Sezónna uzávera opäť v platnosti

Tak ako aj pominulé roky, platí v TANAP-e od 1. novembra sezónna uzávera a väčšina turistických chodníkov je preto pre návštevníkov neprístupná. Toto obdobie poskytuje tatranskej prírode priestor na ľudskou prítomnosťou nerušenú regeneráciu a prípravu na zimné obdobie.

Svište už síce spia, ale uchádzanie sa kamzíkov o priazeň samíc je v plnom prúde. Onedlho v našich veľhorách zavládne tuhá zima, počas ktorej budú mať kamzíky v množstve snehu a nedostatku potravy sťažené podmienky na prežitie. K novému životu sa všetko prebudí až na jar, preto aj v tomto mimoriadne citlivom období rodenia a vyvádzania mláďat je potrebné dopriať tatranskej prírode potrebný pokoj a ticho.

Za krásami zasnežených Tatier majú však návštevníci stále kam ísť. Pre turistov ostávajú otvorené viaceré zimné trasy a chodníky ku celoročne otvoreným vysokohorským chatám, okrem Chaty pod Rysmi. Uzávera a jej časová platnosť je vždy vyznačená v teréne na tabuliach. Sezónne obmedzenie pohybu návštevníkov je určené verejnou vyhláškou, ktorá bude platiť až do vyhlásenia nového návštevného poriadku. Podrobnejšie informácie, ako aj mapu uzatvorených turistických chodníkov, je možné nájsť na internetovej stránke http://tanap.sopsr.sk/navstevnici/.

Ďakujeme, že rešpektujete obmedzenia pohybu v národnom parku a tým prispievate k jeho ochrane. Všetky turistické chodníky Vám budú opäť k dispozícii od 15. júna.

Keď sa podarí dobrá vec

Nadšenie a ochota pomáhať rozhodne nechýba ľuďom v obci Hôrka pri Poprade. Pani učiteľka Pšeneková z miestnej základnej školy dlhodobo vedie svojich žiakov k láske k prírode a spoločne objavujú prírodné vzácnosti v okolí. Tentoraz sa rozhodli zorganizovať brigádu a spoločne pomôcť vzácnym slaniskám, ktoré sa v ich obci nachádzajú. Za pokosenie chráneného územia patrí veľká vďaka pánovi Šomšákovi, pri hrabaní a vynášaní biomasy však už priložili ruku k dielu všetci. Brigády sa zúčastnili celé rodiny z Hôrky a okolia. V priebehu dňa sa do prác zapojilo viac ako 20 dobrovoľníkov. Pomáhali malí aj veľkí a spoločne sa na konci dňa mohli pochváliť, že aj vďaka nim sa z chráneného územia stratili odpadky a plocha chráneného územia je pokosená a pohrabaná. Ostáva už iba odviesť pokosenú trávu, o čo by sa mala postarať miestna samospráva. Je úžasné, keď si ľudia uvedomujú krásu a vzácnosť, ktorá ich obklopuje a venujú svoj čas a energiu zveľadeniu svojho okolia. Tak ako nadšenci, ktorí sa brigády zúčastnili, aj my veríme, že sa z tejto príjemnej akcie stane v Hôrke tradícia.

Ako na záver povedala iniciátorka akcie pani Pšeneková: „Bolo krásne, ako vonku, tak aj na duši“.

Vzácny zbehovec ihlanovitý

Západné Tatry sú okrem iného vzácne aj druhmi, ktoré sú laickou verejnosťou často prehliadané. Len málo kto vie, že sa tu vyskytuje rastlina, ktorú môžete v rámci celého Slovenska nájsť len na niekoľkých lokalitách v Jamnickej a Račkovej doline. Ide o nenápadný, ale nádherný zbehovec ihlanovitý (Ajuga pyramidalis).Kvetenstvo pyramídovitého tvaru produkuje nektár na prilákanie opeľovačov, ktorými sú čmeliaky a motýle.

Počas monitoringu flóry bolo na pozorovanej lokalite v Račkovej doline zaznamenaných iba päť kvitnúcich jedincov, čo naznačuje veľmi zriedkavý výskyt a s tým súvisiace kritické ohrozenie. Na rozdiel od Čiech sa v Západných Tatrách vyskytuje vo vyšších polohách s veľmi kyslými plytkými a chudobnými pôdami. Preto sa tu jeho príbuzní zbehovec ženevský a zbehovec plazivý nevyskytujú, nakoľko vyžadujú hlbšie, humózne a na živiny, najmä dusík bohatšie pôdy. Práve tieto okolnosti bránia ich vzájomnému kríženiu a preto sa domnievame, že populácia v Račkovej doline je geneticky čistá, bez krížencov s uvedenými zbehovcami.

