Tohoročné jarné sčítanie kamzíkov realizované v tradičnej zostave: Správa TANAP-u, Štátne lesy TANAP-u a Tatrzański Park Narodowy, prebiehalo za mimoriadne teplého počasia, čo sa odzrkadlilo aj na celkovom výsledku napočítaných kamzíkov. Pokiaľ počas jesenného sčítania v roku 2018 bolo videných až 1431 kusov, tak na tohtoročnom jarnom sčítaní sa ich podarilo napočítať len 950. Z tohto počtu bolo evidovaných 105 tohoročných mláďat. Počas horúcich dní kamzíky vyhľadávajú úkryty pred teplom a slnkom a za týchto podmienok je aktivita oveľa nižšia, najmä na južne exponovaných svahoch. Mnohé jedince sa ukrývali pred slnkom na chladnej tatranskej žule a takto mohli ľahko uniknúť našej pozornosti.

Rekordné letné teploty, ktoré boli namerané v rámci celého Slovenska, neobišli ani naše veľhory. Najvyššiu hodnotu v histórii meraní, zaznamenali meteorologóvia aj na Lomnickom štíte a to 19,5 °C. Máloktorý odborník dnes pochybuje, že dlhodobé zvýšenie priemernej teploty sa prakticky všade na svete výrazne podpíše na aktuálnej flóre a faune.
To, aká pružná dokáže byť populácia tatranského kamzíka na postupné globálne otepľovanie, ukážu len nasledujúce roky.

V rámci monitoringu kamzíkov pracovníci Správy TANAPu znesú z tatranských končiarov aj množstvo odpadkov, ktoré sa nachádzajú najmä v blízkosti nelegálnych bivakov, ktorých počet z roka na rok stúpa. Bivaky sú častokrát vystlané nalámanou kosodrevinou a rastlinnou vegetáciou rastúcou v ich blízkosti. Nocovania chtiví návštevníci by si mali uvedomiť, že takouto činnosťou môže dôjsť k ničeniu a poškodzovaniu chránených druhov rastlín, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Bivakárom hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta na mieste vo výške až 66 euro.

Priezračná, studená voda plies priam nabáda návštevníkov a ich psích spoločníkov, aby sa počas náročnej letnej túry ochladili a okúpali. Tatranské plesá sú však citlivým ekosystémom, sú domovom mnohých drobných živočíšnych druhov – jedinečných glaciálnych reliktov alebo endemitov obývajúcich len určité lokality, pri ktorých aj malé zmeny prostredia môžu viesť k ich zániku. Problémom je, že náhradné populácie týchto druhov neexistujú alebo sú príliš vzdialené. Tieto chladnomilné druhy našli svoje útočisko v poľadovej dobe práve vo vyšších polohách tatranských plies. Známym druhom je napríklad chránený glaciálny relikt žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa) alebo glaciálny relikt veslonôžka (Cyclops abyssorum). Kúpanie sa v plesách z dlhodobého hľadiska negatívne vplýva na ich celkový stav.

Podľa najnovších štatistík príde do TANAPu ročne 3,5 až 4 milióny návštevníkov. Keby len štvrtine z tohto počtu turistov bolo dopriate okúpať sa v plese, tak by sa nenávratne zmenila kvalita týchto ekosystémov. Keby každý kúpania chtivý návštevník TANAPu poznal skutočnú hodnotu krištáľovo čistej vody ľadovcových jazier, z ktorých je kedykoľvek možné napiť sa bez obáv, určite by sa vzdal úmyslu uškodiť týmto drahokamom Tatier.

Prvotné poškodenie týchto ekosystémov vzniká už len samotným prístupom návštevníka k plesu, ktorý sa pohybuje mimo značkovaného turistického chodníka. Pobrežná okrajová časť plesa (tzv. litorál) je citlivá na zošľapávanie brehov a vegetácie. Dochádza tak k erózii brehov, zakaľovaniu vody a poškodzovaniu pobrežnej vegetácie, ktorú často tvoria chránené druhy rastlín a pobrežných biotopov. Druhým faktorom je samotný vplyv kúpania na chemizmus vody. Opaľovacie krémy, deodoranty a repelenty obsahujú rôzne chemické substancie, ktoré sa môžu uvoľňovať počas kúpania do vody. Z mnohých vedeckých štúdií je známe, že látky obsiahnuté v niektorých krémoch spôsobujú hormonálnu nerovnováhu organizmov až poškodenia buniek. Zloženie syntetických vôní v krémoch nie sú výrobcovia povinní uverejňovať, no môžu sa za ním schovávať nebezpečné a karcinogénne chemikálie. UV filtre používané v opaľovacích krémoch spôsobujú u živočíchov reprodukčnú a vývojovú toxicitu a narúšajú funkciu štítnej žľazy.

