Tatranská Lomnica (6. augusta 2012) – Koľko turistov počas jedného dňa vystúpi do vysokohorského prostredia TANAPu a PIENAPu spočítajú desiatky pracovníkov Štátnych lesov TANAPu, Správy TANAPu a Tatranského národného parku v Poľsku (TPN) už v sobotu 11. augusta t.r. Od piatej hodiny rannej až do siedmej hodiny večernej budú na všetkých dôležitých uzloch značkovaných turistických chodníkoch zaznamenávať počty turistov, ich národnosť i aktuálne počasie. Organizovaním spočítania turistov aspoň jedenkrát v roku sa získavajú informácie najmä o zaťaženosti vysokohorského prírodného prostredia. Na základe získaných údajov potom usmerňujú dozor členov lesnej stráže či stráže prírody a sústreďujú finančné prostriedky na opravu a údržbu najfrekventovanejších úsekov turistických chodníkov. Spočítanie turistov v Tatranskom národnom parku sa organizuje od roku 1972. Počas štyroch desiatok rokov spočítavania návštevnosti vysokohorského prostredia zistili medzi tisíckami turistov takmer tridsať národností. V minulom roku v TANAPe a PIENAPe napočítali počas jednej augustovej soboty 16 939 turistov. Najviac na Hrebienku (viac ako 3 100 turistov), Skalnatom plese (približne 2 800 turistov) a v ústí Malej a Veľkej Studenej doliny (spolu do 3 000 turistov). Národnostne medzi oslovenými turistami prevládali Slováci, Česi a Poliaci, nechýbali Maďari, Nemci, Angličania, Rusi, Taliani, Francúzi a Izraelčania. Hoci početnosť turistov vo vysokohorskom prostredí podmieňuje počasie, doteraz najviac, až 26 520 turistov v jeden deň, napočítali v tomto vzácnom prírodnom prostredí v roku 1981.

__________________________________________________________________________________________________________ 

Rybár riečny je chránený druh európskeho významu, jeho spoločenská hodnota je podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov 1327,75 €. Je to sťahovavý vták, ktorý k nám prilieta koncom apríla a v auguste sa vracia na juh k tropickým pobrežiam. Na Slovensku hniezdi 200 – 250 párov týchto vtákov a jednou z významných hniezdnych lokalít je aj Liptovská Mara. Dňa 6.8.2012 obdržali pracovníci Správy TANAP-u informáciu od dobrovoľného strážcu ochrany prírody – ornitológa z Ružomberka, že na hniezdisku – malom umelom ostrove je cca. 50 uhynutých mláďat rybára riečneho. Hneď po ozname pracovníci Správy zistili, že informácia je pravdivá. Uhynuté mláďatá boli nachádzané po celom ostrove. V spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR v Liptovskom Mikuláši zobrali niekoľko uhynutých jedincov za účelom zistenia príčiny úhynu a zároveň podali oznámenie na Políciu na neznámeho páchateľa. Čo spôsobilo takýto veľký úhyn mláďat zatiaľ nevieme. Kým nemáme výsledky veterinárnych vyšetrení, môžeme sa len domnievať, že to mohol spôsobiť nechtiac aj človek vyrušovaním. Paradoxne, voda Liptovskej Mary, ktorá v minulých rokoch spôsobovala zaplavovanie hniezd rybárov, je v tomto období veľmi malá a k ostrovu sa dá dostať suchou nohou, čo využívajú ľudia, ktorí sa na ostrov chodia opaľovať a kúpať. Staré vtáky nemohli mladé kŕmiť. Aj toto mohla byť jedna z príčin ich úhynu, ale, aby sme mohli zodpovedne vzniknutý stav vyhodnotiť, musíme počkať na výsledky veterinárnych vyšetrení.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

