Výrub lesa v ochrannom pásme Nového Štrbského plesa

Obec Štrba vydala v júli 2019 stavebné povolenie pre stavbu „LAKE apartmens & hotel“ v blízkosti Nového Štrbského plesa. Vydaniu stavebného povolenia predchádzali vyjadrenia príslušných orgánov ochrany prírody v Prešove a Poprade. Okresný úrad Prešov vydával stanovisko k posúdeniu vplyvov navrhovanej stavby na lokality Natura 2000, pričom si k svojmu vyjadreniu vyžiadal ako podklad stanovisko Správy TANAP-u, ktorá požadovala rešpektovať 20 m ochranné pásmo od brehovej čiary Nového Štrbského plesa, v ktorom sa nachádzal predmetný smrekový les. Okresný úrad Prešov prevzal túto podmienku do svojho vyjadrenia z júna 2018, kde požadoval zapracovať  do projektu stavby pre územné rozhodnutie  a stavebné povolenie podmienku „Rešpektovať 20 m pás plochy pozdĺž brehovej čiary Nového Štrbského plesa, v ktorom nebudú vykonávané žiadne zásahy.“ Následne si tento okresný úrad vyžiadal v októbri 2018 od Správy TANAP-u stanovisko k vykonávaniu technických geologických prác v danej lokalite, kde Správa TANAP-u opätovne potvrdila svoju požiadavku ponechania 20 m ochranného pásma lesa Nového Štrbského plesa.  

K samotnému územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu však už vydával v novembri 2018 stanovisko odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Poprad. Tento orgán ochrany prírody si už k svojmu vyjadreniu k územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu nevyžiadal stanovisko Správy TANAP-u a tak sa do jeho vyjadrenia nepremietla požiadavka ponechania 20 m ochranného pásma lesa pri Novom Štrbskom plese. Vo svojom vyjadrení iba uviedol všeobecne formulovanú podmienku „Vzrastlé dreviny, ktoré nebudú prekážkou pri samotnej výstavbe budú ponechané na pozemku.“ Toto vyjadrenie bolo zaslané stavebnému úradu obce Štrba, ktorý následne vydal predmetné stavebné povolenie. Nevyžiadaním si stanoviska od Správy TANAP-u, tak došlo v lokalite k výrubu predmetného 20 m ochranného pásma lesa pri Novom Štrbskom plese, o ktorom sa Správa TANAP-u dozvedela až po vyrúbaní drevín.   

Dinosaurí národný park

V júni minulého roku sa pod Tatrami objavila nová atrakcia. Na nevyužívanej ploche, pri vstupe do národného parku, vítajú návštevníkov dinosaury.

Frekventovaná komunikácia v smere od Popradu do Starého Smokovca je jedným z hlavných  vstupov do Tatranského národného parku. Vzhľad územia a jeho vizuálna príťažlivosť sú pritom prvým kontaktom návštevníkov s územím, ktorý často formuje ich celkový dojem z prostredia. Zariadenia tohto charakteru svojimi parametrami, funkciou, prevedením a samotnou lokalizáciou často pôsobia rušivo. S územím nie sú významovo ani hodnotovo prepojené a svoju funkciu by si rovnako dobre plnili kdekoľvek v zastavanom území alebo na okraji mesta. Zábavný jurský park tak symbolizuje skôr súčasný konzumizmus, než hodnoty najstaršieho slovenského národného parku.

Nakoľko lokalita  nebola v územnom pláne obce Veľký Slavkov na podobné využitie schválená, požiadala Správa TANAP-u  o informácie súvisiace s legálnosťou prevádzky tohto zábavného areálu. Po zistení, že činnosť je vykonávaná bez príslušných povolení, postúpila celú vec na prešetrenie Inšpektorátu životného prostredia. Napriek záveru šetrenia a rozhodnutiu o odstránení zariadení z lokality, sa ale nič nezmenilo. Práve naopak, nevhodná atrakcia postupne získava dodatočne všetky povolenia, vrátane súhlasu Okresného úradu životného prostredia v Poprade.

