Od roku 2017, kedy sa na Slovensku začala skutočná a cielená ochrana hlucháních biotopov, sa nám na Správe TANAPu až doposiaľ podarilo so súkromnými vlastníkmi lesov vyrokovať približne 2000 ha bezzásahových území v TANAPe. 
Nie všetky konania v našom kompetenčnom území sú ukončené a veríme, že aj ďalšie subjekty budú nasledovať tento príklad. Rovnako veríme, že štát bude naďalej adekvátne kompenzovať súkromným vlastníkom pozemkov ich ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania  v lesoch, ktoré sú súčasne posledným útočiskom nášho najväčšieho lesného kurovitého vtáka.

V minulom roku Európska komisia  podala na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho. Komisia konštatuje, že sme do svojej národnej legislatívy správne nezaviedli a taktiež nedodržiavame niektoré články európskej smernice o biotopoch a smernice o vtákoch. Slovensko ale prijalo plán záchrany hlucháňa hôrneho, v ktorom uznalo tento pokles a vymedzilo opatrenia na jeho zastavenie. Tieto opatrenia sa však v praxi doteraz neplnili a ťažba dreva v lesoch s výskytom hlucháňa hôrneho naberala obrovské rozmery. Porasty takto zaradené do bezzásahu plynulo nadviažu na budúcu A zónu navrhnutú v rokmi rozpracovanej zonácii Tatranského národného parku. 

Zastavenie  poškodzovania a zároveň fragmentácie hlucháních biotopov je pre prežitie  populácie tohto glaciálneho reliktu kľúčové. Nastal čas splatiť dlh voči tomuto ikonickému druhu, ktorý sa nachádza na pokraji prežitia a začať reálne chrániť jeho biotopy. Pokiaľ je celospoločenskou objednávkou zachovať tento druh  pre ďalšie generácie,  je potrebne spojenie rozumných ľudí v prospech ochrany a spoločne nájsť cestu, aby tieto záujmy nahradili záujmy ekonomické. 
Vďaka novele zákona o ochrane prírody a krajiny platnej od 1.1.2020 dostali možnosť všetky správy chránených území Slovenska, vyjadriť sa k náhodným ťažbám tak, aby mohli všetky druhy vtáctva žijúce v chránenom vtáčom území a v národnom parku, dať život svojmu potomstvu v podobe nerušeného rozmnožovania a výchovy mláďat.

Dnes musel ustúpiť plánovanej asfaltovej cyklotrase v Liptovskom Mikuláši mohutný topoľ čierny. Napriek tomu, že Správa TANAP-u požadovala jeho zachovanie, bol výrub tohto stromu povolený pravdepodobne Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši, odborom životného prostredia. Správa TANAP-u v tejto veci podala trestné oznámenie a oprávnenosť konania pri výrube tejto dreviny vyšetria orgány činné v trestnom konaní.

"Stromy sú básne, ktoré zem píše do neba" (Chalíl Ďžibrán)

Tak ako aj minulý rok, s blížiacim sa jarným obdobím Štátne lesy TANAP-u opäť zavádzajú verejnosť nepravdami. Tentokrát je to tvrdenie, že v období od 1.3. do 31.8. nemôžu lesní robotníci v dôsledku novely zákona o ochrane prírody a krajiny pracovať v lese. Táto informácia nie je pravdivá. Áno, na niektorých územiach sú obmedzené lesohospodárske činnosti v danom období, ak ide o chránené územia s výskytom hlucháňa hôrneho, prípadne iných ohrozených chránených druhov vtákov, ktoré práve v tomto období majú svoju reprodukčnú sezónu a takéto rušenie môže mať na ne negatívne dopady. Na iné lesné činnosti, resp. iné územia sa však toto obmedzenie nevzťahuje.

