Dajme šancu vlkom

V posledných rokoch početnosť vlka dravého na území Tatranského národného parku nedosahuje ani polovicu z optimálneho stavu. V Tatrách trvale žije 4 až 5 vlčích svoriek a súčasťou ich rozsiahlych teritórií sú aj kotliny v podhorí a prihraničné oblasti Poľska. Jedna vlčia svorka využíva územie väčšie ako 200 kilometrov štvorcových. Za normálnych okolností by malo jednu svorku tvoriť 5 až 7 jedincov vrátane mláďat v prvom roku života. Celkovo by malo v Tatrách žiť približne 30 vlkov. Terénni pracovníci Správy TANAP-u však v posledných rokoch čoraz častejšie evidujú len málopočetné vlčie svorky, ktoré sú väčšinou bez vyvedených mláďat.

Vlk dravý je v TANAP-e pôvodným živočíchom. Je vrcholovým predátorom a jeho význam spočíva najmä v tom, že lovením svojej koristi, ktorou je v našich podmienkach hlavne jelenia a diviačia zver, udržiava jej primeranú početnosť a vykonáva nespochybniteľný selektívny, regulačný a zdravotný výber. Svojou prítomnosťou a aktivitou zabraňuje koncentrácii raticovej zveri, čím nepriamo znižuje vznik rozsiahlych škôd, ktoré spôsobuje táto zver na mladých lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách. Jeho nemenej zanedbateľný význam je aj v tom, že na jeho koristi sa následne priživujú aj iné druhy šeliem a dravé vtáky.

V zmysle európskej legislatívy je vlk dravý živočíchom, ktorý si vyžaduje aj u nás prísnu ochranu a vyhlasovanie osobitných chránených území. Vlastné územie Tatranského národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu, kde je predmetom ochrany aj vlk, čo znamená, že je tu celoročne chráneným druhom. Neplatí to však už v ochrannom pásme TANAP-u, ktoré tvorí podhorie Tatier, kde sa môže v rámci pridelených kvót na vlky legálne poľovať v čase od 1. novembra do 15. januára. V zimnom období sa vplyvom nepriaznivých podmienok vo vyšších polohách väčšina raticovej zveri presunie do podhoria a za ňou samozrejme aj vlky. Za posledných 6 rokov bolo v ochrannom pásme TANAP-u poľovníkmi legálne ulovených 31 vlkov, čo v praxi znamená likvidáciu celej tatranskej vlčej populácie. Uvoľnený priestor len veľmi pomaly a postupne vypĺňajú migrujúce mladé vlky, ktoré do Tatier prichádzajú z iných oblastí, najmä z Poľska, kde je vlk na celom území celoročne chráneným druhom.

Tento jav sa podarilo poľským kolegom podrobne zdokumentovať vďaka mladej vlčici, ktorú odchytili v marci 2015 v Bieszczadzkom Parku Narodowom. Vlčici založili telemetrický obojok. Na začiatku monitorovania sa držala spoločne so svorkou ôsmich vlkov na ploche 270 kilometrov štvorcových. Koncom novembra začala jej migrácia smerom na západ, kedy postupne prešla z pohoria poľsko-ukrajinsko-slovenských Bieščad cez viaceré prihraničné pohoria lemujúce poľsko-slovenskú štátnu hranicu až po pohorie Tatry. Následne sa dostala do vlastného územia poľského TPN a slovenského TANAP-u. V území TANAP-u sa vyskytovala viac ako 1,5 mesiaca. Juhovýchodne od mesta Poprad sa niekoľko krát pokúšala prekročiť severnú diaľnicu D 1, pravdepodobne v smere z Levočských vrchov do Slovenského raja alebo do Nízkych Tatier. Po jej opakovaných neúspechoch prešla do pohoria Pieniny.

V Poľsku je ochrane vlka venované zvýšené úsilie a tvrdo sú postihované tiež prípady pytliactva. Pozitívne treba hodnotiť aj ich iniciatívu pre vyriešenie problému klesajúcej početnosti vlka v slovensko-poľskom pohraničí, ktorého príčinou bolo nadmerné legálne lovenie vlka na Slovensku. Po vzájomnej dohode bola vyhlásená 20 kilometrová ochranná zóna v prihraničnej oblasti celej poľsko-slovenskej štátnej hranice, kde je v súčasnosti vlk celoročne chránený.

V súlade s platnou slovenskou legislatívou si od minulého roku poľovnícke subjekty v územiach, kde je vlk celoročne chránený uplatňujú takzvanú „náhradu škody spôsobenú vlkom na poľovnej raticovej zveri“. Vzniká tak absurdná situácia, s ktorou nesúhlasia ani mnohí poľovníci, keď sa pri každej vlkmi strhnutej raticovej zveri musí stretnúť komisia, ktorá keď potvrdí, že ju usmrtil vlk, štát poľovníkom uhradí vzniknutú škodu.     

Úsilím Správy TANAP-u je trvalé vylúčenie odstrelu vlka dravého v celom území národného parku, vrátane ochranného pásma. Ďalej zrušenie legislatívne uplatňovanej náhrady škôd spôsobených vlkom na poľovnej raticovej zveri a zachovanie súčasnej územnej ochrany vlka v 20 kilometrovej ochrannej zóne v oblasti celej poľsko-slovenskej štátnej hranice.

 

Jazyk

Logo SOPSR

icon-facebook2

Partneri

logo profinet

Slovenske -elektra rne Logo CMYK

airtransport

wild

Attachment-1

 

 

Anička B O N U S

Príbeh jedného orla

(slovenska verzia)

Živé kamery

Štrbské pleso

plesoKriváň

krivan

Prítok rieky Belá LIVE

001003 003575

Sokoly

sok

Bociany - Demänová

1896

Bociany - Vavrišovo

1788

Bociany - Liskova

55

Bociany - Partizánska Ľupča

1747

Bociany - Pribylina

prib

 

Návštevníci

DnesDnes622
CelkovoCelkovo1545465

Reklama

 

kukaj logo6

ropk