Keď sa v Tatrách počasie ochladí hlboko pod bod mrazu a snehová pokrývka dosiahne niekedy výšku až nad kamzičie rožky, kamzíky sa často presúvajú do nižších nadmorských výšok. Tu sa dá nájsť potrava a noci nie sú tak nevľúdne a bičované vetrami ako  na vrcholkoch štítov. Tieto zimné presuny sú spôsobené výlučne nedostatkom potravy ak nepočítame nedobrovoľný únik pred predátormi, dronmi, lyžiarmi a snowboardistami v zimnej uzávere, ba aj vrtuľníkmi.V tomto období nie je ničím výnimočným pre návštevníka Tatier stretnúť ich v nižších polohách a dokonca na turistických chodníkoch. Správajme sa preto ohľaduplne, v tichosti pokračujme ďalej v ceste a nepribližujme sa ku nim, pretože útek  a stres vezme zvieraťu zbytočne veľa potrebnej energie, aby bez ujmy prežilo dlhú tatranskú zimu. 

Na mape nižšie je znázornený zimný presun obojkovaného kamzíka Viera z  letného sídla Granátových veží v nadmorskej výšky približne 2000 m.n.m., na hornú hranicu lesa 1200 -1400 m.n.m. v blízkosti Hrebienka.

,,Veríme, že rešpekt návštevníkov voči voľne žijúcim zvieratám a úcta k prírode národného parku prispeje k ich úspešnému prezimovaniu ’’. 

Bocian Vavrinec za posledný mesiac preletel ďalších 3200 km a jeho púť pokračovala zo Zambie cez Zimbabwe až na juh Juhoafrickej republiky. Vianoce strávil neďaleko východných hraníc Lesothského kráľovstva, kde svoju migráciu na čas zavŕšil a oslávil tam aj Nový rok.

Trasu môžete sledovať na: https://ayvri.com/scene/nxkwp6n958/cjqf7nmmj00013964nj67b7rr

V období zimnej uzávery turistických chodníkov je územie Tatranského národného parku vyhradené najmä pre pokojné prežívanie voľne žijúcej fauny, ktorú čakajú ťažké skúšky dlhej a krutej tatranskej zimy. Zatiaľ čo svište už dávno spia vo svojich norách pod hrubou prikrývkou snehu a čakajú na jarné oteplenie, tak symbol Tatier, kamzík vrchovský tatranský, celú zimu odoláva nástrahám počasia v drsnom horskom teréne. Po skončení kamzičej ruje nastáva obdobie, kedy začína boj o prežitie, ktorý vyhrajú len tie najsilnejšie jedince.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžeme kamzíkom túto situáciu uľahčiť alebo ju aspoň nekomplikovať. Každoročne je koniec roka spojený s oslavami príchodu toho nasledujúceho. Ohňostroje, hlučná zábavná pyrotechnika, hlasná hudba, verejné obecné či mestské ohňostroje, ale aj tie súkromné a používanie zábavnej pyrotechniky premenia na jednu noc našu krajinu na “vojnovú zónu“ plnú výbuchov a svetelných efektov.

Pre človeka je to síce skvelý zážitok a s nadšením sleduje vybuchujúce ohňostroje, avšak pre divo žijúce zvieratá s  vyvinutým veľmi citlivým sluchovým aparátom je tento deň a noc stresovým zážitkom. Takmer každý majiteľ svojho štvornohého priateľa pozná útrapy tejto noci. Niektorí dokonca pristupujú k situácii, kedy svoje vystresované psy v čase silvestrovských osláv uspávajú, prípadne im podávajú upokojujúce prostriedky.  Pes a ďalšie zvieratá počujú zvuky v podstatne inom frekvenčnom rozsahu a vidia v ďaleko širšom zrakovom poli než človek. Zatiaľ čo človek nepočuje svišťanie letiacej pyrotechniky, živočích ho môže počuť podstatne silnejšie. Týmito dokonalými zmyslami boli obdarované všetky zvieratá, aby prežili v divokej prírode.

Takéto hlučné oslavy do prírodného prostredia našich národných parkov, vrátane TANAP-u, nepatria a preto sú zakázané zákonom o ochrane prírody a krajiny. Dlhé doliny a skalné steny poskytujú vhodné podmienky pre šírenie a zosilnenie hlasných zvukových efektov, ktoré spôsobujú plašenie kamzíkov v čase ich nočného odpočinku. V snahe uniknúť za každú cenu pred nebezpečenstvom sa jeden alebo všetky jedince dávajú na útek, často aj cez veľmi nepriaznivý terén, čo môže spôsobovať zranenia prípadne až strhnutie lavíny a smrť vyplašených kamzíkov. Do stresových situácií sa počas silvestrovskej noci dostávajú všetci zvierací obyvatelia našej prírody, ktorí zápasia s vrtochmi zimy a nemajú zvyšnú energiu na rozdávanie. Preto Správa TANAP-u každoročne vydáva výzvu smerom k tatranským rekreačným zariadeniam a ich klientom, prostredníctvom ktorej sa v rôznych jazykových mutáciách dostáva k návštevníkom informácia o zákaze používania zábavnej pyrotechniky na území TANAP-u. Je nanajvýš dôležité zachovať na území národného parku ticho a pokoj. Oslavujme v našich horách príchod Nového roka s pokorou a s ohľaduplnosťou voči prírode, ktorú v čase turistickej sezóny tak radi navštevujeme a obdivujeme. Sme jej to dlžní.