Dodatočné povoľovanie nelegálnych stavieb a činností je z pohľadu zabezpečenia záujmov ochrany prírody a krajiny nežiaducim javom a zároveň nebezpečným precedensom, nakoľko už nie je možné predchádzať možným škodám na životnom prostredí. Neriešia sa väzby na okolie, ani možné dopady činnosti. Zároveň je priamo narúšaná koncepcia smerovania stavebného rozvoja v dotknutom území. Takýto postup môže byť pre ďalších investorov návodom, ako do budúcnosti umiestňovať stavby bez príslušných povolení.

Zmenená tvár Štrbského Plesa

Opäť sa ukázalo, že tzv. kompromis medzi požiadavkami samosprávy/investorov a ochranou prírody sa končia v neprospech prírodného a krajinného prostredia. Zastavané územie, bez priameho výskytu biotopov a druhov, je niektorými vnímané ako vstupenka pre neobmedzenú výstavbu. Navrhované podmienky zmierňujúce dopad stavby alebo činnosti na prostredie sa v procese schvaľovania a realizácie postupne strácajú. Po právoplatnom územnom rozhodnutí sa stavba následne mení (zdokonaľuje) cez zmenu stavby pred dokončením. Bežným riešením je aj tzv. čierna stavba s dodatočnou legalizáciou, ideálne spojenou priamo s kolaudačným konaním. Požiadavky orgánu ochrany prírody sú prefiltrované na minimum, resp. sú vytrhnuté z kontextu. Stanovisko Správy národného parku, v ktorého území sa činnosť realizuje, nestojí ani za spomenutie v príslušných rozhodnutiach stavebného úradu, nie ešte za vyhodnotenie alebo odôvodnenie nerešpektovania jeho pripomienok. Pôvodná štúdia a vizualizácia stavby v reálnom prostredí, predložená Správe národného parku na posúdenie, na základe ktorej bola v danej lokalite odsúhlasená, sa stala nezáväznou (takto to v súčasnosti uvádza investor).

Stavba tak môže byť v konečnom dôsledku iná ako pôvodná. Stratí sa pôvodný účel. Zmení sa vzhľad, znásobí sa kapacita. Namiesto stavby splývajúcej s vrcholcami stromov (vizualizácia z roku 2017) sa dnes pozeráme na mohutnú vežu meniacu typický pohľad na Tatry od Štrbského plesa. A tak Tatry dostanú prvý Fastfood s gigantickou reklamou.

Ponuka však môže byť aj odrazom dopytu. Pokiaľ by medzi návštevníkmi nebol záujem o podobné atrakcie spojené s masovým turizmom, ktoré nemajú pre národný prak a ochranu prírody žiadnu pridanú hodnotu, neboli by požiadavky investorov na realizáciu takýchto komerčných projektov časté. Je len na nás, aké aktivity v chránených územiach vykonávame, aké lokality navštívime a aký produkt cestovného ruchu podporíme zaplatením poskytnutej služby či vstupného. Najväčšou atrakciou pre návštevníka by malo byť prírodné prostredie a jeho spoznávanie. K tomu vhodne poslúžia existujúce turistické chodníky, z ktorých je často výhľad na tatranskú panorámu oveľa krajší, ako z veže a spomedzi davu jej návštevníkov...

Zimné sčítanie vodného vtáctva v roku 2021

16.-19. januára 2021 sa uskutočnilo v poradí už 54. medzinárodné zimné sčítanie vodného vtáctva na Slovensku. Tohoročné sčítanie bolo špecifické vzhľadom na obmedzenia, ktoré sa týkajú momentálnej epidemiologickej situácie. Sčítacie úseky v našej gescii sa našťastie podarilo obsadiť a  mrazivé počasie s vyššou snehovou pokrývkou spolu poskytli ideálne podmienky. Tradične sa monitorovali úseky na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. 

