Prečo nemôže lesné plody v národnom parku zbierať každý? Maliny, jahody, huby, čučoriedky a brusnice sú obľúbené lesné plody. Sú chutné, obsahujú veľa cukru a vitamínov, potom prečo nie..? Pre ľudí sú to lahôdky, ktoré spestrujú jedálny lístok, ale pre tunajšie živočíchy znamenajú nenahraditeľný zdroj potravy. Mnohé tatranské živočíchy aj vďaka lesným plodom dokážu prežiť nástrahy, ktoré im pripraví tunajšia zima.

Ktorým živočíchom zberom lesných plodov odnášame z lesa potravu? Od začiatku leta do neskorej jesene sú lesné plody neodmysliteľným zdrojom potravy väčšiny zvierat. Lesné plody konzumujú rôzne hlodavce, holniak, hlucháň, jariabok, medveď, kamzík, svišť a mnohé ďalšie. V dnešnej dobe je zber lesných plodov veľmi obľúbený, no najčastejšie sú prípady ich zberu za účelom predaja. Pri takomto zbere ignorancia a bezohľadnosť človeka nepozná hranice, pretože mnohé lokality sú vyzbierané do poslednej bobule a v lese zostáva po zberačoch len spúšť a často krát aj odpadky. Zvieratá sú potom nútené hľadať si náhradný zdroj potravy, čo ich vedie k tomu, že častejšie ich pozorujeme na poliach, na ktorých spôsobujú poľnohospodárom každoročne sa opakujúce škody. V Tatrách je tento problém najviac viditeľný pri medveďoch, pretože tieto z roka na rok nachádzajú v lese menej lesných plodov, čo vedie tieto zvieratá k tomu, aby si nedostatok prirodzenej potravy kompenzovali na poľnohospodárskych kultúrach, včelstvách a navštevovaním nezabezpečeného komunálneho odpadu. Nedostatok prirodzenej potravy je jedna z podmienok pre „vznik synantropných medveďov“.

Čo na to zákon? Na území TANAP-u podľa zákona o ochrane prírody a krajiny je zakázaný zber lesných plodov. Lesné plody môžu zbierať len vlastníci pozemkov do 3. stupňa ochrany. V 4. a 5. stupni ochrany (prírodné rezervácie a národné prírodné rezervácie) nesmú zbierať ani vlastníci územia. Ostatní návštevníci sa môžu pohybovať po území národného parku len po turisticky značených chodníkoch, alebo v areáloch vyčlenených na športové aktivity. Pri porušení zákona hrozí neprispôsobivým návštevníkom bloková pokuta do 66 €, alebo riešenie priestupku príslušným Obvodným úradom životného prostredia. Pokuta je vymáhateľná súdne aj exekučne. Aj v tomto roku profesionálni strážcovia Správy TANAP-u v spolupráci s dobrovoľnou strážou prírody a vlastníkmi jednotlivých tatranských dolín kontrolovali lokality, ktoré sú „touto činnosťou“ neprispôsobivými občanmi hojne navštevované. V mnohých prípadoch pri zásahoch proti nájazdom komerčných zberačov pomáhala aj polícia. Policajti za nelegálny vjazd na lesné cesty udelili blokové pokuty. Taktiež bolo niektorým zberačom odobrané náradie na zber lesných plodov. Kontroly nelegálneho zberu lesných plodov a nelegálnych vjazdov bude v tomto roku aj naďalej pokračovať.,

Zberači lesných plodov v Račkovej doline

 Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

V roku 2006 pracovníci susedného Tatrańskeho parku narodoweho (TPN) odchytili medvedicu, ktorej založili telemetrický obojok. Obojok poskytoval cenné údaje o jej pohybe až do roku 2007. Z informácií zoológov z TPN vieme, že medvedica sa v tomto čase pohybovala od Zakopaného v Poľsku, cez východnú časť TANAP-u, až po lokality nad obcami Osturňa a Franková na Slovensku. Poľskí výskumníci počas sledovania tejto medvedice zistili, že jej domovský okrsok predstavoval 508 km2. Táto medvedica však stále zimuje na poľskej strane, pričom v tomto roku bola v jarnom období pozorovaná v poľskej časti Tatier aj s dvomi medvieďatami. Medvedicu a jej mláďatá sa s pomocou fotopasce podarilo zdokumentovať dňa 23.8.2012 pracovníkom Správy TANAP-u na slovenskom území nad obcou Ždiar v pohorí Spišská Magura.

