Nie sú opustené, aj keď to tak vyzerá

Ak zbadáte v tráve schúlené bodkované jelenča, ktoré na prvý pohľad netrpí zranením, s najväčšou pravdepodobnosťou si ho len „odložila“ mama jelenica. Najlepšia pomoc vo väčšine prípadov je neurobiť nič. Aj ostatný prípad z víkendu bol, našťastie, potvrdením týchto slov. Po nahlásení opusteného mláďatka službukonajúci pracovník Správy TANAP-u vyrazil na miesto a zhodnotil, že jelenča v tráve je v dobrej zdravotnej kondícii a nechal ho pokojne čakať na matku.

Jelenice v máji privádzajú na svet svoje potomstvo a nie je žiadnou výnimkou, že sa tak stáva i v intravilánoch tatranských osád. Zver si totiž v blízkosti ľudí zvykla na prikrmovanie a hľadá i útočisko pred divou zverou. Turisti či miestni obyvatelia nachádzajú zdanlivo opustené mláďatá a s dobrým úmyslom sa im snažia pomôcť, prenášajú ich, hladkajú, kŕmia, v lepšom prípade volajú na Správu TANAP-u, aby situáciu prišli zhodnotiť odborníci. V prvom rade treba pamätať na to, že na pohľad osamelé mláďatká nie sú bez mamy. Tá je spravidla neďaleko a určite sa vráti. „Ak niečo evidentne nie je v poriadku a mláďa leží v zjavne neprirodzenej polohe, nech nám nálezcovia volajú a my situáciu preveríme. Väčšina prípadov je však len dočasným stavom. Za normálnych okolností matka dokáže nechať mladé samé aj celý deň,“ hovorí Peter Spitzkopf, vedúci Odboru prác celospoločenského významu Správy TANAP-u.

Majitelia psov by mali mať v tomto období počas prechádzok svojich štvornohých priateľov na vôdzke, pes totiž môže na mláďa zaútočiť, alebo sa sám stať obeťou jelenice. Ak domáceho miláčika vyhodnotí ako hrozbu pre svoje odložené mláďa, na psíka vybehne, aby ho odohnala, alebo ho dokonca napadne. Navyše, útok jelenice na psa môže byť nesprávne interpretovaný ako útok na človeka. „Prosíme o zhovievavosť a disciplínu všetkých psičkárov. Ak vidia, že sa neďaleko nachádza zver, nech sa jej radšej vyhýbajú, lebo hrozí konfrontácia,“ upozorňuje Spitzkopf.

V prípade, že nájdete mláďa jelenej zveri, ktoré je zjavne zranené, volajte na Správu TANAP-u počas pracovných dní medzi 7.00 a 15.00 h na 052/ 478 03 50, mimo týchto dní a časov na 0903 987 562. Ak jelenča nemá evidentné zdravotné problémy, nenápadne sa vzdiaľte a nechajte ho čakať na matku.

 

Pod lavínou našiel smrť medveď pestún

Včera sa podarilo lesníkom Správy TANAP-u vyhrabať ostatky medveďa, ktorému vzala život lavína, a previezť ich na Výskumnú stanicu TANAP-u. Obavy, že pod snehom zahynula medvedica s mladými sa, našťastie, nepotvrdili. Išlo s najväčšou pravdepodobnosťou o zhruba trojročného medveďa zimujúceho len tri metre od magistrály v úseku medzi Štrbským a Popradským plesom v nadmorskej výške okolo 1 550 m n. m. Mal smolu, že tohto roku nadelila zima vysokohorskému prostrediu štedrú snehovú nádielku, ktorá predznamenáva mohutnejšie lavíny. Masa snehu uvoľnená z Patrie zasypala otvor do brlohu a hibernujúceho medveďa pochovala zaživa.

„Úhyn nahlásil ešte pred Veľkou nocou lesník Ľuboš Fabian. Najprv si myslel, že ide o kamzíka, ale keď odhrabal sneh a dostal sa bližšie, zistil, že pod snehom skončil medveď,“ hovorí Igor Cpin, vedúci ochranného obvodu Vyšné Hágy, pod ktorý daný úsek patrí. Pre veľkú snehovú pokrývku sa rozhodli s vyhrabávaním počkať, cez Veľkú noc zavalila miesto ďalšia lavína a ostatky medveďa sa nakoniec podarilo spod snehu dostať včera. Drvivú väčšinu už skonzumovali živočíchy, najviac sa zrejme „nakŕmil“ iný medveď. Na Výskumnú stanicu TANAP-u putovalo v malom vrecku už len tkanivo na kostiach, konkrétne išlo o fragmenty kostí lopatky, rebier a časť chrbtice. Po medveďovi ostal pre výskumníkov ešte i kúsok kože so srsťou. Zo zapáchajúcich ostatkov odobrali preparátor Milan Kornajčík a zoologička Gabriela Chovancová vzorky potrebné pre prípadné genetické analýzy.

