Máj a jún, to sú mesiace, počas ktorých sa zo zoológov Správy TANAP-u stávajú záchranári ošetrovatelia, kŕmiči, dojky a náhradní rodičia čerstvého potomstva tatranských živočíchov.

Vtedy totiž najviac mláďat, najmä operencov, prichádza na svet. Telefóny zvonia každý deň. Na druhom konci pohotovostnej linky sa ozývajú nálezcovia, ktorým záleží na osude množstva osamelých mláďat, ale aj hendikepovaných zvierat. „Zvyčajne ide o nálezy vtáčích mláďat mimo hniezd. Títo malí najdúsi bývajú len málokedy poranení, preto naše prvotné pokyny sú:  vrátiť na miesto nálezu, prípadne vyložiť na vyvýšené miesto či strom, kde si ho rodičia vyhľadajú a dokrmujú,“ konkretizuje Erika Feriancová, zoologička Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Ľudia často v dobrej viere prichýlia vtáčie mláďatá, ale nedokážu im poskytnúť správnu starostlivosť najmä vo forme plnohodnotnej výživy. Neuvedomujúc si, že nesamostatné vtáča potrebuje dokrmovať každú polhodinu, prichádzajú na Správu TANAP-u s podvyživenými operencami.

Náročnejšie sú výjazdy k poraneným jedincom – a to počas celého roka. Tieto už spravidla potrebujú veterinárnu pomoc a veľa trpezlivosti pri následnej starostlivosti aj mimo bežnej pracovnej doby. Približne deväťdesiat percent všetkých pacientov, o ktorých sa zoológovia v rehabilitačnej stanici v Liptovskom Mikuláš starajú, predstavujú vtáky.

Žiaľ, nie všetky prípady sú čisto náhodné nálezy. Stáva sa, že ľudia prinášajú mláďatá alebo už dospelé jedince krkavcovitých vtákov a dravcov, ktoré boli evidentne vychované v zajatí a sú silne naviazané na človeka. V praxi to znamená, že po návrate do voľnej prírody majú veľmi malé šance na prežitie. „Posledný takýto prípad bol havran s odstrihnutými krídlovými perami, aby nemohol zo zajatia uletieť,“ spomína Feriancová na zvieracieho pacienta, ktorý v rehabilitačnej stanici nemusel vôbec skončiť, nebyť bezohľadného správania človeka.

Pri náleze zraneného alebo otraseného zvieraťa žijúceho vo voľnej prírode volajte na telefónne číslo pohotovostnej linky  +421 911 485 280. Pracovníci Správy TANAP-u vám poradia, ako ďalej postupovať a ak to bude potrebné, prídu na miesto, aby živočícha vzali do rehabilitačnej stanice, kde sa o neho postarajú a po zotavení mu dajú druhú šancu na život vo voľnej prírode.

Historická obec v Štiavnických vrchoch je od 5. do 7. júna mekkou múzejníkov, ktorí prišli na 18. ročník Festivalu múzeí na Slovensku predstaviť verejnosti spolu 33 inštitúcií naprieč celou krajinou. Zastúpenie malo aj Múzeum Tatranského národného parku Správy TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici.

Výskumníci návštevníkom predstavili expozície múzea a botanickej záhrady, porozprávali o prírode Tatier, náučných chodníkoch, činnosti Správy TANAP-u a zaujali i videoprezentácie a zbierkové predmety múzea – k stánku prilákal deti i dospelých kamzík, rys a dve sovy. V diskusii sa návštevníci pýtali hlavne na možnosti náučných chodníkov (Pramenisko, Hrebienok, Zverovka), viacerí sa pri najbližšej návšteve Tatier plánujú poprechádzať v botanickej záhrade, o ktorej doposiaľ nevedeli.

Podujatie slúži nielen širokej verejnosti, ale aj samotným múzejníkom, ktorí môžu prehĺbiť vzájomnú spoluprácu, vymeniť si skúsenosti a diskutovať o aktuálnych trendoch a problémoch múzejnej činnosti.

V tatranských tokoch nájdu počas júna domov mladé pstruhy potočné z východnianskych rybníkov. Ľadová voda z roztopeného snehu je už v horských bystrinách pomaly minulosťou, hmyz sa začína liahnuť a rojiť. Ryby preto vplávajú do potokov, v ktorých nájdu dostatok potravy a voda bude mať vhodnú teplotu, takže rybky neutrpia teplotný šok.

