Strom – symbol života

 „Ze dřeva lze vyrobit ledacos. Jen ne stromy.“ Jan Sobotka

Dnešná doba stromom nepraje. Miznú ovocné stromoradia okolo ciest, staré aleje, parky, brehové porasty aj fotogenické solitéry v krajine. Stromy boli pritom pre mnohé kultúry a národy už od dávna zosobnením večného života, obnovy, poznania a prepojenia sveta podzemia (korene), cez pozemský svet (kmeň) s tým nebeským (koruna).

Štylizovaný strom ako predmet uctievania sa objavuje už v mytológii Sumeru, Asýrie a Babylonu. Uctievaniu sa tešili dreviny aj v starovekom Egypte (figovníky a ďatľovníky zasvätené egyptským bohom), Grécku (Artemidin buk) a Ríme (posvätný Romulov figovník). Céder bol symbolom kráľa Šalamúna. V severskej mytológii spájal večne zelený jaseň Yggdrasil 9 svetov a bol osou sveta Axis mundi. Legendárny ostrov Avalon – miesto odpočinku kráľa Artuša nesie názov „Ynys Avallach“-  ostrov jabĺk. Pod kozmickým stromom „Bódhí“ sa dá dosiahnuť nirvána, breza bola posvätným stromom sibírskych šamanov. Borovica bola stromom Indiánov aj Číňanov a je jediným stromom, z ktorej sa môžu vyrobiť rakvy pre ortodoxných Židov.

U starých Germánov boli prvými svätyňami práve panenské lesy a háje.  Pre Slovanov boli stromy živými bytosťami, sídlami duší zomrelých, s ktorými sa rozprávali a prinášali im obete. Najposvätnejší strom Indoeúropanov dub, bol zasvätený aj slovanskému bohu hromu Perúnovi. V cirkevnej terminológii je zobrazovaný strom života Arbor vitae rastúci na skale, mandľa obyčajná  predstavuje nepoškvrnené počatie a božiu milosť,  céder je symbolom ukrižovania Krista.

S narastajúcou snahou zbaviť sa pohanských zvykov sa vytrácal aj kult stromov, no najvýraznejší vplyv nastal po priemyselnej revolúcii, kedy si ľudia začali vytvárať svoj nový odprírodnený svet. Napriek tomu mnohé z pradávnych zvykov a povier sa zachovali do dnes: darčeky pod vianočným stromčekom, sadenie stromu pri narodení dieťatka, stavanie májov,  slovné spojenie zdravý ako buk, ...

Strom je dnes degradovaný na zdroj suroviny, zabudnúc na jeho mnohé iné funkcie (sprírodňovacia, ozdravovacia, ochranná, estetická, spoločenská, symbolická). Tieto ostrovy života si bezpochyby zasluhujú opätovnú úctu a ochranu.