Medzi pozorovanými druhmi vtáctva, ktoré sme mali možnosť vidieť, boli kačica divá, vodnár obyčajný, labuť veľká, volavka popolavá, potápka chochlatá, čajka bielohlavá, rybárik riečny a ďalšie. Spozorované boli aj iné druhy živočíchov viazané na vodné prostredie napr. vydra riečna či dokonca zvyšky rakov ako pozostatok jej hostiny na brehu rieky. Takéto nálezy sú pozitívnym znamením, keďže prítomnosť rakov v niektorých tokoch svedčí o dobrej kvalite ich vôd.

Niektoré medvede sú aktívne aj v zime

Podľa záznamov z fotopascí (pre zobrazenie videa klik na zvýraznený text) a pozorovaní pobytových znakov zvierat priamo v teréne, je táto zima špecifická pomerne vyšším počtom aktívnych medveďov v porovnaní s tými predošlými. Výnimku tvoria medvedice, ktoré idú rodiť mláďatá práve v tomto období. 

Fotopasca kolegu Petera Zimmermanna zachytila troch pestúnov hľadajúcich pod snehom bukové oriešky, ktorými v roku 2020 príroda nešetrila. 

Podľa stôp sa traja medvedí súrodenci pohybovali takmer výlučne v lokalitách s výskytom buka. Tak ako sa hovorí ,,Zvyk je železná košeľa’’, tak z času na čas chodia kontrolovať aj blízke krmoviská a vnadiská. Podobná situácia sa opakuje aj v iných častiach kompetenčného územia Správy TANAPu s výskytom bukových lesov.

Nie každý rok je však hojný na bukvice. Po väčšinu rokov môžeme nájsť len málo bukvíc či prázdne škrupinky bez jadier. Semenné roky podobné tomu minulému sú približne každých 7-10 rokov. Vďaka štedrej úrode bukvíc v lesoch sa počas minulého roka v podstatnej miere znížil výskyt medveďa hnedého v kukuričných lánoch. 

Bukvice v dávnej minulosti nechýbali ani v jedálničku človeka. Vďaka sladkastej chuti sa jedli ako čerstvé, obvarené či opečené a prikrmovali sa s nimi aj hospodárske zvieratá. 

Správa TANAP-u reaguje

Nakoľko sa od konca minulého roka zo strany pána prednostu Okresného úradu v Poprade množia rôzne invektívy na odborné stanoviská našej organizácie, mnohokrát končiace slovami "zlyhanie Správy TANAP-u" alebo dokonca "zneužitie právomoci", dávame do pozornosti záväzné vyjadrenie orgánu ochrany prírody, odboru životného prostredia, Okresného úradu v Poprade k zámeru vybudovať vežu na Štrbskom plese. Orgán životného prostredia je kľúčový a ak vznesie námietky, stavba sa nemôže realizovať. Pokiaľ sa však tento odbor životného prostredia nestotožní s odborným stanoviskom správy národného parku, nemusí ho akceptovať. Tak ako to urobil nedávno v rozhodnutí o zásadnom znížení výmery porastov potrebných pre ochranu hlucháňa hôrneho na pozemkoch v správe cirkevných lesov Pro populo s.r.o. (o čom informoval FB profil My sme les - klik na zvýraznený text), alebo keď pre zvýšenie zasnežovania na zjazdovky Furkota a Solisko z pôvodných 18 tisíc kubíkov odberu vody na 50 tisíc kubíkov zo Štrbského plesa v piatom stupni ochrany, si dokonca nevyžiadal odborné stanovisko našej Správy a vydal kladné rozhodnutie, ktoré sme boli nútení napadnúť cez okresnú prokuratúru v Poprade.      
Pokiaľ pánovi prednostovi záleží na ochrane prírody, odporúčame mu "pozametať si pred vlastným prahom" a samozrejme, keď bude vôľa, sme pripravení na konštruktívnu diskusiu, ktorá je určite oveľa prospešnejšia než odkazy cez médiá a akákoľvek zákopová vojna...

