Stĺpy 22 kV vonkajšieho elektrického vedenia s vodičmi umiestnenými na vodorovnej konzole v tvare T, nazývané aj „stĺpy smrti“, sú vážnym ekologickým problémom. Každoročne na nich zahynie niekoľko desiatok vtákov. Takáto konzola umožňuje vtákom dosadnúť do bezprostrednej blízkosti vodičov elektrického napätia a potom už stačí len malý dotyk, aby došlo k usmrteniu alebo ťažkému poraneniu vtáka.

Správca elektrických vedení je na základe preukázania usmrcovania vtáctva na týchto vedeniach na základe rozhodnutia orgánu ochrany prírody povinný vykonať také technické opatrenia, aby zabránil usmrcovaniu vtákov.

Pracovníci Správy TANAP-u na základe monitoringu a zistenia neošetrených línií elektrických vedení priamo kontaktovali správcov – Východoslovenskú energetiku, a.s. a Stredoslovenskú energetiku a.s. s požiadavkou o vykonanie technických opatrení – zabezpečenie stĺpov tzv. „chráničkami“. Zástupcovia VSE reagovali ihneď a po vzájomnej konzultácii ešte v priebehu jesene tohto roka ošetrili kritické úseky elektrických vedení chráničkami, čím umožnili zachrániť niekoľko desiatok vtákov, pre ktoré by sa neošetrené stĺpy stali smrteľnou pascou. Jesenné dni s hmlami sú z hľadiska úhynov vtákov na nezabezpečených elektrických vedeniach veľmi kritické. Vtáky vyhľadávajú vyvýšené miesta, na ktorých zostávajú sedieť a z tohto miesta čakajú na korisť a stĺpy 22 kV el. vedenia sú pre ne výborným vyhliadkovým miestom.

V mene všetkých zachránených vtákov ďakujeme pracovníkom VSE, a.s. za expresné riešenie našej požiadavky. Vzájomnú spoluprácu si veľmi ceníme a veríme, že i v budúcnosti budú problémy ochrany prírody riešené prioritne k spokojnosti oboch strán.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Vážnou ekologickou hrozbou vo voľnej krajine sú tzv. „Stĺpy smrti“. U vtákov väčších aj menších rozmerov pri elektrických výbojoch tu dochádza k vážnym úrazom. Vták môže byť ihneď usmrtený prípadne zmrzačený. Ak sa nájde takýto jedinec ešte živý, potom do konca života je odkázaný na pomoc človeka v rehabilitačnej stanici. K úrazu na sĺpoch od elektrického prúdu dôjde v momente, keď vták prepojí svojim telom (najčastejšie krídlami) vodič so železnou konzolou a elektrický prúd prejde telom vtáka.

Dňa 17.11.2012 v katastri obce Beňušovce, ktoré patrí do kompetenčného územia Správy TANAP-u, bol nájdený už usmrtený po takejto vážnej nehode orol skalný. Podľa určujúcich znakov svetlého peria pod krídlami bol tesne pred svojou dospelosťou. Teritórium tohto vtáka patrilo do najzápadnejšej lokality TANAP-u v Západných Tatrách v oblasti Babiek.

Vo svojej evidencii krúžkovania tohto jedinca objavil Ing Ján Korňan . Podľa krúžku na nohe identifikácia bola ľahká. Orlie mláďa krúžkovali na hniezde dňa 12.06.2008 v Malej Fatre.

V roku 1994 poznáme prípad z pod Chočských vrchov. Tu na jednom stĺpe zahynuli súčasne dve orlie mláďatá tesne po opustení hniezda.

Energetická spoločnosť SSE postupne najkritickejšie miesta zaisťuje. Na stĺpy sú montované špeciálne zábrany, aby sa vtáctvo takýmto nebezpečným miestam vyhlo.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________ 

Národný park Saadani v Tanzánii, nachádzajúci sa na východnom pobreží Afriky, pracovne navštívili Slováci. Pozvanie prijali od pána Simona Davida Guthrie, ktorý u nás od roku 2008 spolupracuje so spoločnosťou Projekt Medveď s.r.o. Pozvanie na návštevu a na strávenie jedného pracovného týždňa v národnom parku Saadani prijal generálny riaditeľ Sekcie ochrany prírody MŽP Mgr Rastislav Rybanič a riaditeľ Správy TANAPu Ing. Pavol Majko.

Vzdušnou cestou prekonaná vzdialenosť 8 400 km Slovensko – Tanzánia stála za to. V Africkej divočine Slováci absolvovali niekoľko terénnych exkurzií. Vyvrcholením programu bol pracovný workshop, v ktorom prezentovala každá strana odchyt a obojkovanie divo žijúcich zvierat. Pracovníci Národného parku Saadani prezentovali výsledky odchytov a následné obojkovanie slonov a levov. Slovenská strana odprezantovala skúsenosti z odchytu a obojkovania našej najväčšej šelmy, medveďa hnedého v Tatranskom národnom parku. Nové získané kontakty, výmena praktických skúseností (aj keď napríklad hmotnosťou sú slony s medveďom neporovnateľné) prispejú k spoločnému cieľu -kvalitnému monitoringu divo žijúcich zvierat.

