Zmenená tvár Štrbského Plesa

Opäť sa ukázalo, že tzv. kompromis medzi požiadavkami samosprávy/investorov a ochranou prírody sa končia v neprospech prírodného a krajinného prostredia. Zastavané územie, bez priameho výskytu biotopov a druhov, je niektorými vnímané ako vstupenka pre neobmedzenú výstavbu. Navrhované podmienky zmierňujúce dopad stavby alebo činnosti na prostredie sa v procese schvaľovania a realizácie postupne strácajú. Po právoplatnom územnom rozhodnutí sa stavba následne mení (zdokonaľuje) cez zmenu stavby pred dokončením. Bežným riešením je aj tzv. čierna stavba s dodatočnou legalizáciou, ideálne spojenou priamo s kolaudačným konaním. Požiadavky orgánu ochrany prírody sú prefiltrované na minimum, resp. sú vytrhnuté z kontextu. Stanovisko Správy národného parku, v ktorého území sa činnosť realizuje, nestojí ani za spomenutie v príslušných rozhodnutiach stavebného úradu, nie ešte za vyhodnotenie alebo odôvodnenie nerešpektovania jeho pripomienok. Pôvodná štúdia a vizualizácia stavby v reálnom prostredí, predložená Správe národného parku na posúdenie, na základe ktorej bola v danej lokalite odsúhlasená, sa stala nezáväznou (takto to v súčasnosti uvádza investor).

Stavba tak môže byť v konečnom dôsledku iná ako pôvodná. Stratí sa pôvodný účel. Zmení sa vzhľad, znásobí sa kapacita. Namiesto stavby splývajúcej s vrcholcami stromov (vizualizácia z roku 2017) sa dnes pozeráme na mohutnú vežu meniacu typický pohľad na Tatry od Štrbského plesa. A tak Tatry dostanú prvý Fastfood s gigantickou reklamou.

Ponuka však môže byť aj odrazom dopytu. Pokiaľ by medzi návštevníkmi nebol záujem o podobné atrakcie spojené s masovým turizmom, ktoré nemajú pre národný prak a ochranu prírody žiadnu pridanú hodnotu, neboli by požiadavky investorov na realizáciu takýchto komerčných projektov časté. Je len na nás, aké aktivity v chránených územiach vykonávame, aké lokality navštívime a aký produkt cestovného ruchu podporíme zaplatením poskytnutej služby či vstupného. Najväčšou atrakciou pre návštevníka by malo byť prírodné prostredie a jeho spoznávanie. K tomu vhodne poslúžia existujúce turistické chodníky, z ktorých je často výhľad na tatranskú panorámu oveľa krajší, ako z veže a spomedzi davu jej návštevníkov...

Zimné sčítanie vodného vtáctva v roku 2021

16.-19. januára 2021 sa uskutočnilo v poradí už 54. medzinárodné zimné sčítanie vodného vtáctva na Slovensku. Tohoročné sčítanie bolo špecifické vzhľadom na obmedzenia, ktoré sa týkajú momentálnej epidemiologickej situácie. Sčítacie úseky v našej gescii sa našťastie podarilo obsadiť a  mrazivé počasie s vyššou snehovou pokrývkou spolu poskytli ideálne podmienky. Tradične sa monitorovali úseky na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. 

Medzi pozorovanými druhmi vtáctva, ktoré sme mali možnosť vidieť, boli kačica divá, vodnár obyčajný, labuť veľká, volavka popolavá, potápka chochlatá, čajka bielohlavá, rybárik riečny a ďalšie. Spozorované boli aj iné druhy živočíchov viazané na vodné prostredie napr. vydra riečna či dokonca zvyšky rakov ako pozostatok jej hostiny na brehu rieky. Takéto nálezy sú pozitívnym znamením, keďže prítomnosť rakov v niektorých tokoch svedčí o dobrej kvalite ich vôd.

