Nebezpečné komíny

Príbehy hendikepovaných vtákov, ktoré sa dostanú do chovnej stanice zriadenej pri Správe TANAP-u, sú rôzne. Viac ako 90 % rehabilitovaných živočíchov tvoria vtáčí pacienti. Pokiaľ sa v roku 2006 u nás liečilo a rehabilitovalo asi 20-30 živočíchov dnes je to už 200 percentný nárast.

Najčastejšími príčinami zranení bývajú kolízie s prekážkami, ako sú napríklad presklené plochy budov, nárazy do elektrických vedení za zlej viditeľnosti, zrážky s automobilmi a popálenie na stĺpoch 22 kV vonkajšieho elektrického vedenia nazývaných aj “stĺpy smrti“.
Pred niekoľkými dňami sme sa však mohli presvedčiť o ďalšej hrozbe číhajúcej na vtáctvo v osídlených častiach miest a obcí. Dňa 6. augusta v nočných hodinách nám bol oznámený Mestskou políciou v Liptovskom Mikuláši mladý bocian biely, ktorý nezvládol balans na jednom z komínov kotolne v mestskej časti Nábrežie. Pád mláďaťa videli okoloidúci obyvatelia a ihneď kontaktovali Mestskú políciu a tá následne Správu TANAP-u. Po našom príchode už bolo jasné, že bocian padal voľným pádom až 35 m na dno komína. Komínové dvierka boli príliš malé na to, aby sa podarilo zraneného bociana dostať na slobodu a z dôvodu pokročilej nočnej hodiny sme záchrannú akciu museli odložiť na ráno. Bocianovi sa nám cez úzky otvor podarilo vydezinfikovať viditeľnú krvácajúcu ranu na krídle a podať tekutiny. Jediným možným riešením, aby nedošlo k poškodeniu telesa komína, bolo dostať sa na jeho vyústenie do 35 m výšky a vytiahnuť poraneného vtáka lanom. Napriek rýchlej záchrannej akcii, ktorá prebehla nasledujúce ráno a okamžitom prevoze k veterinárnemu lekárovi sa žiaľ mladého bociana zachrániť nepodarilo. Pri páde utŕžil niekoľkopočetné trieštivé zlomeniny krídla aj stehennej kosti a prišiel o veľa krvi.
Spoločenská hodnota bociana bieleho je podľa vyhlášky č. 24 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 2300,- Eur.

V útrobách komína boli však nájdené ostatky ďalších chránených druhov spevavcov staršieho dáta, ako kavka tmavá a bližšie neidentifikovateľné jedince. Uväznené vtáky tu hynú veľmi krutým spôsobom. Po páde do tmy nehynú hneď, ale častokrát až na následky nedostatku vody a potravy.

Vďaka tejto náhode a pozornosti obyvateľov, ktorí obdivovali tohto ikonického vtáka práve v čase nešťastného pádu, je potrebné, aby v čo najkratšom čase došlo k náprave súčasného stavu a zabezpečili sa ďalšie potenciálne nebezpečné komíny.
V súvislosti s týmto vtáčím nešťastím a s mnohými ďalšími, ktoré sa stávajú aj mimo našej pozornosti, Správa TANAPu podáva žiadosť na štatutára spoločnosti na výrobu a rozvod tepla v meste Liptovský Mikuláš, na zabezpečenie všetkých potenciálne nebezpečných komínov pre vtáctvo v ich správe.

Apelujeme tiež na všetky dotknuté strany, či už výrobcov a distribútorov tepla, orgány ochrany prírody, správy NP a CHKO, aby sa venovala patričná pozornosť problematike úhynu vtáctva v komínoch.

