V období zimnej uzávery turistických chodníkov je územie Tatranského národného parku vyhradené najmä pre pokojné prežívanie voľne žijúcej fauny, ktorú čakajú ťažké skúšky dlhej a krutej tatranskej zimy. Zatiaľ čo svište už dávno spia vo svojich norách pod hrubou prikrývkou snehu a čakajú na jarné oteplenie, tak symbol Tatier, kamzík vrchovský tatranský, celú zimu odoláva nástrahám počasia v drsnom horskom teréne. Po skončení kamzičej ruje nastáva obdobie, kedy začína boj o prežitie, ktorý vyhrajú len tie najsilnejšie jedince.
Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžeme kamzíkom túto situáciu uľahčiť alebo ju aspoň nekomplikovať. Každoročne je koniec roka spojený s oslavami príchodu toho nasledujúceho. Ohňostroje, hlučná zábavná pyrotechnika, hlasná hudba, verejné obecné či mestské ohňostroje, ale aj tie súkromné a používanie zábavnej pyrotechniky premenia na jednu noc našu krajinu na “vojnovú zónu“ plnú výbuchov a svetelných efektov.
Pre človeka je to síce skvelý zážitok a s nadšením sleduje vybuchujúce ohňostroje, avšak pre divo žijúce zvieratá s vyvinutým veľmi citlivým sluchovým aparátom je tento deň a noc stresovým zážitkom. Takmer každý majiteľ svojho štvornohého priateľa pozná útrapy tejto noci. Niektorí dokonca pristupujú k situácii, kedy svoje vystresované psy v čase silvestrovských osláv uspávajú, prípadne im podávajú upokojujúce prostriedky. Pes a ďalšie zvieratá počujú zvuky v podstatne inom frekvenčnom rozsahu a vidia v ďaleko širšom zrakovom poli než človek. Zatiaľ čo človek nepočuje svišťanie letiacej pyrotechniky, živočích ho môže počuť podstatne silnejšie. Týmito dokonalými zmyslami boli obdarované všetky zvieratá, aby prežili v divokej prírode.
Takéto hlučné oslavy do prírodného prostredia našich národných parkov, vrátane TANAP-u, nepatria a preto sú zakázané zákonom o ochrane prírody a krajiny. Dlhé doliny a skalné steny poskytujú vhodné podmienky pre šírenie a zosilnenie hlasných zvukových efektov, ktoré spôsobujú plašenie kamzíkov v čase ich nočného odpočinku. V snahe uniknúť za každú cenu pred nebezpečenstvom sa jeden alebo všetky jedince dávajú na útek, často aj cez veľmi nepriaznivý terén, čo môže spôsobovať zranenia prípadne až strhnutie lavíny a smrť vyplašených kamzíkov. Do stresových situácií sa počas silvestrovskej noci dostávajú všetci zvierací obyvatelia našej prírody, ktorí zápasia s vrtochmi zimy a nemajú zvyšnú energiu na rozdávanie. Preto Správa TANAP-u každoročne vydáva výzvu smerom k tatranským rekreačným zariadeniam a ich klientom, prostredníctvom ktorej sa v rôznych jazykových mutáciách dostáva k návštevníkom informácia o zákaze používania zábavnej pyrotechniky na území TANAP-u. Je nanajvýš dôležité zachovať na území národného parku ticho a pokoj. Oslavujme v našich horách príchod Nového roka s pokorou a s ohľaduplnosťou voči prírode, ktorú v čase turistickej sezóny tak radi navštevujeme a obdivujeme. Sme jej to dlžní.
Potvrdil to vo svojom rozhodnutí okresný úrad v Liptovskom Mikuláši, na základe rozsudku Krajského súdu v Žiline. Správa TANAP-u sa mala dopustiť porušenia §28 ods. 3 zákona o lesoch, v súvislosti so zabezpečením opatrení na zabránenie šírenia podkôrneho hmyzu v ochrannom pásme Národnej prírodnej rezervácie Mních. Od začiatku bolo v záujme Správy TANAP-u situáciu vyriešiť dohodou a bezkonfliktne s obhospodarovateľom pozemkov. Správa TANAP-u hájila len záujmy ochrany prírody, nedošlo k porušeniu zákona, čo potvrdilo aj rozhodnutie.