Z čias druhej polovice minulého storočia trpeli tatranské plesá výraznou acidifikáciou, ako dôsledok emisií kyselinotvorných látok v ovzduší a tiež zvýšeným množstvom ťažkých kovov a dusíka. Situácia sa v ostatných rokoch začala zlepšovať, pričom je nevyhnutné zachovať stav postupného ozdravovania plies. V súvislosti so zlepšovaním chemizmu tatranských plies bol v roku 2000 vo Vyšnom Wahlenbergovom plese zaznamenaný výskyt acidofóbnej ploskule horskej (Crenobia alpina).      
Za vstup návštevníkov do plies hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta až 66 euro. Tatranské plesá majú vysokú biologickú a kultúrnu hodnotu a z týchto dôvodov si vyžadujú čo najprísnejšiu ochranu. 

Pomaly ubehne už takmer sto rokov odvtedy, keď sa  vtedajší lesníci, prírodovedci a nadšenci divokej prírody začali usilovať o vyhlásenie rezervácie Kotlov žľab, v Látanej doline na Zverovke. Rezervácia mala slúžiť ako ukážka pôvodného karpatského pralesa v prostredí vysokohorských smrečín. Z dnešného pohľadu, svojou rozlohou len niekoľko desiatok hektárov, by sa niekomu mohla zdať táto rezervácia malá, no hĺbkou myšlienky a dobou v ktorej vznikala,  patrí určite medzi najväčšie na Slovensku. Od vyhlásenia po súčasnosť prešiel Kotlov žľab vývojovými zmenami a staré stromy postupne nahrádza nová generácia prirodzeného lesa tvorená jarabinou a smrekom. Vzniklo tu tiež množstvo štúdii a vedeckých prác, ktoré prispievajú k bližšiemu poznaniu zákonitostí vysokohorského lesa.

Dnešná kontrola Kotlovho žľabu nás opäť utvrdila vtom, že toto územie je stále mimoriadne atraktívne pre čoraz vzácnejších predstaviteľov fauny vysokohorského lesa. Prezeraním záberov nasnímaných fotopascou zisťujeme, že koncom apríla a začiatkom mája, keď v miestnych podmienkach ešte panovala zima, popred objektív viackrát prešla sliepka hlucháňa hôrneho. Po chvíli, podľa neutíchajúceho hlasu mláďat, nachádzame obsadenú hniezdnu dutinu ďubníkov trojprstých. Samička, ktorá práve priletela s plným zobákom hmyzu, potrebovala v tejto situácii na chvíľu umlčať štebotajúce mláďatá, ktoré hlasom upozorňovali na svoje hniezdo. Samička vletela do dutiny, prisadla mláďatá a tie okamžite stíchli. Hlavu mierne povystrčila z dutiny, čím zamaskovala otvor do hniezda a bez pohnutia sledovala okolie. Ďalším potešujúcim zistením bolo, že ani nie desať metrov od hniezda ďubníkov zahniezdili kôrovníky dlhoprsté. Párik kôrovníkov sa vôbec nenechal rušiť našou prítomnosťou a usilovne kŕmil svoje mláďatá v hniezde ukrytom pod odlupujúcou sa kôrou suchého smreka.

Myslíme, že dnešný pohľad do Kotlovho žľabu by sa tvorcom a realizátorom myšlienky vyhlásiť tu rezerváciu určite páčil.

Kataster Spišskej Belej je okrem iného vzácny výskytom viacerých rašelinísk. Rašeliniská patria medzi najohrozenejšie a najzraniteľnejšie ekosystémy sveta. V trvalo zamokrenom prostredí sa tu z odumretých a nerozložených zvyškov rastlín bez prístupu vzduchu tvorí rašelina. Rašeliniská v okolí Spišskej Belej sú staršie ako 10 000 rokov. Najznámejšie z nich je Národná prírodná rezervácia Belianske lúky, ktoré je chránené od roku 1983.