Príbeh orlice Aničky a jej druha Arnolda sa ešte neskončil

V hniezdnej lokalite asi najznámejšej slovenskej orlice Aničky, sa nám podarilo koncom júna na základe záletov do lesného porastu dohľadať novopostavené hniezdo v hustej korune smreka. Či išlo práve o orlicu Aničku a jej druha sme na začiatku hniezdnej sezóny ešte netušili. Až po zhotovení mnohých fotografií sa potvrdilo, že jeden z dospelých orlov má na nohe modrý krúžok. Presný číselný kód sa ale podarilo odčítať až začiatkom augusta. Na Slovensku už niekoľko rokov prebieha farebné značenie orlov krikľavých a tak s modrými krúžkami a s rôznymi kódmi ich už lieta po Slovensku niekoľko stoviek. To či sa jedná aj o jej dlhoročného partnera Arnolda, už s istotou povedať nemôžeme. O orloch krikľavých je však známe, že vytvárajú celoživotné monogamné partnerstvá a sú výbornými ochrancami svojho hniezda a rodiny, preto ak sa mu po ceste do Afriky a späť nič zlé nestalo, predpokladáme, že ide o Arnolda.

S potešením môžeme teda potvrdiť, že párik ,,našich" orlov úspešne vychoval opäť jedno mláďatko, ktoré sme pozorovali a fotograficky zdokumentovali koncom júla. Potešujúce je, že Anička je stále v dobrej kondícii, hoci už nie je najmladšia. Jej vek odhadujeme na minimálne 10 rokov.

Úspešné hniezdenie Aničky a Arnolda na tejto lokalite je pre nás aj istým zadosťučinením, nakoľko ochrana hniezdnych lokalít chránených druhov vtákov znamená mnoho hodín strávených v teréne pri identifikácii hniezd a následné hľadanie dohody s vlastníkmi pozemkov na rokovaniach.

Zaželajme rodinke orlov šťastnú cestu do Afriky aj späť !

Jarné sčítanie kamzíkov 2019

Tohoročné jarné sčítanie kamzíkov realizované v tradičnej zostave: Správa TANAP-u, Štátne lesy TANAP-u a Tatrzański Park Narodowy, prebiehalo za mimoriadne teplého počasia, čo sa odzrkadlilo aj na celkovom výsledku napočítaných kamzíkov. Pokiaľ počas jesenného sčítania v roku 2018 bolo videných až 1431 kusov, tak na tohtoročnom jarnom sčítaní sa ich podarilo napočítať len 950. Z tohto počtu bolo evidovaných 105 tohoročných mláďat. Počas horúcich dní kamzíky vyhľadávajú úkryty pred teplom a slnkom a za týchto podmienok je aktivita oveľa nižšia, najmä na južne exponovaných svahoch. Mnohé jedince sa ukrývali pred slnkom na chladnej tatranskej žule a takto mohli ľahko uniknúť našej pozornosti.

Rekordné letné teploty, ktoré boli namerané v rámci celého Slovenska, neobišli ani naše veľhory. Najvyššiu hodnotu v histórii meraní, zaznamenali meteorologóvia aj na Lomnickom štíte a to 19,5 °C. Máloktorý odborník dnes pochybuje, že dlhodobé zvýšenie priemernej teploty sa prakticky všade na svete výrazne podpíše na aktuálnej flóre a faune.
To, aká pružná dokáže byť populácia tatranského kamzíka na postupné globálne otepľovanie, ukážu len nasledujúce roky.

V rámci monitoringu kamzíkov pracovníci Správy TANAPu znesú z tatranských končiarov aj množstvo odpadkov, ktoré sa nachádzajú najmä v blízkosti nelegálnych bivakov, ktorých počet z roka na rok stúpa. Bivaky sú častokrát vystlané nalámanou kosodrevinou a rastlinnou vegetáciou rastúcou v ich blízkosti. Nocovania chtiví návštevníci by si mali uvedomiť, že takouto činnosťou môže dôjsť k ničeniu a poškodzovaniu chránených druhov rastlín, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Bivakárom hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta na mieste vo výške až 66 euro.

