Medvedie upratovanie

Už koncom februára sa v tatranských dolinách objavujú prvé medvedie stopy. Po období strádania, keď medvede počas zimného spánku čerpali energiu len z tukových zásob, pomaly prichádza jar a medvede sa môžu opäť nasýtiť. Ponuka prirodzenej rastlinnej potravy je ešte stále pomerne chudobná a tak sa medvede v tomto období už tradične naplno venujú vyhľadávaniu uhynutých zvierat. Jelenia, diviačia a srnčia zver, ktorá počas zimy uhynula z dôvodu vysilenia, staroby, chorôb a zranení, alebo ju ulovili vlky a rysy, je pre medvede atraktívnym spestrením potravy.

Pomocou citlivého čuchu dokážu medvede až neuveriteľne rýchlo a presne lokalizovať miesta, kde sú pod vrstvou snehu ukryté zvyšky zvierat, ktoré neprežili zimu. Po medvedej návšteve na takomto mieste väčšinou zostane už len srsť a menšie úlomky kostí. „Upratovaním kadáverov “ tak medvede spoločne s inými zdochlinožravcami plnia v prírode dôležitú sanitárnu funkciu a zabraňujú možnému šíreniu chorôb z uhynutých zvierat.      

    

Medzinárodné zimné sčítanie vodného vtáctva r. 2020

18. až 19. januára 2020 sa uskutočnilo v poradí už 53. medzinárodné zimné sčítanie vodného vtáctva na Slovensku. Na tokoch, ktoré každoročne sčítavajú pracovníci Správy TANAPu, bolo počasie slnečné a zároveň mrazivé a teda ideálne z hľadiska potrebnej viditeľnosti. Monitorovali sa úseky  na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. Celkovo sa prešlo približne 150 km. 

Najpočetnejšie vtáky, ktoré sme mali možnosť vidieť, boli  kačica divá, vodnár potočný, potápač veľký, labuť hrbozobá, volavka popolavá, kormorán veľký, kačica chrapka, potápka malá, čajka bielohlavá a rybárik riečny. 

Súčasťou mapovania vtáctva je aj sledovanie stavu vodných tokov z hľadiska ich znečistenia s monitoringom sprievodných druhov viazaných na vodné prostredie. Okrem pobytových znakov vydry riečnej boli na brehových porastoch Vodnej nádrže Liptovská Mara, zaznamenané ohryzy od bobra vodného. 

 

V niektorých príkladoch výsledky sčítaní poukazujú aj na dôsledky nešťastných riešení povodňových zabezpečovacích prác na našich tokoch. Úpravy a presuny štrku robené nepremyslene a bez ohľadu na potreby ochrany prírody spôsobujú viditeľný pokles vtáčích druhov na lokalitách, čo súvisí s úbytkom rýb a drobných živočíchov, ako potočníky, podenky a ďalšie drobné živočíchy, ktoré žijú na dne riek.

 

Bobry rozširujú svoj areál výskytu na Liptove

Prvé bobry do oblasti Tatier prenikli z Poľska po rieke Poprad v 90 –tych rokoch minulého storočia a v súčasnosti je tu už stabilná populácia. Priekopníkom na Liptove bol bobor zistený v povodí rieky Čierny Váh v r. 2012. Momentálne evidujeme v okrese Liptovský Mikuláš v kompetenčnom území Správy TANAP-u,  minimálne šesť aktívnych lokalít. Môžeme konštatovať, že šírenie tohto najväčšieho európskeho hlodavca pokračuje ďalej na západ a čoskoro bude neoddeliteľnou súčasťou divej prírody Liptovskej kotliny. Pravdepodobne povodím Bieleho Váhu, postupne preputoval bobor až k vodnému dielu Liptovská Mara. Po viac ako sto rokoch sa tak úspešne vrátil do blízkosti svojich pôvodných historických lokalít. Túto skutočnosť potvrdzujú aj názvy neďalekých obcí Bobrovec, Bobrovček a Bobrovník .

Bobor vodný potrebuje pre svoj život pomalšie tečúce toky s bohatým zastúpením mäkkých drevín, nakoľko sa živí kôrou týchto stromov. Ohryzené vŕby dokážu veľmi dobre zmladzovať a bobry tak majú zabezpečený stály dostatok potravy. Inžiniersky um a pracovitosť tohto hlodavca je obdivuhodná, a mohla by byť častokrát aj inšpiráciou pre ľudí. Z kmeňov, konárov, skál, blata ale žiaľ aj odpadkov nachádzajúcich sa v tokoch, vytvára hrádze, hate, zdrže  a tzv. bobrie hrady. Budovateľskou činnosťou tak zamedzuje rýchlemu odtoku vody z krajiny a vytvára hlbočiny, vhodné pre ryby, obojživelníky, vodné vtáky, raky aj hmyz. V súčasnosti vplyvom klimatických zmien a najmä reguláciou vodných tokov, viditeľne ubúda v krajine povrchová voda a práve bobor je v tomto smere nositeľom mnohých pozitívnych zmien v krajine poškodenej ľudskou činnosťou. 

PF 2020

Nový rok v tichu hôr

V období zimnej uzávery turistických chodníkov je územie Tatranského národného parku vyhradené najmä pre pokojné prežívanie voľne žijúcej fauny, ktorú čakajú ťažké skúšky dlhej a krutej tatranskej zimy. Zatiaľ čo svište už dávno spia vo svojich norách pod hrubou prikrývkou snehu a čakajú na jarné oteplenie, tak symbol Tatier, kamzík vrchovský tatranský, celú zimu odoláva nástrahám počasia v drsnom horskom teréne. Po skončení kamzičej ruje nastáva obdobie, kedy začína boj o prežitie, ktorý vyhrajú len tie najsilnejšie jedince.