Ľuboš Fabian má pod patronátom lokalitu, kde sa medveď rozhodol prečkať zimu. „Viem, že medvede pravidelne neďaleko turistického chodníka hibernujú. Zvykla tam vychádzať medvedica s mladými, tak som mal obavy, že budú zasypané aj tie. Našťastie sme ju videli minulý týždeň s tromi mladými a je v poriadku,“ uvádza Fabian. S medvedicou a medvieďatami chodil i pestún. Vo voľnej prírode vyvádzajú medvedice mladé štandardne raz za dva roky, ale pri dobrej úživnosti územia môžu priviesť na svet potomstvo aj každý rok. Medvede z predošlého vrhu – pestúni – sú ešte s medvedicou, no tá sa venuje v prvom rade mladšej generácii. Pravdepodobne zhruba trojročný pestún si spravil brloh neďaleko medvedice s mladými.

Ako sa ukázalo, nebola to šťastná voľba. V Tatrách pribudlo za ostatnú zimu množstvo snehu a padali masívnejšie lavíny. Čelo tej „osudnej“ skončilo takmer na zimnom chodníku. Brloh ležal zhruba pod metrovým nánosom snehu, neprepadol sa, ale zavalená diera do brloha znamenala koniec prísunu kyslíka. Medveď doplatil  na výber nie najvhodnejšej lavínovej lokality pre zimovanie, no najmä na „ťažký“ snehový rok.

 

 

 

Výstavba rybovodov na rieke Poprad je v nedohľadne

V roku 2013 sa začalo na hornej časti rieky Poprad projektovanie, posudzovanie a povoľovanie výstavby piatich rybovodov, ktoré majú zlepšiť migračné možnosti všetkých druhov rýb žijúcich v tomto úseku toku, vrátane chráneného druhu kruhoústnic mihule potočnej. Po mnohých konzultáciách a vyjadreniach zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku, Štátnej ochrany prírody SR a Slovenského rybárskeho zväzu došlo k nájdeniu optimálneho riešenia problematiky. Projekty rybovodov napokon získali príslušné povolenia štátnych orgánov. Slovenský vodohospodársky podnik ako investor stavby následne požiadal o financovanie ich výstavby prostredníctvom na to určenej výzvy z Európskych štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Odborní hodnotitelia žiadosti však aktuálne preferujú komplexnú revitalizáciu vodných tokov spojenú s hydromorfologickými zmenami koryta toku. Ide napríklad o vrátanie zregulovaného koryta toku do jeho pôvodných meandrov. Spriechodnenie len hornej časti toku v jadre chráneného územia európskeho významu Poprad považujú za koncepčne nesprávne riešenie. Podľa nich je nevyhnutné počkať na riešenie revitalizácie celého vodného toku Poprad od poľskej hranice. Áno, takáto komplexná revitalizácia rieky Poprad by určite predstavovala ideálne riešenie. Vyžadovala by si však obrovské investičné náklady spojené s komplikovaným výkupom pozemkov, hovoríme o časovom horizonte desiatok rokov.

Územie európskeho významu Poprad je významným refúgiom zákonom chránenej a kriticky ohrozenej mihule potočnej (Lampetra planeri). Jej migrácia je pre uvedené riečne stupne výrazne obmedzená. Podľa nášho názoru však spriechodnenie piatich riečnych stupňov vnútrokorytovými rampami nie je prekážkou pre realizáciu výhľadových návrhov komplexnej revitalizácie rieky Poprad. Skôr naopak, okamžité spriechodnenie týchto migračných bariér urýchli proces celkovej revitalizácie územia európskeho významu Poprad a zlepší stav predmetov jeho ochrany. Dlho pripravované spriechodnenie riečnych stupňov na toku medzi mestami Svit a Poprad tak zrejme naďalej ostáva visieť vo vzduchoprázdne. V neprospech takéhoto čiastočného zlepšenia migračných podmienok rýb hrá aj čas. V rámci končiaceho sa programového obdobia 2014 až 2020 je totiž potrebné prefinancovať všetky prostriedky do konca roka 2023. Zdá sa, že zlepšenie spriechodnenia našich riek sa tak v najbližšom období realizovať nebude, hoci riešenia už boli na dosah ruky.