Tatranské plesá nie sú kúpaliská

Priezračná, studená voda plies priam nabáda návštevníkov a ich psích spoločníkov, aby sa počas náročnej letnej túry ochladili a okúpali. Tatranské plesá sú však citlivým ekosystémom, sú domovom mnohých drobných živočíšnych druhov – jedinečných glaciálnych reliktov alebo endemitov obývajúcich len určité lokality, pri ktorých aj malé zmeny prostredia môžu viesť k ich zániku. Problémom je, že náhradné populácie týchto druhov neexistujú alebo sú príliš vzdialené. Tieto chladnomilné druhy našli svoje útočisko v poľadovej dobe práve vo vyšších polohách tatranských plies. Známym druhom je napríklad chránený glaciálny relikt žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa) alebo glaciálny relikt veslonôžka (Cyclops abyssorum). Kúpanie sa v plesách z dlhodobého hľadiska negatívne vplýva na ich celkový stav.

Podľa najnovších štatistík príde do TANAPu ročne 3,5 až 4 milióny návštevníkov. Keby len štvrtine z tohto počtu turistov bolo dopriate okúpať sa v plese, tak by sa nenávratne zmenila kvalita týchto ekosystémov. Keby každý kúpania chtivý návštevník TANAPu poznal skutočnú hodnotu krištáľovo čistej vody ľadovcových jazier, z ktorých je kedykoľvek možné napiť sa bez obáv, určite by sa vzdal úmyslu uškodiť týmto drahokamom Tatier.

Prvotné poškodenie týchto ekosystémov vzniká už len samotným prístupom návštevníka k plesu, ktorý sa pohybuje mimo značkovaného turistického chodníka. Pobrežná okrajová časť plesa (tzv. litorál) je citlivá na zošľapávanie brehov a vegetácie. Dochádza tak k erózii brehov, zakaľovaniu vody a poškodzovaniu pobrežnej vegetácie, ktorú často tvoria chránené druhy rastlín a pobrežných biotopov. Druhým faktorom je samotný vplyv kúpania na chemizmus vody. Opaľovacie krémy, deodoranty a repelenty obsahujú rôzne chemické substancie, ktoré sa môžu uvoľňovať počas kúpania do vody. Z mnohých vedeckých štúdií je známe, že látky obsiahnuté v niektorých krémoch spôsobujú hormonálnu nerovnováhu organizmov až poškodenia buniek. Zloženie syntetických vôní v krémoch nie sú výrobcovia povinní uverejňovať, no môžu sa za ním schovávať nebezpečné a karcinogénne chemikálie. UV filtre používané v opaľovacích krémoch spôsobujú u živočíchov reprodukčnú a vývojovú toxicitu a narúšajú funkciu štítnej žľazy.

Z čias druhej polovice minulého storočia trpeli tatranské plesá výraznou acidifikáciou, ako dôsledok emisií kyselinotvorných látok v ovzduší a tiež zvýšeným množstvom ťažkých kovov a dusíka. Situácia sa v ostatných rokoch začala zlepšovať, pričom je nevyhnutné zachovať stav postupného ozdravovania plies. V súvislosti so zlepšovaním chemizmu tatranských plies bol v roku 2000 vo Vyšnom Wahlenbergovom plese zaznamenaný výskyt acidofóbnej ploskule horskej (Crenobia alpina).      
Za vstup návštevníkov do plies hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta až 66 euro. Tatranské plesá majú vysokú biologickú a kultúrnu hodnotu a z týchto dôvodov si vyžadujú čo najprísnejšiu ochranu.
 

Pohľad do Kotlovho žľabu

Pomaly ubehne už takmer sto rokov odvtedy, keď sa  vtedajší lesníci, prírodovedci a nadšenci divokej prírody začali usilovať o vyhlásenie rezervácie Kotlov žľab, v Látanej doline na Zverovke. Rezervácia mala slúžiť ako ukážka pôvodného karpatského pralesa v prostredí vysokohorských smrečín. Z dnešného pohľadu, svojou rozlohou len niekoľko desiatok hektárov, by sa niekomu mohla zdať táto rezervácia malá, no hĺbkou myšlienky a dobou v ktorej vznikala,  patrí určite medzi najväčšie na Slovensku. Od vyhlásenia po súčasnosť prešiel Kotlov žľab vývojovými zmenami a staré stromy postupne nahrádza nová generácia prirodzeného lesa tvorená jarabinou a smrekom. Vzniklo tu tiež množstvo štúdii a vedeckých prác, ktoré prispievajú k bližšiemu poznaniu zákonitostí vysokohorského lesa.

