Vďaka dobrej adaptabilite si bociany biele našli vhodné hniezdne prostredie v blízkosti človeka. Vysoké stavby ako komíny, strechy, elektrické stĺpy a veľmi zriedkavo aj stromy, im poskytujú vhodné prostredie k vybudovaniu hniezd.

Aj objekty majú svoju životnosť a rovnako to platí aj o hniezdnych podložkách. Každým rokom na hniezdach pribúda množstvo materiálu, čo má za následok zvyšovanie váhy, ktorá môže dosiahnuť až niekoľko sto kíl. Staré budovy častokrát podliehajú kompletným rekonštrukciám a pre hniezdo už na obnovenej budove nie je vhodný priestor, alebo už nie je vítané. Elektrické stĺpy, konkrétne vodiče predstavujú nebezpečenstvo hlavne pre mladšie ešte neskúsené jedince. Správa TANAP-u v tomto roku vykonala tri prekládky bocianích hniezd v obciach Nová Lesná, Važec a v meste Liptovský Hrádok – časť Dovalovo. Na týchto lokalitách došlo k osadeniu nových stĺpov a hniezdnych podložiek. Dúfame, že tieto náhradné hniezda si bociany biele obľúbia a podarí sa im úspešne zahniezdiť a vychovať ďalšie generácie.

Za celú históriu existencie chovnej stanice pri Správe TANAP-u v Liptovskom Mikuláši od roku 1993 sme sa po prvý krát stretli so skutočne nezvyčajným zranením dravca. Nálezca zo Starého Smokovca nahlásil vtáka prepichnutého konárom, a tak smepo pacienta okamžite vyrazili. Prvý pohľad na tohto nešťastníka nás skutočne vydesil, keďže konár o hrúbke ceruzky vyčnieval z jeho chrbtovej časti.

S niečím podobným sme sa v praxi ešte nestretli a nedokázali si predstaviť ako sa mohol napichnúť na tupý konár. To či došlo k zraneniu počas lovu, alebo pri úniku pred predátorom je ťažko odhadnúť. Jedinca sme previezli na veterinárnu stanicu a tam sa zistilo, že cudzí predmet je našťastie prepichnutý len cez tkanivo v krídle. Samičke sokola myšiara bola poskytnutá prvá pomoc a ostala jej v krídle veľká rana, ktorá potrebuje čas na vyhojenie. Veríme, že po rehabilitácii bude môcť byť vypustená spať do voľnej prírody. 

* aktualizácia: 16.12.2021 - Rehabilitácia dopadla úspešne a sokol bol vypustený nazad do prírody

Iba 20 km severne od NPR Hranovnická dubina sa do výšky vypínajú Vysoké Tatry. V Hranovnickej dubine sa však na južných svahoch nad riekou Hornád zachovala ojedinelá lokalita teplomilnej vegetácie dubín. Väčšinu územia rezervácie tvoria lesné spoločenstvá, no druhovo zaujímavá je aj vegetácia skalných biotopov.

Práve v nezarastených skalnatých miestach sa vyskytuje kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), ktorý má ťažisko výskytu v teplejších oblastiach Slovenska. Jedná sa o chránený druh európskeho významu, ktorý je ohrozeným druhom našej flóry.

Hlavným dôvodom jeho ústupu je, že strmé skalné svahy s výskytom kosatca postupne zarastajú krovinami. So súhlasom vlastníka pracovníci Správy TANAP-u odstránili v NPR Hranovnická dubina časť kríkov, čím sa odkryl svah kde sa kosatec vyskytuje. Budúci rok bude praktická starostlivosť pokračovať v najspodnejšej časti lokality a okolo náučného chodníka.

Správa TANAPu vykonáva na pozemkoch vo svojej správe aj praktickú starostlivosť. Ide napríklad o ochranu mladých lesných porastov pred zimným odhryzom zverou. Konkrétne v tomto prípade išlo o porast v štvrtom stupni ochrany prírody v PR Turícke dubiny. Účelom vyhlásenia tejto rezervácie bola ochrana ojedinelých prírodných dubových lesov, ktoré sa zachovali v Liptovskej kotline.  Správa TANAPu využila na ochranu mladých stromčekov jednu z metód individuálnej mechanickej ochrany a to ovčiu vlnu. Ovčia vlna sa na jeseň namotáva na vrcholové výhonky stromčekov. Táto metóda sa v poslednom období využíva vo zvýšenej miere hlavne v chránených územiach, keďže ide o ekologický spôsob ochrany. Ovčia vlna je na Slovensku málo využívaná a často končí ako odpad, a tak sme radi, že mohla poslúžiť na tento účel. Jednej z aktivít Správy TANAPu na ochranu terminálnych výhonkov sadeníc pred zimným ohryzom zverou sa zúčastnila aj podpredsedníčka vlády a ministerka pani Veronika Remišová, ktorá sa v čase svojho voľna rozhodla takto prispieť k ochrane prírody.