Celé vyjadrenie ŠOP SR si môžete prečítať na webe: http://www.sopsr.sk/web/?cl=20750

Aj takýto pohľad sa naskytol dobrovoľnému strážcovi prírody pri sledovaní a zároveň fotografovaní vtáctva na vyrovnávacej nádrži Bešeňová.  Okrem rozmanitosti druhov vodného vtáctva na tejto lokalite zachytil  čajku s problematickým letom tesne nad vodnou hladinou. Na beháku mala totiž omotané mikroténové vrecko,  ktoré  pravdepodobne zachytila počas oddychu na vodnej hladine. Pokiaľ sa tomuto jedincovi nepodarí čoskoro zbaviť cudzieho predmetu na nohe,  pravdepodobne dôjde k znemožneniu lovu potravy a  jeho smrti z vyhladovania. 

S podobnými prípadmi, kedy živočíchy trpia v dôsledku ľudskej ľahostajnosti, sa stretávame v praxi pomerne často. Zamotané vodné vtáky v rybárskych vlascoch, prehltnuté háčiky, uviaznuté drobné živočíchy v plastových fľašiach či dokonca plasty v ich útrobách sú len jednými z mnohých nástrah, ktoré človek pripravil pre nemé tvory.

Správa TANAP-u prináša nový videodokument s názvom Bahenný kúpeľ 3, ktorý je pokračovaním dvoch videí z predchádzajúcich rokov. Tento videodokument je len malou ukážkou toho, ako pulzuje život v bezzásahových územiach Tatranského národného parku. Jeho autorom je náš profesionálny strážca Ján Hoľma.

Všetky 3 časti nájdete na našej internetovej stránke v sekcii videodokumenty alebo na nasledujúcich internetových odkazoch:

Bahenný kúpeľ (2018) https://www.youtube.com/watch?v=_y8sZ7IumV4&feature=emb_logo

Bahenný kúpeľ 2 https://www.youtube.com/watch?v=uKBXteBvQCA&feature=emb_logo

Bahenný kúpeľ 3 https://www.youtube.com/watch?v=LKSthEosISY&feature=emb_logo

Niekoľkodňové pretrvávajúce mrazy postupne zasahujú aj do života zvierat. Pred pár dňami nám bola na Správu TANAPu nahlásená primrznutá labuť na vodnej hladine rieky Váh. Na pomoc bola privolaná aj profesionálna  hasičská jednotka z Liptovského Mikuláša. Po priblížení sa k labuti sa jej nakoniec v strese podarilo odtrhnúť od ľadu a vzlietnuť.  Dôvodom  nehybnosti bolo mokré perie, ktoré primrzlo o ľad a labuť ostala prichytená perím na chvoste a bruchu. K skutočnému primrznutiu vodných vtákov v dobrej fyzickej kondícii k vodnej hladine dochádza ojedinele, keďže spia s nohami ukrytými v perí.

Mrazivé počasie v týchto dňoch sužuje  aj niektoré druhy netopierov, ktoré ťažšie odolávajú teplotám  nižším ako -15 °C. Ide najmä raniaky hrdzavé, ktoré s obľubou zimujú v škárach budov a v murive rôznych mestských stavieb. Podchladené, ešte živé, ale aj mŕtve jedince sú v týchto dňoch nachádzané najmä pred panelákovými bytmi či pod mostnými objektmi.

Obec Štrba vydala v júli 2019 stavebné povolenie pre stavbu „LAKE apartmens & hotel“ v blízkosti Nového Štrbského plesa. Vydaniu stavebného povolenia predchádzali vyjadrenia príslušných orgánov ochrany prírody v Prešove a Poprade. Okresný úrad Prešov vydával stanovisko k posúdeniu vplyvov navrhovanej stavby na lokality Natura 2000, pričom si k svojmu vyjadreniu vyžiadal ako podklad stanovisko Správy TANAP-u, ktorá požadovala rešpektovať 20 m ochranné pásmo od brehovej čiary Nového Štrbského plesa, v ktorom sa nachádzal predmetný smrekový les. Okresný úrad Prešov prevzal túto podmienku do svojho vyjadrenia z júna 2018, kde požadoval zapracovať  do projektu stavby pre územné rozhodnutie  a stavebné povolenie podmienku „Rešpektovať 20 m pás plochy pozdĺž brehovej čiary Nového Štrbského plesa, v ktorom nebudú vykonávané žiadne zásahy.“ Následne si tento okresný úrad vyžiadal v októbri 2018 od Správy TANAP-u stanovisko k vykonávaniu technických geologických prác v danej lokalite, kde Správa TANAP-u opätovne potvrdila svoju požiadavku ponechania 20 m ochranného pásma lesa Nového Štrbského plesa.  

