Pred niekoľkými dňami sa z chovnej stanice Správy TANAP-u podarilo úspešne navrátiť do prírody sovu dlhochvostú (Strix uralensis), ktorá bola nájdená na diaľnici D1, pri meste Liptovský Mikuláš. Žiaľ nie všetky jedince, sa podarí rehabilitovať tak, aby boli schopné samostatného života. Za posledný mesiac bolo Správe TANAP-u hlásených päť sov z toho tri boli nájdené na cestnej komunikácii. Prevažná časť sov, ktoré sa k nám dostanú sú obeťami kolízií s automobilmi alebo oplotením, ďalej aj otráv a úhyny na elektrických vedeniach.

Sovy lovia prevažne pomocou sluchu a pritom lietajú nízko nad poľom či lúkou. Nie je ničím výnimočným vidieť týchto nočných lovcov za šera sedieť blízko ciest a dokonca na samotných zvodidlách. Zdržujú sa tu myši, hraboše a iné malé cicavce ako piskory a potkany, ktoré sovy lovia, pričom sú ohrozené idúcimi vozidlami.

Zrážka nemusí byť okamžite fatálna, ale často dochádza k zlomeninám, vnútorným zraneniam a otrasom mozgu. Tieto jedince často umierajú na vyčerpanie, ak im nie je v čas poskytnutá pomoc. Ani včasný zásah však neznamená výhru. Zlomené krídlo u sovy obyčajnej, ktorá sa ku nám dostala z Tatranskej Lomnice, bolo podľa veterinárneho lekára neoperovateľné. Jedinec bol síce stabilizovaný, avšak už po niekoľkých dňoch sa zistilo, že po náraze s automobilom oslepol, čo znemožnilo jeho návrat do voľnej prírody.

Rovnako nebezpečné sú pre sovy otrávené hlodavce a ploty vo voľnej krajine. Oplotenia sú častokrát zabezpečené ostnatým drôtom, čo je mimoriadne nebezpečné a nielen pre sovy ale aj dravce. Za tmy a zlej viditeľnosti sú pre vtáky tieto prekážky ťažšie viditeľné, a počas útoku na korisť sa pri náraze do takéhoto pletiva ľahko zamotajú. Správou TANAP-u boli v minulosti takto nájdené a zakliesnené myšiarka močiarna, sova dlhochvostá či výr skalný. Oplocovanie pasienkov alebo iných plôch, ktoré sú zároveň loviskom sov a dravcov, si vyžaduje inštaláciu zvýrazňovačov tejto prekážky a vylúčenie použitia ostnatého drôtu.