Liptovská Mara je významnou lokalitou pre mnohé migrujúce a hniezdiace druhy vodného vtáctva. Niekoľko tunajších ostrovov sa stalo útočiskom čajkovitých vtákov, ktoré tu hniezdia v zmiešaných kolóniách. Minulý týždeň sme opäť zlepšili podmienky na hniezdenie pre rybáre riečne na umelo vybudovanom štrkovom ostrove, ktorým je priamo určený. Bol postavený už v roku 1995 na základe návrhu pracovníkov Správy TANAP, nakoľko na pôvodných plytkých ostrovčekoch ich hniezda každoročne vytápala vysoká hladina priehrady. Rybár riečny potrebuje štrkovité ostrovy bez vegetácie, kde si medzi skalkami buduje svoje nenápadné hniezdne jamky. Ostrov však časom zarastá, preto je na ňom potrebné raz za dva roky odstrániť burinu a samonálet. Okrem vyše 50 párov rybárov riečnych tu hniezdi aj niekoľko desiatok párov čajok smejivých, kačice divé a chochlačky vrkočaté. Ako odpočinkové miesto ostrov využívajú migrujúce čoríky čierne i bahenné, husy bieločelé, beluše veľké a množstvo druhov bahniakov. Medzi nimi aj vzácny pobrežník hrdzavý a belavý, kulík bledý, lastúrničiar strakatý alebo brehár hrdzavý. V čase hniezdenia (prebieha od začiatku apríla až polovica júla) nie je vhodné na ostrovy vstupovať, pretože môže ľahko dôjsť k zašliapnutiu nenápadných vajíčok a malých mláďat.

Nový dvadsať minútový film o význame kalísk si môžete pozrieť v priečinku Videodokumenty. Zábery použité v dokumente vznikli počas monitoringu fauny fotopascami v jednej z národných prírodných rezervácii v Západných Tatrách.

Tak ako každý rok, aj v tomto roku pokračujeme Správa TANAPu v realizácii opatrení na vybraných lokalitách s výskytom vzácnych a ohrozených biotopov, rastlín a živočíchov. V prírodnej rezervácii Belianske lúky sme s pomocou krovinorezov a ručného náradia aspoň z časti podporili obnovu prírodnej hodnoty biotopu.

Existencia vzácnych druhov tu závisí od pravidelnej starostlivosti o biotopy, na ktoré sú tieto druhy viazané. Nie na celej ploche chráneného územia sa dnes tradične hospodári, ako tomu bolo v minulosti. Je preto potrebné starať sa aj o časti územia, kde tradičné hospodárenie absentuje a pravidelne odstraňovať aspoň výmladky drevín. Brzdením prirodzene prebiehajúcich sukcesných procesov a potláčaním konkurenčne silnejších druhov sa zachovávajú vhodné podmienky pre existenciu vzácnych druhov, udržuje sa optimálny vodný režim a prispieva to k zachovaniu vzácnych slatinných biotopov.

Okrem krásneho počasia, dobrého pocitu na konci brigády, nádherných výhľadov na Vysoké a Belianske Tatry nás potešili aj drobné kvietky prvosienky pomúčenej, ktorá kvitne predovšetkým v jarných mesiacoch.

Štátna ochrana prírody SR víta novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR. V tejto súvislosti deväť riaditeľov slovenských národných parkov jednohlasne vyjadrilo podporu novele zákona o ochrane prírody a krajiny.

Vyhlásenie:

Súčasný stav národných parkov odráža stav súčasnej legislatívy. Výsledkom je, že s výnimkou bezzásahových zón majú jednotlivé správy národných parkov neraz zviazané ruky. My, ich riaditelia, sme tak neraz v pozíciách komparzistov, ktorí môžu len sledovať, čo sa v národných parkoch deje. Ak skutočne máme niesť zodpovednosť za najvzácnejšie bohatstvo tejto krajiny, musíme mať aj zákonné možnosti, aby sme tejto zodpovednosti vedeli so cťou dostáť.

So znepokojením sledujeme, ako aktuálnu diskusiu o zásadnejšej ochrane národných parkov, chcú niektorí zmeniť na otázku, koľko dreva potrebujeme pre lykožrúta vyťažiť.

A preto dvojnásobne vítame ambíciu spraviť to, čo je prirodzené - nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné záujmy. Tak ako si to kladie za cieľ novela zákona o ochrane prírody a krajiny, na ktorej znení sme sa priamo či nepriamo všetci riaditelia národných parkov podieľali. 

Bez novej legislatívy, ktorá umožní správam národných parkov skutočne spravovať národné parky, naďalej ostaneme v pozícii komparzistov. A súčasný stav národných parkov sa len ťažko zmení.

Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP, Ľuboš Čillag, riaditeľ Správy NAPANT, Vladimír Kĺč, riaditeľ Správy PIENAP, Tomáš Dražil, riaditeľ Správy NP Slovenský raj, Michal Kalaš, riaditeľ Správy NP Malá Fatra, Peter Vantara, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra, Milan Boroš, riaditeľ Správy NP Muránska planina, Ján Kilík, riaditeľ Správy NP Slovenský kras a Mário Perinaj, riaditeľ Správy NP Poloniny.

Správa TANAP-u dnes odovzdala popradským hasičom závesné zariadenie na hasenie zo vzduchu, takzvaný „bambi vak“.

Masívne požiare neobchádzajú ani najstarší národný park na Slovensku. Lesný požiar zo začiatku mája tohto roku spôsobil v Tatranskom národnom parku škody na prírode za viac ako 1,3 milióna eur. Aj napriek okamžitej reakcii hasičov a pracovníkov štátnej ochrany prírody sme zaznamenali značné škody najmä v ťažko dostupnom teréne. Minister životného prostredia László Sólymos preto uvoľnil prostriedky na zakúpenie závesnej nádrže na vodu – bambi vaku, ktorá bude v budúcnosti pri podobných situáciách okamžite k dispozícii.

Keďže v boji s požiarom niekedy rozhodujú doslova minúty, v zápase s týmto nebezpečným živlom bude v prípade potreby na severe Slovenska pomáhať nový hasiaci vak. Zariadenie nebude slúžiť len v Tatranskom národnom parku, ale v prípade potreby aj v Nízkych Tatrách alebo v Slovenskom raji. Za lesnými požiarmi nezriedka stojí aj ľudský faktor. Preto je v chránených územiach potrebné dodržiavať zásady - predovšetkým v lesoch nepoužívať otvorený oheň, nefajčiť a nevypaľovať suchú trávu. Samozrejme apelujeme na to, aby sa návštevníci parku pohybovali po vyznačených turistických chodníkoch, rešpektovali informácie, usmernenia a piktogramy. Pokiaľ pochopíme význam pokynov a budeme ich všetci rešpektovať, naše národné parky sa nebudú meniť na spáleniská.

Ďalšiu etapu migrácie bociana Vavrinca, tentokrát Sýria - Čad,

môžete sledovať opäť na: https://ayvri.com/scene/nxkwp6n958/cjlys9f6900013966xw4c7k31

Vavrinec počas preletu nad Tureckom prekonal doterajší výškový rekord, musel vystúpať až do výšky 4160 m. n.m  a zdolať horstvo Bolkar Daglari. Jedná sa o pohorie utvorené predovšetkým z vápencových a dolomitových sedimentov, ktoré je tvorené dominantnou reťazou trojtisícmetrových štítov.

Jeho prelet pohorím môžete sledovať opäť na: https://ayvri.com/scene/nxkwp6n958/cjlys9f6900013966xw4c7k31

Za hranicami Turecka potreboval veľa šťastia, aby bez ujmy na zdraví prekonal okolie mesta Aleppo a ďalšie občianskou vojnou sužované oblasti Sýrie. V súčasnosti putuje údoliami Libanonu a veríme, že poletí v dostatočnej výške, mimo dosahu projektilov miestnych streľbychtivých obyvateľov tejto krajiny.

Pre všetkých nadšencov a milovníkov tatranskej prírody sme v sobotu 1.9.2018 na Popradskom plese usporiadali Deň otvorených dverí Biosférickej rezervácie Tatry. Pre širokú verejnosť i rodiny s deťmi sme pripravili na šiestich stanovištiach edukačno-zážitkové aktivity, kde si účastníci mohli vyskúšať svoje vedomosti a zručnosti formou zážitkového poznávania prírody, a to prostredníctvom určovania drevín, poznávania vysokohorskej flóry či inváznych rastlín, sledovania živočíchov v lupách i ďalekohľadmi, spoznávania stôp tatranských živočíchov alebo sledovania obyvateľov lesa vďaka záznamom z fotopascí a webkamier. Najmä mladšie ročníky pritiahol i environmentálny blok, kde vďaka pripraveným výtvarným aktivitám mohli deti spoznávať pestré tatranské rastliny a živočíchy.

Týchto činností sa nestránili malí ani veľkí a zaujali nielen domácich obyvateľov, práve naopak – prilákali aj mnohých zahraničných návštevníkov – okrem pravidelných českých, poľských či nemeckých turistov sa pri nás pristavili i Nóri a Arabi.

Deň otvorených dverí BR Tatry vzbudil u návštevníkov veľký záujem, vyvolal u nich množstvo doplňujúcich otázok a potvrdil, že takáto zážitková forma prezentácie má výborný potenciál na šírenie informovanosti a vedomia nielen miestnych obyvateľov o potrebe chrániť výnimočné prostredie, ktoré obývajú – s jeho mimoriadnymi prírodnými, ale i tradičnými kultúrnými a historickými danosťami.