V súčasnosti používané logo Správy TANAPu v žltozelenom prevedení kamzíka, po dvadsiatich dvoch rokoch služby, končí. Pôvodne používaný emblém bol na základe zmluvy o spolupráci zapožičaný od Štátnych lesov TANAPu, ktoré ho mali chránené ochrannou známkou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku, oslovila autora bakalárskej práce dizajn manuálu TANAPu, mladého grafického dizajnéra Milana Plevu s požiadavkou o spracovanie návrhu nového loga. Tému jednotnej vizuálnej identity nášho najstaršieho národného parku spracoval vo svojej bakalárskej práci už v roku 2017.

Po oslovení bol neustále v kontakte s odbornými pracovníkmi parku a návrh loga bol v priebehu tohto roka vzájomne dolaďovaný tak, aby pri príležitosti 70-teho výročia vzniku TANAPu mohol byť uvedený do života. Témou loga je opäť symbol Tatier, kamzík vrchovský tatranský, ako najikonickejší živočích Tatranského národného parku.

K dnešnému dňu bolo v kompetenčnom území Správy TANAPu usmrtených 10 jedincov vlka dravého. Pre jedno územie príliš veľká strata, nielen po stránke genetickej variability, ale aj ako nenahraditeľného sanitára lesa a tlmitela vysokej, srnčej, diviačej zveri. Z vlčej rodiny v Chočských vrchoch ostali už len dve tohoročné mláďatá, ich šanca na prežitie bez rodičov je veľmi malá.
Bezhlavé a argumentami nepodložené vyhladzovanie vlkov v 21. storočí bez snahy pochopiť ich nenahraditeľný význam v prírode, poznania základnej etológie a hierarchie v svorke je nezvrátiteľný omyl, ktorý sa v konečnom dôsledku vypomstí najmä človeku.

Fotografie uverejnené vo fotogalérii nie sú určené pre deti a slabšie povahy.

Aj takéto unikátne zábery hlucháňa hôrneho sa podarili zachytiť pracovníkovi Správy TANAPu na miestach, kde sú stále tlaky na vybudovanie zjazdoviek a kde Správa TANAPu povedala rozvoju jasné "nie!". 
Lokalita je jednou z miest, ktorú postihla vetrová kalamita v r. 2004 a bola ponechaná na samovývoj.

Tak ako aj pominulé roky, platí v TANAP-e od 1. novembra sezónna uzávera a väčšina turistických chodníkov je preto pre návštevníkov neprístupná. Toto obdobie poskytuje tatranskej prírode priestor na ľudskou prítomnosťou nerušenú regeneráciu a prípravu na zimné obdobie.

Svište už síce spia, ale uchádzanie sa kamzíkov o priazeň samíc je v plnom prúde. Onedlho v našich veľhorách zavládne tuhá zima, počas ktorej budú mať kamzíky v množstve snehu a nedostatku potravy sťažené podmienky na prežitie. K novému životu sa všetko prebudí až na jar, preto aj v tomto mimoriadne citlivom období rodenia a vyvádzania mláďat je potrebné dopriať tatranskej prírode potrebný pokoj a ticho.

Za krásami zasnežených Tatier majú však návštevníci stále kam ísť. Pre turistov ostávajú otvorené viaceré zimné trasy a chodníky ku celoročne otvoreným vysokohorským chatám, okrem Chaty pod Rysmi. Uzávera a jej časová platnosť je vždy vyznačená v teréne na tabuliach. Sezónne obmedzenie pohybu návštevníkov je určené verejnou vyhláškou, ktorá bude platiť až do vyhlásenia nového návštevného poriadku. Podrobnejšie informácie, ako aj mapu uzatvorených turistických chodníkov, je možné nájsť na internetovej stránke http://tanap.sopsr.sk/navstevnici/.

Ďakujeme, že rešpektujete obmedzenia pohybu v národnom parku a tým prispievate k jeho ochrane. Všetky turistické chodníky Vám budú opäť k dispozícii od 15. júna.

