Medzi päticou ocenených slovenských filmov na medzinárodnom festivale Envirofilm 2013 je aj dokument o tatranských svišťoch. Starí ľudia z horného Liptova nepoznajú svišťa. Zareagujú až pri slove mercúň. Keď Nemci, ktorí žili v minulosti na našom území videli svišťa sedieť na kameni ako dohliada na okolie, hovorili, že stráži teda merkuje. Starí Liptáci si prispôsobili nemecký výraz pre typického obyvateľa horského prostredia. Mercúň nie je len ľudový výraz pre svišťa, ale aj názov dokumentárneho filmu z prostredia Západných Tatier. Martin Jurza, mladý režisér ho nakrútil v spolupráci so Správou Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši. 

Mercúň dostal za pol roka niekoľko cien 

Na medzinárodnom festivale Envirofilm získal ocenenie a zaradil sa tak medzi päticu úspešných slovenských režisérov v konkurencii ďalších takmer 189 prihlásených filmov z 29 krajín. Cenu za pokornú poctu zanietenému milovníkovi hôr a sveta svišťov, neohrozenému pozorovateľovi ich života, udelil prezident Slovenského olympijského výboru.

Na konte má aj cenu z festivalov v Eurotour Piešťany, kde získal hlavnú cenu, nominovali ho aj na Medzinárodnom festivale outdorových filmov v Českej Republike. Dostal tiež cenu literárneho fondu v Bratislave na festivale Hory a Mesto. V Ostrave na MMF – FILM Ostrava skončil na 3. mieste Z filmového festivalu Blansko – Moravský kras si odniesol tiež 3. miesto. Film Mercúň o svišťoch a ich neľahkej záchrane zachytáva sledovanie vzácneho endemitu, svišťa vrchovského tatranského. Je to portrét ochranára zo Správy TANAPu , ktorý sa roky stará o ich záchranu. Mercúň je teda dokumentárny film a zároveň aj portrét ochranára.

Film však nepribližuje len život svišťov, je aj o náročnej práci pri skúmaní dnes už ohrozenej živej súčasti Tatier, ale aj o práci v extrémnych podmienkach.

Štátna ochrana prírody SR sa zapísala do knihy Slovenských rekordov, pri príležitosti Dňa Životného prostredia, ktorý sa oslavuje 5. júna. Rekord sa niesol pod heslom " Najviac mladých milovníkov prírody v chránených územiach". Pracovníci Správy TANAPu sa tiež podieľali svojou účasťou na zvýšení počtu tohto rekordu. Spišskoteplické slatiny navštívili žiaci zo ZŠ a MŠ v Spišskej Teplici, kde ich M. Proháczková oboznámila s touto významnou lokalitou.

Na území TANAP - u sa stretli žiaci zo ZŠ v D. Smokovci, kde sa im venovali pracovníčky Ing. K. Žlkovanová PhD.a Ing. M. Hančinská. Počas dňa žiaci spoznali mnoho aktivít v prírodnom prostredí.Správa TANAP - u svojou účasťou a žiakmi prispela do Slovenského rekordu s počtom žiakov 174.

Celkove sa na vytvorení rekordu zúčastnilo 3276 detí.

Liptovské múzeum v Ružomberku v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Obvodnou poľovníckou komorou, Slovenským poľovníckym zväzom a Správou TANAP-u v Liptovskom Mikuláši pripravilo v pondelok 3. júna 2013 v priestoroch nádvoria a expozície poľovníctva a rybárstva v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši vedomostnú súťaž pre žiakov 5.-9. ročníkov ZŠ v okrese Liptovský Mikuláš. Zorganizovaná bola v mesiaci jún, ktorý je “Mesiacom poľovníctva a ochrany prírody”.

Pracovníci S TANAP-u zabezpečovali streľbu zo vzduchovky a poznávanie drevín. S TANAPu prispela pre odmenených propagačným materiálom.  

Deti súťažili v 8 disciplínách: poznávanie drevín, živočíchov, rastlín, húb, psov, streľbe zo vzduchovky, v športovej disciplíne chodúle a vedomostnom teste z poľovníctva a prírody. Súťaže sa zúčastnilo 25 jednotlivcov v 8 družstvách.

Zasolené pôdy (slaniská) vznikajú prevažne na morských pobrežiach, priamo v kontakte s morskou vodou, no môžeme ich nájsť aj na Slovensku. Hlavne v okolí výverov minerálynch prameňov dochádza k zvýšenej akumulácií solí. Zasolené pôdy osídľuje biotop karpatských travertínových slanísk, ktorý sa vyskytuje iba na Slovensku a tu iba v podtatranskom regióne (Liptov a Spiš).

Fragmenty zasolených pôd s týmto biotopom môžeme nájsť aj medzi obcami Gánovce a Hôrka. Osídľujú ich druhy, pri ktorých je už z názvu zrejmé že sú na takéto podmienky prispôsobené a sú viazané na zasolené pôdy. Tak aj pod Tatrami môžeme nájsť druhy, ktoré rastú na morskom pobreží - sú nimi napríklad sivuľka prímorská (Glaux maritima), skorocel prímorský (Plantago maritima), barička prímorská (Triglochin maritima) a mnohé ďalšie. Okrem typických slanomilných druhov tu nájdeme aj druhy vlhkomilné a vápnomilné. Spolu s nimi tu môžeme pozorovať aj zástupcov z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) – vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) či vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata). Viacero z tu rastúcich rastlinných druhov je ohrozených a vyžadujú si prostredníctvom ochrany vhodného biotopu našu ochranu.