Liptovská Mara je významnou lokalitou pre mnohé migrujúce a hniezdiace druhy vodného vtáctva. Niekoľko tunajších ostrovov sa stalo útočiskom čajkovitých vtákov, ktoré tu hniezdia v zmiešaných kolóniách. Minulý týždeň sme opäť zlepšili podmienky na hniezdenie pre rybáre riečne na umelo vybudovanom štrkovom ostrove, ktorým je priamo určený. Bol postavený už v roku 1995 na základe návrhu pracovníkov Správy TANAP, nakoľko na pôvodných plytkých ostrovčekoch ich hniezda každoročne vytápala vysoká hladina priehrady. Rybár riečny potrebuje štrkovité ostrovy bez vegetácie, kde si medzi skalkami buduje svoje nenápadné hniezdne jamky. Ostrov však časom zarastá, preto je na ňom potrebné raz za dva roky odstrániť burinu a samonálet. Okrem vyše 50 párov rybárov riečnych tu hniezdi aj niekoľko desiatok párov čajok smejivých, kačice divé a chochlačky vrkočaté. Ako odpočinkové miesto ostrov využívajú migrujúce čoríky čierne i bahenné, husy bieločelé, beluše veľké a množstvo druhov bahniakov. Medzi nimi aj vzácny pobrežník hrdzavý a belavý, kulík bledý, lastúrničiar strakatý alebo brehár hrdzavý. V čase hniezdenia (prebieha od začiatku apríla až polovica júla) nie je vhodné na ostrovy vstupovať, pretože môže ľahko dôjsť k zašliapnutiu nenápadných vajíčok a malých mláďat.

Nový dvadsať minútový film o význame kalísk si môžete pozrieť v priečinku Videodokumenty. Zábery použité v dokumente vznikli počas monitoringu fauny fotopascami v jednej z národných prírodných rezervácii v Západných Tatrách.

Tak ako každý rok, aj v tomto roku pokračujeme Správa TANAPu v realizácii opatrení na vybraných lokalitách s výskytom vzácnych a ohrozených biotopov, rastlín a živočíchov. V prírodnej rezervácii Belianske lúky sme s pomocou krovinorezov a ručného náradia aspoň z časti podporili obnovu prírodnej hodnoty biotopu.

Existencia vzácnych druhov tu závisí od pravidelnej starostlivosti o biotopy, na ktoré sú tieto druhy viazané. Nie na celej ploche chráneného územia sa dnes tradične hospodári, ako tomu bolo v minulosti. Je preto potrebné starať sa aj o časti územia, kde tradičné hospodárenie absentuje a pravidelne odstraňovať aspoň výmladky drevín. Brzdením prirodzene prebiehajúcich sukcesných procesov a potláčaním konkurenčne silnejších druhov sa zachovávajú vhodné podmienky pre existenciu vzácnych druhov, udržuje sa optimálny vodný režim a prispieva to k zachovaniu vzácnych slatinných biotopov.

Okrem krásneho počasia, dobrého pocitu na konci brigády, nádherných výhľadov na Vysoké a Belianske Tatry nás potešili aj drobné kvietky prvosienky pomúčenej, ktorá kvitne predovšetkým v jarných mesiacoch.

Štátna ochrana prírody SR víta novelu zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorú predstavilo Ministerstvo životného prostredia SR. V tejto súvislosti deväť riaditeľov slovenských národných parkov jednohlasne vyjadrilo podporu novele zákona o ochrane prírody a krajiny.

Vyhlásenie:

Súčasný stav národných parkov odráža stav súčasnej legislatívy. Výsledkom je, že s výnimkou bezzásahových zón majú jednotlivé správy národných parkov neraz zviazané ruky. My, ich riaditelia, sme tak neraz v pozíciách komparzistov, ktorí môžu len sledovať, čo sa v národných parkoch deje. Ak skutočne máme niesť zodpovednosť za najvzácnejšie bohatstvo tejto krajiny, musíme mať aj zákonné možnosti, aby sme tejto zodpovednosti vedeli so cťou dostáť.

So znepokojením sledujeme, ako aktuálnu diskusiu o zásadnejšej ochrane národných parkov, chcú niektorí zmeniť na otázku, koľko dreva potrebujeme pre lykožrúta vyťažiť.

A preto dvojnásobne vítame ambíciu spraviť to, čo je prirodzené - nadradiť ochranu prírody v národných parkoch nad všetky ostatné záujmy. Tak ako si to kladie za cieľ novela zákona o ochrane prírody a krajiny, na ktorej znení sme sa priamo či nepriamo všetci riaditelia národných parkov podieľali. 

Bez novej legislatívy, ktorá umožní správam národných parkov skutočne spravovať národné parky, naďalej ostaneme v pozícii komparzistov. A súčasný stav národných parkov sa len ťažko zmení.

Pavol Majko, riaditeľ Správy TANAP, Ľuboš Čillag, riaditeľ Správy NAPANT, Vladimír Kĺč, riaditeľ Správy PIENAP, Tomáš Dražil, riaditeľ Správy NP Slovenský raj, Michal Kalaš, riaditeľ Správy NP Malá Fatra, Peter Vantara, riaditeľ Správy NP Veľká Fatra, Milan Boroš, riaditeľ Správy NP Muránska planina, Ján Kilík, riaditeľ Správy NP Slovenský kras a Mário Perinaj, riaditeľ Správy NP Poloniny.