Dravé vtáky sú na vrchole pyramídy mimoriadne pestrého vtáčieho sveta, v priebehu evolúcie dosiahli úžasné pohybové a lovecké schopnosti. Charakterizuje ich vynikajúci zrak, rýchly let a podmanivá krása.

Z hľadiska ochrany prírody patria všetky medzi prísne chránené, a aj preto im pracovníci štátnej ochrany prírody venujú zvýšenú pozornosť, predovšetkým v období hniezdenia, starostlivosti o mláďatá, až do doby ich úspešného vyletenia z hniezd. Stáva sa, že prvý let u niektorých mláďat nedopadne dobre, tak ako sa to stalo orliemu mláďaťu, ktoré bolo nájdené neďaleko svojho hniezda slabé, vysilené, ale bez zranenia. Mláďa bolo ihneď prevezené do Rehabilitačnej stanice v Zázrivej. Po dvoch týždňoch intenzívnej starostlivosti sa mláďa (orlica) dostatočne zotavilo a mohlo byť navrátené späť do svojho rodiska.

Mladá orlica bola do svojho rodného kraja vypustená dňa 2. augusta 2013. Ihneď po vypustení zamierila ku svojmu hniezdu. Na chvostové pero jej z projektu schváleného v rámci česko-slovenskej spolupráce na ochranu orla skalného bola pripevnená vysielačka. Odteraz jej pohyb budú pravidelne monitorovať pracovníci Správy TANAP-u.

Ako po minulé roky, tak aj v roku 2013 ŠL TANAP-u v spolupráci so Správou TANAP-u, zrealizovali letné sčítanie turistov. Toto sa konalo dňa 7. augusta, pričom tí, ktorí ho realizovali prišli na svoje stanoviská už zavčasu ráno pred príchodom prvých turistov. Sčítanie sa robí na tradičných lokalitách, ktoré predstavujú vstupné turistické chodníky do jednotlivých dolín, vysokohorské chaty, vrcholy a pod.

Návštevnosť Tatier bola v tento deň viac ako 17 tisíc turistov. Najnavštevovanejším miestom je už tradične oblasť Skalnatého Plesa, kde bola zaznamenaná prítomnosť viac ako 3360 turistov. Správa TANAP-u, ako po minulé roky, aj v roku 2013 zabezpečovala sčítanie iba v liptovskej časti Západných Tatier, v oblasti od Kamenistej doliny až po Babky. Tohoročné sčítanie potvrdilo pravidelne sa opakujúci fakt, že práve liptovská časť TANAP-u je najmenej navštevovanou oblasťou národného parku. ŠL TANAP-u zaznamenali najviac turistov počas letného sčítania v roku 1981, kedy do Tatier za jeden deň prišlo viac ako 26 tisíc turistov. Sčítanie sa organizuje pravidelne už od roku 1972 a jeho výsledky slúžia predovšetkým pre určenie záťaže územia národného parku.

V letnom období je každoročné dozrievanie lesných plodov v našom najstaršom a najvýznamnejšom národnom parku spojené s ich hromadným a opakovaným zberom v miestach, kde to nie je povolené. Zákaz platí predovšetkým v 4. a 5. stupni ochrany, čiže v národných prírodných rezerváciách a v prírodných rezerváciách, ktorých prioritou je zachovanie pôvodnej biodiverzity a ochrany rastlinných a živočíšnych spoločenstiev, ktoré sa v nich nachádzajú. V 3. stupni ochrany môžu zber lesných plodov realizovať iba vlastníci pozemkov.

Na lesné plody je odkázané veľké množstvo živočíchov. Ich zber preto nesúvisí len s tým, že živočíchy prichádzajú o prirodzenú potravu, ale zberačmi sú často vyrušované, čo má za následok ich pravidelný a opakovaný výskyt v blízkosti obývaných častí podtatranského regiónu, kde sa napríklad nachádza alternatívna a zároveň aj neprirodzená potrava ľudského pôvodu (poľnohospodárske plodiny, odpadky a pod.).

V roku 2013 Správa TANAP-u spoločne s vlastníkmi pozemkov zrealizovala niekoľko akcií, ktoré boli zamerané predovšetkým na nelegálny zber lesných plodov. V mnohých situáciách sme museli spolupracovať s aj políciou SR, nakoľko sme vychádzali z praktických skúseností, kedy zaznamenávame množiace sa prípady porušovania zákona o ochrane prírody a krajiny i iných platných právnych noriem, pričom výnimkou nie sú ani verbálne útoky na našich strážcov. Pri organizovaní takýchto akcií vnímame spoluprácu s políciou SR veľmi pozitívne, no nie len z pohľadu represie, ale predovšetkým z pohľadu následnej prevencie a osvety. Informácia pre tých, ktorí opakovane a pravidelne porušujú zákaz zberu – akcie budeme organizovať až do začiatku jesene.

