Obvinenie voči neoprávnenému konaniu Zásahového tímu pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len Zásahový tím ŠOP SR) v prípade usmrtenia dvoch jedincov medveďa hnedého vo Vysokých Tatrách bolo Prezídiom policajného zboru so sídlom v Prešove zamietnuté. Na základe prešetrenia prípadu nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

V máji minulého roku Zásahový tím ŠOP SR imobilizoval a následne usmrtil dva synatropné jedince medveďa hnedého pri veľkokapacitnom kontajneri na parkovisku pod Sliezkym domom. Ako uviedol riaditeľ Tatranského národného parku Pavol Majko: „Účelom odstránenia týchto medveďov z populácie bolo zabránenie ďalších škôd na majetku, ktoré tieto jedince opakovane spôsobovali, ako aj zabránenie nebezpečných stretov s návštevníkmi a obyvateľmi podtatranských obcí. Predmetné jedince opakovane prenikali do intravilánu mesta Vysoké Tatry, okolitých obcí a osád, pričom v lokalitách nielenže vyhľadávali potravu v podobe zmesového komunálneho odpadu, ale spôsobovali škody na majetku aj prenikaním do viacerých zariadení.“

Medveď hnedý patrí na Slovensku medzi celoročne chránené živočíchy a jeho lov je zakázaný. ŠOP SR je však v zmysle § 65a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov oprávnená zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojím správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí. Prešetrenie trestného oznámenia vo veci usmrtených medveďov vo Vysokých Tatrách potvrdzuje oprávnenosť konania Zásahového tímu ŠOP SR , ktorého členovia sú aj tento rok pripravení aktívne riešiť problematiku jedincov medveďa hnedého so zmeneným správaním.

V priebehu roku 2021 bolo Zásahovým tímom ŠOP SR odstránených z populácie spolu sedem medveďov. Ako uvádza Michal Haring zo Zásahového tímu ŠOP SR: „Usmrtenie synatropných jedincov medveďa hnedého považujeme za najkrajnejšie riešenie, kedy plašenie a averzná terapia nie sú účinné. Prípadný odchyt dospelého jedinca a jeho umiestnenie do odchovného zariadenia nie je v týchto prípadoch vhodným riešením, nakoľko ide o medvede navyknuté na voľný život v prírode a nebola by možná ich adaptácia na umelo vytvorené podmienky v zajatí.“

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky považuje aktívnu selekciu problémových jedincov v kombinácii s preventívnymi opatreniami za dôležité nástroje predchádzania nebezpečným stretom medveďa hnedého s človekom. „Medvede dnes dostávajú potravinové zdroje nad rámec toho, čo im ponúka príroda. Za tieto zdroje považujeme potravu získanú z nezabezpečených kontajnerov, kukuricu pestovanú v podhorských oblastiach či vnadiská a krmoviská s nevhodnou potravou. Pre zamedzenie schádzania medveďov do intravilánu obce či obývaných oblastí je nevyhnutné správne zabezpečenie odpadu. Nezabezpečený a ľahko dostupný odpad obsahujúci zvyšky jedla predstavuje pre medveďa jednoduchý zdroj obživy a patrí medzi hlavnú príčinu zmeny ich správania a stratu plachosti,“ uzatvára Michal Haring.

Zdroj: ŠOP SR

Prvý aprílový piatok patril ďalšiemu ročníku enviroakcie Čistenie brehov Liptovskej Mary, na ktorom sa ako kolegovia novej jednotnej Správy Tatranského národného parku premiérovo stretli niekdajší zamestnanci jej rovnomennej predchodkyne i Štátnych lesov TANAP-u. Ruku k dielu priložili okrem kolegov z Liptovského Mikuláša, Svitu a Oravy aj členovia dobrovoľnej stráže prírody spolu so študentami z Gymnázia Michala Miloslava Hodžu a Evanjelického gymnázia J. Tranovského.

Ďakujeme mládeži za ochotu, nasadenie a ukážkový prístup. Aj napriek tomu, že počasie neprialo a naše cestičky viedli blatistým terénom, študentov to neodradilo. S plným nasadením vyčistili všetky naplánované úseky. Ponachádzali sme odpad najrôznejších parametrov i charakteru. Veríme, že táto prospešná akcia bude pokračovať naďalej a i vďaka nej začnú vyrastať v našej spoločnosti uvedomelí ľudia, ktorí budú odpady recyklovať a umiestňovať tam, kde aj patria.

Akciu podporili Slovenský vodohospodársky podnik, ministerstvá životného prostredia i dopravy a výstavby, Správa Tatranského národného parku, Visit Liptov, Koliba Gréta a ďalší. Ešte jedno veľké ĎAKUJEME všetkým, ktorí akciu zrealizovali, podporili a nebáli sa vyhrnúť si rukávy a natiahnuť gumené rukavice.

Aj tieto slová zazneli DNES v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Práve v jeho priestoroch sa stretli predstavitelia envirorezortu, Štátnej ochrany prírody SR a novej Správy Tatranského národného parku, ktorá od 1. apríla 2022 pod jednou strechou opäť zastrešuje lesníkov a ochranárov. Najstarší národný park na Slovensku sa tak po takmer troch desaťročiach vracia k integrovanému modelu správy tohto vzácneho územia. Práve dnes totiž vstúpila do platnosti novela zákona o ochrane prírody, ktorá odštartovala reformu všetkých deviatich slovenských národných parkov.