Nadšenie a ochota pomáhať rozhodne nechýba ľuďom v obci Hôrka pri Poprade. Pani učiteľka Pšeneková z miestnej základnej školy dlhodobo vedie svojich žiakov k láske k prírode a spoločne objavujú prírodné vzácnosti v okolí. Tentoraz sa rozhodli zorganizovať brigádu a spoločne pomôcť vzácnym slaniskám, ktoré sa v ich obci nachádzajú. Za pokosenie chráneného územia patrí veľká vďaka pánovi Šomšákovi, pri hrabaní a vynášaní biomasy však už priložili ruku k dielu všetci. Brigády sa zúčastnili celé rodiny z Hôrky a okolia. V priebehu dňa sa do prác zapojilo viac ako 20 dobrovoľníkov. Pomáhali malí aj veľkí a spoločne sa na konci dňa mohli pochváliť, že aj vďaka nim sa z chráneného územia stratili odpadky a plocha chráneného územia je pokosená a pohrabaná. Ostáva už iba odviesť pokosenú trávu, o čo by sa mala postarať miestna samospráva. Je úžasné, keď si ľudia uvedomujú krásu a vzácnosť, ktorá ich obklopuje a venujú svoj čas a energiu zveľadeniu svojho okolia. Tak ako nadšenci, ktorí sa brigády zúčastnili, aj my veríme, že sa z tejto príjemnej akcie stane v Hôrke tradícia.

Ako na záver povedala iniciátorka akcie pani Pšeneková: „Bolo krásne, ako vonku, tak aj na duši“.

Západné Tatry sú okrem iného vzácne aj druhmi, ktoré sú laickou verejnosťou často prehliadané. Len málo kto vie, že sa tu vyskytuje rastlina, ktorú môžete v rámci celého Slovenska nájsť len na niekoľkých lokalitách v Jamnickej a Račkovej doline. Ide o nenápadný, ale nádherný zbehovec ihlanovitý (Ajuga pyramidalis).Kvetenstvo pyramídovitého tvaru produkuje nektár na prilákanie opeľovačov, ktorými sú čmeliaky a motýle.

Počas monitoringu flóry bolo na pozorovanej lokalite v Račkovej doline zaznamenaných iba päť kvitnúcich jedincov, čo naznačuje veľmi zriedkavý výskyt a s tým súvisiace kritické ohrozenie. Na rozdiel od Čiech sa v Západných Tatrách vyskytuje vo vyšších polohách s veľmi kyslými plytkými a chudobnými pôdami. Preto sa tu jeho príbuzní zbehovec ženevský a zbehovec plazivý nevyskytujú, nakoľko vyžadujú hlbšie, humózne a na živiny, najmä dusík bohatšie pôdy. Práve tieto okolnosti bránia ich vzájomnému kríženiu a preto sa domnievame, že populácia v Račkovej doline je geneticky čistá, bez krížencov s uvedenými zbehovcami.

V súvislosti s ochranou kriticky ohrozených rastlín a voľne žijúcich živočíchov apelujeme na dodržiavanie tak nepopulárneho obmedzenia pre návštevníkov, akým je zákaz pohybu mimo vyznačených turistických chodníkov, ktorý môže tomuto, ale aj mnohým ďalším chráneným druhom zabezpečiť prežitie.

Upozorňujeme všetkých návštevníkov TANAPu, že v tomto období sa v našich horách opakuje fascinujúce divadlo, akým je jelenia ruja. V hlavnej úlohe sú samce jeleňa lesného, ktorého ručanie sa šíri dolinami, ale aj predhorím národného parku. Práve tento jedinečný zvuk býva nesprávne zamieňaný s revaním medveďa hnedého. Nie je náhoda, že práve v mesiaci september dostávame na Správu TANAPu hlásenia od vystrašených návštevníkov Tatier, ktorí v domnienke, že sa v blízkosti nachádza medveď, vyžadujú okamžité riešenie situácie. Častokrát práve nevedomosťou prírodných javov vznikajú negatívne emócie voči veľkým šelmám, ktoré nemajú vrodený pud zámerne ubližovať človeku.