Posledný legálne ulovený vlk?

Na konci poľovnej sezóny vlka dravého, t.j. 15.januára, bol ulovený v kompetenčnom území Správy TANAPu, dúfajme posledný legálne ulovený vlk. Ide o siedmeho uloveného vlka pod Tatrami za sezónu 2020/2021. Ďalšie dva  jedince skončili pod kolesami auta a vlaku. Vlci, ktorí uhynú počas roka, najčastejšie po kolízii s dopravným prostriedkom, sa do plánu lovu, pardoxne na rozdiel od inej poľovnej zveri, nezapočítavajú.  Táto skutočnosť  sa pri stanovovaní odstrelových kvót nikdy nezohľadňovala...

Človek - homo sapiens, ako človek ,,rozumný,, má za posledné stáročia  veľký morálny dlh voči tomuto ikonickému a zbytočne prenasledovanému druhu, v súvislosti s krivdami napáchanými na ňom.

Žiaden živočíšny druh  sa sám nedokáže zachrániť, pokiaľ ho prenasleduje človek. Je na nás všetkých, aby sme vnímali a počuli ich volanie o pomoc a je potrebné, aby každé závažné rozhodnutie o prípadnom love, bolo založené výlučne na vedeckých faktoch a nie na základe uprednostňovania určitých záujmových skupín.

Buď súčasťou hôr

Je nám cťou odprezentovať a podporiť kampaň neziskovej organizácie ALPARC, ktorá predstavuje alpskú sieť chránených území, a ktorá združuje stovky chránených oblastí, ktoré sa nachádzajú v Alpách, od Francúzska po Slovinsko. 

Kampaň  „Buď súčasťou hôr“ vznikla za účelom zvýšenia povedomia športových nadšencov v prírode a na zviditeľnenie mnohých existujúcich problémov súvisiacich s vyrušovaním živočíchov v chránených územiach. Veľa negatívnych dopadov sa v súčasnosti deje skôr z nevedomosti ako zlého úmyslu, preto sa známe osobnosti zimných športov rozhodli pomôcť vznešenej myšlienke a podporiť výzvu ohľaduplnosti voči zvieratám parku, ktorú si môžete pozrieť na tomto VIDEU (klik na zvýraznený text). 

 

Pre nadšencov prírody sú aj naše veľhory čoraz atraktívnejšie, a to aj mimo lyžiarskych stredísk.  Súčasné voľnočasové  trendy v skitouringu, skialpinizme a freeridingu, ale aj pandemická situácia do značnej miery zvýšili nielen počet zimných návštevníkov v chránených prírodných oblastiach, ale aj dopadov ich aktivít na zvieratá žijúce v extrémnych podmienkach. Apelujeme preto na všetkých športu chtivých návštevníkov, aby rešpektovali sezónnu uzáveru a nechali priestor na život tvorom, pre ktorých sú hory jediným domovom.

Jazyk

icon-facebook2
 pomoc

Partneri

logo profinet

airtransport

logo wilde

logo SE

Anička B O N U S

Príbeh jedného orla

(slovenska verzia)

Príbeh svišťa

ikonka kopie

Živé kamery

Kriváň

krivan

 

Hniezdo RK

54514527 10205882229610541 5741438571064066048 o

 Hniezdo LM

001024 000309

Lomnický štít

lomni

Bociany - Vavrišovo

1788

Bociany - Partizánska Ľupča

1747

Bociany - Lisková

55

 Bociany - Pribylina

prib

Bociany - Veľká Lomnica

t

 

Návštevníci

DnesDnes361
CelkovoCelkovo4875073

Reklama

 

kukaj logo6

ropk