K samotnému územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu však už vydával v novembri 2018 stanovisko odbor starostlivosti o životné prostredie Okresného úradu Poprad. Tento orgán ochrany prírody si už k svojmu vyjadreniu k územnému rozhodnutiu a stavebnému povoleniu nevyžiadal stanovisko Správy TANAP-u a tak sa do jeho vyjadrenia nepremietla požiadavka ponechania 20 m ochranného pásma lesa pri Novom Štrbskom plese. Vo svojom vyjadrení iba uviedol všeobecne formulovanú podmienku „Vzrastlé dreviny, ktoré nebudú prekážkou pri samotnej výstavbe budú ponechané na pozemku.“ Toto vyjadrenie bolo zaslané stavebnému úradu obce Štrba, ktorý následne vydal predmetné stavebné povolenie. Nevyžiadaním si stanoviska od Správy TANAP-u, tak došlo v lokalite k výrubu predmetného 20 m ochranného pásma lesa pri Novom Štrbskom plese, o ktorom sa Správa TANAP-u dozvedela až po vyrúbaní drevín.   

V júni minulého roku sa pod Tatrami objavila nová atrakcia. Na nevyužívanej ploche, pri vstupe do národného parku, vítajú návštevníkov dinosaury.

Frekventovaná komunikácia v smere od Popradu do Starého Smokovca je jedným z hlavných  vstupov do Tatranského národného parku. Vzhľad územia a jeho vizuálna príťažlivosť sú pritom prvým kontaktom návštevníkov s územím, ktorý často formuje ich celkový dojem z prostredia. Zariadenia tohto charakteru svojimi parametrami, funkciou, prevedením a samotnou lokalizáciou často pôsobia rušivo. S územím nie sú významovo ani hodnotovo prepojené a svoju funkciu by si rovnako dobre plnili kdekoľvek v zastavanom území alebo na okraji mesta. Zábavný jurský park tak symbolizuje skôr súčasný konzumizmus, než hodnoty najstaršieho slovenského národného parku.

Nakoľko lokalita  nebola v územnom pláne obce Veľký Slavkov na podobné využitie schválená, požiadala Správa TANAP-u  o informácie súvisiace s legálnosťou prevádzky tohto zábavného areálu. Po zistení, že činnosť je vykonávaná bez príslušných povolení, postúpila celú vec na prešetrenie Inšpektorátu životného prostredia. Napriek záveru šetrenia a rozhodnutiu o odstránení zariadení z lokality, sa ale nič nezmenilo. Práve naopak, nevhodná atrakcia postupne získava dodatočne všetky povolenia, vrátane súhlasu Okresného úradu životného prostredia v Poprade.

Dodatočné povoľovanie nelegálnych stavieb a činností je z pohľadu zabezpečenia záujmov ochrany prírody a krajiny nežiaducim javom a zároveň nebezpečným precedensom, nakoľko už nie je možné predchádzať možným škodám na životnom prostredí. Neriešia sa väzby na okolie, ani možné dopady činnosti. Zároveň je priamo narúšaná koncepcia smerovania stavebného rozvoja v dotknutom území. Takýto postup môže byť pre ďalších investorov návodom, ako do budúcnosti umiestňovať stavby bez príslušných povolení.