Ženeva 23. december 2013 – Valné zhromaždenie OSN sa 20. decembra 2013 na 68. zasadnutí rozhodlo vyhlásiť 3. marec, deň prijatia Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (CITES) za svetový deň divej prírody („World Wildlife Day“), za účelom oslavy a zvýšenia informovanosti o voľne žijúcej faune a flóre vo svete.

Valné zhromaždenie vo svojom uznesení potvrdilo významnú úlohu voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín („wildlife“) a ich rozmanitý prínos: ekologický, genetický, vedecký, vzdelávací, kultúrny, rekreačný a estetický, pre trvalo udržateľný rozvoj a ľudskú prosperitu, a uznal významnú úlohu CITES-u pri zabezpečení toho, aby medzinárodný obchod neohrozil prežitie druhov.

Valné zhromaždenie požiadalo sekretariát CITES o spoluprácu s príslušnými organizáciami v systéme OSN pre uľahčenie realizácie svetového dňa prírody („World Wildlife Day“).

Pracovníci Správy TANAPu pri tejto príležitosti navštívili školy v tatranskom, podtatranskom a liptovskom regióne, kde  oboznámili žiakov o tomto významnom dni.
Za Správu TANAPu  besedu pripravili Ing. Pavel Ballo, Peter Vrlík, Ing. Juraj Mikuš, Bc. Milan Ballo a Martina Proháczková, ktorá pripravila k tomuto významnému dňu postery. Propagačné materiály CITESu, pre deti nám poskyta ŠOP SR, vedecký orgán CITES Bratislava. Téma Svetového dňa divej prírody žiakov veľmi zaujala. Kládli   množstvo otázok, aby sa vystríhali nepríjemnostiam na hraničných prechodoch pri návrate z dovolenky. Na besedách sa zúčastnilo viac ako 500 žiakov.

Dňa 4.3.2014 pracovník HZS Ján Žiška našiel v lokalite Vachterka v Mengusovskej doline uhynutého svišťa, ktorého v lavíne označil jeho služobný pes. Nález oznámil miestnemu strážcovi Správy TANAP-u, ktorý svišťa dohľadal dňa 7.3.2014. Ešte v ten deň ho zniesol k Horskému hotelu pri Popradskom plese, kde svišťa odovzdal pracovníkom ŠL TANAP-u. Jednalo sa samčeka s odhadnutou hmotnosťou okolo 2 kilogramov. Po predbežnej obhliadke bolo zistené, že bol v relatívne dobrej fyzickej kondícií, pričom na papuľke mal stopy po krvi. Viac informácií o príčinách jeho úhynu zistí až podrobná obhliadka a pitva pracovníkmi Výskumnej stanice ŠL TANAP-u.

V dňoch 18. a 19. februára dosiahol Arnold nakrátko najjužnejsiu polohu, zaletel 40 km do Juhoafrickej republiky. Následne sa vrátil opäť do juhovýchodnej Botswany, neďaleko od mesta Mahalapye, kde sa držal na malom území až do 5. marca. V tento deň sa konečne vydal na sever a neskôr severovýchod. Za dva dni preletel cez hraničnú rieku Shashe do Zimbabwe, vid mapka. Za posledný deň preletel asi 160 km.

Veľké oteplenie pred príchodom jari ukončilo náročný spoločný projekt s firmou PROFI – NET s.r.o. „Dravce na Liptove“ predčasne. Používaná návnada pre dravce bola zozbieraná z úhynov zveriny na cestných komunikáciách. Do začiatku projektu bola uskladnená v mraziacich boxoch a dopĺňaná pred objektív kamery podľa potreby. Po minuloročných negatívnych skúsenostiach sme dopracovali bezpečnostný systém proti poškodeniu, prípadne odcudzeniu kamery. Dlhá teplá zima pre návštevníkov stránky neveštila nič dobré. Podhorské lúky bez snehovej pokrývky a lesné porasty núkali dostatok potravy. Dravce Liptova tak nachádzali obživu v širokom okolí. Návšteva dravcov pred kamerou bola teda iba taká, ako nám to umožnila tohtoročná teplá zima. 

