Rodinka sokola myšiara, ktorá sa udomácnila na najvyššom poschodí kostola na námestí v Žiline, v pokračujúcich projektoch online prenosoch nám robila radosť. Správa TANAPu spoločne so sponzorom firmou PROFI – NET s.r.o. a občianskym združením Tilia sa spoločnými silami starali o prevádzku web kamery vysoko nad ruchom námestia. Odborníci aj široká verejnosť v časovom horizonte 8 týždňov sa delili o zážitky od vyliahnutia až po výchovu sokolích mláďat. Na návštevnosti našich stránok nám denne napočítavalo tisícky zobrazení z celého sveta. Mimoriadny záujem o tieto unikáty dokumentuje aj fakt, že sa pripájali návštevníci zo 74 krajín. Každý deň nám pribúdajú noví pozorovatelia, o čom svedčia štatistiky návštevnosti, ale aj veľké množstvo emailov, ktoré dostávame od divákov zo sveta.

Po živom prenose z výchovy mláďat sokolov pripravujeme atraktívny prenos z alpínskeho stupňa, z biotopu svišťa a kamzíka z výšky 1900 m. Citlivá technika musí obstáť v drsných klimatických pomeroch alpínskeho stupňa. Pre hlavného sponzora a prevádzkovateľa firmy PROFI – NET s.r.o. technicky to býva najnáročnejší prenos, pretože elektrickú energiu budú “vyrábať” solárne panely. Kamerový systém bude potrebné zabezpečíť elektronickými ochrannými systémami aby sa predišlo odcudzeniu techniky ako sa to stalo minulý rok.

Online prenos druhého hniezda bociana z pod Tatier, kde bociany zahniezdili o týždeň neskôr ako ostatné páry naďalej môžme sledovať. Tohoročný studený začiatok leta nám poznačilo našich bocianov. Zo 7 mláďat zostali 2. Bocianik ktorý mal problém s pravým krídlom, zdá sa už je v poriadku.

Online prenos tretej kamery zo sledovania holubov na hniezde sme ukončili, nakoľko vajíčka neboli znovu oplodnené.

Dostupnosť online prenosov sú na známych stránkach www.spravatanap.org (živá kamera) a www.kukaj.sk  Tu sa dozviete viac z našej práce prenosov. Kamera je prístupná aj na webe envirorezortu- www.enviro.gov.sk

Leto je v plnom prúde a lúky sa sfarbili kobercom pestrofarebných kvetov. Na mnohých miestach to vyzerá ako v najkrajšej rozkvitnutej záhrade. Aj druhy sú podobné. Napríklad bežne pestovaný kosatec, ktorý bol vyšľachtený do rôznych farieb a veľkostí má svojho príbuzného aj vo voľnej prírode – v podhorí Tatier je ním kosatec sibírsky (Iris sibirica).

Aj keď jeho kvety sú v porovnaní so šľachtenými exemplármi menšie, príbuznosť s kosatcami zbadá aj laik. Vysoké, modro sfarbené kvety upútajú už z diaľky. Na vlhkých lúkach rastie už iba na niekoľkých lokalitách. Vhodných miest pre jeho existenciu ubúda hlavne vplyvom odvodňovania podmáčaných častí lúk a ich melioráciami. Na niektorých lokalitách prežíva iba v niekoľkých trsoch a iba s pár kvitnúcimi jedincami. Najbohatšia populácia, z ktorej sú aj ilustračné fotografie sa nachádza mimo turistických trás na rozhraní lesných komplexov a poľnohospodársky využívanej krajiny.

Jeho početnosť vo voľnej prírode sa znížila natoľko, že bol vyhlásený za zákonom chránený druh národného významu a spoločenská hodnota jedného kvetu bola vyčíslená na 36,50 €.