Denník N publikoval na svojom portáli krátku správu (https://dennikn.sk/minuta/2177915/), v ktorej informoval o rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vo veci sporu o výstavbu cesty v Bobroveckej doline. "Najvyšší súd definitívne zamietol možnosť stavby lesnej cesty v Bobroveckej doline. Rozhodnutie je konečné a nedá sa voči nemu odvolať. Ide o jedinú slovenskú dolinu bez lesnej cesty, ktorá bude patriť do budúcej bezzásahovej A zóny Tatranského národného parku."
Z pohľadu zachovania záujmov ochrany prírody ide o kľúčové rozhodnutie, ktoré výrazným spôsobom prispeje k ochrane a podpore biodiverzity celého dolinového komplexu.
Portál pravda.sk pripravil reportáž S hlucháňom zomiera pravda, ktorý v úvode začína zamyslením: "Prežije hlucháň? V prostej otázke sa skrýva budúcnosť krajiny. Ak totiž hlucháň vymrie, Slovensko nestratí pred svetom len tvár. Stratí kúzlo horských lesov. Kľúčový je však spôsob, akým chce krajina hlucháňa zachrániť. Rozhodne totiž o osude obrovských zásob vody. Zničíme ich alebo zachováme?"
Reportáž postupne približuje odpovede na viaceré aktuálne otázky v oblasti problematiky ochrany hlucháňa hôrneho. Záujemcovia ich nájdu na tomto internetovom odkaze: https://zurnal.pravda.sk/reportaz/clanok/567771-s-hluchanom-zomiera-pravda/
V rámci každoročného sčítania bolo na slovenskej strane Tatier zaevidovaných 653 kamzíkov a na poľskej časti pohoria ďalších 330 jedincov. Celkový počet tak zastal na čísle 983 kamzíkov, z ktorých bolo identifikovaných 69 tohtoročných mláďat. Pohlavná štruktúra vyšla takmer vyrovnaná, avšak 574 jedincov bolo pre veľké vzdialenosti neidentifikovaných. Kamzíky v rámci tohtoročného jesenného sčítania teda rekordy nelámali. Dôvody tak nízkeho počtu budú súvisieť pravdepodobne s faktom, že unikli pozornosti sčítajúcich. Pevne dúfame, že v nasledujúcich sezónach sa priblížime k presnejším dátam o početnosti tohto ikonického druhu Tatier. Počas sčítania nie je núdza aj o zaujímavé pozorovania iných chránených živočíchov. Stretnutie s kohútom tetrova hoľniaka počas nepravého toku, bolo asi tým najintenzívnejším zážitkom. Tento hrdý bojovník si tesne pri turistickom chodníku bránil svoje teritórium a neokúňal sa zaútočiť aj na topánku zamestnanca Správy TANAPu. Zaujímavé bolo sledovať kŕdeľ krkavcov na vrchole jedného z tatranských vrcholov, ktoré predvádzali priam akrobatické kúsky so zľadovateným snehom. Vtáky naberali do zobákov kúsky ľadu a po spustení ich lietaním na chrbte chytali opäť do zobáka. Takéto pôsobivé lety je možné pozorovať hlavne počas svadobných letov v jarnom období. Tento inteligentný vták však stráca plachosť aj tam kde by sme to nečakali. Áno hovoríme o tatranských končiaroch, kde už nie je raritou vidieť krkavce brať z rúk turistov kúsky potravy. Podobné prípady sú už zaznamenané žiaľ aj u spevavcov čakajúcich pri turistických chodníkoch. Takto pozmenené správanie divo žijúcich zvierat je následkom ponechávanie zbytkov potravín vo vysokohorskom prostredí niekedy aj zámerne. Správa TANAPu preto apeluje na návštevníkov parku aby neovplyvňovali chovanie divých zvierat v ňom žijúcich a radšej obdivovali ich prirodzené správanie a plachosť.