U jedného z dvoch nájdených opustených sokolíkov, ktorí vypadli z hniezda po búrke a boli prevezení z rehabilitačnej stanice S TANAP z Liptovského Mikuláša a úspešne adoptovaní k náhradným rodičom do web kamerou monitorovacieho hniezda v Poprade, bolo potrebné odborné veterinárne vyšetrenie. U veterinárneho lekára MVDr. Tibora Vozára v Poprade bolo vykonané dôkladné ambulantné vyšetrenie. Röntgenové snímky ukázali prečo náš sokolík, pravou panvovou končatinou nevedel uchopiť ponúknutú potravu od rodičov. Pri vypadnutí z hniezda utrpel dvojnásobnú zlomeninu pravej panvovej končatiny. Veterinárny lekár zistil že krehké kostičky zrástli, ale nakrivo. Nedoporučuje krehké, čerstvo zrastené kostičky nanovo lámať a rekonštruovať. Bola by malá pravdepodobnosť úspechu. Nejednalo sa o vrodenú chybu. Takéto komplikované poranenie sa ťažko lieči aj u ľudí a nie to u vtákov. Sokol dokáže úspešne prežiť aj s jednou funkčnou nohou. Máme skúsenosti s orlom skalným, ktorému musela byť amputovaná jedna noha pre vážne poranenie. Ten dokázal loviť a dokonca odchovať mláďatá. Necháme to zatiaľ na prírodu, ktorá si vie pomôcť. Budeme s napätím sledovať, či náš sokolík vyletí. Môže sa stať že sokolík môže skončiť v rehabilitačnej stanici. Garantom projektu je S TANAP. Postavený je na pozorovaní prirodzeného vývoja sokolov s minimálnym zásahom človeka do ich vývoja. Poznatky získané pri tomto pozorovaní budú veľkým prínosom v rámci etológie tohto druhu. V prípade keby sme v tomto štádiu vývoja sokolíka odobrali a uložili v rehabilitačnej stanici, jeho momentálny stav by sa zhoršil. Najlepšie je, keď sokolík je pri náhradnej matke, ktorá ho prijala a jej okamžitým kŕmením s kvalitnou čerstvo ulovenou potravou. Hlavný sponzor a technický prevádzkovateľ projektu PROFI – NET s.r.o. dňa 30.7.2012 o 17 hodine spoločne s pánom Ing. Haratykom a pracovníkom S TANAPu presunuli web kameru spolu s infra nočným videním na nové kompozičné videnie kompletnej sokolej rodinky na balkóne. Úprimný záujem divákov nás veľmi teší, prvé e maily čo nám píšete sú všetky pozitívne. Čochvíľa sa budeme tešiť, že šesť mladých sokolíkov postupne bude opúšťať svoj domov, ktorý im vybrali rodičia.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________ 

Dňa 25.7.2012 sa Správa TANAP-u podieľala na odstraňovaní jednej z inváznych rastlín boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum). Jedná sa o dvojročnú až trvácu, 1-5 m vysokú rastlinu s nápadnými, až vyše 50 cm veľkými bielymi kvetmi. Vytvára veľký počet semien s tým, že zelené nezrelé plody sú schopné dozrieť aj po oddelení mimo rastliny a za vhodných podmienok môžu vyklíčiť aj po 5 rokoch. Najstarší údaj o výskyte tohto ázijského druhu na Slovensku v prírode datujeme od roku 1963, no predpokladá sa aj jeho skorší výskyt, nakoľko bol tento druh v minulosti bežne pestovaný v parkoch a záhradách z okrasných dôvodov. Svojím inváznym správaním vážne ohrozuje naše pôvodné druhy rastlín a ich spoločenstvá, pretože ich vytláča zo svojich stanovíšť. Postupným rýchlym rozširovaním a osídľovaním stále väčších plôch zapríčiňuje rozsiahle zmeny v druhovom zložení celých ekosystémov a znižuje ich biodiverzitu (rozmanitosť). Zo zdravotného hľadiska sa považuje za najnebezpečnejšiu rastlinu našej flóry, nakoľko pri kontakte s jeho šťavami spôsobuje kožné popáleniny až pľuzgiere, ktorých účinok sa znásobuje ak je koža vystavená slnečnému žiareniu. Je prevažne rozširovaný prostredníctvom vodných tokov a vďaka ľudom, ktorí ho odstraňujú zo svojich záhrad na iné pozemky. Najúčinnejšia forma likvidácie je dôsledný zber a následné spálenie nedozretých semien spolu s herbicídnym postrekom rastliny.