Pstruhy z Východnej vyrástli vo vode z Bieleho Váhu prameniaceho pod Kriváňom, do vienka tak dostali aj kúsok pôvodného prostredia. Preto veríme, že sa v tatranských bystrinách budú cítiť naozaj ako doma.

Správa TANAP-u zarybňuje vodné toky na území, ktoré má v starostlivosti, snaží tak udržiavať populácie pôvodných druhov rýb žijúcich v spravovaných oblastiach.

Jediná známa hniezdna lokalita orliaka morského (Haliaeetus albicilla) na Liptove poskytla už po druhýkrát podmienky pre úspešné vyvedenie potomstva tohto najväčšieho dravca na Slovensku. Pri kontrole hniezda na ňom na zoológovia Správy TANAP-u  našli veľké vyperené mláďa v dobrej kondícii.

Celý čas ich zo vzduchu pozorovali rodičia mladého orliaka a dohliadali, či je potomok v poriadku.  Po krátkej návšteve ochranárov jeden z rodičovského páru odprevádzal až k autu, ako by sa chcel uistiť, že nadobro odišli a mohol sa bezpečne vrátiť na hniezdo.

Orliaky sú vernými partnermi, zväzky uzatvárajú na celý život. Lásku a súdržnosť si vyznávajú v dobe toku, ale aj počas hniezdenia. Takzvané svadobné lety vyzerajú aj tak, že jeden z partnerov vyletí oproti druhému a zvítajú sa spoločným zachytením nôh. Často pritom samec odovzdáva partnerke aj svoj mäsitý úlovok. Je to zodpovedný partner a otec, ktorý prináša do hniezda potravu a tiež zahrieva vajíčka.

Vodná nádrž Liptovská Mara a vyrovnávacia nádrž Bešeňová poskytujú dostatočné potravné možnosti pre tento pár orliakov. „Koráby“ oblohy sa živia najmä rybami, vodným vtáctvom a v zime nepohrdnú ani uhynutými živočíchmi či poranenými rybami z hladiny vodných nádrží. Bezpochyby tak v prírode plnia sanitárnu funkciu.

Chránený areál Ratkovo na Liptovskej Mare bol vyhlásený v súvislosti s výstavbou vodného diela ako chránená študijná plocha. Ukazuje prírodné zvláštnosti Liptova a plní i funkciu regionálneho arboréta s mimoriadnym bohatstvom pôvodných a úspešne introdukovaných cudzokrajných drevín, ide zhruba o 150 druhov. Lokalita je zároveň dôležitým refúgiom vtáctva.

Súčasťou chráneného areálu je aj časť priľahlej vodnej plochy Liptovskej Mary. Zákon o ochrane prírody a krajiny určuje označiť hranice chránených častí prírody, pričom na vodných plochách je možné použiť bóje. Správa TANAP-u tak v spolupráci s rezortným Slovenským vodohospodárskym podnikom osadila bóje v okolí tohto chráneného areálu, ktoré upozornia a obmedzia prevádzkovateľov plavidiel na vstup do tohto chráneného územia.

 TATRANSKÁ LOMNICA (2. júna 2022) – Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici sa v rámci populárnej akcie pridáva k stovkám európskych „zelených oáz“ už ôsmykrát. Okrem toho, že sa návštevníci v piatok poprechádzajú zákutiami botanickej záhrady s fundovaným komentárom, prichádzajú tatranskí výskumníci aj s aktivitami o zmenách klímy.

Parky a záhrady tvoria neoddeliteľnú súčasť života človeka, niektoré ponúkajú azyl v rušnom meste, iné môžu byť genofondom vzácnej flóry a zdrojom informácií pre každého, kto má chuť rozšíriť si botanický rozmer či pokochať sa kvetenou – tak je tomu v Expozícii tatranskej prírody, ktorú prevádzkuje Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. Práve na dôležitosť „zelených útočísk” má upozorniť podujatie Víkend otvorených parkov a záhrad, pre jeho XVI. ročník zvolili organizátori celoeurópsku tému „Parky a záhrady čelia klimatickej zmene”.