Ubezpečujeme všetkých turistov, že jelene majú výsostne záujem o priazeň laní, bez postranných úmyslov vystrašiť náhodných okoloidúcich. Jelenia ruja je po stáročia nádherný a neopakovateľný zážitok, ktorý si treba v tatranských lesoch s bázňou vychutnať.

Pokúsme sa viac načúvať zvukom prírody a učme sa z nej...

Príbehy hendikepovaných vtákov, ktoré sa dostanú do chovnej stanice zriadenej pri Správe TANAP-u, sú rôzne. Viac ako 90 % rehabilitovaných živočíchov tvoria vtáčí pacienti. Pokiaľ sa v roku 2006 u nás liečilo a rehabilitovalo asi 20-30 živočíchov dnes je to už 200 percentný nárast.

Najčastejšími príčinami zranení bývajú kolízie s prekážkami, ako sú napríklad presklené plochy budov, nárazy do elektrických vedení za zlej viditeľnosti, zrážky s automobilmi a popálenie na stĺpoch 22 kV vonkajšieho elektrického vedenia nazývaných aj “stĺpy smrti“.
Pred niekoľkými dňami sme sa však mohli presvedčiť o ďalšej hrozbe číhajúcej na vtáctvo v osídlených častiach miest a obcí. Dňa 6. augusta v nočných hodinách nám bol oznámený Mestskou políciou v Liptovskom Mikuláši mladý bocian biely, ktorý nezvládol balans na jednom z komínov kotolne v mestskej časti Nábrežie. Pád mláďaťa videli okoloidúci obyvatelia a ihneď kontaktovali Mestskú políciu a tá následne Správu TANAP-u. Po našom príchode už bolo jasné, že bocian padal voľným pádom až 35 m na dno komína. Komínové dvierka boli príliš malé na to, aby sa podarilo zraneného bociana dostať na slobodu a z dôvodu pokročilej nočnej hodiny sme záchrannú akciu museli odložiť na ráno. Bocianovi sa nám cez úzky otvor podarilo vydezinfikovať viditeľnú krvácajúcu ranu na krídle a podať tekutiny. Jediným možným riešením, aby nedošlo k poškodeniu telesa komína, bolo dostať sa na jeho vyústenie do 35 m výšky a vytiahnuť poraneného vtáka lanom. Napriek rýchlej záchrannej akcii, ktorá prebehla nasledujúce ráno a okamžitom prevoze k veterinárnemu lekárovi sa žiaľ mladého bociana zachrániť nepodarilo. Pri páde utŕžil niekoľkopočetné trieštivé zlomeniny krídla aj stehennej kosti a prišiel o veľa krvi.
Spoločenská hodnota bociana bieleho je podľa vyhlášky č. 24 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 2300,- Eur.

V útrobách komína boli však nájdené ostatky ďalších chránených druhov spevavcov staršieho dáta, ako kavka tmavá a bližšie neidentifikovateľné jedince. Uväznené vtáky tu hynú veľmi krutým spôsobom. Po páde do tmy nehynú hneď, ale častokrát až na následky nedostatku vody a potravy.

Vďaka tejto náhode a pozornosti obyvateľov, ktorí obdivovali tohto ikonického vtáka práve v čase nešťastného pádu, je potrebné, aby v čo najkratšom čase došlo k náprave súčasného stavu a zabezpečili sa ďalšie potenciálne nebezpečné komíny.
V súvislosti s týmto vtáčím nešťastím a s mnohými ďalšími, ktoré sa stávajú aj mimo našej pozornosti, Správa TANAPu podáva žiadosť na štatutára spoločnosti na výrobu a rozvod tepla v meste Liptovský Mikuláš, na zabezpečenie všetkých potenciálne nebezpečných komínov pre vtáctvo v ich správe.

Apelujeme tiež na všetky dotknuté strany, či už výrobcov a distribútorov tepla, orgány ochrany prírody, správy NP a CHKO, aby sa venovala patričná pozornosť problematike úhynu vtáctva v komínoch.