Obrázok: Úplne rovnaké riešenie spriechodnenia riečneho stupňa na rieke Hornád v Spišskej Novej Vsi. Rybovod tu bol vybudovaný z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ a efektívne plní svoj účel. Žiaľ, na rieke Poprad si takéto rybovody môžeme už asi len predstavovať.

 

 

 

Juráňovou dolinou už tento víkend

TATRANSKÁ LOMNICA (29. apríla 2022) – Už zajtra sa končí sezónna uzávera červeno značeného turistického chodníka, ktorý vedie od ústia Juráňovej doliny do sedla Umrlá. Po polročnej pauze tak môžu návštevníci Tatranského národného parku opäť obdivovať krásy, ktoré ponúka tento kút Západných Tatier.

Trasa vedie z Oravíc po červenej značke Tichou dolinou, pokračuje cez Tiesňavy Juráňovou dolinou až do sedla Umrlá, odkiaľ sa Bobroveckou dolinou dostanú turisti po modro značenom turistickom chodníku späť k východiskovému bodu. Celý okruh má asi osem kilometrov a pohodovou chôdzou sa dá prejsť za približne tri hodiny. Bez problémov ho zvládnu aj deti. Vďaka informačným panelom sa návštevníci dozvedia množstvo zaujímavostí o Národnej prírodnej rezervácii Juráňova dolina, ktorá je považovaná za geomorfologicky a krajinársky cenné územie so zachovalými lesnými biocenózami. Lokalita sa vyznačuje pestrou vápnomilnou kvetenou, pre ktorú je charakteristický tzv. výškový zvrat. To znamená, že rastliny, ktoré sa obvykle vyskytujú v subalpínskom a alpínskom vegetačnom stupni, rastú v Juráňovej doline vo výške 800 až 900 metrov. Je to spôsobené studenou mikroklímou. V tiesňave sa totiž dlho drží sneh a je tam málo slnečného svitu.

Hoci kvetena hýri farbami až začiatkom leta, už v tomto období vystrkujú hlavičky prvosienky holé, ku ktorým sa postupne začnú pridávať aj horce Clusiove, dryádky osemlupienkové alebo nenápadné mäsožravé tučnice alpínske. Lákadlom doliny však nie je iba vzácna flóra, ale aj prechádzka zhruba jeden a pol kilometra dlhou časťou doliny, ktorú do dnešnej podoby sformoval Juráňov potok. Tiesňavy ponúkajú skutočne pôsobivé pohľady, charakterizujú ich nielen strmé steny, krútňavové hrnce, vane či vodopády, ale aj fascinujúce skalné útvary. Zážitkom je tiež pohľad na stromy rastúce v drsnom prostredí strmých vápencových svahov, otvory v nich svedčia o výskyte jaskýň.

Prekonať náročnejšie úseky dolinou, ktorou kedysi zvážali i železnú rudu vyťaženú pod vrchom Veľká Furkaska, pomôžu návštevníkom reťaze a drevené premostenia. Najvyšším bodom celej trasy je sedlo Umrlá (980 m), kde sa turisti dostanú po miernom stúpaní lesom. Tam sa nachádza aj posledné zo zastavení náučného chodníka, ktoré prezradí, že práve pralesovitý záver Juráňovej doliny je domovom mnohých druhov vzácnych živočíchov ako rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý či orol skalný.

Ani samotný návrat do Oravíc susednou Bobroveckou dolinou nie je skúpy na ďalšie inšpirácie. Napríklad z rázcestia pod Suchou dolinou môžu výletníci odbočiť k neďalekému siričitému prameňu, zaujímavá a nie časovo náročná je aj prehliadka rašeliniska Peciská, ktorá návštevníkov po vyvýšenom chodníku z drevených podvalov prevedie unikátnym komplexom biotopov slatinného rašeliniska a vlhkých lúk.

Ostatné turistické chodníky, na ktoré sa vzťahuje sezónna uzávera vysokohorského prostredia Tatranského národného parku, si na prvých návštevníkov počkajú do 15. júna.

 

Prvé aspekty jari

Po dlhých mesiacoch zimy sa už aj v oblasti Tatier začínajú objavovať prvé kvietky. Medzi tradičných poslov jari patrí lyžičník pyrenejský (Cochlearia pyrenaica), ktorý sa vyskytuje iba na jedinej lokalite v rámci územnej pôsobnosti Správy Tatranského národného parku. Je to významný druh, na Slovensku bol známy z Veľkej Fatry, v minulosti sa vyskytoval aj v Slovenskom raji. Posledný záznam na území TANAP-u pochádzal z roku 1966 (Futák) ako Cochlearia tatrae. V roku 2014 bol opätovne zaznamenaný jeho výskyt v prameniskových spoločenstvách na vápnitom substráte v podhorskom stupni. Lyžičník pyrenejský kvitne skoro na jar, už koncom apríla je prameniskový svah so silne vyzrážanými minerálnymi látkami bohato pokrytý bielymi kvetmi.

