Posledný októbrový týždeň sa podarilo spojiť sily a zorganizovať brigádu v území európskeho významu Gánovské slaniská v katastrálnom území obce Hozelec. Stretli sa tu vlastníci územia (Urbariát Hozelec), zástupcovia z obcí Hozelec a Gánovce a pracovníci Štátnej ochrany prírody SR. Všetci vybavení hrabľami, vidlami, pílami, krovinorezmi, všetci ochotní pracovať a pomôcť. Práce spočívali v odstraňovaní náletových drevín a krov v lokalite Biela skala a kosenia a odstraňovania stariny pri prvom prameni pri obci Gánovce. Vývery silne mineralizovaných vôd tu podmienili vznik biotopu karpatských travertínových slanísk, ktorý sa vyvinul iba v severnej časti Slovenska a jeho výskyt je obmedzený na plošne malé územia.

Na miestach, kde sa minerálna voda rozlieva po povrchu vytvárajú vyzrážané soli CaCO3 (uhličitan vápenatý) zaujímavé tvary a motívy. Vyskytujú sa v podobe povlakov, zrniek a hrudiek. Kameň, ktorý vznikol z vody v okolí minerálneho prameňa je živý, pretože stále rastie a vyvíja sa. Na plochách, ktoré však prestane ovplyvňovať minerálna vody dochádza k jeho rýchlemu zvetrávaniu a slanomilnú vegetáciu vystriedajú prevažne suchomilné druhy.

Na zasolených pôdach našli vhodné podmienky pre existenciu slanomilné druhy (fyziologickými, morfologickými i anatomickými vlastnosťami podobné tým, ktoré osídľujú morské pobrežie). Ide o vzácne, chránené a ohrozené druhy rastlín. Mnohé z nich sú na hranici vyhynutia.

Teší nás, že aj v tejto zvláštnej dobe, ktorá nepraje stretávaniu sa a spolupráci, sa podarilo zorganizovať takéto podujatie a pomohlo sa jedinečnému územiu. Túto zmenu určite ocenia aj návštevníci údolia, ktorí trasu okolo prameňov využívajú na relax a oddych v prírode.

Naše poďakovanie patrí Urbariátu Hozelec, obci Hozelec a obci Gánovce.

Ministri Budaj a Vlčan uzavreli historickú dohodu, ktorá prispeje k reforme národných parkov a rozvoju slovenského vidieka.

Viac o memorande sa dočítate na nasledovnej webovej stránke:

https://www.minzp.sk/spravy/ministri-budaj-vlcan-uzavreli-historicku-dohodu-ktora-prispeje-k-reforme-narodnych-parkov-rozvoju-slovenskeho-vidieka.html?fbclid=IwAR3NmOd_plefgoYJub0n1RhOhEr0Btt2A6hDiPLwiJf-Q1gzB10V9uVLgxI

25 minutový dokumentárny film o najväčších hrozbách pre naše životné prostredie si môžete pozrieť na nasledovnej webovej stránke: 

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17919#43

Videodokument z monitoringu fauny fotopascami, v bezzásahových územiach TANAPu, kde je národný park naozaj národným parkom.

autor: Ján Hoľma, strážca zo Správy TANAP-u

https://youtu.be/cjQkp9v6qH8

Dnešným dňom si celý svet pripomína zdôraznenie nezastupiteľnej úlohy, ktorú hrajú zvieratá v našich životoch. Svetový deň zvierat prináša príležitosť zamyslieť sa aj nad tým, či je naša existencia a naše konanie vo vzťahu k zvieratám rovnako obohatením aj pre nich.

Tatranský národný park je domovom širokého spektra živočíchov, od tých najdrobnejších, ktoré nie je možné vnímať ľudským okom, až po tatranské ikony akými sú kamzík a svišť, medveď, rys, vlk, hlucháň hôrny, orol skalný a mnoho iných vzácnych a nemenej zaujímavých druhov. Každé stretnutie s nimi je vzácne a jedinečné.

