Začiatok roku 2020 bol nielen pre ochranu prírody nádejou na pozitívnu zmenu. Počas uplynulých mesiacov, ešte pred vynesením rozsudku nad päťdesiatimi jedincami vlka dravého, sme od kompetentných  ľudí v najrôznejších médiách počúvali  rozumné návrhy v prospech populácie vlka dravého na Slovensku a snáď aj konečne nádej, že boli pochopené širšie súvislosti prírodných procesov.

Dnes, v prvý deň lovu vlka dravého v roku 2020, je už  však isté, že ich usmrtenie je pravdepodobne len lacnejšia alternatíva riešenia závažných problémov, ktoré by skutočne pomohli chovateľom hospodárskych zvierat v tomto štáte. Je v skutku hanebné zavádzanie spoločnosti nepravdivými argumentami, že hlavnou príčinou úpadku ovčiarstva u nás je vlk. O tento typ práce totiž už nie je žiaden záujem a súčasná generácia sa nemá vlastne ani od koho učiť a získať k nej vzťah.

Dostali sme sa však do bodu, keď slovo má hodnotu ako hrsť klonovanej šošovice. Prázdne slová, ktoré povedú päťdesiat vlkov na popravu bez súdu, bez ničím nepodložených argumentov, vedeckých štúdii a bez patričnej úcty k tomuto ozajstnému duchovi hôr. Táto krajina zrejme nie je v ešte v štádiu učiť sa a pochopiť chyby iných štátov na západ od našej hranice, kde neskoro pochopili zložité súvislosti vzťahu vlk versus človek.  Na tomto príklade vidíme nielen konflikt  medzi človekom a zvieraťom, ale tu eskaluje konflikt človeka s človekom. Strach a zakorenená nenávisť určitých skupín ľudí, častokrát iba hladných po trofeji, so sebou nesie neprekonateľné problémy a týka sa žiaľ všetkých našich veľkých šeliem.

Je ozaj na zamyslenie či kauza vlk skutočne znamená riešenie problémov súžitia šeliem a hospodárskych zvierat alebo to je len hra dvoch názorovo odlišných strán  ,,kto z koho,, ... A to plaché zviera je v tom iba rukojemníkom.
Sme presvedčení, že nastal rozhodne čas, keď sa musíme prestať pokúšať vládnuť prírode a bojovať s ňou, ale konečne otočiť kormidlo a začať používať rozum, cit a mieru. Sme predsa rozumní ľudia.