Dnešná kontrola Kotlovho žľabu nás opäť utvrdila vtom, že toto územie je stále mimoriadne atraktívne pre čoraz vzácnejších predstaviteľov fauny vysokohorského lesa. Prezeraním záberov nasnímaných fotopascou zisťujeme, že koncom apríla a začiatkom mája, keď v miestnych podmienkach ešte panovala zima, popred objektív viackrát prešla sliepka hlucháňa hôrneho. Po chvíli, podľa neutíchajúceho hlasu mláďat, nachádzame obsadenú hniezdnu dutinu ďubníkov trojprstých. Samička, ktorá práve priletela s plným zobákom hmyzu, potrebovala v tejto situácii na chvíľu umlčať štebotajúce mláďatá, ktoré hlasom upozorňovali na svoje hniezdo. Samička vletela do dutiny, prisadla mláďatá a tie okamžite stíchli. Hlavu mierne povystrčila z dutiny, čím zamaskovala otvor do hniezda a bez pohnutia sledovala okolie. Ďalším potešujúcim zistením bolo, že ani nie desať metrov od hniezda ďubníkov zahniezdili kôrovníky dlhoprsté. Párik kôrovníkov sa vôbec nenechal rušiť našou prítomnosťou a usilovne kŕmil svoje mláďatá v hniezde ukrytom pod odlupujúcou sa kôrou suchého smreka.

Myslíme, že dnešný pohľad do Kotlovho žľabu by sa tvorcom a realizátorom myšlienky vyhlásiť tu rezerváciu určite páčil.

Rašeliniská v katastri Spišskej Belej

Kataster Spišskej Belej je okrem iného vzácny výskytom viacerých rašelinísk. Rašeliniská patria medzi najohrozenejšie a najzraniteľnejšie ekosystémy sveta. V trvalo zamokrenom prostredí sa tu z odumretých a nerozložených zvyškov rastlín bez prístupu vzduchu tvorí rašelina. Rašeliniská v okolí Spišskej Belej sú staršie ako 10 000 rokov. Najznámejšie z nich je Národná prírodná rezervácia Belianske lúky, ktoré je chránené od roku 1983.

Na konci roka 2017 sa medzi chránené územia v tejto oblasti zaradili aj Trstinné lúky, ktoré boli vyhlásené ako územie európskeho významu. V minulosti sa tu ťažila rašelina a v území bola vybudovaná sieť odvodňovacích kanálov. Na vyťažených častiach rašeliniska došlo po ťažbe k prirodzenému zregenerovaniu plôch. Problémom však ostala sieť odvodňovacích kanálov, ktoré zrýchľovali odtok vody z územia a dochádzalo k presúšaniu zvyškov rašeliny. Aj tento problém sa podarilo vyriešiť a od roku 2011 sa začalo s budovaním prehrádzok, zadržiavaní vody v území a s postupnou revitalizáciou rašeliniska Trstinné lúky. V tomto vzácnom území svoj domov našiel bobor vodný (Castor fiber), mihuľa potočná (Lampetra planeri) a iba tu sa nachádza jediná známa lokalita druhu fialka dvojlistá (Viola epipsila) na Slovensku.

V tomto období bolo územie označené na prístupových miestach tabuľami so štátnym znakom a bola vykonaná kontrola územia zameraná na monitoring vzácnych druhov a biotopov.

Domov lesných kúr

Nový 27 minútový filmový dokument venovaný lesným kurovitým vtákom si môžete pozrieť v priečinku Videodokumenty. Autor je Ján Hoľma, strážca zo Správy TANAP-u.