Pokiaľ chce návštevník spoznať aspoň časť živej zložky Tatier, je to možné, ale vyžaduje si to množstvo času, trpezlivosti, poznania a citu. Veľká väčšina z nás s úplnou samozrejmosťou vníma to, čo nám od nepamäti príroda ponúka bez zamyslenia sa akou dôležitou súčasťou v kolobehu života živočíchy sú. Koexistujeme spolu a fungujeme ako celok, nie ako jednotlivé organizmy. Sú pre nás tým, bez čoho by sme nedokázali prežiť na začiatku vekov a bez čoho nevieme prežiť ani dnes. Najmä v súčasnosti je ochrana tatranskej prírody a všetkých jej súčastí aktuálnejšia a nadčasovejšia, ako to bolo v dobách minulých. Dnes už nestačí chrániť jednotlivé druhy, dnes je potrebné predovšetkým chrániť ich prostredie, ktoré je ich domov od narodenia až po ich koniec. 

Krátky videodokument natočený pomocou fotopascí venovaný sokolom sťahovavým.

Autor: Ján Hoľma, strážca zo Správy TANAP-u.

Sokoly sťahovavé majú vo svojom území obľúbené vyvýšené skaly alebo vrcholy suchých stromov, kde často oddychujú, nocujú, čistia sa, trhajú potravu, alebo dokrmujú svoje mláďatá. Zábery z fotopascí vznikli počas monitoringu na trhaniskách u troch hniezdiacich párov, ktoré v roku 2021 úspešne vyviedli spolu sedem mláďat.

https://youtu.be/eX8_8qJ5Mrk

Koncom minulého týždňa sa vo Svite ukončil niekoľkotýždňový cyklus stretnutí a odborných debát ministra životného prostredia Jána Budaja, štátnych tajomníkov Juraja Smatanu a Michala Kiču, štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Milana Kyseľa a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zložení predstavili ochranárom, štátnym lesníkom, neštátnym vlastníkom lesných pozemkov, podnikateľom v cestovnom ruchu a tiež zástupcom neziskových organizácií plán reformy národných parkov a plánovaný presun správy štátneho majetku v nich pod MŽP SR. Žiaden zákon doteraz nebol prezentovaný takouto formou na stretnutiach v regiónoch, cieľom ktorých by bolo nájsť možnosť spolupráce všetkých zainteresovaných strán.

Hniezdna sezóna je v plnom prúde a výjazdy k zraneným, či inak hendikepovaným operencom vrcholia práve mesiaci júl. Najčastejšími vtákmi ktoré potrebujú ľudskú pomoc sú práve tie, ktoré zdieľajú svoje obydlia s človekom a to najmä dážďovníky tmavé, belorítky domové, lastovičky obyčajné a netopiere.

Súbežne s trendom zatepľovania nastala potreba ochrany a vytvárania hniezdnych biotopov pre tieto užitočné hmyzožravce a to najmä na bytových domoch v mestách. Čoraz častejšie vídať na zateplených stavbách umelo vytvorené hniezdne búdky, ide predovšetkým o príbytky pre vzácneho dážďovníka tmavého.

Avšak nekvalitne osadené búdky sa stávajú pre týchto vzdušných akrobatov smrteľnou pascou. Za posledné dva roky sme boli už niekoľkokrát privolaní k záchrane dážďovníkov uväznenýchv otvoroch týchto úkrytov. Nie všetky akcie však mali šťastný koniec.

Jedince ostávajú visieť za nôžky, krk či krídlo na vyčnievajúcich sieťkach z fasád panelákov v neúprosných letných horúčavách.

Posledný prípad, kedy sme zasahovali bol na výťahovej šachte 8 poschodia bytového domu na Podbrezinách. Vďaka všímavej slečne z bytu oproti a súčinnej pani domovníčke sa podarilo takto zakliesneného dážďovníka vyslobodiť a po podaní prvej pomoci aj úspešne vypustiť. Nie vždy je však možné vykonať záchrannú akciu bez pomoci hasičskej techniky, preto sme vďační hasičským zborom za uskutočnené výjazdy k takýmto vtáčím nešťastníkom.

Na záver chceme apelovať na všetky zúčastnené strany, ktoré participujú na zatepľovacích prácach budov aby v maximálnej možnej miere dohliadali na kvalitu osadzovania búdok. Precíznou prácou sa eliminujú vtáčie úhyny v miestach, ktoré majú slúžiť ako útočisko nie ako pasca.