V súvislosti s ochranou kriticky ohrozených rastlín a voľne žijúcich živočíchov apelujeme na dodržiavanie tak nepopulárneho obmedzenia pre návštevníkov, akým je zákaz pohybu mimo vyznačených turistických chodníkov, ktorý môže tomuto, ale aj mnohým ďalším chráneným druhom zabezpečiť prežitie.

Nebojme sa zvukov divej prírody

Upozorňujeme všetkých návštevníkov TANAPu, že v tomto období sa v našich horách opakuje fascinujúce divadlo, akým je jelenia ruja. V hlavnej úlohe sú samce jeleňa lesného, ktorého ručanie sa šíri dolinami, ale aj predhorím národného parku. Práve tento jedinečný zvuk býva nesprávne zamieňaný s revaním medveďa hnedého. Nie je náhoda, že práve v mesiaci september dostávame na Správu TANAPu hlásenia od vystrašených návštevníkov Tatier, ktorí v domnienke, že sa v blízkosti nachádza medveď, vyžadujú okamžité riešenie situácie. Častokrát práve nevedomosťou prírodných javov vznikajú negatívne emócie voči veľkým šelmám, ktoré nemajú vrodený pud zámerne ubližovať človeku.

Ubezpečujeme všetkých turistov, že jelene majú výsostne záujem o priazeň laní, bez postranných úmyslov vystrašiť náhodných okoloidúcich. Jelenia ruja je po stáročia nádherný a neopakovateľný zážitok, ktorý si treba v tatranských lesoch s bázňou vychutnať.

Pokúsme sa viac načúvať zvukom prírody a učme sa z nej...

Nebezpečné komíny

Príbehy hendikepovaných vtákov, ktoré sa dostanú do chovnej stanice zriadenej pri Správe TANAP-u, sú rôzne. Viac ako 90 % rehabilitovaných živočíchov tvoria vtáčí pacienti. Pokiaľ sa v roku 2006 u nás liečilo a rehabilitovalo asi 20-30 živočíchov dnes je to už 200 percentný nárast.

Najčastejšími príčinami zranení bývajú kolízie s prekážkami, ako sú napríklad presklené plochy budov, nárazy do elektrických vedení za zlej viditeľnosti, zrážky s automobilmi a popálenie na stĺpoch 22 kV vonkajšieho elektrického vedenia nazývaných aj “stĺpy smrti“.
Pred niekoľkými dňami sme sa však mohli presvedčiť o ďalšej hrozbe číhajúcej na vtáctvo v osídlených častiach miest a obcí. Dňa 6. augusta v nočných hodinách nám bol oznámený Mestskou políciou v Liptovskom Mikuláši mladý bocian biely, ktorý nezvládol balans na jednom z komínov kotolne v mestskej časti Nábrežie. Pád mláďaťa videli okoloidúci obyvatelia a ihneď kontaktovali Mestskú políciu a tá následne Správu TANAP-u. Po našom príchode už bolo jasné, že bocian padal voľným pádom až 35 m na dno komína. Komínové dvierka boli príliš malé na to, aby sa podarilo zraneného bociana dostať na slobodu a z dôvodu pokročilej nočnej hodiny sme záchrannú akciu museli odložiť na ráno. Bocianovi sa nám cez úzky otvor podarilo vydezinfikovať viditeľnú krvácajúcu ranu na krídle a podať tekutiny. Jediným možným riešením, aby nedošlo k poškodeniu telesa komína, bolo dostať sa na jeho vyústenie do 35 m výšky a vytiahnuť poraneného vtáka lanom. Napriek rýchlej záchrannej akcii, ktorá prebehla nasledujúce ráno a okamžitom prevoze k veterinárnemu lekárovi sa žiaľ mladého bociana zachrániť nepodarilo. Pri páde utŕžil niekoľkopočetné trieštivé zlomeniny krídla aj stehennej kosti a prišiel o veľa krvi.
Spoločenská hodnota bociana bieleho je podľa vyhlášky č. 24 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 2300,- Eur.

V útrobách komína boli však nájdené ostatky ďalších chránených druhov spevavcov staršieho dáta, ako kavka tmavá a bližšie neidentifikovateľné jedince. Uväznené vtáky tu hynú veľmi krutým spôsobom. Po páde do tmy nehynú hneď, ale častokrát až na následky nedostatku vody a potravy.

