Bobry rozširujú svoj areál výskytu na Liptove

Prvé bobry do oblasti Tatier prenikli z Poľska po rieke Poprad v 90 –tych rokoch minulého storočia a v súčasnosti je tu už stabilná populácia. Priekopníkom na Liptove bol bobor zistený v povodí rieky Čierny Váh v r. 2012. Momentálne evidujeme v okrese Liptovský Mikuláš v kompetenčnom území Správy TANAP-u,  minimálne šesť aktívnych lokalít. Môžeme konštatovať, že šírenie tohto najväčšieho európskeho hlodavca pokračuje ďalej na západ a čoskoro bude neoddeliteľnou súčasťou divej prírody Liptovskej kotliny. Pravdepodobne povodím Bieleho Váhu, postupne preputoval bobor až k vodnému dielu Liptovská Mara. Po viac ako sto rokoch sa tak úspešne vrátil do blízkosti svojich pôvodných historických lokalít. Túto skutočnosť potvrdzujú aj názvy neďalekých obcí Bobrovec, Bobrovček a Bobrovník .

Bobor vodný potrebuje pre svoj život pomalšie tečúce toky s bohatým zastúpením mäkkých drevín, nakoľko sa živí kôrou týchto stromov. Ohryzené vŕby dokážu veľmi dobre zmladzovať a bobry tak majú zabezpečený stály dostatok potravy. Inžiniersky um a pracovitosť tohto hlodavca je obdivuhodná, a mohla by byť častokrát aj inšpiráciou pre ľudí. Z kmeňov, konárov, skál, blata ale žiaľ aj odpadkov nachádzajúcich sa v tokoch, vytvára hrádze, hate, zdrže  a tzv. bobrie hrady. Budovateľskou činnosťou tak zamedzuje rýchlemu odtoku vody z krajiny a vytvára hlbočiny, vhodné pre ryby, obojživelníky, vodné vtáky, raky aj hmyz. V súčasnosti vplyvom klimatických zmien a najmä reguláciou vodných tokov, viditeľne ubúda v krajine povrchová voda a práve bobor je v tomto smere nositeľom mnohých pozitívnych zmien v krajine poškodenej ľudskou činnosťou.