Už koncom februára sa v tatranských dolinách objavujú prvé medvedie stopy. Po období strádania, keď medvede počas zimného spánku čerpali energiu len z tukových zásob, pomaly prichádza jar a medvede sa môžu opäť nasýtiť. Ponuka prirodzenej rastlinnej potravy je ešte stále pomerne chudobná a tak sa medvede v tomto období už tradične naplno venujú vyhľadávaniu uhynutých zvierat. Jelenia, diviačia a srnčia zver, ktorá počas zimy uhynula z dôvodu vysilenia, staroby, chorôb a zranení, alebo ju ulovili vlky a rysy, je pre medvede atraktívnym spestrením potravy.

Pomocou citlivého čuchu dokážu medvede až neuveriteľne rýchlo a presne lokalizovať miesta, kde sú pod vrstvou snehu ukryté zvyšky zvierat, ktoré neprežili zimu. Po medvedej návšteve na takomto mieste väčšinou zostane už len srsť a menšie úlomky kostí. „Upratovaním kadáverov “ tak medvede spoločne s inými zdochlinožravcami plnia v prírode dôležitú sanitárnu funkciu a zabraňujú možnému šíreniu chorôb z uhynutých zvierat.