Príbehy hendikepovaných vtákov, ktoré sa dostanú do chovnej stanice zriadenej pri Správe TANAP-u, sú rôzne. Viac ako 90 % rehabilitovaných živočíchov tvoria vtáčí pacienti. Pokiaľ sa v roku 2006 u nás liečilo a rehabilitovalo asi 20-30 živočíchov dnes je to už 200 percentný nárast.

Najčastejšími príčinami zranení bývajú kolízie s prekážkami, ako sú napríklad presklené plochy budov, nárazy do elektrických vedení za zlej viditeľnosti, zrážky s automobilmi a popálenie na stĺpoch 22 kV vonkajšieho elektrického vedenia nazývaných aj “stĺpy smrti“.
Pred niekoľkými dňami sme sa však mohli presvedčiť o ďalšej hrozbe číhajúcej na vtáctvo v osídlených častiach miest a obcí. Dňa 6. augusta v nočných hodinách nám bol oznámený Mestskou políciou v Liptovskom Mikuláši mladý bocian biely, ktorý nezvládol balans na jednom z komínov kotolne v mestskej časti Nábrežie. Pád mláďaťa videli okoloidúci obyvatelia a ihneď kontaktovali Mestskú políciu a tá následne Správu TANAP-u. Po našom príchode už bolo jasné, že bocian padal voľným pádom až 35 m na dno komína. Komínové dvierka boli príliš malé na to, aby sa podarilo zraneného bociana dostať na slobodu a z dôvodu pokročilej nočnej hodiny sme záchrannú akciu museli odložiť na ráno. Bocianovi sa nám cez úzky otvor podarilo vydezinfikovať viditeľnú krvácajúcu ranu na krídle a podať tekutiny. Jediným možným riešením, aby nedošlo k poškodeniu telesa komína, bolo dostať sa na jeho vyústenie do 35 m výšky a vytiahnuť poraneného vtáka lanom. Napriek rýchlej záchrannej akcii, ktorá prebehla nasledujúce ráno a okamžitom prevoze k veterinárnemu lekárovi sa žiaľ mladého bociana zachrániť nepodarilo. Pri páde utŕžil niekoľkopočetné trieštivé zlomeniny krídla aj stehennej kosti a prišiel o veľa krvi.
Spoločenská hodnota bociana bieleho je podľa vyhlášky č. 24 Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky z 9. januára 2003, ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny 2300,- Eur.

V útrobách komína boli však nájdené ostatky ďalších chránených druhov spevavcov staršieho dáta, ako kavka tmavá a bližšie neidentifikovateľné jedince. Uväznené vtáky tu hynú veľmi krutým spôsobom. Po páde do tmy nehynú hneď, ale častokrát až na následky nedostatku vody a potravy.

Vďaka tejto náhode a pozornosti obyvateľov, ktorí obdivovali tohto ikonického vtáka práve v čase nešťastného pádu, je potrebné, aby v čo najkratšom čase došlo k náprave súčasného stavu a zabezpečili sa ďalšie potenciálne nebezpečné komíny.
V súvislosti s týmto vtáčím nešťastím a s mnohými ďalšími, ktoré sa stávajú aj mimo našej pozornosti, Správa TANAPu podáva žiadosť na štatutára spoločnosti na výrobu a rozvod tepla v meste Liptovský Mikuláš, na zabezpečenie všetkých potenciálne nebezpečných komínov pre vtáctvo v ich správe.

Apelujeme tiež na všetky dotknuté strany, či už výrobcov a distribútorov tepla, orgány ochrany prírody, správy NP a CHKO, aby sa venovala patričná pozornosť problematike úhynu vtáctva v komínoch.