Dňa 18. júna pracovníci Správy Tatranského národného parku, pracovníci Štátnych lesov TANAP-u a kolegovia z Tatrzańskego Parku narodowego, tak, ako každý rok, realizovali sčítanie kamzíkov na celom území Tatier. Sčítanie bolo zamerané hlavne na zistenie počtu tohto roku narodených kamzíkov.Dlhá zima s množstvom snehu bola pre kamzíky veľmi ťažká. Evidujeme pomerne veľa úhynov, či už spadnutých v lavínach, alebo ulovených predátormi.

Teší nás preto, že i napriek nepriaznivým podmienkam kamzíky zimu zvládli. Celkom sme pri sčítaní napočítali 963 jedincov na celom území Tatier, z toho bolo na slovenskej strane 690 a na poľskej strane 273 kamzíkov. Tohoročných mláďat bolo celkom168, z toho na slovenskej strane 110. Keďže bolo veľmi teplo, kamzíky sa zdržiavali v tieni a pod prevismi, určite sme všetky jedince nezaznamenali. Na overenie početnosti slúži ešte kontrolné sčítanie, ktoré budú pracovníci všetkých troch organizácií realizovať koncom októbra.

Medzi päticou ocenených slovenských filmov na medzinárodnom festivale Envirofilm 2013 je aj dokument o tatranských svišťoch. Starí ľudia z horného Liptova nepoznajú svišťa. Zareagujú až pri slove mercúň. Keď Nemci, ktorí žili v minulosti na našom území videli svišťa sedieť na kameni ako dohliada na okolie, hovorili, že stráži teda merkuje. Starí Liptáci si prispôsobili nemecký výraz pre typického obyvateľa horského prostredia. Mercúň nie je len ľudový výraz pre svišťa, ale aj názov dokumentárneho filmu z prostredia Západných Tatier. Martin Jurza, mladý režisér ho nakrútil v spolupráci so Správou Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši. 

Mercúň dostal za pol roka niekoľko cien 

Na medzinárodnom festivale Envirofilm získal ocenenie a zaradil sa tak medzi päticu úspešných slovenských režisérov v konkurencii ďalších takmer 189 prihlásených filmov z 29 krajín. Cenu za pokornú poctu zanietenému milovníkovi hôr a sveta svišťov, neohrozenému pozorovateľovi ich života, udelil prezident Slovenského olympijského výboru.

Na konte má aj cenu z festivalov v Eurotour Piešťany, kde získal hlavnú cenu, nominovali ho aj na Medzinárodnom festivale outdorových filmov v Českej Republike. Dostal tiež cenu literárneho fondu v Bratislave na festivale Hory a Mesto. V Ostrave na MMF – FILM Ostrava skončil na 3. mieste Z filmového festivalu Blansko – Moravský kras si odniesol tiež 3. miesto. Film Mercúň o svišťoch a ich neľahkej záchrane zachytáva sledovanie vzácneho endemitu, svišťa vrchovského tatranského. Je to portrét ochranára zo Správy TANAPu , ktorý sa roky stará o ich záchranu. Mercúň je teda dokumentárny film a zároveň aj portrét ochranára.

Film však nepribližuje len život svišťov, je aj o náročnej práci pri skúmaní dnes už ohrozenej živej súčasti Tatier, ale aj o práci v extrémnych podmienkach.

Štátna ochrana prírody SR sa zapísala do knihy Slovenských rekordov, pri príležitosti Dňa Životného prostredia, ktorý sa oslavuje 5. júna. Rekord sa niesol pod heslom " Najviac mladých milovníkov prírody v chránených územiach". Pracovníci Správy TANAPu sa tiež podieľali svojou účasťou na zvýšení počtu tohto rekordu. Spišskoteplické slatiny navštívili žiaci zo ZŠ a MŠ v Spišskej Teplici, kde ich M. Proháczková oboznámila s touto významnou lokalitou.