Správa TANAPu upozorňuje návštevníkov Tatranského národného parku na zvýšené požiarne riziko. Len za posledný týždeň hasili hasiči na území TANAPu dva menšie lesné požiare na ploche cca 0,40 ha. Požiare vznikli pod Cestou Slobody nad obcou Štôla a pod Tatranskou Poliankou na území s tretím stupňom ochrany prírody. Boli poškodené mladé lesné porasty vzniknuté po vetrovej kalamite z roku 2004 tvorené prirodzeným zmladením, ale aj umelou výsadbou ihličnatých a listnatých drevín vo veku do desať rokov. Ako najpravdepodobnejšia príčina požiarov bol ľudský faktor.

Obvodný lesný úrad v Prešove vydal dňa 26. 07. 2013 zákaz využívania lesov verejnosťou z dôvodu ochrany lesa proti vzniku požiarov. Zakazuje sa vstupovať na všetky lesné pozemky v katastrálnych územiach okresu Poprad a Kežmarok, okrem turistických chodníkov a pevných dolinových ciest. Zákaz platí od 26. 07. 2013 až do odvolania. Žiadame preto návštevníkov Tatranského národného parku o rešpektovanie zákazu ako aj zdržania sa akejkoľvek manipulácie s otvoreným ohňom na území TANAPu. 

Belorítka domová (Delichon urbica) je o niečo menšia ako lastovička, jej spoločenská hodnota je 165,97 eur. Ide o veľmi užitočného vtáka, ktorý sa živí hmyzom. Belorítky hniezdia na fasádach bytových domov, v rohoch okien a balkónov. Ich počet v súčasnosti drasticky klesá, čoho príčinou je aj zatepľovanie a výmena okien pri rekonštrukčných prácach na budovách.

Štátna ochrana prírody s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením BROZ v rámci projektu Ochrana dážďovníka tmavého a netopierov v budovách na Slovensku v spolupráci s EK a LIFE+ zabezpečuje obhliadku budov, na ktorých sa vykonávajú rekonštrukčné práce a zisťuje výskyt chránených druhov (belorítok, dážďovníkov, netopierov) v týchto budovách. V prípade potvrdenia výskytu chránených druhov živočíchov zabezpečujú so zhotoviteľom prác spôsob ďalšieho postupu tak, aby nedošlo k usmrcovaniu živočíchov a k zlikvidovaniu ich biotopov.

Na Stodolovej ulici v Liptovskom Mikuláši bol na bytovom dome, na ktorom sa práve realizujú zatepľovacie práce a výmena schodiskových okien, zistený výskyt hniezd belorítky domovej. Zástupcovia ochrany prírody a BROZ-u dohodli so zhotoviteľom prác ďalší postup na zatepľovaní tak, aby bola výmena okien realizovaná po vyhniezdení belorítok. Pred samotnou výmenou okien boli ešte hniezda prezreté inšpekčnou kamerou a zistilo sa, že v troch hniezdach došlo k druhému hniezdeniu. Z dôvodu, že práce pri výmene okien už nebolo možné oddialiť, pracovníci S TANAP-u a BROZ-u realizovali prenos malých belorítok z pôvodných hniezd do umelých hniezd, ktoré umiestnili v tesnej blízkosti tých pôvodných, ktoré boli následne odstránené. Staré belorítky intenzívne hľadali svoje potomstvo a asi po hodine od realizácie prenosu už rodičia svoje ratolesti kŕmili v nových umelých hniezdach. Hniezda boli zatiaľ osadené provizórne na lešení, po vyletení mláďat a po ukončení výmeny okien a zatepľovacích prác okolo nich, budú umelé búdky pre belorítky osadené na stenu vedľa okien.

Okrem vzácnych a chránených druhov rastlín rastú v Tatrách aj invázne druhy. Tieto vďaka svojej obrovskej konkurenčnej sile vytláčajú naše domáce, pôvodné druhy.

Jednou z nich je aj boľševník obrovský, ktorý je považovaný za najnebezpečnejšiu inváznu rastlinu na Slovensku. Je to bylina impozantného vzhľadu a v minulosti sa údajne pestovala aj ako okrasná rastlina v záhradách. Dosahuje výšku okolo 3 metrov a už z diaľky zaujme obrovskými, v priemere aj takmer meter širokými bielymi kvetmi. Jedna rastlina vyprodukuje niekoľko desiatok tisíc semien, ktoré sa ďalej šíria hlavne vodou, ale aj na srsti zviera, či topánkach turistov.Okrem negatívneho vplyvu na druhové zloženie lokality kde rastie je obzvlášť nebezpečný aj pre zdravie človeka. Šťava z bylí a listov dráždi pokožku a spôsobuje jej poleptanie a pľuzgiere.