Poľská medvedica s obojkom a dvomi minuloročnými medvieďatami

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

V uplynulých dňoch strážcovia Správy TANAP-u zdokumentovali usmrtenie vtákov na stĺpoch elektrického vedenia. V prvom prípade bol na stĺpe 22 kW vedenia usmrtený krkavec čierny. Na stĺpe neboli nainštalované hrebeňové zábrany proti zosadaniu vtákov, bez ktorých tieto stĺpy predstavujú smrteľné nebezpečenstvo pre vtákov, hlavne dravcov a krkavcovité druhy. V obci Mlynčeky boli vo večerných hodinách na stĺpe elektrického vedenia usmrtené dva bociany biele, ktoré po výboji čiastočne obhoreli. Okrem úhynu dospelého a mladého bociana mal tento prípad za následok takmer hodinový výpadok elektrickej energie v tejto obci. V tomto roku tu dospelé bociany úspešne vyviedli štyri mláďatá, v susedných Stráňach pod Tatrami dokonca päť mláďat. Žiaľ, pre dvoch z nich sa pobyt pod Tatrami skončil tragicky.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________ 

Takmer mesiac bol mladý orol skalný v rehabilitačnej stanici v Zázrivej, kde sa zotavoval po tom, čo predčasne vyletel z hniezda. Mláďa bolo nájdené v Belianskych Tatrách vysilené, bez pohybu, s nízkou telesnou hmotnosťou. Hneď druhý deň po nájdení bolo mláďa prepravené do Rehabilitačnej stanice v Zázrivej. Mladý orol bol vypustený v pôvodnom teritóriu svojho hniezda. Bol o 1,5 kg ťažší a v dobrej kondícií. Jeho odlet bol pokojný, zo skaly pomaly preletel na smrek. Hlasite sa začal ozývať a v priebehu 10 minút k nemu priletela jeho matka orlica. Spoločne preleteli cez dolina na hrebeň a stratili sa za horizontom. Mladému orlovi bola na chvostové pero pripevnená mikrovysielačka. Už podvečer a na druhý deň ráno sa nám podarilo zamerať lokalitu, kde sa zdržiaval. Dúfame, že sa mu bez problémov podarí zaradiť sa do domovského prostredia.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Spolupráca Správy TANAPu s renomovanou firmou PROFI – NET s.r.o. zaoberajúcou sa špeciálne kamerovými prenosmi z prírody pokračujú v realizácii online prenosov vzácnych živočíchov z tatranskej prírody. Počkali sme pokiaľ zo svojho hniezda do voľnej prírody vyleteli sokoly, web kameru sme presťahovali do alpínskeho stupňa, kde „naživo“ môžeme spoločne pozerať filmové obrázky čo práve robia naše glaciálne relikty kamzík a svišť. Kamera je umiestnená vo výške 1900 m n.m. v extrémnych klimatických podmienkach. Dúfame že časté búrky vo vrcholiacom lete a rýchlo sa meniace klimatické podmienky nám čo najmenej budú robiť starosti s prenosovou technikou. Návštevník našej stránky www.spravatanap.sk („živá kamera“) a stránky www.kukaj.sk môže detailne sledovať denné správanie týchto vzácnych živočíchov. Priamy prenos máme možnosť sledovať tiež na stránke MŽP SR.

Kamerový systém slúži okrem nerušeného výskumu etológie (správania zvierat) aj ako ochrana svištej kolónie pred pytliactvom a vyrušovaním svištieho a kamzičieho biotopu. Filmový záznam nepretržite ukladáme na pevný disk. Ukončenie prenosu nám určí počasie, keď do alpínskeho stupňa nám napadá prvý sneh. Tešíme sa na stretnutia v „živých“ prenosoch Správa TANAPu a PROFI – NET s.r.o.

Pozn.: Online prenos z hniezda bociana ukončíme po odletení bocianov

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Dňa 14. a 16.8.2012 Správa TANAP-u zrealizovala odstraňovanie inváznych rastlín boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) a pohánkovec japonský (Fallopia japonica). Boľševník obrovský bol odstraňovaný v kat. úz. Starý Smokovec a Liptovská Sielnica. Celkovo bolo zlikvidovaných cez 50 ks plodiacich, tzn. dvojročných jedincov a min. 45 jednoročných, tzn. ešte sterilných jedincov, z ktorých by v budúcom roku vyrástli nové plodiace bolševníky. Bolševník obrovský sa zamladi svojím vzhľadom podobá na pôvodného zástupcu našej flóry bolševníka obyčajného (Heracleum spondilium), ktorý však nemá invázny charakter a jeho šťavy neobsahujú prírodný yperit, ktorý pri kontakte s pokožkou spôsobuje známe pľuzgierové reakcie. Pohánkovec japonský bol odstraňovaný v kat. úz. Palúdzka a Starý Smokovec na celkovej ploche približne 3200 m2. Vysoký vzrast týchto inváznych rastlín, t.j. 2 až 4 m a ich výskyt v ťažko dostupných terénoch (čierne skládky odpadu, husté zárasty vysokých ruderálnych bylín) komplikoval práce na ich likvidácii. Invázne rastliny sa nielen v našej krajine, ale aj v okolitých európskych štátoch nekontrolovateľne rozširujú, čím postupne vytláčajú pôvodnú floristickú skladbu. Prispieva k tomu hlavne nedisciplinovanosť ľudí, ktorí ich „potichu“ a bez predchádzajúcej účinnej likvidácie vyhadzujú zo svojich súkromných pozemkov na „neznáme“ (cudzie) pozemky. Preto je potrebné, aby sa každý jednotlivec staval k tejto hrozbe zodpovedne a aby rešpektoval ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j.: „Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.“