„Dnes je deň, keď pre mnohých mojich kolegov a aj mňa sa sen stáva skutočnosťou. Čaká nás, samozrejme, veľmi veľa práce, aby sme naozaj naplnili krédo, že príroda je v dobrých rukách,“ vyhlásil Pavol Majko, riaditeľ novovzniknutej Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Fúzia jej predchodkyne so Štátnymi lesmi TANAP-u, ktorú priniesla ostatná novela zákona o ochrane prírody, by mala dať nielen bodku za spormi medzi lesníkmi a ochranármi, ale predovšetkým zaručiť, že hlavné slovo v národných parkoch bude mať príroda.

Prvoaprílový deň patrí opereným obyvateľom prírody už od roku 1900. Dátum nepadol len tak, náhodou. Práve apríl je totiž mesiacom, počas ktorého sa do tatranskej domoviny vráti najviac sťahovavých vtákov, ale tiež obdobím, keď je les „rozospievaný z plného hrdla“. Hlavne ráno za svitu a večer po západe slnka, v tých najčarovnejších chvíľach, sa ozývajú vtáčie chorály. Samčeky lákajú samičky, vymedzujú si územia, obsadzujú hniezda a pripravujú sa na príchod nového potomstva. Ako prvý, skoro ešte po tme, sa začína ozývať žltochvost domový, potom počas brieždenia drozdy čierne, plavé, trskotavé, ďalej sa pripoja pinky či sýkorky a všetky ostatné spevavce. Hotový otvárací koncert Tatranskej hudobnej jari.

Medzi sovami takmer všetok tok prišiel v priaznivom počasí koncom marca. Práve teraz však nastáva obdobie pôtika kapcavého, ktorý ozvučuje les svojím hlasom nielen ráno a večer, ale niekedy i pri zamračenom počasí cez deň.

Začiatkom apríla do Tatier prilieta po zimovaní v Afrike orol krikľavý. Tento prívlastok si zaslúži, pretože po príchode predvádza na svojom hniezdisku svadobné lety a dáva o sebe vedieť krikľavým, zvonivý hlasom.

Apríl i prvá polovica mája patria toku kurovitých vtákov. Kohúty tetrova hlucháňa, najväčšieho spomedzi kurovitých, sa večer zlietajú na tokaniskách a skoro ráno, ešte pred rozbrieždením, vydávajú zo stromov zvuky, ktoré bežne ani nepostrehneme. Pri záverečnej fáze toku, pri brúsení, na okamih kohút stráca sluch. Preto si vyslúžil názov hlucháň.

Tetrovy hoľniaky zas predvádzajú na holiach svoj tanec s bublavým hlasom. Začínajú skoro ráno, na brieždení, a poskakujú pri sliepkach a prvých lúčoch slnka.

Hlavným cieľom Svetového dňa vtáctva je však zamerať pozornosť verejnosti na ich nezastupiteľné miesto v prírode a na nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú vtáctvo a ich biotopy na celom svete. Ide najmä o rôzne nebezpečné prvky v krajine vytvorené človekom napr. elektrické vedenia či presklené časti budov. Ochrana vtáčích biotopov, migračných trás, odpočívadiel ako aj praktická pomoc hendikepovaným jedincov má nesmierny význam pre biodiverzitu.

Pri tejto príležitosti Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici pripravila pre žiakov 1. stupňa základnej školy besedy spojené s prezentáciami o našich vzácnych chránených druhoch.

Aktuality od 1. apríla 2022 nájdete na oficiálnej webstránke novovzniknutej Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Začína jar a s ňou aj obdobie rozmnožovania mnohých živočíchov. Niektoré z nich to nemajú na svojej púti k partnerom jednoduché. Najmä obojživelníky, ktoré sú najohrozenejšou skupinou živočíchov v Európe, často počas migrácie narazia na ťažko prekonateľné bariéry. Masové úhyny na dopravných komunikáciách patria medzi najvýznamnejšie z množstva negatívnych vplyvov, ktoré spôsobujú rapídny ústup obojživelníkov.
Pre väčšinu obojživelníkov je typická vernosť miestu, kde sa vyvinuli z vajíčka, čo znamená, že sú schopné sa rozmnožovať iba na týchto miestach. Buďme preto ohľaduplní a dajme možnosť týmto užitočným tvorom dostať sa zo zimovísk na svoje reprodukčné lokality.

Správa TANAP-u pozýva všetkých ochotných pomôcť vyčistiť brehy Liptovskej Mary od odpadkov v piatok 1. apríla.

História Svetového dňa vody siaha do roku 1992, kedy konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji odporučila oslavovať deň vody na medzinárodnej úrovni. Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov následne reagovalo vymenovaním 22. marca 1993 za prvý Svetový deň vody, od tej doby sa koná každoročne.

Správa Tatranského národného parku si tento deň pripomína každoročne prostredníctvom environmentálnych akcií. Aj tento rok pripravila prezentácie a besedy pre žiakov Základnej a Materskej školy na Dostojevského ulici v Poprade pre školákov prvého stupňa.

Cieľom besied bolo pripomenúť si dôležitosť a nenahraditeľnosť vody a dôsledky klimatických zmien na našu planétu.