Na území TANAP - u sa stretli žiaci zo ZŠ v D. Smokovci, kde sa im venovali pracovníčky Ing. K. Žlkovanová PhD.a Ing. M. Hančinská. Počas dňa žiaci spoznali mnoho aktivít v prírodnom prostredí.Správa TANAP - u svojou účasťou a žiakmi prispela do Slovenského rekordu s počtom žiakov 174.

Celkove sa na vytvorení rekordu zúčastnilo 3276 detí.

Liptovské múzeum v Ružomberku v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Obvodnou poľovníckou komorou, Slovenským poľovníckym zväzom a Správou TANAP-u v Liptovskom Mikuláši pripravilo v pondelok 3. júna 2013 v priestoroch nádvoria a expozície poľovníctva a rybárstva v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši vedomostnú súťaž pre žiakov 5.-9. ročníkov ZŠ v okrese Liptovský Mikuláš. Zorganizovaná bola v mesiaci jún, ktorý je “Mesiacom poľovníctva a ochrany prírody”.

Pracovníci S TANAP-u zabezpečovali streľbu zo vzduchovky a poznávanie drevín. S TANAPu prispela pre odmenených propagačným materiálom.  

Deti súťažili v 8 disciplínách: poznávanie drevín, živočíchov, rastlín, húb, psov, streľbe zo vzduchovky, v športovej disciplíne chodúle a vedomostnom teste z poľovníctva a prírody. Súťaže sa zúčastnilo 25 jednotlivcov v 8 družstvách.

Zasolené pôdy (slaniská) vznikajú prevažne na morských pobrežiach, priamo v kontakte s morskou vodou, no môžeme ich nájsť aj na Slovensku. Hlavne v okolí výverov minerálynch prameňov dochádza k zvýšenej akumulácií solí. Zasolené pôdy osídľuje biotop karpatských travertínových slanísk, ktorý sa vyskytuje iba na Slovensku a tu iba v podtatranskom regióne (Liptov a Spiš).

Fragmenty zasolených pôd s týmto biotopom môžeme nájsť aj medzi obcami Gánovce a Hôrka. Osídľujú ich druhy, pri ktorých je už z názvu zrejmé že sú na takéto podmienky prispôsobené a sú viazané na zasolené pôdy. Tak aj pod Tatrami môžeme nájsť druhy, ktoré rastú na morskom pobreží - sú nimi napríklad sivuľka prímorská (Glaux maritima), skorocel prímorský (Plantago maritima), barička prímorská (Triglochin maritima) a mnohé ďalšie. Okrem typických slanomilných druhov tu nájdeme aj druhy vlhkomilné a vápnomilné. Spolu s nimi tu môžeme pozorovať aj zástupcov z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) – vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) či vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata). Viacero z tu rastúcich rastlinných druhov je ohrozených a vyžadujú si prostredníctvom ochrany vhodného biotopu našu ochranu.

Biotop karpatských travertínových slanísk je skôr druhovo chudobný, neupúta svojou farebnosťou kvitnúcich rastlín, no umožňuje u nás prežívať druhom, ktoré by na Slovensku, ako vnútrozemskom štáte bez prístupu k moru, nemohli existovať.

Správa TANAPu v poslednom období bola Ministerstvom životného prostredia dva krát vyzvaná na odprezentovanie svojej práce. Najprv to bola pripomienka 64 rokov od prijatia zákona národnom parku (s účinnosťou od 1. januára 1949). Správa TANAPu pri tejto príležitosti pripravila a nainštalovala výstavu v átriu hlavnej budovy Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave. Výstava pozostávala z 10 panelov.

Deň otvorených dverí Ministerstva životného prostredia, ktoré sa konalo v sobotu 1.6.2013 Správu TANAP zastupoval film venovaný glaciálnemu reliktu Tatier – svišťom. Najnovší film „Mercúň“, režijne spracovaný Martinom Jurzom za úzkej spolupráce Správy TANAPu. Vybratý bol z dôvodu, že na filmových festivaloch zameraných na ochranu životného prostredia v Európskom meradle získal už niekoľko predstížnych ocenení.