Kamera nebude zaháľať. Pre návštevníkov stránky už teraz pripravujeme niekoľko projektov. Nechajte sa prekvapiť! Našim priaznivcom živých kamier sľubujeme, že ani v roku 2014 nesklameme kvalitou prenosov na stránkach www.spravatanap.sk („živá kamera“), www.kukaj.sk a tiež na stránke MŽP SR.

Aj keď podľa dátumu v kalendári to tak rozhodne nevyzerá, príroda sa v tomto roku začína prebúdzať skôr. Dôkazom toho je aj nález kvitnúcich snežienok, ktoré boli v tomto roku zdokumentované už 21. februára. Lokalita sa nachádza na svahu s južnou expozíciou vo výške asi 1100 metrov nad morom. Na území Tatranského národného parku sa snežienky vyskytujú vzácne a ich početnosť dosahuje iba niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Snežienky sú často pestované v záhradách, kde svojimi nežnými kvietkami medzi prvými vítajú jar. V Tatrách nie je tento druh taký bežný ako v južnejších častiach Slovenska, kde rastie hlavne v lužných a vlhkejších lesoch. Nájsť kvitnúce jedince je preto o to vzácnejšie. 

Pravdepodobne v noci 12. februára 2014 došlo k znečisteniu rieky Poprad v úseku od mesta Poprad – Matejovce po mesto Kežmarok. V dôsledku toho uhynuli tisíce rýb – pstruhov, lipňov, jalcov, podustiev, ale aj mnoho ďalších. Miestne organizácie Slovenského rybárskeho zväzu v Poprade a v Kežmarku zatiaľ vyčíslili škodu na viac ako 30 tisíc EUR. Prípad vyšetruje polícia. Slovenská inšpekcia životného prostredia zistila, že jedovatou látkou vypustenou neznámym páchateľom bol kyanid. Vzhľadom na to, že sa jedná o mimoriadne nebezpečný jed je veľký predpoklad, že škody na prírode budú omnoho väčšie, pretože otrávené neboli len ryby, ale aj niektoré menšie živočíchy. Jedná sa o ekologickú katastrofu, z ktorej sa bude táto podtatranská rieka spamätávať niekoľko nasledujúcich rokov.

Posledné pozície nášho orla boli zachytené v juhovýchodnej Botswane, ide o jeho doteraz najjužnejší výskyt na čiernom kontinente.  Nachádzal sa medzi mestečkami Mahalapye a Palapye , v povodí rieky Limpopo, viď mapka. Očakávame ale, že by v blízkej dobe mal pomaly začať migrovať naspäť na hniezdisko na Slovensku. Keď sa pohne na sever, budeme Vás včas informovať...

Nasvedčujú tomu nové lokality pod Tatrami. Náš najväčší hlodavec, chránený živočích bol na Slovensku v polovici devätnásteho storočia považovaný za vyhynutý druh. Prvé správy o návrate bobra do Slovenskej prírody boli z povodia Dunaja a Moravy. Z Rakúska sa začal šíriť po úspešnom vypustení jedincov zo Škandinávie. Druhá vetva jeho rozšírenia na Slovensko je z Poľska, hlavne po povodí riek Dunajec a Poprad.  Prekračuje aj pohoria, respektívne rozvodia Baltského a Čierneho mora,  o čom svedčí aj výskyt bobra na Orave a východnom Slovensku.

V roku 2013 pracovníci Správy TANAPu zaznamenali dve nové lokality v oblasti Lopušnej doliny. Návštevníci prírody môžu častejšie pozorovať pobytové stopy, ohryzy, hrady a hrádze po brehoch našich riek, potokov a vodných plôch. Bobor je nočný živočích, prísny vegetarián dosahujúci s chvostom až 135 centimetrov a hmotnosť do 30 kilogramov. Bobor bude a vlastne už je spestrením našej krásnej podtatranskej prírody, tiež indikátor čistoty vôd.