Od roku 2012, kedy bola založená webová stránka Správy TANAPu, prinášame aktuálne informácie na rôzne témy v ochrane prirody v rámci nášho kompetenčného územia. K dnešnému dňu dosiahla návštevnosť tejto stránky päť miliónov zhliadnutí.

Priemerná denná návštevnosť stránky sa pohybuje okolo 1000 sledovateľov.

Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým tým, ktorí nám po celé roky fandia a podporuju v našej práci. 

Každoročne je koniec roka spojený s oslavami príchodu toho nasledujúceho. Ohňostroje, hlučná zábavná pyrotechnika, hlasná hudba, verejné obecné či mestské ohňostroje, ale aj tie súkromné a používanie zábavnej pyrotechniky premenia na jednu noc našu krajinu na “vojnovú zónu“ plnú výbuchov a svetelných efektov.

Apelujeme na všetkých návštevníkov Tatier ale aj mimo nich, aby oslávili príchod Nového roka s pokorou a s ohľaduplnosťou voči všetkým živým bytostiam, ktoré tu s nami od nepamäti žijú. Pokúsme sa byť nesebeckí a využime peniaze namiesto nákupu pyrotechniky na iné zmysluplné činnosti, ktoré týmto nemým tváram naopak pomôžu.

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR) víta rozhodnutie Národnej rady SR, ktorá v utorok 14. decembra schválila reformu národných parkov na Slovensku. Reforma a jej súvisiace opatrenia posúvajú Slovenskú republiku v oblasti ochrany prírody do kruhu vyspelých krajín. Ide o historický medzník, ktorým národné parky na Slovensku majú možnosť získať podobu, akú si zaslúžia.

Schválená poslanecká novela zákona o ochrane prírody a krajiny získala podporu nielen v Národnej rade SR. Reformu podporili svojimi podpismi vedci zo Slovenskej akadémie vied a univerzít naprieč Slovenskom ako aj viac ako 56 tisíc občanov v petícii Osloboďme národné parky. Novelu zákona podporili aj najvyšší ústavní činitelia SR premiér Eduard Heger a prezidentka Zuzana Čaputová.

Cieľom reformy je rozvoj národných parkov a vyššia úroveň kvality života obyvateľov v dotknutých regiónoch. Schválená poslanecká novela zabezpečí národným parkom právnu subjektivitu a prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort životného prostredia. Na základe Memoranda o spolupráci medzi Ministerstvom životného prostredia SR a Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR z 25. októbra ako aj na základe pozmeňovacieho návrhu sa presun štátnych pozemkov bude realizovať až po zonácii národných parkov. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na správy národných parkov len na území TANAPu, PIENAPu a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod národné parky aj správa štátnych pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany. Prechod správy území v 3. a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou. 

Praktické skúsenosti zo zahraničia dokazujú, že národné parky s jednotnou správou, spravované organizáciou ochrany prírody, sú jednoznačným prínosom pre celé územie vrátane miestneho obyvateľstva. Navrhovaná novela zákona o ochrane prírody a krajiny pri prevode pozemkov garantuje, že sa zachovajú všetky zmluvy viazané na prevzaté pozemky. Ide napríklad aj o dodávateľsko – odberateľské zmluvy, nájomné zmluvy či existujúce zmluvy uzatvorené napr. aj so včelármi a iné. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v tejto súvislosti prevezme všetkých lesníkov a robotníkov, ktorí sa podieľajú na obhospodarovaní lesov v národných parkoch pri zachovaní ich doterajšieho ohodnotenia. Zároveň bude pri správach národných parkov zriadený poradný, odborný, konzultačný a iniciačný orgán Rada národného parku.

Zdroj: Odbor komunikácie a propagácie Štátnej ochrany prírody SR (Banská Bystrica, 15. december 2021)

Historický moment pre ochranu prírody na Slovensku. Plénum Národnej rady Slovenskej republiky schválilo poslaneckú novelu zákona o ochrane prírody, ktorá zabezpečí ochranu národných parkov. Novela zákona umožní právnu subjektivitu našich národných parkov a tiež sociálno-ekonomický rozvoj regiónov Slovenska. Reformné zmeny v riadení národných parkov presadzuje ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja.