Foto: Archív TANAPu

 Foto: NP Saadani (narodný park)

 __________________________________________________________________________________________________________

Po roku Správa TANAP-u v spolupráci so ŠL TANAP-u a poľským TPN uskutočnila jesenné sčítanie kamzičej zveri v Tatrách. Sčítanie je zamerané na zistenie celkovej početnosti kamzíkov. Zoológov zaujímajú aj počty mladých kamzíčat, ako sa zmenili od jarného sčítania, koľko mladých v priebehu leta uhynulo.

Sčítanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 23.10.2012 všetkých milo prekvapilo. Počasie bolo ideálne, čo sa samozrejme ukázalo aj na výsledkoch. Celkom v celých Tatrách bolo napočítaných 1096 kamzíkov, čo je oproti minulému roku nárast o 167 jedincov. Z celkového počtu bolo 177 tohtoročných mladých kamzíčat.

Na poľskej strane narátali 286 jedincov, z toho 43 kamzíčat do jedného roku. Je potešujúce, že po veľkom poklese populácie na začiatku tohto tisícročia sa kamzíkom darí. Terajšie stavy početnosti sa približujú k maximálnym zisteným počtom kamzíkov v Tatrách v 30. rokoch minulého storočia, kedy sa udáva početnosť 1 200 – 1597 jedincov.

Pri sčítaní bol nájdený aj jeden uhynutý kamzík pod Volovcom.

 Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

V noci zo 16-teho na 17-teho októbra pracovníci Správy TANAP-u spoločne s poľskými kolegami z TPN a ŠL TANAP-u úspešne odchytili v poradí už 5-teho medveďa na slovenskej strane Tatier pre telemetrické sledovanie pomocou satelitného GPS/GSM obojka. V tomto prípade sa jednalo o dospelú 10 a viac ročnú medvedicu, ktorá bola odchytená do pasce v tesnej blízkosti poľsko-slovenskej hranice v oblasti Bielovodskej doliny. Nakoľko 17-teho októbra oslavuje meniny Hedviga, „našej medvedici“ sme prisúdili pracovné meno „Hedviga“.

Odchytu tejto tatranskej medvedice predchádzali veľmi intenzívne prípravy, t. z. vnadenie rastlinnou potravou, inštalácia odchytového zariadenia (pasce), inštalácia fotopasce a jej pravidelná kontrola a pod. Najnáročnejšie je však celonočné fyzické sledovanie tejto lokality dvomi profesionálnymi strážcami Správy TANAP-u, ktoré v tomto prípade trvalo 6 týždňov. Tí, ktorí realizujú a sú aj zodpovední za monitorovanie lokality a za odchyt medveďa musia v prvom rade zistiť „čo a kedy“ lokalitu navštevuje. Preto až na základe dlhodobého sledovania sa vždy vyberie, alebo vyberú vhodné jedince. Po výbere sa u nich sleduje predovšetkým správanie sa na lokalite vnadenia a odchytu, pričom sa posudzuje aj miera prípadného rizika pri samotnom odchyte, zdravotný stav medveďa, pohlavie, veľkosť a ostatné dôležité okolnosti. Lokalitu, kde bol zrealizovaný odchyt medvedice „Hedvigy“ navštevovalo celkovo 5 medveďov, pričom výber odchytu sa v posledných dvoch týždňoch sústredil na dospelého medvedieho samca a medvedicu „Hedvigu“. Tak ako u ostatných štyroch nami „obojkovaných“ medveďov, aj pri tejto medvedici budeme netrpezlivo očakávať aké zaujímavé veci z jej života sa dozvieme vďaka pokrokovej technológií satelitných obojkov.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Spoločnosť SWS darovala Správe TANAP-u päť obranných sprejov na medvede, ktoré sa používajú na odradzovanie medveďov v prípadoch, kedy hranica medzi človekom a medveďom prekročí kritickú vzdialenosť a hrozí napadnutie človeka medveďom. Využívané budú predovšetkým v miestach, kde sa vyskytujú synantropné medvede, ale aj v situáciách mimo intravilánov tatranských obcí a Mesta Vysoké Tatry. Správa TANAP-u ďakuje p. Robinovi Riggovi a p. Svetlane Beťkovej zo spoločnosti SWS za darované spreje. Sme presvedčení, že v kritických situáciách pomôžu našim pracovníkom počas ich terénnych služieb.