Niektoré medvede sú aktívne aj v zime

Podľa záznamov z fotopascí (pre zobrazenie videa klik na zvýraznený text) a pozorovaní pobytových znakov zvierat priamo v teréne, je táto zima špecifická pomerne vyšším počtom aktívnych medveďov v porovnaní s tými predošlými. Výnimku tvoria medvedice, ktoré idú rodiť mláďatá práve v tomto období. 

Fotopasca kolegu Petera Zimmermanna zachytila troch pestúnov hľadajúcich pod snehom bukové oriešky, ktorými v roku 2020 príroda nešetrila. 

Podľa stôp sa traja medvedí súrodenci pohybovali takmer výlučne v lokalitách s výskytom buka. Tak ako sa hovorí ,,Zvyk je železná košeľa’’, tak z času na čas chodia kontrolovať aj blízke krmoviská a vnadiská. Podobná situácia sa opakuje aj v iných častiach kompetenčného územia Správy TANAPu s výskytom bukových lesov.

Nie každý rok je však hojný na bukvice. Po väčšinu rokov môžeme nájsť len málo bukvíc či prázdne škrupinky bez jadier. Semenné roky podobné tomu minulému sú približne každých 7-10 rokov. Vďaka štedrej úrode bukvíc v lesoch sa počas minulého roka v podstatnej miere znížil výskyt medveďa hnedého v kukuričných lánoch. 

Bukvice v dávnej minulosti nechýbali ani v jedálničku človeka. Vďaka sladkastej chuti sa jedli ako čerstvé, obvarené či opečené a prikrmovali sa s nimi aj hospodárske zvieratá. 

Správa TANAP-u reaguje

Nakoľko sa od konca minulého roka zo strany pána prednostu Okresného úradu v Poprade množia rôzne invektívy na odborné stanoviská našej organizácie, mnohokrát končiace slovami "zlyhanie Správy TANAP-u" alebo dokonca "zneužitie právomoci", dávame do pozornosti záväzné vyjadrenie orgánu ochrany prírody, odboru životného prostredia, Okresného úradu v Poprade k zámeru vybudovať vežu na Štrbskom plese. Orgán životného prostredia je kľúčový a ak vznesie námietky, stavba sa nemôže realizovať. Pokiaľ sa však tento odbor životného prostredia nestotožní s odborným stanoviskom správy národného parku, nemusí ho akceptovať. Tak ako to urobil nedávno v rozhodnutí o zásadnom znížení výmery porastov potrebných pre ochranu hlucháňa hôrneho na pozemkoch v správe cirkevných lesov Pro populo s.r.o. (o čom informoval FB profil My sme les - klik na zvýraznený text), alebo keď pre zvýšenie zasnežovania na zjazdovky Furkota a Solisko z pôvodných 18 tisíc kubíkov odberu vody na 50 tisíc kubíkov zo Štrbského plesa v piatom stupni ochrany, si dokonca nevyžiadal odborné stanovisko našej Správy a vydal kladné rozhodnutie, ktoré sme boli nútení napadnúť cez okresnú prokuratúru v Poprade.      
Pokiaľ pánovi prednostovi záleží na ochrane prírody, odporúčame mu "pozametať si pred vlastným prahom" a samozrejme, keď bude vôľa, sme pripravení na konštruktívnu diskusiu, ktorá je určite oveľa prospešnejšia než odkazy cez médiá a akákoľvek zákopová vojna...

Posledný legálne ulovený vlk?

Na konci poľovnej sezóny vlka dravého, t.j. 15.januára, bol ulovený v kompetenčnom území Správy TANAPu, dúfajme posledný legálne ulovený vlk. Ide o siedmeho uloveného vlka pod Tatrami za sezónu 2020/2021. Ďalšie dva  jedince skončili pod kolesami auta a vlaku. Vlci, ktorí uhynú počas roka, najčastejšie po kolízii s dopravným prostriedkom, sa do plánu lovu, pardoxne na rozdiel od inej poľovnej zveri, nezapočítavajú.  Táto skutočnosť  sa pri stanovovaní odstrelových kvót nikdy nezohľadňovala...