Vítame novelu zákona o ochrane prírody, zmeny sú kľúčové

Vláda Slovenskej republiky schválila v stredu 29. mája novelu zákona o ochrane prírody. Vďaka tomu sa zaistí účinná ochrana 400 000 hektárom najvzácnejších prírodných lokalít, čo predstavuje takmer 10 % rozlohy Slovenska.

Žiadne plošné výruby alebo akýkoľvek zásah do prírody v národných parkoch bez predchádzajúceho súhlasu nás štátnych ochranárov. Vláda dnes schválila dlho očakávanú novelu zákona o ochrane prírody a najvzácnejšie lokality Slovenska tak môžu získať skutočnú už aj legislatívnu ochranu.

„Máme dnes pred sebou zákon, ktorý po dlhých rokoch zaistí národným parkom takú ochranu, akú si tieto vzácne lokality zaslúžia. Historicky prvýkrát naši štátni ochranári dostanú skutočné kompetencie,“ vyhlásil podpredseda vlády a minister životného prostredia SR László Sólymos.

Novela zákona o ochrane prírody priamo v texte zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. Náhodná ťažba, akú verejnosť mohla vidieť napríklad v Nízkych Tatrách, po vstupe novely do platnosti bude nezákonná. Na vládou prijatú novelu reaguje aj generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda: „Vládou schválenú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny vítame. Navrhované zmeny legislatívy sú pre nás kľúčové z hľadiska zabezpečenia adekvátnej ochrany prírody na Slovensku. Ako najvýznamnejšiu zmenu vnímam posilnenie našej pozície pri schvaľovaní zásahov do národných parkov a ostatných chránených území, či sa to už týka ťažby dreva, úpravy vodných tokov, alebo plánovaní výstavby. Dnes totiž vieme výrubom v národných parkoch zabrániť iba v najvyššom piatom stupni ochrany, teraz sa naša právomoc významne rozšíri na celé územie národných parkov. Našou ambíciou je docieliť to, čo je prirodzené, čiže nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné záujmy.“

Nová legislatíva prináša konkrétne právomoci Štátnej ochrane prírody SR. Náš súhlas bude potrebný pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Či už sa to týka spomínanej ťažby dreva, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Sprísňujú sa aj podmienky pre výstavbu v národných parkoch. Kým doteraz pre viacerých stavebných úkonoch štátni ochranári nemali žiadne slovo, po novom ho máme.

Za posledné tri roky pri ochrane národných parkov došlo k významným posunom. Štát začal aktívne využívať predkupné práva. Od roku 2017 predkupným právom získal pozemky napríklad v Slovenskom krase, v Malej Fatre, Poloninách, NPR Choč a v tomto trende ministerstvo životného prostredia naďalej pokračuje. Okrem toho za posledné obdobie na Slovensku pribudlo 1262 hektárov bezzásahového územia.

Súkromným vlastníkom začal štát ponúkať všetky dostupné možnosti kompenzácií. Od prenájmu, ujmy, cez zmluvnú starostlivosť až po odkúpenie. Pre súkromných vlastníkov sa po rokoch vytvorila možnosť čerpať podporu z eurofondov. 

Jazyk

icon-facebook2
 pomoc

Partneri

logo profinet

airtransport

wild

Anička B O N U S

Príbeh jedného orla

(slovenska verzia)

Príbeh svišťa

ikonka kopie

Živé kamery

Kriváň

krivan

Sokol Myšiar LM

 001024 000309

Sokol Myšiar RK

54514527 10205882229610541 5741438571064066048 o

Lomnický štít

lomni

Bociany - Vavrišovo

1788

Bociany - Partizánska Ľupča

1747

Bociany - Lisková

55

Bociany - Demänová

1896

Bociany - Veľká Lomnica

t

Návštevníci

DnesDnes685
CelkovoCelkovo3327854

Reklama

 

kukaj logo6

ropk