Sprievodný program si pre návštevníkov botanickej záhrady pripravili výskumníci v piatok 3. júna. Za bežné vstupné čakajú na záujemcov komentované prehliadky o 10. a 14. hodine, rezervovať by si mali zhruba 40 minút, výsledný čas bude závisieť od úrovne zvedavosti skupiny. Ďalšou dobrou správou – hlavne pre pravidelných návštevníkov – je, že po chladnej jari kvitnú ešte počas týchto dní druhy, ktoré už boli po minulé roky v rovnakom čase odkvitnuté. „Využijeme tiež aktivitu a poznatky našich lesných pedagógov a na ukážke ekohier budeme demonštrovať, ako sa klimatické zmeny dotýkajú vegetácie plies a potokov, ale aj zveri,“ vymenúva botanička Zuzana Homolová, ktorá je vedúcou Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u i odbornou garantkou Expozície tatranskej prírody.

Jednou z ekohier, ktoré na návštevníkov čakajú medzi a 9. a 15. hodinou, bude aj priraďovanie rastlín k biotopom, do ktorých patria. „Ukážeme si to hlavne na chránených druhoch ako iskerník zakoreňujúci, ktorý rastie na území Slovenska iba na jedinej lokalite vo Vysokých Tatrách. Jeho výskyt je izolovaný a existencia viazaná na kolísajúcu hladinu plesa, pri ktorom rastie,“ prezrádza čriepky z piatkového programu Homolová. Práve klimatické zmeny, ktoré spôsobujú klesanie vody v jazere, môžu zapríčiniť vyhynutie ojedinelého druhu. „Okrem výchovy či vzdelávania má botanická záhrada aj ďalšie dôležité poslanie, tým je záchrana a zachovanie vzácnych a ohrozených druhov tatranskej flóry,“ pripomína podstatnú úlohu záhrady botanička.

Expozícia tatranskej prírody má dvere otvorené medzi 9. a 17. hodinou až do konca augusta, od 1. do 18. septembra sú rastlinky prístupné očiam návštevníkov do 15. hodiny. Vstupenka pre dospelých stojí 2,5 eura, o euro menej zaplatia deti a študenti, seniori i držitelia preukazov ZŤP. Vstup do botanickej záhrady je povolený aj so psom, ktorého však majiteľ musí mať na vôdzke a dozrieť, aby štvornohý miláčik nevybiehal mimo chodníka. Záhradkári si môžu do svojich skaliek a záhonov prikúpiť rôzne skalničky.

Mnoho žiab nájde smrť pod kolesami áut, keď sa počas jarnej migrácie snaží dostať zo svojich zimovísk k vodným plochám. Správa TANAP-u v preto každoročne buduje zábrany pre obojživelníky okolo ciest pri Zuberci, Liptovskom Trnovci, Tatranskej Lomnici a priamo v Mlynčekoch.

Tento rok sa podarilo na všetkých úsekoch vyzbierať 2 878 obojživelníkov. Druhovo najpočetnejšími boli ropucha bradavičnatá (2 235 jedincov) a skokan hnedý (642 jedincov).

Za ostatné roky evidujeme rapídny pokles prenesených živočíchov. Z čísel je zjavné, že na niektorých lokalitách obojživelníky ani nemigrovali. Dôvodom je najmä degradácia biotopov, vysychanie vodných plôch i častejšie používanie pesticídov a hnojív v poľnohospodárstve.

Odborníci majú za sebou prvé terénne stretnutie v rámci projektu „Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch“, ktorý realizuje DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR a Nórskym inštitútom pre výskum prírody (NINA – Norsk institutt for naturforskning). Do plánu obnovy v rámci územnej kompetencie Správy TANAP-u boli navrhnuté lokality, ktoré v minulosti narušila ťažba rašeliny alebo vodný režim formou odvodňovacích kanálov. Výskyt vzácnych a chránených druhov vegetácie sa zachoval len na malej ploche. Do projektu sa dostali územia európskeho významu – Medzi bormi (SKUEV), Spišskoteplické slatiny (SKUEV), Trstinné lúky (SKUEV) a Bariny v Jalovci. Manažmenty a hydrologická obnova území budú mať na vzácnych lokalitách priestor do roku 2024.