Z rodu Cochlearia evidujeme druhú skupinu populácie rozdielneho druhu – lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), ktorý je považovaný za tatranský endemit s výskytom na poľskej aj slovenskej strane Tatier. Osídľuje vysokohorské prameniská, mokré sutiny, vlhké skalné štrbiny od subalpínskeho až po subniválny stupeň. Kvitne v letnom období.

 

 

Spoločne monitorujú dravce

Profesionálni strážcovia a zoólogovia zo Správy Tatranského národného parku práve v tomto období vykonávajú každoročný monitoring a inventarizáciu hniezdenia dravých vtákov. Niektoré druhy už obsadili hniezda a zahrievajú znášky, u iných prebieha tok a párenie, alebo sa vracajú zo zimovísk na svoje tradičné hniezdiská.

Cieľom monitoringu je citlivo zmapovať a zlokalizovať obsadené hniezdne lokality dravých vtákov a zabezpečiť, aby počas hniezdenia nedochádzalo k ich zbytočnému rušeniu. Výsledok za vynaložené úsilie by sa mal ukázať o pár mesiacov v podobe úspešne vyvedených mláďat.

Dravce a sovy, ktorých domovom je územie Tatranského národného parku, si našu pozornosť a snahu prispieť k ich ochrane určite zaslúžia.

 

 

 

Stopka pre skialpinistov

Už zajtra sa v Tatranskom národnom parku oficiálne končí skialpinistická sezóna. V praxi to znamená, že pohyb vo vyhradených skialpinistických areáloch bude od soboty zakázaný. Prichádza totiž čas, keď sa v dolinách začínajú po zimnom spánku vyhrabávať svište a svoje mláďatá už o pár týždňov postupne vyvedú aj kamzíky.

„Chcel by som poprosiť návštevníkov, aby rešpektovali, že prebúdzanie sa nového života v národnom parku je v plnom prúde. Práve v tomto období nám hniezdia všetky vzácne druhy, prebieha tok kurovitých vtákov a dokonca sme už zaregistrovali, že sa začali vyhrabávať svište,“ hovorí Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku.

Obmedzenie sa týka len tzv. vyhradených miest na vykonávanie skialpinizmu, ktorý definuje Zoznam vyhradených miest v Tatranskom národnom parku. Podľa neho možno skialpinizmus v týchto lokalitách vykonávať od 15. decembra do 15. apríla za priaznivých snehových podmienok. Skialpinistická túra sa môže začať najskôr hodinu po východe slnka a musí byť ukončená najneskôr hodinu pred jeho západom.

Porušovanie pravidiel bude priamo v teréne v najbližších dňoch intenzívnejšie kontrolovať stráž prírody, previnilcom hrozia sankcie až do výšky 300 eur.

Upozornenie pre návštevníkov Liptovskej Mary

Správa Tatranského národného parku upozorňuje návštevníkov Liptovskej Mary, aby nevstupovali na Vtáčí ostrov, pretože svojou prítomnosťou vyrušujú hniezdiace čajky, kačice a ďalšie vodné vtáctvo sediace na znáškach. Vtáčí ostrov je monitorovaný nepretržitým kamerovým systémom. Ďakujeme za pochopenie. 

 

Foto: kukaj.sk

 

 

Podkategórie

Jazyk

icon-facebook2
 pomoc

Partneri

logo profinet

airtransport

logo wilde

logo SE

Anička B O N U S

Príbeh jedného orla

(slovenska verzia)

Príbeh svišťa

ikonka kopie

Živé kamery

Spevavce TANAP

1675

Vtáčí ostrov

001030 002521

Vtáčí ostrov - východ

001030 002671

Kriváň

krivan

 Hniezdo RK

54514527 10205882229610541 5741438571064066048 o

 Hniezdo LM

001024 000309

Lomnický štít

lomni

Bociany - Vavrišovo

1788

Bociany - Partizánska Ľupča

1747

Bociany - Lisková

55

 Bociany - Pribylina

prib

Bociany - Veľká Lomnica

t

 

Návštevníci

DnesDnes1310
CelkovoCelkovo5683382

Reklama

 

kukaj logo6

ropk