Kompletnú správu aj s fotodokumentáciou si možete pozrieť tu 

__________________________________________________________________________________________________________

V rámci svojej pracovnej cesty, ktorú začal v poľskom TPN, nás navštívil odborník na svište Vyacheslav Kolesnikov z mesta Kirov z blízkosti Uralu spoločne so svojou dcérou. Jeho výskum sa zaoberá domácimi poddruhmi svišťa. Informoval sa o reštitúciách svišťov zo Západných do Belianskych Tatier, ktoré sme vykonali v TANAPe v rokoch 2008 - 2010. Projekt nazval „grandióznou“ pomocou prírode v poslednom momente. Navštívil lokalitu odchytu v Žiarskom sedle, odkiaľ putovali prvé svište do Belianskych Tatier. Zaujímal sa o technické detaily, odchyt, bionómiu svišťov v Západných Tatrách. Udivila ho malá vertikálna amplitúda rozšírenia miestnych kolónií a podrobné digitálne spracovanie veľkého územia svišťov systémom GPS. V krátkom čase, ktorý mal na nás vyčlenený poznačil si ďalšie požadované informácie o predácii veľkých šeliem, populácii orla skalného - hlavného predátora svišťov. Nadviazaný kontakt a výmena odborných skúseností z oboch strán, dúfame, nedá na seba dlho čakať.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Tatranská Lomnica (14. augusta 2012) – Dážď, zima a sneh na vrcholkoch tatranských štítov vládli sobote, počas ktorej pracovníci Štátnych lesov TANAPu a Správy TANAPu spočítavali v Tatrách turistov. Splnená predpoveď počasia bola zrejme príčinou, prečo ich v tento deň v prírodnom prostredí Tatranského národného parku nebolo toľko ako inokedy. Ich počet sotva dosiahol osem tisíc. Tradične najviac, až 1 432 turistov sa vyviezlo pozemnou lanovkou na Hrebienok. Pešo po zelenej značke zo Starého Smokovca vyšlo takmer 600 turistov. K Rainerovej chate pokračovalo viac ako 900 turistov, k Zamkovského chate 554 turistov a od Bílikovej chaty popri vodopádoch Studeného potoka prešlo 725 turistov. Na vrchol Rysov vyšlo v deň spočítania 262 turistov. Od Morského oka 66, z Popradského plesa 196. Vrchol Kriváňa úspešne zdolalo iba 52 turistov. Tesno nebolo ani v kabínkach visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorou sa pod Lomnický štít vyviezlo len niečo viac ako 800 turistov. Medzi národnosťami prevládali Slováci, Poliaci a Česi, no na túrach v Tatrách boli aj Nemci, Angličania, Francúzi, Rusi, Holanďania, Litovčania, Rumuni a Izraelčania. Do Pieninského národného parku prišlo v chladnú sobotu 2 225 turistov. Prielomom Dunajca prešlo od piatej hodiny rannej do siedmej hodiny večernej viac ako 600 turistov. Približne 400 z nich pešo, ostatní na bicykli. Plťou po Dunajci sa z Červeného Kláštora zviezlo 1 618 turistov. Tak medzi turistami na turistickom chodníku ako aj na vode prevládali Poliaci, no nechýbali ani Slováci, Česi a Nemci. Spočítanie turistov v Tatranskom národnom parku sa organizuje od roku 1972. Počas štyroch desiatok rokov spočítavania návštevnosti vysokohorského prostredia zistili medzi tisíckami turistov takmer tridsať národností. V minulom roku v TANAPe napočítali počas jednej augustovej soboty 16 939 turistov. Najviac na Hrebienku (viac ako 3 100 turistov), Skalnatom plese (približne 2 800 turistov) a v ústí Malej a Veľkej Studenej doliny (spolu do 3 000 turistov). Národnostne medzi oslovenými turistami prevládali Slováci, Česi a Poliaci, nechýbali Maďari, Nemci, Angličania, Rusi, Taliani, Francúzi a Izraelčania. Hoci početnosť turistov vo vysokohorskom prostredí podmieňuje počasie, doteraz najviac, až 26 520 turistov v jeden deň, napočítali v tomto vzácnom prírodnom prostredí v roku 1981. 

__________________________________________________________________________________________________________