Vďaka tejto náhode a pozornosti obyvateľov, ktorí obdivovali tohto ikonického vtáka práve v čase nešťastného pádu, je potrebné, aby v čo najkratšom čase došlo k náprave súčasného stavu a zabezpečili sa ďalšie potenciálne nebezpečné komíny.
V súvislosti s týmto vtáčím nešťastím a s mnohými ďalšími, ktoré sa stávajú aj mimo našej pozornosti, Správa TANAPu podáva žiadosť na štatutára spoločnosti na výrobu a rozvod tepla v meste Liptovský Mikuláš, na zabezpečenie všetkých potenciálne nebezpečných komínov pre vtáctvo v ich správe.

Apelujeme tiež na všetky dotknuté strany, či už výrobcov a distribútorov tepla, orgány ochrany prírody, správy NP a CHKO, aby sa venovala patričná pozornosť problematike úhynu vtáctva v komínoch.

Príbeh orlice Aničky a jej druha Arnolda sa ešte neskončil

V hniezdnej lokalite asi najznámejšej slovenskej orlice Aničky, sa nám podarilo koncom júna na základe záletov do lesného porastu dohľadať novopostavené hniezdo v hustej korune smreka. Či išlo práve o orlicu Aničku a jej druha sme na začiatku hniezdnej sezóny ešte netušili. Až po zhotovení mnohých fotografií sa potvrdilo, že jeden z dospelých orlov má na nohe modrý krúžok. Presný číselný kód sa ale podarilo odčítať až začiatkom augusta. Na Slovensku už niekoľko rokov prebieha farebné značenie orlov krikľavých a tak s modrými krúžkami a s rôznymi kódmi ich už lieta po Slovensku niekoľko stoviek. To či sa jedná aj o jej dlhoročného partnera Arnolda, už s istotou povedať nemôžeme. O orloch krikľavých je však známe, že vytvárajú celoživotné monogamné partnerstvá a sú výbornými ochrancami svojho hniezda a rodiny, preto ak sa mu po ceste do Afriky a späť nič zlé nestalo, predpokladáme, že ide o Arnolda.

S potešením môžeme teda potvrdiť, že párik ,,našich" orlov úspešne vychoval opäť jedno mláďatko, ktoré sme pozorovali a fotograficky zdokumentovali koncom júla. Potešujúce je, že Anička je stále v dobrej kondícii, hoci už nie je najmladšia. Jej vek odhadujeme na minimálne 10 rokov.

Úspešné hniezdenie Aničky a Arnolda na tejto lokalite je pre nás aj istým zadosťučinením, nakoľko ochrana hniezdnych lokalít chránených druhov vtákov znamená mnoho hodín strávených v teréne pri identifikácii hniezd a následné hľadanie dohody s vlastníkmi pozemkov na rokovaniach.

Zaželajme rodinke orlov šťastnú cestu do Afriky aj späť !

Jarné sčítanie kamzíkov 2019

Tohoročné jarné sčítanie kamzíkov realizované v tradičnej zostave: Správa TANAP-u, Štátne lesy TANAP-u a Tatrzański Park Narodowy, prebiehalo za mimoriadne teplého počasia, čo sa odzrkadlilo aj na celkovom výsledku napočítaných kamzíkov. Pokiaľ počas jesenného sčítania v roku 2018 bolo videných až 1431 kusov, tak na tohtoročnom jarnom sčítaní sa ich podarilo napočítať len 950. Z tohto počtu bolo evidovaných 105 tohoročných mláďat. Počas horúcich dní kamzíky vyhľadávajú úkryty pred teplom a slnkom a za týchto podmienok je aktivita oveľa nižšia, najmä na južne exponovaných svahoch. Mnohé jedince sa ukrývali pred slnkom na chladnej tatranskej žule a takto mohli ľahko uniknúť našej pozornosti.

Rekordné letné teploty, ktoré boli namerané v rámci celého Slovenska, neobišli ani naše veľhory. Najvyššiu hodnotu v histórii meraní, zaznamenali meteorologóvia aj na Lomnickom štíte a to 19,5 °C. Máloktorý odborník dnes pochybuje, že dlhodobé zvýšenie priemernej teploty sa prakticky všade na svete výrazne podpíše na aktuálnej flóre a faune.
To, aká pružná dokáže byť populácia tatranského kamzíka na postupné globálne otepľovanie, ukážu len nasledujúce roky.

