Drony sa dnes tešia veľkej obľube. Vzhľadom na ich cenovú dostupnosť, vlastníkov dronov na Slovensku pribúda. Zábery získané dronmi poskytujú iný zaujímavý rozmer pri filmovaní, ale ako to je s ich prítomnosťou v chránených územiach? Aký je ich skutočný vplyv na chránené živočíchy? A aká je súčasná platná legislatíva?

Drony a ich vplyv na chránené druhy živočíchov

Drony sú častokrát považované za tiché a neškodné. Naše i zahraničné vedecké štúdie však potvrdzujú opak. Tatranský národný park poskytuje vhodné životné prostredie pre viacero zákonom chránených vzácnych druhov živočíchov ako napríklad svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, sokol sťahovavý, veľké šelmy ako aj mnoho ďalších druhov, u ktorých bol potvrdený negatívny vplyv dronov na ich populáciu a správanie. Svištia populácia si všetku potrebnú energiu na prežitie v zime, nahromadí počas krátkeho leta a jesene, kedy sa snaží čo najviac znížiť svoj energetický výdaj. Práve v tomto období sú žiaľ najvhodnejšie podmienky na lety dronov. Stroj dokáže vo vzduchu letieť staticky na jednom mieste, čím evokuje u citlivých druhov prítomnosť predátora, na ktorého v strese inštinktívne reagujú únikom. Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor meniaci prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus. V prípade mnohých vtáčích druhov je nízko letiaci dron vnímaný ako predátor, prípadne teritoriálny konkurent. Sú zaznamenané viaceré pozorovania dronov rušiacich hniezdenie chránených druhov vtákov, ktoré následne môžu opúšťať svoje znášky. Evidujeme tiež útoky dravcov (napr. sokola sťahovavého) na drony, ktoré skončili ťažkými poraneniami alebo dokonca úhynom samotného vtáka.

Legislatíva 

Na lietanie a filmovanie s dronom je potrebné mať príslušné povolenia:

Na použitie drona v chránenom území sa vzťahuje §16 ods. 2, §15 ods. 2 písm. a) a §14 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), ktorý definuje potrebu získania súhlasu orgánu ochrany prírody na liet lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením (takým je aj dron), ktorého výška letu je menšia ako 300 metrov nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 metrov a §16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody, t.j. zákazu použitia zariadenia rušiaceho pokoj a ticho v územiach s 5. stupňom ochrany prírody.

Na prípadný negatívny vplyv na faunu berie ohľad aj Dopravný úrad prostredníctvom Rozhodnutia č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky a podľa ktorého týmto typom lietajúcich zariadení nie je možne narábať v oblastiach s faunou citlivou na zvuk bez schválenej výnimky. Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015 taktiež uvádza, že lety možno vykonať len tak, aby neboli prelietavané ochranné pásma alebo chránené územia.Väčšina vlastníkov dronov si neuvedomuje skutočnosť, že používanie dronov s aktívnou kamerou môže byť aj v rozpore s legislatívou súvisiacou s ochranou osobných údajov. Vzhľadom na enormný nárast nelegálneho filmovania s pomocou dronov v chránených územiach, sa Správa TANAPu zameria na kontrolu ich používania a zároveň žiada všetkých návštevníkov, aby sa správali zodpovedne a nesebecky k živej prírode.

Ďalšie informácie o tejto problematike môžete nájsť aj na nasledujúcom internetovom odkaze: https://mamdron.sk/drony-v-tatrach-a-narodnych-parkoch/