Biotop karpatských travertínových slanísk je skôr druhovo chudobný, neupúta svojou farebnosťou kvitnúcich rastlín, no umožňuje u nás prežívať druhom, ktoré by na Slovensku, ako vnútrozemskom štáte bez prístupu k moru, nemohli existovať.

Správa TANAPu v poslednom období bola Ministerstvom životného prostredia dva krát vyzvaná na odprezentovanie svojej práce. Najprv to bola pripomienka 64 rokov od prijatia zákona národnom parku (s účinnosťou od 1. januára 1949). Správa TANAPu pri tejto príležitosti pripravila a nainštalovala výstavu v átriu hlavnej budovy Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave. Výstava pozostávala z 10 panelov.

Deň otvorených dverí Ministerstva životného prostredia, ktoré sa konalo v sobotu 1.6.2013 Správu TANAP zastupoval film venovaný glaciálnemu reliktu Tatier – svišťom. Najnovší film „Mercúň“, režijne spracovaný Martinom Jurzom za úzkej spolupráce Správy TANAPu. Vybratý bol z dôvodu, že na filmových festivaloch zameraných na ochranu životného prostredia v Európskom meradle získal už niekoľko predstížnych ocenení. 

Správa TANAP - u V T. Štrbe a v L. Mikuláši  pripravila besedy a aktivity pre žiakov ZŠ v popradskom a liptovskom regióne pri príležitosti týchto dvoch významných a medzinárodných dní v roku. Žiaci zo ZŠ v Matejovciach navštívili lužný les - Pramenisko v T. Lomnici. Náučným chodníkom z Barčovej lúky sme spoznávali krásy tohoto územia. Deň sme vyplnili environmentálnymi aktivitami v lone tatranskej prírody. Na základných školách prebiehali besedy o Tatranskom národnom parku a národných parkoch SR,  i prednášky ku Dňu Karpatských parkov, ktoré pripravila M. Proháczková.

Taktiež pre pracovníkov Vodohospodárskeho podniku na Slovensku v Hoteli Meander v T. Štrbe sa uskutočnila prednáška o flóre a faune alpínskeho stupňa. Prezentácie sa zúčastnilo 120 poslucháčov.  

Ako počas predchádzajúcich dvoch rokov, tak aj v tomto roku sa budú na turistických značených chodníkoch na území Tatranského národného parku spiľovať suché, podkôrnym hmyzom napadnuté stromy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie návštevníkov. Odborné posúdenie a vyznačenie stromov, ktoré budú spílené vykonali pracovníci Správy TANAPu.

Sanačné práce začali začiatkom minulého týždňa na žltom značenom chodníku z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom (okolo asfaltovej cesty na Sliezsky dom). V tomto roku by sa malo začať s výrubom suchárov aj na turistickom chodníku, ktorý vedie na Slavkovský štít (modrá značka), modrom chodníku z Tatranských Zrubov smerom do Velickej doliny, taktiež boli na sanáciu vyznačené stromy na žltom chodníku zo Zbelova smerom na Batizovské pleso a výrub sa bude dokončovať aj na zelenom chodníku z Tatranskej Polianky na Velické pleso, kde sa výrub už realizoval aj minulý rok. V priebehu júna vyznačia pracovníci Správy TANAPu ešte ďalšie sucháre okolo frekventovaných turistických chodníkoch. O ktoré chodníky pôjde vás budeme včas informovať.

V čase spiľovania suchých stromov je pohyb po chodníkoch obmedzený, ale chodníky nie sú úplne uzatvorené. Časť chodníka, na ktorej prebiehajú práce bude uzatvorená na nevyhnutnú nutnú dobu tak, aby turisti na prechod týmto úsekom nečakali viac ako jednu hodinu. Keďže sa jedná hlavne o bezpečnosť vás, návštevníkov Tatranského národného parku, prosíme vás o disciplinovaný prechod týmito úsekmi, o rešpektovanie usmernení a o zhovievavosť, že plánovaná túra sa môže na týchto turistických chodníkoch o niečo predĺžiť.

Poniklece patria medzi prvé jarné kvety, ktoré sa objavujú hneď po roztopení posledného snehu. Na Slovensku ich rastie viacero druhov a okrem výskytu vo voľnej prírode sa umelo vysádzajú a pestujú v skalkách.

Na území Tatranského národného parku ich rastie viacero druhov. V podhorí Vysokých Tatier a v Západných Tatrách je možné obdivovať poniklec slovenský. Počas letných turistických výstupov určite natrafíte na poniklec biely, ktorý svoj domov našiel v alpínskych polohách našich veľhôr. Okrem týchto bežnejších druhov v tomto období kvitne vzácny poniklec jarný. Vo výškach nad 2000 m.n.m., nad miestami, kde sa ešte stále drží sneh, prežíva na svahoch otočených do slnka. Modrofialový až ružový, vo vnútri belavý zvonkovitý kvietok so žltým stredom sa vyskytuje iba na niekoľkých lokalitách, pričom celkový počet kvitnúcich jedincov nepresahuje 250 kusov.

V období, kedy sa doliny a hrebene Tatier sprístupnia širokej verejnosti, o prítomnosti tohto vzácneho obyvateľa svedčia už iba listy a farebne nevýrazné chlpaté nažky (plody). Viaceré z lokalít sú pritom počas letných mesiacoch bežne navštevované turistami, keďže ich okrajom, alebo priamo cez ne vedú turistické chodníky. Buďte preto počas návštev vo vysokohorskom prostredí disciplinovaní, nepohybujte sa mimo vyznačených trás, aby nedochádzalo k zašľapávaniu druhov, ktoré v letnom období už neupútajú svojím kvetom. Jedným z týchto druhov, ktorý je na pokraji vyhynutia a v našej prírode je kriticky ohrozený je aj spomínaný poniklec jarný.