Foto: Mário Humený

__________________________________________________________________________________________________________

Orol skalný predstavuje jedeného z najväčších dravcov Slovenska. Profesionálni strážcovia Správy spoločne s ornitológmi zaoberajúcimi problematikou dravcov Slovenska už niekoľko rokov systematicky sledujú a monitorujú každý tunajší pár, ako všetky ich známe tatranské hniezdiská. V roku 2010 došlo v severnej časti Tatier k úhynu starej samice, pričom jej miesto obsadila mladá samica, ktorá však ani v roku 2010, ale ani v nasledujúcom roku 2011 nezahniezdila. Až v tomto roku (2012) konečne „nová orlica“ úspešne zahniezdia, pričom sa v jej hniezde „objavilo“ mláďa. Po tomto zistení bolo hniezdo pravidelne sledované, a hneď ako to okolnosti dovolili, bol orlíčaťu založený identifikačný krúžok. Pracovník, ktorý zrealizoval jeho „krúžkovanie“ odobral z hniezda vzorky potravy, zvážil ho a vykonal priebežnú kontrolu jeho zdravotného stavu. Mladé orlíča tak zostávalo aj naďalej pod drobnohľadom ochranárov – ornitológov, pričom počas pravidelnej kontroly dňa 17. júla 2012 došlo k zisteniu, že hniezdo je prázdne. V lokalite hniezdiska neboli zaznamenané žiadne prelety rodičovského páru, preto tu bol reálny predpoklad, že mláďa vyletelo z hniezda o čosi skôr. V nedeľu, dňa 22. júla 2012 podvečer, našiel p. Anton Sedlák orlíča na lúke v blízkosti hniezda. Mláďa stálo bez pohybu v tráve, bolo mokré, vysilené, otrasené, ale živé. Pán Sedlák odniesol mláďa z lokality nálezu a ihneď kontaktoval pracovníkov Správy. Neskôr sa zistilo, že jeho hmotnosť nepresiahla 2,4 kg. Predpokladáme, že mláďa vypadlo z hniezda počas búrky sprevádzanej silným vetrom, ktorá sa v tom čase prehnala tatranskou oblasťou. Ihneď ako to bolo možné, pracovníci Správy transportovali orlíča do Rehabilitačnej stanice v Zázrivej, kde nakoniec skončilo v správnych rukách p. Maceka. Sme presvedčení, že vďaka jeho šikovnosti a obetavej práci bude v blízkej dobe orlíča navrátené späť do tatranskej prírody. V prípade jeho znovunavrátenia dostane mladý jedinec pravdepodobne vysielačku, ktorá sa aplikuje na chvostové pero. Vďaka tejto vysielačke sa tak môže realizovať kontrola pozícií tohto jedinca, čo zvyšuje jeho šance pre úspešný návrat do voľnej prírody.

