ktoré sa vyskytujú na vlhkejších a troficky priaznivejších stanovištiach ako smrekové lesy čučoriedkové. Vyskytujú sa na vápencoch, melafíroch a len zriedka na kryštaliniku. Dominantnou drevinou je smrek obyčajný, charakteristicky sa uplatňuje javor horský. Bylinnú vrstvu tvoria prevažne nitrofilné druhy vysokého vzrastu ako sú napr. mačucha cesnačkovitá, papradka alpínska, papradka samičia, mačucha cesnačkovitá, kamzičník rakúsky a iné.

Smrekovcovo-limbové lesy (Ls9.4/9420)

Biotop v Tatranskom národnom parku zaberá plochu iba cca 400 ha. V Tatrách netvoria porasty limby ani smrekovca samostatný vegetačný stupeň, tak ako je tomu napríklad v Alpách. Tieto dreviny sa rôznou mierou podieľajú na výstavbe smrečín s podrastom kosodreviny v pásme medzi 1400 až 1900 m n. m. so šírkou 40 až 120 výškových metrov. Najtypickejšie sú porasty s limbou a smrekovcom vyvinuté na veľmi členitých balvanitých až blokových sutinách či svahoch s minimálnou vrstvou pôdy, ktoré sú často vystavené výrazným klimatickým extrémom (najmä vetru). V podraste sa pravidelne vyskytuje brusnica čučoriedková, brusnica obyčajná, čermeľ lesný, metluška krivolaká, šucha čierna , smlz chĺpkatý a iné.

Rašeliniskové smrekové lesy (Ls7.3/91D0*)

Rašeliniskové smrekové lesy sa vyskytujú na kyslom podloží vo vlhkých a chladných horských polohách s pôdami výrazne oglejenými. Biotop sa vyskytuje na rovných alebo mierne sklonených terénoch s vysokou hladinou podzemnej vody, ktorá odteká len pomaly v nadmorských výškach 700 až 1100 m n. m. Na povrchu sa hromadí surový humus so známkami rašelinenia.                 V drevinovom zložení dominuje smrek, ktorý najlepšie znáša podmienky studených oglejených pôd. Porasty sú nepravidelné až riedko zapojené, dreviny sú často nízkeho vzrastu. Na suchších miestach sa vyskytuje jedľa biela, jarabina vtáčia, naopak na vlhších miestach so zníženým zápojom smreka pristupujú topoľ osika, jelša sivá, breza plstnatá a vŕby. V bylinnom poschodí biotopu sa okrem druhov smrekových lesov vyskytujú vlhkomilné druhy znášajúce svetlo, mokré a neprevzdušnené kyslé pôdy. Dominantné druhy sú napr. praslička lesná, smlz chĺpkatý, rašelinníky, záružlie močiarne, túžobník brestový, páperníky, rôzne druhy ostríc a iné.

Horské jelšové lužné lesy (Ls1.4/91E0*)

Biotop je charakteristický porastmi jelše sivej s prímesou smreka, prípadne ďalších drevín. Vyskytuje sa najmä na brehoch horských tokov v chladných údoliach. Typická je viacposchodová štruktúra, v krovinovom poschodí dominujú zmladené jedince jelše. V bylinnej vrstve sa uplatňujú druhy znášajúce trvalé alebo prechodné zamokrenie. Biotop je zastúpený v horskom stupni až do výšky 1 200 m n. m. Z bylinných druhov sa hojne vyskytuje smlz chĺpkatý, záružlie močiarne, kozonoha hostcová, krkoška chlpatá, škarda močiarna a iné.

Jedľové a jedľovo-smrekové lesy (Ls8)

Jedľové a jedľovo-smrekové lesy sú v Tatranskom národnom parku pomerne hojne rozšírené. Má široké rozpätie svojho výskytu, vyskytuje sa od 300 do 1 300 m n. m. Biotop tvoria porastové zmesi jedle, najčastejšie so smrekom. V bylinnom podraste prevládajú oligotrofné a acidofilné druhy nízkeho vzrastu a papradiny. Z klimatických príčin v porastoch absentuje buk.