Človek - homo sapiens, ako človek ,,rozumný,, má za posledné stáročia  veľký morálny dlh voči tomuto ikonickému a zbytočne prenasledovanému druhu, v súvislosti s krivdami napáchanými na ňom.

Žiaden živočíšny druh  sa sám nedokáže zachrániť, pokiaľ ho prenasleduje človek. Je na nás všetkých, aby sme vnímali a počuli ich volanie o pomoc a je potrebné, aby každé závažné rozhodnutie o prípadnom love, bolo založené výlučne na vedeckých faktoch a nie na základe uprednostňovania určitých záujmových skupín.

Buď súčasťou hôr

Je nám cťou odprezentovať a podporiť kampaň neziskovej organizácie ALPARC, ktorá predstavuje alpskú sieť chránených území, a ktorá združuje stovky chránených oblastí, ktoré sa nachádzajú v Alpách, od Francúzska po Slovinsko. 

Kampaň  „Buď súčasťou hôr“ vznikla za účelom zvýšenia povedomia športových nadšencov v prírode a na zviditeľnenie mnohých existujúcich problémov súvisiacich s vyrušovaním živočíchov v chránených územiach. Veľa negatívnych dopadov sa v súčasnosti deje skôr z nevedomosti ako zlého úmyslu, preto sa známe osobnosti zimných športov rozhodli pomôcť vznešenej myšlienke a podporiť výzvu ohľaduplnosti voči zvieratám parku, ktorú si môžete pozrieť na tomto VIDEU (klik na zvýraznený text). 

 

Pre nadšencov prírody sú aj naše veľhory čoraz atraktívnejšie, a to aj mimo lyžiarskych stredísk.  Súčasné voľnočasové  trendy v skitouringu, skialpinizme a freeridingu, ale aj pandemická situácia do značnej miery zvýšili nielen počet zimných návštevníkov v chránených prírodných oblastiach, ale aj dopadov ich aktivít na zvieratá žijúce v extrémnych podmienkach. Apelujeme preto na všetkých športu chtivých návštevníkov, aby rešpektovali sezónnu uzáveru a nechali priestor na život tvorom, pre ktorých sú hory jediným domovom.

Pohyb návštevníkov na zamrznutých plesách je nežiadúci

Prítomnosť človeka na zamrznutých plesách môže  okrem nebezpečenstva  prepadnutia sa pod ľad, spôsobiť negatívny zásah do týchto citlivých ekosystémov. Rovnako ako na turistických chodníkoch aj na ľade ostávajú po neporiadnych návštevníkoch odpadky. Najčastejšie ide o použité papierové  vreckovky, ktoré sa následne v jarných mesiacoch po rozpustení ľadu dostávajú do  vody. Taktiež rôzne pozostatky chemikálií, ktoré sú v lyžiarskych voskoch.  Novým trendom sú už aj jednorazové rúška. Podľa platnej legislatívy je pohyb návštevníka po zamrznutom plese považovaný za pohyb mimo turisticky značený chodník. Len nedávno sa v poľskom Morskom oku preborilo desať turistov, ktorých bolo potrebné zachraňovať. Tatranský národný park je prístupný pre všetkých, ktorí rešpektujú nastavené pravidlá, a ktoré zároveň nevylučujú možnosť naplno si vychutnať zimnú tatranskú prírodu.

Trojkráľový výjazd...

Language

icon-facebook2
 pomoc

Partners

logo profinet

Slovenske -elektra rne Logo CMYK

airtransport

wild

Eagle Anička BONUS

Story of one eagle

(english version)

Marmoth Story

ikonka kopie

Live Cams

Kriváň peak

krivan

Visitors

TodayToday535
All DaysAll Days4510954

Advertising

 

kukaj logo6

ropk