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžeme kamzíkom túto situáciu uľahčiť alebo ju aspoň nekomplikovať. Každoročne je koniec roka spojený s oslavami príchodu toho nasledujúceho. Ohňostroje, hlučná zábavná pyrotechnika, hlasná hudba, verejné obecné či mestské ohňostroje, ale aj tie súkromné a používanie zábavnej pyrotechniky premenia na jednu noc našu krajinu na “vojnovú zónu“ plnú výbuchov a svetelných efektov.

Pre človeka je to síce skvelý zážitok a s nadšením sleduje vybuchujúce ohňostroje, avšak pre divo žijúce zvieratá s  vyvinutým veľmi citlivým sluchovým aparátom je tento deň a noc stresovým zážitkom. Takmer každý majiteľ svojho štvornohého priateľa pozná útrapy tejto noci. Niektorí dokonca pristupujú k situácii, kedy svoje vystresované psy v čase silvestrovských osláv uspávajú, prípadne im podávajú upokojujúce prostriedky.  Pes a ďalšie zvieratá počujú zvuky v podstatne inom frekvenčnom rozsahu a vidia v ďaleko širšom zrakovom poli než človek. Zatiaľ čo človek nepočuje svišťanie letiacej pyrotechniky, živočích ho môže počuť podstatne silnejšie. Týmito dokonalými zmyslami boli obdarované všetky zvieratá, aby prežili v divokej prírode.

Takéto hlučné oslavy do prírodného prostredia našich národných parkov, vrátane TANAP-u, nepatria a preto sú zakázané zákonom o ochrane prírody a krajiny. Dlhé doliny a skalné steny poskytujú vhodné podmienky pre šírenie a zosilnenie hlasných zvukových efektov, ktoré spôsobujú plašenie kamzíkov v čase ich nočného odpočinku. V snahe uniknúť za každú cenu pred nebezpečenstvom sa jeden alebo všetky jedince dávajú na útek, často aj cez veľmi nepriaznivý terén, čo môže spôsobovať zranenia prípadne až strhnutie lavíny a smrť vyplašených kamzíkov. Do stresových situácií sa počas silvestrovskej noci dostávajú všetci zvierací obyvatelia našej prírody, ktorí zápasia s vrtochmi zimy a nemajú zvyšnú energiu na rozdávanie. Preto Správa TANAP-u každoročne vydáva výzvu smerom k tatranským rekreačným zariadeniam a ich klientom, prostredníctvom ktorej sa v rôznych jazykových mutáciách dostáva k návštevníkom informácia o zákaze používania zábavnej pyrotechniky na území TANAP-u. Je nanajvýš dôležité zachovať na území národného parku ticho a pokoj. Oslavujme v našich horách príchod Nového roka s pokorou a s ohľaduplnosťou voči prírode, ktorú v čase turistickej sezóny tak radi navštevujeme a obdivujeme. Sme jej to dlžní.

Správa TANAP-u má od januára nové vlastné logo

V súčasnosti používané logo Správy TANAPu v žltozelenom prevedení kamzíka, po dvadsiatich dvoch rokoch služby, končí. Pôvodne používaný emblém bol na základe zmluvy o spolupráci zapožičaný od Štátnych lesov TANAPu, ktoré ho mali chránené ochrannou známkou na Úrade priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky.

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, Správa Tatranského národného parku, oslovila autora bakalárskej práce dizajn manuálu TANAPu, mladého grafického dizajnéra Milana Plevu s požiadavkou o spracovanie návrhu nového loga. Tému jednotnej vizuálnej identity nášho najstaršieho národného parku spracoval vo svojej bakalárskej práci už v roku 2017.

Po oslovení bol neustále v kontakte s odbornými pracovníkmi parku a návrh loga bol v priebehu tohto roka vzájomne dolaďovaný tak, aby pri príležitosti 70-teho výročia vzniku TANAPu mohol byť uvedený do života. Témou loga je opäť symbol Tatier, kamzík vrchovský tatranský, ako najikonickejší živočích Tatranského národného parku.

Smutné jubileum v TANAPe

K dnešnému dňu bolo v kompetenčnom území Správy TANAPu usmrtených 10 jedincov vlka dravého. Pre jedno územie príliš veľká strata, nielen po stránke genetickej variability, ale aj ako nenahraditeľného sanitára lesa a tlmitela vysokej, srnčej, diviačej zveri. Z vlčej rodiny v Chočských vrchoch ostali už len dve tohoročné mláďatá, ich šanca na prežitie bez rodičov je veľmi malá.
Bezhlavé a argumentami nepodložené vyhladzovanie vlkov v 21. storočí bez snahy pochopiť ich nenahraditeľný význam v prírode, poznania základnej etológie a hierarchie v svorke je nezvrátiteľný omyl, ktorý sa v konečnom dôsledku vypomstí najmä človeku.

Fotografie uverejnené vo fotogalérii nie sú určené pre deti a slabšie povahy.

Hlucháň vs zjazdovka

Aj takéto unikátne zábery hlucháňa hôrneho sa podarili zachytiť pracovníkovi Správy TANAPu na miestach, kde sú stále tlaky na vybudovanie zjazdoviek a kde Správa TANAPu povedala rozvoju jasné "nie!". 
Lokalita je jednou z miest, ktorú postihla vetrová kalamita v r. 2004 a bola ponechaná na samovývoj.

Language

icon-facebook2
 pomoc

Partners

logo profinet

Slovenske -elektra rne Logo CMYK

airtransport

wild

Eagle Anička BONUS

Story of one eagle

(english version)

Marmoth Story

ikonka kopie

Live Cams

Kriváň peak

krivan

Visitors

TodayToday2019
All DaysAll Days3684501

Advertising

 

kukaj logo6

ropk