Od roku 2016 došlo na cestách a železnici v kompetenčnom území Správy TANAPu k úhynu 33 medveďov z dôvodu kolízií s dopravnými prostriedkami. Medvede, ktoré po zrážke neboli ihneď usmrtené, ale dokázali napriek stretu s vozidlom odbehnúť, do tohto počtu nie sú zahrnuté. Takmer v troch štvrtinách prípadov došlo k zrážkam v jesennom období od septembra do októbra. Z rozborov žalúdkov týchto jedincov sa zistilo, že u viac ako polovice prípadov tvorí obsah žalúdka kukurica, ďalej obilniny, menej bobuľové plody dozrievajúce v jesennom období a tráva. Drvivá väčšina medveďov bolo zrazených neďaleko polí, kde sa v tomto období pestovala kukurica. Z uvedeného vyplýva, že časté kolízie medveďov s dopravnými prostriedkami v predhorí TANAPu úzko súvisia s pestovaním vysokoenergetických plodín.

Konkrétne na železnici uhynulo 13 medveďov, na diaľnici ďalších 11 a na cestách druhej triedy 9 jedincov. Nie sú to len úhyny medveďov, ktoré zaznamenávame v rámci kolízií s dopravnými prostriedkami. V menšom počte, sú z chránených cicavcov obeťami aj vlky, rysy, mačky divé a vydry. Aj na základe týchto fatálnych stretov získavame informácie o migračných trasách chránených druhov. Na základe týchto údajov sme už v minulosti oficiálne požiadali NDS a.s. o vybudovanie funkčných ekoduktov v týchto inkriminovaných lokalitách. Taktiež v rámci modernizácie železničnej trate v úseku Závažná Poruba a Lučivná bolo navrhnutých päť zelených mostov, umožňujúcich prepojenie biocentier Západné Tatry a Nízke Tatry pre bezpečnejšiu migráciu živočíchov.

Po piatich rokoch boli v NPR Mraznica realizované manažmenty na odstránenie náletových drevín z otvorenej plochy malej lúčky v lesnom poraste. NPR Mraznica sa nachádza v katastrálnom území obce Batizovce, bola vyhlásená v roku 1991 a predmetom ochrany prechodného rašeliniska až vrchoviska je blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris), nátržnica močiarna (Comarum palustre), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) a kľukva močiarna (Oxycoccus palustris).

Výmladky drevín, spadnuté sucháre a vetrom polámané stromy boli pracovníkmi Správy TANAP-u odstránené, pokosené boli vyschnuté trávnaté porasty. Odnos biomasy z územia bol prácny a náročný vzhľadom aj na podmáčaný terén a nedostupnosť ku lokalite.

Manažment na zachovanie otvorených rašelinných spoločenstiev je nevyhnutný. Prirodzená sukcesia vedie lokality k zarastaniu kompetenčne silnými trávami ako je bezkolenec (Molinia sp.) Tento stav nastal aj v NPR Mraznica. V minulosti po vetrovej kalamite bol vodný režim narušený a prechodné rašelinisko nebolo dostatočne zamokrené. Hydrologický režim sa po rokoch upravil, lokalita je mokrá a odstránenie bezkolenca bude predmetom nasledujúcich rokov včasným kosením ešte pred vysemenením.

Pred niekoľkými dňami sa z chovnej stanice Správy TANAP-u podarilo úspešne navrátiť do prírody sovu dlhochvostú (Strix uralensis), ktorá bola nájdená na diaľnici D1, pri meste Liptovský Mikuláš. Žiaľ nie všetky jedince, sa podarí rehabilitovať tak, aby boli schopné samostatného života. Za posledný mesiac bolo Správe TANAP-u hlásených päť sov z toho tri boli nájdené na cestnej komunikácii. Prevažná časť sov, ktoré sa k nám dostanú sú obeťami kolízií s automobilmi alebo oplotením, ďalej aj otráv a úhyny na elektrických vedeniach.