Na konci roka 2017 sa medzi chránené územia v tejto oblasti zaradili aj Trstinné lúky, ktoré boli vyhlásené ako územie európskeho významu. V minulosti sa tu ťažila rašelina a v území bola vybudovaná sieť odvodňovacích kanálov. Na vyťažených častiach rašeliniska došlo po ťažbe k prirodzenému zregenerovaniu plôch. Problémom však ostala sieť odvodňovacích kanálov, ktoré zrýchľovali odtok vody z územia a dochádzalo k presúšaniu zvyškov rašeliny. Aj tento problém sa podarilo vyriešiť a od roku 2011 sa začalo s budovaním prehrádzok, zadržiavaní vody v území a s postupnou revitalizáciou rašeliniska Trstinné lúky. V tomto vzácnom území svoj domov našiel bobor vodný (Castor fiber), mihuľa potočná (Lampetra planeri) a iba tu sa nachádza jediná známa lokalita druhu fialka dvojlistá (Viola epipsila) na Slovensku.

Nový 27 minútový filmový dokument venovaný lesným kurovitým vtákom si môžete pozrieť v priečinku Videodokumenty. Autor je Ján Hoľma, strážca zo Správy TANAP-u.

Vláda Slovenskej republiky schválila v stredu 29. mája novelu zákona o ochrane prírody. Vďaka tomu sa zaistí účinná ochrana 400 000 hektárom najvzácnejších prírodných lokalít, čo predstavuje takmer 10 % rozlohy Slovenska.

Žiadne plošné výruby alebo akýkoľvek zásah do prírody v národných parkoch bez predchádzajúceho súhlasu nás štátnych ochranárov. Vláda dnes schválila dlho očakávanú novelu zákona o ochrane prírody a najvzácnejšie lokality Slovenska tak môžu získať skutočnú už aj legislatívnu ochranu.

„Máme dnes pred sebou zákon, ktorý po dlhých rokoch zaistí národným parkom takú ochranu, akú si tieto vzácne lokality zaslúžia. Historicky prvýkrát naši štátni ochranári dostanú skutočné kompetencie,“ vyhlásil podpredseda vlády a minister životného prostredia SR László Sólymos.

Novela zákona o ochrane prírody priamo v texte zakazuje plošnú ťažbu v národných parkoch a vzácnych územiach. Náhodná ťažba, akú verejnosť mohla vidieť napríklad v Nízkych Tatrách, po vstupe novely do platnosti bude nezákonná. Na vládou prijatú novelu reaguje aj generálny riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Martin Lakanda: „Vládou schválenú novelu zákona o ochrane prírody a krajiny vítame. Navrhované zmeny legislatívy sú pre nás kľúčové z hľadiska zabezpečenia adekvátnej ochrany prírody na Slovensku. Ako najvýznamnejšiu zmenu vnímam posilnenie našej pozície pri schvaľovaní zásahov do národných parkov a ostatných chránených území, či sa to už týka ťažby dreva, úpravy vodných tokov, alebo plánovaní výstavby. Dnes totiž vieme výrubom v národných parkoch zabrániť iba v najvyššom piatom stupni ochrany, teraz sa naša právomoc významne rozšíri na celé územie národných parkov. Našou ambíciou je docieliť to, čo je prirodzené, čiže nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné záujmy.“

Nová legislatíva prináša konkrétne právomoci Štátnej ochrane prírody SR. Náš súhlas bude potrebný pri akýchkoľvek krokoch, ktoré by mohli ohroziť prírodu v národných parkoch. Či už sa to týka spomínanej ťažby dreva, výkopov zeminy alebo zásahov do vodných tokov. Sprísňujú sa aj podmienky pre výstavbu v národných parkoch. Kým doteraz pre viacerých stavebných úkonoch štátni ochranári nemali žiadne slovo, po novom ho máme.

Za posledné tri roky pri ochrane národných parkov došlo k významným posunom. Štát začal aktívne využívať predkupné práva. Od roku 2017 predkupným právom získal pozemky napríklad v Slovenskom krase, v Malej Fatre, Poloninách, NPR Choč a v tomto trende ministerstvo životného prostredia naďalej pokračuje. Okrem toho za posledné obdobie na Slovensku pribudlo 1262 hektárov bezzásahového územia.