Nová právna norma upravuje prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v národných parkoch z organizácií, ktoré sú v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pod rezort životného prostredia. Všetkých deväť národných parkov získa právnu subjektivitu. Svojou pôsobnosťou budú zaradené pod Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP). Štátne lesy TANAP-u sa zlučujú so Správou TANAP. Štátne pozemky na území národných parkov Slovenský raj a PIENAP prechádzajú pod správu národných parkov. Novela upravuje prechod štátnych pozemkov v 4. a 5. ochrannom pásme pod správu národných parkov. Územia s tretím stupňom ochrany sa presunú pod správu národných parkov po vykonaní zonácie.

Minister životného prostredia Ján Budaj sa poďakoval aktivistom, umelcom SND, vedcom SAV a všetkým občanom, ktorí sa postavili za ochranu národných parkov. „Drancovaním slovenských lesov si oligarchovia a vplyvní biznismeni presadzovali svoje záujmy na úkor občanov Slovenska a ochrany prírody. Tieto praktiky sa v národných parkoch skončili. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vypočuli hlas občianskych iniciatív a tiež akademickej, vedeckej a kultúrnej obce a hlasovali za fungujúce národné parky po vzore vyspelých krajín sveta,“ zdôraznil minister  Ján Budaj. „Dnes konečne môžeme začať novú éru v ochrane prírody,“ dodal minister Budaj.

Reformu národných parkov ocenil aj predseda vlády SR Eduard Heger. „Naša vláda nechce len vládnuť, ale chce priniesť konkrétne výsledky pre ľudí. Reforma národných parkov, podobne ako ostatné reformy Plánu obnovy a odolnosti SR, majú za cieľ zvýšiť životnú úroveň obyvateľov na Slovensku,“ doplnil premiér Eduard Heger.

Rozloha deviatich národných parkov predstavuje vyše 317 tisíc hektárov, z toho zhruba 172 tisíc hektárov je vo vlastníctve štátu. Tieto územia majú hodnotu pre celú spoločnosť v čase meniacej sa klímy. „Slovensko vysychá a mladí odchádzajú z regiónov. Fungujúce národné parky a tiež odolné lesné ekosystémy pomôžu Slovensku zmierniť dôsledky klimatickej krízy, ochránia pitnú vodu a zároveň umožnia aj sociálny rozvoj regiónov,“ podčiarkol minister  Budaj.

Reforma národných parkov je jednou z reforiem v Pláne obnovy a odolnosti SR a jej schválením sa uvoľnia financie na rozvoj vidieka. Počas prechodného obdobia niekoľkých rokov sa počíta s pozvoľným utlmovaním ťažby dreva v bezzásahových územiach. V ostatných územiach sa bude vykonávať prírode blízke obhospodarovanie lesa, ktoré si vyžaduje vyššie nároky na pracovnú silu.

„Reforma národných parkov, ktorú sme včera schválili v parlamente, je prvým významným krokom na ceste k tomu, aby naše národné parky neboli národnými iba na papieri ako je tomu teraz, ale aby sa stali skutočne výkladnou skriňou ochrany prírody na Slovensku. Aby boli národné parky skutočne národnými a ich ochrana nebola iba vecou ochranárov alebo ministerstva životného prostredia, ale aby ich ako svoje vnímal celý národ,“ doplnil poslanec NR SR Jaromír Šíbl.

Plnohodnotné národné parky so zdravým a odolným lesom zabezpečia ekosystémové služby, predovšetkým zdroje pitnej vody. Národné parky budú môcť chrániť prírodné dedičstvo a spolupracovať s akademickou obcou. Na štartovacej čiare je aj rozvoj cestovného ruchu so zameraním sa na mäkké formy turizmu. Práve v tejto oblasti rastie dopyt a príjmy vo fungujúcich národných parkoch niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z hospodárskych aktivít.