V rámci monitoringu kamzíkov pracovníci Správy TANAPu znesú z tatranských končiarov aj množstvo odpadkov, ktoré sa nachádzajú najmä v blízkosti nelegálnych bivakov, ktorých počet z roka na rok stúpa. Bivaky sú častokrát vystlané nalámanou kosodrevinou a rastlinnou vegetáciou rastúcou v ich blízkosti. Nocovania chtiví návštevníci by si mali uvedomiť, že takouto činnosťou môže dôjsť k ničeniu a poškodzovaniu chránených druhov rastlín, čo je v rozpore s platnou legislatívou. Bivakárom hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta na mieste vo výške až 66 euro.

Tatranské plesá nie sú kúpaliská

Priezračná, studená voda plies priam nabáda návštevníkov a ich psích spoločníkov, aby sa počas náročnej letnej túry ochladili a okúpali. Tatranské plesá sú však citlivým ekosystémom, sú domovom mnohých drobných živočíšnych druhov – jedinečných glaciálnych reliktov alebo endemitov obývajúcich len určité lokality, pri ktorých aj malé zmeny prostredia môžu viesť k ich zániku. Problémom je, že náhradné populácie týchto druhov neexistujú alebo sú príliš vzdialené. Tieto chladnomilné druhy našli svoje útočisko v poľadovej dobe práve vo vyšších polohách tatranských plies. Známym druhom je napríklad chránený glaciálny relikt žiabronôžka severská (Branchinecta paludosa) alebo glaciálny relikt veslonôžka (Cyclops abyssorum). Kúpanie sa v plesách z dlhodobého hľadiska negatívne vplýva na ich celkový stav.

Podľa najnovších štatistík príde do TANAPu ročne 3,5 až 4 milióny návštevníkov. Keby len štvrtine z tohto počtu turistov bolo dopriate okúpať sa v plese, tak by sa nenávratne zmenila kvalita týchto ekosystémov. Keby každý kúpania chtivý návštevník TANAPu poznal skutočnú hodnotu krištáľovo čistej vody ľadovcových jazier, z ktorých je kedykoľvek možné napiť sa bez obáv, určite by sa vzdal úmyslu uškodiť týmto drahokamom Tatier.

Prvotné poškodenie týchto ekosystémov vzniká už len samotným prístupom návštevníka k plesu, ktorý sa pohybuje mimo značkovaného turistického chodníka. Pobrežná okrajová časť plesa (tzv. litorál) je citlivá na zošľapávanie brehov a vegetácie. Dochádza tak k erózii brehov, zakaľovaniu vody a poškodzovaniu pobrežnej vegetácie, ktorú často tvoria chránené druhy rastlín a pobrežných biotopov. Druhým faktorom je samotný vplyv kúpania na chemizmus vody. Opaľovacie krémy, deodoranty a repelenty obsahujú rôzne chemické substancie, ktoré sa môžu uvoľňovať počas kúpania do vody. Z mnohých vedeckých štúdií je známe, že látky obsiahnuté v niektorých krémoch spôsobujú hormonálnu nerovnováhu organizmov až poškodenia buniek. Zloženie syntetických vôní v krémoch nie sú výrobcovia povinní uverejňovať, no môžu sa za ním schovávať nebezpečné a karcinogénne chemikálie. UV filtre používané v opaľovacích krémoch spôsobujú u živočíchov reprodukčnú a vývojovú toxicitu a narúšajú funkciu štítnej žľazy.

Z čias druhej polovice minulého storočia trpeli tatranské plesá výraznou acidifikáciou, ako dôsledok emisií kyselinotvorných látok v ovzduší a tiež zvýšeným množstvom ťažkých kovov a dusíka. Situácia sa v ostatných rokoch začala zlepšovať, pričom je nevyhnutné zachovať stav postupného ozdravovania plies. V súvislosti so zlepšovaním chemizmu tatranských plies bol v roku 2000 vo Vyšnom Wahlenbergovom plese zaznamenaný výskyt acidofóbnej ploskule horskej (Crenobia alpina).      
Za vstup návštevníkov do plies hrozí v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny pokuta až 66 euro. Tatranské plesá majú vysokú biologickú a kultúrnu hodnotu a z týchto dôvodov si vyžadujú čo najprísnejšiu ochranu.
 

Language

icon-facebook2
 pomoc

Partners

logo profinet

Slovenske -elektra rne Logo CMYK

airtransport

wild

Eagle Anička BONUS

Story of one eagle

(english version)

Marmoth Story

ikonka kopie

Live Cams

Kriváň peak

krivan

Visitors

TodayToday622
All DaysAll Days3532403

Advertising

 

kukaj logo6

ropk