Foto: A. Sedlák a M. Macek

__________________________________________________________________________________________________________

V rehabilitačnej stanici na správe TANAPu v Liptovskom Mikuláši dva sokoly vyčkávali týždeň, pokiaľ nám štyri mladé monitorované sokoly web kamerou na sídlisku v Porade zosilneli natoľko, aby bez stresov prijali dva o niečo staršie. Nájdené boli opustené po búrke pod zničeným hniezdom. Predtým ako sme ich priložili do nového priestrannejšieho hniezda boli dostatočne nakŕmené ľudskou rukou. Rozrastená sokolia rodinka už za 15 minút fungovala, sokolia matka priniesla prvého hlodavca na privítanie. Výmena hniezda bola vykonaná rýchlo, popri tomto úkone pracovníci PROFI – NET s.r.o. nainštalovali aj infra podsvietenie. Diváci odteraz môžu sledovať sokoliu rodinku aj za šera a v nočných hodinách. Správa TANAPu v úzkej technickej spolupráci s PROFI – NETtom ešte asi mesiac bude prevádzkovať web kamery bocianov a sokolov. Po zdarnom vyletení potomstva z týchto dvoch web kamerami sledovaných hniezd kamery presunieme a nainštalujeme v alpínskom stupni pri svišťoch a kamzíkoch. Napájané budú solárnou energiou. Dúfame že koncom leta bude veľa slnečných dní a menej búrok aby výpadky kamier boli čo najmenšie. Teší nás že naše online prenosy dvoch chránených druhov boli zobrazené na diváckych monitoroch už vyše 2,2 milióna krát či už na stránke Správy TANAPu, alebo na iných partnerských web stránkach. Ceníme si stálych divákov, ďakujeme všetkým za množstvá e mailov, tešíme sa na stretnutie vysoko v horách.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Hniezdiaci pár orlov krikľavých v našich podmienkach vychová takmer vždy iba jedno mláďa. Samica síce znáša väčšinou dve vajcia, z ktorých sa aj vyliahnu mláďatá, ale vplyvom kainizmu jedno z nich niekoľko dní po vyliahnutí uhynie. Tento rok sa bratovražedný boj medzi mláďatami vo všetkých prípadoch nekonal a vo viacerých hniezdach boli zistené dve odrastené mláďatá. Vysvetliť sa to dá dostatkom drobných hlodavcov, hlavne hraboša poľného, ktorého početnosť v tomto roku vo viacerých oblastiach kulminovala a tvorila hlavnú zložku koristi orlov krikľavých. Vplyv na prežitie obidvoch orlíčat mohlo mať aj tohoročné daždivé počasie v období liahnutia sa mláďat. Samica vtedy svoje mladé po celý čas zohrieva a vlastným telom ich chráni pred chladom, dažďom a vetrom. Mláďatá, ktoré pod telom samice nemajú priestor na šarvátky, medzi sebou nesúperia a o niekoľko dní nie je veľkostný rozdiel medzi súrodencami až taký výrazný. To zvyšuje šancu na prežitie mladšieho orlíčaťa, ktoré sa už neskôr dokáže brániť pred útokmi staršieho mláďaťa a pravidelne dostáva od rodičov prídel potravy. Mláďatá orlov krikľavých opúšťajú hniezda začiatkom augusta. Sú prísne sťahovavé a zimu prečkávajú na tradičných zimoviskách v juhoafrických savanách.

Foto: J. Hoľma

__________________________________________________________________________________________________________

Atraktivita Tatier sa prejavuje dlhodobo vysokou návštevnosťou turistami. Tí si vyberajú podľa síl, počasia, záujmu a výnimočnosti ciele, ktoré spĺňajú ich predstavy. Rôzne zaťaženie tatranských dolín turistami sa monitoruje už veľa rokov a prebieha v prvej dekáde augusta. Aj keď na ich početnosť v Tatrách, v konkrétnom roku vplýva vo vysokej miere počasie, za posledných osem rokov sa získali dosť vyrovnané údaje. Vychádzajúc z priemerných údajov získaných na jednotlivých sčítacích úsekoch boli identifikované turistami najzaťaženejšie uzly a trasy, čo sa na týchto miestach sekundárne prejavuje v najväčšom znečistení prostredia. Od začiatku júna sa na jednej vysoko navštevovanej trase v Západných Tatrách - v Žiarskej doline objavili pred vstupom do doliny dve prenosné toalety , ktoré majú odbremeniť životné prostredie doliny od znečistenia ľudskými exkrementami. Správa TANAPu so spoločnosťou TOI-TOI našla riešenie pre prvú lokalitu, ktorá presahuje v návštevnosti kritické hodnoty - 440 turistov za deň v sezóne. Ďalšie lokality, ktoré sú na tom v návštevnosti podobne alebo majú ešte vyššiu návštevnosť, budú osadené toaletami v priebehu tohtoročnej letnej turistickej sezóny. Vopred ďakujeme všetkým návštevníkom Tatier, ktorí využijú tieto zariadenia pred vstupom do najcennejšieho prírodného prostredia a tým napomôžu k jeho ochrane.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________