Súkromným vlastníkom začal štát ponúkať všetky dostupné možnosti kompenzácií. Od prenájmu, ujmy, cez zmluvnú starostlivosť až po odkúpenie. Pre súkromných vlastníkov sa po rokoch vytvorila možnosť čerpať podporu z eurofondov. 

Novela zákona o ochrane prírody a krajiny ide na hospodársku a sociálnu radu, následne na vládu. Ministerstvo životného prostredia významným spôsobom posilňuje ochranu národných parkov Slovenska. Nová legislatíva totiž vyslovene zakazuje plošné výruby v chránených územiach a do rúk nám štátnym ochranárom dáva reálne právomoci spravovať národné parky. 

„Naše národné parky dlho trpia tým, že sa nenastavili jasné legislatívne pravidlá. Verím, že teraz sa nám to podarí. A ten desaťročia trvajúci stav otočíme v prospech ochrany prírody. Považujem to za prvý krok, ale viac ako významný,“ vyhlásil podpredseda vlády a minister životného prostredia SR László Sólymos.

Okrem zákazu plošných výrubov v národných parkoch, Štátna ochrana prírody SR prvýkrát od svojho vzniku získa kompetencie, ktoré jej existenčne chýbajú. Po vstúpení novej legislatívy do platnosti tak dostaneme právo veta pri akomkoľvek zásahu do lesných porastov v týchto vzácnych územiach. Podmienky Štátnej ochrany prírody SR budú pri plánovanej, ale i pri náhodnej ťažbe záväzné!

„Inými slovami, akýkoľvek výrub bez súhlasu ochrancov prírody bude nezákonný,“ pokračuje László Sólymos.

Dnes štátni ochranári môžu výrubom zabrániť takmer výlučne v najvyššom – piatom stupni ochrany. Tie sú v národných parkoch zastúpené minimálne. Vďaka pripravenej novele sa táto právomoc rozširuje na celé územie národných parkov. Do tretice novela právne zakotvuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav spravidla najmenej na polovici územia národných parkov.

Za posledné tri roky pri ochrane národných parkov došlo k významným posunom. Štát začal aktívne využívať predkupné práva. Od roku 2017 predkupným právom získal pozemky napríklad v Slovenskom krase, v Malej Fatre, Poloninách, NPR Choč a v trende ministerstvo pokračuje. Okrem toho za posledné obdobie na Slovensku pribudlo 1262 hektárov bezzásahového územia.

Súkromným vlastníkom začal štát ponúkať všetky dostupné možnosti kompenzácií. Od prenájmu, ujmy, cez zmluvnú starostlivosť až po odkúpenie. Pre súkromných vlastníkov sa po rokoch vytvorila možnosť čerpať podporu z eurofondov.

Do lesov a parkov opäť zavítala jar a zároveň prišlo aj obdobie, kedy mláďatká operencov skúmajú okolitý svet, pričom častokrát povypadávajú z hniezd alebo aj preto, že už sa v ňom jednoducho nemôžu všetci pomestiť. Prvým našim najdúchom v tomto jarnom období bolo mláďa sovy obyčajnej, ktoré bolo pravdepodobne príliš zvedavé a vypadlo z hniezdnej dutiny. Sovička bola nájdená okoloidúcim občanom pred niekoľkými dňami v mestskej lipovej aleji v Liptovskom Hrádku. Nebola viditeľne poranená a preto sme sa s kolegami zo Správy NAPANT-u, ktorí jej poskytli prvú pomoc, rozhodli nájsť strom a zároveň dutinu odkiaľ vypadla. Tak ako sme predpokladali rodičia boli na blízku, na neďalekom strome a situáciu pozorne sledovali. Pomocou inšpekčnej kamery sa nám podarilo prehľadať pár vytipovaných dutín a nájsť tú pravú, kde sa zároveň nachádzal aj súrodenec nášho „bludára“. Takéto príbehy končia šťastne najmä vďaka všímavým ľudom, ktorí ihneď nálezy nahlásia zamestnancom ŠOP SR a tí môžu okamžite konať.

V mnohých prípadoch však často stačí už operené mláďa vrátiť na miesto nálezu, prípadne vyložiť na vyvýšené miesto či strom, kde si ho rodičia nájdu a dokrmujú aj mimo hniezda.