Správa Tatranského národného parku preto každoročne tento druh mechanicky a aj chemicky likviduje. Pri mechanickom odstraňovaní sa odseknú kvety, ktoré sa následne spália, aby nedošlo k ich vysemeneniu v prírode. Pri chemickom odstraňovaní sa aplikuje herbicíd priamo na listovú plochu z rozprašovača a odumiera celá rastlina.

Pamätajte preto pri potulkách v oblasti Tatier, že ide o nebezpečnú rastlinu, ktorej sa rozhodne nedotýkajte a neolamujte ju, aby ste predišli vážnym zdravotným problémom.

Rodinka sokola myšiara, ktorá sa udomácnila na najvyššom poschodí kostola na námestí v Žiline, v pokračujúcich projektoch online prenosoch nám robila radosť. Správa TANAPu spoločne so sponzorom firmou PROFI – NET s.r.o. a občianskym združením Tilia sa spoločnými silami starali o prevádzku web kamery vysoko nad ruchom námestia. Odborníci aj široká verejnosť v časovom horizonte 8 týždňov sa delili o zážitky od vyliahnutia až po výchovu sokolích mláďat. Na návštevnosti našich stránok nám denne napočítavalo tisícky zobrazení z celého sveta. Mimoriadny záujem o tieto unikáty dokumentuje aj fakt, že sa pripájali návštevníci zo 74 krajín. Každý deň nám pribúdajú noví pozorovatelia, o čom svedčia štatistiky návštevnosti, ale aj veľké množstvo emailov, ktoré dostávame od divákov zo sveta.

Po živom prenose z výchovy mláďat sokolov pripravujeme atraktívny prenos z alpínskeho stupňa, z biotopu svišťa a kamzíka z výšky 1900 m. Citlivá technika musí obstáť v drsných klimatických pomeroch alpínskeho stupňa. Pre hlavného sponzora a prevádzkovateľa firmy PROFI – NET s.r.o. technicky to býva najnáročnejší prenos, pretože elektrickú energiu budú “vyrábať” solárne panely. Kamerový systém bude potrebné zabezpečíť elektronickými ochrannými systémami aby sa predišlo odcudzeniu techniky ako sa to stalo minulý rok.

Online prenos druhého hniezda bociana z pod Tatier, kde bociany zahniezdili o týždeň neskôr ako ostatné páry naďalej môžme sledovať. Tohoročný studený začiatok leta nám poznačilo našich bocianov. Zo 7 mláďat zostali 2. Bocianik ktorý mal problém s pravým krídlom, zdá sa už je v poriadku.

Online prenos tretej kamery zo sledovania holubov na hniezde sme ukončili, nakoľko vajíčka neboli znovu oplodnené.

Dostupnosť online prenosov sú na známych stránkach www.spravatanap.org (živá kamera) a www.kukaj.sk  Tu sa dozviete viac z našej práce prenosov. Kamera je prístupná aj na webe envirorezortu- www.enviro.gov.sk

Leto je v plnom prúde a lúky sa sfarbili kobercom pestrofarebných kvetov. Na mnohých miestach to vyzerá ako v najkrajšej rozkvitnutej záhrade. Aj druhy sú podobné. Napríklad bežne pestovaný kosatec, ktorý bol vyšľachtený do rôznych farieb a veľkostí má svojho príbuzného aj vo voľnej prírode – v podhorí Tatier je ním kosatec sibírsky (Iris sibirica).

Aj keď jeho kvety sú v porovnaní so šľachtenými exemplármi menšie, príbuznosť s kosatcami zbadá aj laik. Vysoké, modro sfarbené kvety upútajú už z diaľky. Na vlhkých lúkach rastie už iba na niekoľkých lokalitách. Vhodných miest pre jeho existenciu ubúda hlavne vplyvom odvodňovania podmáčaných častí lúk a ich melioráciami. Na niektorých lokalitách prežíva iba v niekoľkých trsoch a iba s pár kvitnúcimi jedincami. Najbohatšia populácia, z ktorej sú aj ilustračné fotografie sa nachádza mimo turistických trás na rozhraní lesných komplexov a poľnohospodársky využívanej krajiny.

Jeho početnosť vo voľnej prírode sa znížila natoľko, že bol vyhlásený za zákonom chránený druh národného významu a spoločenská hodnota jedného kvetu bola vyčíslená na 36,50 €.