„Schválenou reformou vytvárame priestor pre trvalo udržateľný prístup k ochrane našej prírody. Tá zároveň prinesie rozvoj regiónov, ktoré sú súčasťou národných parkov. Vďaka nej prichádzajú nové príležitosti nielen pre rozvoj vidieka, ale najmä nastane nová doba prísnejšie chránených cenných území našej krajiny,“ uzavrela poslankyňa NR SR Anna Zemanová.

Zdroj: TS MŽP SR (Bratislava, 15. december 2021)

Vďaka dobrej adaptabilite si bociany biele našli vhodné hniezdne prostredie v blízkosti človeka. Vysoké stavby ako komíny, strechy, elektrické stĺpy a veľmi zriedkavo aj stromy, im poskytujú vhodné prostredie k vybudovaniu hniezd.

Aj objekty majú svoju životnosť a rovnako to platí aj o hniezdnych podložkách. Každým rokom na hniezdach pribúda množstvo materiálu, čo má za následok zvyšovanie váhy, ktorá môže dosiahnuť až niekoľko sto kíl. Staré budovy častokrát podliehajú kompletným rekonštrukciám a pre hniezdo už na obnovenej budove nie je vhodný priestor, alebo už nie je vítané. Elektrické stĺpy, konkrétne vodiče predstavujú nebezpečenstvo hlavne pre mladšie ešte neskúsené jedince. Správa TANAP-u v tomto roku vykonala tri prekládky bocianích hniezd v obciach Nová Lesná, Važec a v meste Liptovský Hrádok – časť Dovalovo. Na týchto lokalitách došlo k osadeniu nových stĺpov a hniezdnych podložiek. Dúfame, že tieto náhradné hniezda si bociany biele obľúbia a podarí sa im úspešne zahniezdiť a vychovať ďalšie generácie.

Za celú históriu existencie chovnej stanice pri Správe TANAP-u v Liptovskom Mikuláši od roku 1993 sme sa po prvý krát stretli so skutočne nezvyčajným zranením dravca. Nálezca zo Starého Smokovca nahlásil vtáka prepichnutého konárom, a tak smepo pacienta okamžite vyrazili. Prvý pohľad na tohto nešťastníka nás skutočne vydesil, keďže konár o hrúbke ceruzky vyčnieval z jeho chrbtovej časti.

S niečím podobným sme sa v praxi ešte nestretli a nedokázali si predstaviť ako sa mohol napichnúť na tupý konár. To či došlo k zraneniu počas lovu, alebo pri úniku pred predátorom je ťažko odhadnúť. Jedinca sme previezli na veterinárnu stanicu a tam sa zistilo, že cudzí predmet je našťastie prepichnutý len cez tkanivo v krídle. Samičke sokola myšiara bola poskytnutá prvá pomoc a ostala jej v krídle veľká rana, ktorá potrebuje čas na vyhojenie. Veríme, že po rehabilitácii bude môcť byť vypustená spať do voľnej prírody. 

* aktualizácia: 16.12.2021 - Rehabilitácia dopadla úspešne a sokol bol vypustený nazad do prírody

Iba 20 km severne od NPR Hranovnická dubina sa do výšky vypínajú Vysoké Tatry. V Hranovnickej dubine sa však na južných svahoch nad riekou Hornád zachovala ojedinelá lokalita teplomilnej vegetácie dubín. Väčšinu územia rezervácie tvoria lesné spoločenstvá, no druhovo zaujímavá je aj vegetácia skalných biotopov.

Práve v nezarastených skalnatých miestach sa vyskytuje kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), ktorý má ťažisko výskytu v teplejších oblastiach Slovenska. Jedná sa o chránený druh európskeho významu, ktorý je ohrozeným druhom našej flóry.

Hlavným dôvodom jeho ústupu je, že strmé skalné svahy s výskytom kosatca postupne zarastajú krovinami. So súhlasom vlastníka pracovníci Správy TANAP-u odstránili v NPR Hranovnická dubina časť kríkov, čím sa odkryl svah kde sa kosatec vyskytuje. Budúci rok bude praktická starostlivosť pokračovať v najspodnejšej časti lokality a okolo náučného chodníka.