Sovy lovia prevažne pomocou sluchu a pritom lietajú nízko nad poľom či lúkou. Nie je ničím výnimočným vidieť týchto nočných lovcov za šera sedieť blízko ciest a dokonca na samotných zvodidlách. Zdržujú sa tu myši, hraboše a iné malé cicavce ako piskory a potkany, ktoré sovy lovia, pričom sú ohrozené idúcimi vozidlami.

Zrážka nemusí byť okamžite fatálna, ale často dochádza k zlomeninám, vnútorným zraneniam a otrasom mozgu. Tieto jedince často umierajú na vyčerpanie, ak im nie je v čas poskytnutá pomoc. Ani včasný zásah však neznamená výhru. Zlomené krídlo u sovy obyčajnej, ktorá sa ku nám dostala z Tatranskej Lomnice, bolo podľa veterinárneho lekára neoperovateľné. Jedinec bol síce stabilizovaný, avšak už po niekoľkých dňoch sa zistilo, že po náraze s automobilom oslepol, čo znemožnilo jeho návrat do voľnej prírody.

Rovnako nebezpečné sú pre sovy otrávené hlodavce a ploty vo voľnej krajine. Oplotenia sú častokrát zabezpečené ostnatým drôtom, čo je mimoriadne nebezpečné a nielen pre sovy ale aj dravce. Za tmy a zlej viditeľnosti sú pre vtáky tieto prekážky ťažšie viditeľné, a počas útoku na korisť sa pri náraze do takéhoto pletiva ľahko zamotajú. Správou TANAP-u boli v minulosti takto nájdené a zakliesnené myšiarka močiarna, sova dlhochvostá či výr skalný. Oplocovanie pasienkov alebo iných plôch, ktoré sú zároveň loviskom sov a dravcov, si vyžaduje inštaláciu zvýrazňovačov tejto prekážky a vylúčenie použitia ostnatého drôtu.

Po neúspešnom sčítaní, ktoré prebehlo v júni tohto roka z dôvodu príliš teplého počasia, ktoré kamzíky neobľubujú, bol výsledok jesenného sčítania o niečo lepší. Tak ako pri každom sčítaní bolo potrebné venovať maximálnu pozornosť každému pohybu kamzíkov v strmých svahoch, tak slovenských ako aj poľských Tatier.

Spoločnými silami sme so zamestnancami Štátnych lesov TANAPu, Tatrzańskiego parku narodowego a mnohými dobrovoľníkmi, dopracovali k výsledku 1095 jedincov kamzíka vrchovského tatranského. V deň sčítania sme na slovenskej strane Tatier napočítali 781 kamzíkov a u poľských susedov 314 jedincov. Najideálnejšie je rozpoznať aj pohlavnú štruktúru, avšak pre veľké vzdialenosti to nie je vždy možné. Na základe priebežného celoročného pozorovania počtu čried je však zrejmé, že skutočný počet kamzíkov je o niečo vyšší. Skúsenosti za posledné roky nás presvedčili, že do istej miery je chladné počasie a snehová pokrývka pre počítanie kamzíkov ideálnejšie, a dokáže kamzíky vyhnať na pastvu na podstatne dlhší čas. Rozkázať prírode však nie je možné a musíme sa jej zakaždým prispôsobiť.

Sčítanie kamzičej zveri je tiež spojené s pozorovaním etológie kamzíka počas kamzičej ruje. Správanie kamzíkov sa v priebehu roka mení. Inak reagujú v období kamzičej ruje, neskôr v dobe rodenia mláďat, v priebehu zimy a napokon aj v letnej sezóne, kedy najčastejšie evidujeme stratu plachosti voči človeku. V čase ruje prejavujú samce svoju dominanciu a často sa stáva, že pri stretnutí s človekom udiera kopýtkom o skalu a snaží sa ho zo svojho teritória odplašiť. Po jej skončení nastáva obdobie, kedy začína boj o prežitie, ktorý vyhrajú len tie najsilnejšie jedince. Kamzíky, celú zimu odolávajú nástrahám počasia v drsnom horskom teréne, nemajú zvyšnú energiu na rozdávanie a aj z tohto dôvodu je význam zimnej uzávery opodstatnený.