__________________________________________________________________________________________________________

Múzeum v Bruntále v dňoch 11 – 12.10. 2012 hostilo medzinárodnú konferenciu 100 let chovu kamzíka horského v Jeseníkoch. Poriadala sa pod záštitou ministra zemědělství ČR, hejtmana Moravskoslezského kraja a hejtmana Olomouckého kraja. Pred 100 rokmi z Álp bol dovezený kamzík do Jeseníkov, odkiaľ bolo do Veľkej Fatry v roku 1955 dovezené 30 jedincov a do Slovenského Raja v roku 1960 šesť jedincov, kde alpské kamzíky žijú dodnes. Stavy kamzíkov v posledných rokoch v Jeseníkoch boli zdecimované z 800 jedincov na hranicu ich prežitia 100 jedincov. Občianske združenie Jesenický kamzík svojou aktivitou prenieslo problém až do parlamentu a získalo za 3 roky 25 000 podpisov na podporu záchrany kamzíka v Jeseníkoch. Aktivity tiež podporovala Jesenická lesnícka spoločnosť . Správa TANAPu už 3 roky sa angažovala a pomáhala pri príprave osláv. Participovala pri výstave Kamzík horský spoločne so Šumperským múzeom. Výstava bola nainštalovaná v priestoroch kde sa konala konferencia. Boli sme tiež požiadaní o pomoc pri realizácii nakrútenia spoločného koprodukčného filmu Kamzík horský, ktorý získal niekoľko ocenení. Premietnutý bol na konferencii v rámci osláv. Riaditeľ Správy TANAPu Pavol Majko poslal na konferenciu dar Veľký atlas Slovenska.

K významu tejto konferencie prispeli aj odborné referáty: Ing. Jiří Silvestr: Chov kamzíka horského v pohoří Hrubého Jeseníku Mgr. Jindřich Chlapek: Kamzík horský v Jeseníkách z pohledu ochrany přírody Doc. Dr. Ing. Petr Horáček: Kamzík, kleč a krajina Hrubého Jeseníku Ing. Jiří Pecháček – „Kamzíci v Hrubém Jeseníku“ – FILM Ing. Pavel Bik: Historie chovu kamzičí zvěře v Lužických horách MVDr. Miroslav Vodňanský, Ph.D.: Situace kamzíka horského v Rakousku RNDr. Josef Radúch: Kamzík vrchovský na Slovensku JUDr. Ing. Martin Flora, Dr.: Právní aspekty původnosti zvěře ve vztahu ke kamzíku horskému Doc., RNDr. Petr Koubek, CSc.: „Nové druhy“ kamzíků a jejich rozšíření Bc. Milan Ballo, RNDr. Ladislav Holko, CSc.: Priestorová a vertikálna distribúcia kamzíkov v TANAP–e Ing. Vladimír Diviš: Kamzičí zvěř z pohledu ČMMJ MVDr. Pavel Forejtek, CSc., Prof. MVDr. Karel Chroust, DrSc, MVDr.Miroslav Vodňanský,Ph.D.: Zdravotní problematika kamzíka horského v ČR

Jozef Radúch a Milan Ballo v poobednajšom samostatnom bloku boli požiadaní o rozšírenú prednášku o starostlivosti kamzíkov v TANAPe.

Konferencia bola otvorená scénkou s humorným nádychom o podpísaní listiny cisárom Františkom Jozefom na ochranu kamzíka . Vážnosť konferencie umocnilo historické prostredie zámku v Bruntále. Na jeho nádvorí bol tiež odhalený pamätník kamzíka.

Elektronickú publikáciu "100 let chovu kamzíka horského v Jeseníkách" si možete stiahnuť tu.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Za účelom zlepšenia, prípadne zachovania existujúceho vodného režimu, zabrzdenia prirodzene prebiehajúcej sukcesie a obmedzenia konkurenčných vzťahov Správa TANAPu v spolupráci so Spišským horolezecko – vysokohorským spolkom „TATERNICI“ zrealizovala v uplynulých dňoch manažmentové opatrenia v NPR Mraznica a SKUEV0139 Gánovské slaniská.

Plocha biotopu európskeho významu Prechodné rašeliniská a trasoviská o výmere približne 0,20 ha v NPR Mraznica (kat. úz. Batizovce) je významná z hľadiska zachovania chráneného druhu národného významu blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris), ktorá na Slovensku patrí medzi veľmi zriedkavé druhy. Táto lokalita je výrazne ohraničená, s tendenciu zarastania náletovými drevinami a trávami bez perspektívy rozšírenia tohto druhu za jej hranicu, a preto sme i tento rok pokračovali v manažmente, ktorý pozostával z odstraňovania sukcesných štádií náletových drevín a udržiavania plochy kosením a odstraňovaním biomasy v období, kedy sú už semená druhu dozreté a vypadané.

V území európskeho významu SKUEV0139 Gánovské slaniská boli manažmentové opatrenia zamerané na zachovania priaznivého stavu mokraďových biotopov na štyroch lokalitách v kat. úz. Hôrka a Švábovce. Opatrenia pozostávali z kosenia trávnych spoločenstiev a spoločenstiev s progresívnym rozmachom trsti obyčajnej (Phragmites communis) o celkovej výmere 0,75 ha. Pokosená biomasa bola následne z plochy výskytu vzácnych druhov odstránená. Na týchto lokalitách sa vyskytuje chránený druh národného významu sivuľka prímorská (Glaux maritima), ktorý si vyžaduje značne zásadité a zasolené pôdy a šašina hrdzavá (Schoenus ferrugineus), ktorá tu má jednu z posledných lokalít na Slovensku a zároveň jedno z dvoch známych miest výskytu v územnej pôsobnosti Správy Tatranského národného parku.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________