Kvety na smreku, ktorý je najrozšírenejšou drevinou v Tatrách, v minulom roku bohato zakvitli. V zimnom období z dozretých šišiek postupne vyletujú semená. Príroda je v tomto ohľade naozaj štedrá a od nepamäti  sa produkciou lesných semien nepretržite stará o zachovanie lesa. Semená lesných drevín sú tiež významným zdrojom potravy hlavne pre vtáky, veverice alebo drobné hlodavce. Z vtákov je ozajstným majstrom pri vyberaní semien zo šišiek krivonos smrekový. K semenám sa dokáže dostať vďaka obojstranne zahnutému zobáku, ktorým najprv prestrihne krycie šupiny na šiške. Z jedného zarodeného smreka sa do okolitého lesa dostanú tisíce okrídlených semien, z ktorých na jar vyklíčia malé semenáčiky. Pokiaľ majú dostatok svetla a vlhkosti môžu vyklíčiť a rásť aj v drsnom a chudobnom prostredí, na machu, rozkladajúcom sa dreve alebo v strmých skalách. V prirodzených podmienkach, kde do vývoja lesa nezasahuje človek, sa budú musieť presadiť v silnej konkurencii o svetlo, vlahu, pôdu a živiny. Ich odolnosť bude skúšať vietor, sneh, mráz, sucho, výkyvy počasia alebo podkôrny hmyz. Prežijú len tie najsilnejšie a o niekoľko desaťročí budú môcť  odovzdať svoje gény ďalšej generácii lesa.   

Správa TANAP-u  nainštalovala už piatu „zimnú“ web kameru v podtatranskej prírode. Zima ešte nekončí, očakávame že pod Tatrami ešte poriadne prituhne, vtedy dravce dostanú  dobrý apetít. Po technickej stránke ďalší náročný projekt živej kamery v zimných podmienkach začína prevádzku. Zariadenie sa nachádza mimo obývanej zóny vo voľnej prírode v tvrdých podtatranských klimatických pomeroch, ktoré budú vplývať aj na celé technické vybavenie. K realizácii projektu bolo potrebných niekoľko súhlasov od dotknutých organizácií.  Veľká pozornosť bola venovaná úsiliu  na zabezpečenie systému proti poškodeniu prípadnej krádeži systémom „kamera stráži kameru“,  s využitím fotopascí. Nainštalovaním  ďalšej zimnej web kamery si okrem dravcov v akcii môžeme pozrieť aj aktuálne počasie na Liptove. Nechávame všetko na prírodu, ktorá nám vždy prichystá nejedno prekvapenie. Návnada používaná pre dravce bola zozbieraná z úhynov zveriny na cestných komunikáciách, ktoré sa do začiatku projektu uskladnili v mraziacich boxoch. So živými prenosmi z vtáčich krmítok,  rýb z tatranských vôd  a s dravými vtákmi na Liptove sa návštevník našej stránky môže zoznámiť na našej stránke www.spravatanap.sk alebo www.kukaj.sk.

Všetky druhy sov sú dôležitou súčasťou ekosystémov a ako takmer vrcholoví predátori svojou prítomnosťou indikujú jeho správne fungovanie. Vzhľadom na úbytok hniezdnych možností, najmä dutín v kmeňoch starých stromov sa stávajú stále zriedkavejšími. Vo Vysokých Tatrách začiatkom januára 2016 strážcovia Správy TANAP-u nainštalovali sedem hniezdnych búdok  pre malé sovy (kuvik kapcavý, kuvičok vrabčí) a jednu polobúdku  pre sovu dlhochvostú , ktorú poskytli zamestnanci z Ochranného obvodu Štrbské Pleso. Búdky sú inštalované v lesných porastoch s výskytom dutinových hniezdičov a zároveň na lokalitách s úbytkom hniezdnych možností po spracovaní kalamity. Konštruované boli z drevených dosiek a založené zhruba vo výške päť metrov. Výletové otvory sa orientovali na východ až juhovýchod tak, aby sa prevládajúce vetry opierali o zadnú stranu.  Aby sa búdka ako umelá hniezdna náhrada nezdala hniezdičom príliš neprirodzená, bol na jej dno vložený prírodný materiál z okolia (hrabanka, koncové časti vetvičiek zo smreka a pod.).  Akcia prebehla pred očakávaným tokom a párením sov a v nasledujúcom období budú búdky pravidelne kontrolované v rámci výskumnej úlohy – monitoring dutinových hniezdičov v TANAPe.

Pri sčítaní vodného vtáctva v Liptovskej kotline v polovici januára sme pozorovali aj naše najväčšie dravce orliaky morské. Dva dospelé a jeden mladší vták boli zdokumentované v okolí priehrady Liptovská Mara a Bešeňovskej nádrže. Orliaky tu každoročne prilietajú zo severnejšie položených hniezdísk, pravdepodobne z početnej poľskej populácie. Okrem nich potešil aj  zimný výskyt kačice lyžičiarky, chochlačiek morských alebo nádherne sfarbených rybárikov riečnych.

Vo štvrtok 28.1.2016 sa začali práce na Popradskom rašelinisku, ktoré pomôžu zachrániť a udržať toto unikátne územie. Popradské rašelinisko sa nachádza priamo v intraviláne mesta Poprad a je domovom množstva vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Môžeme spomenúť celú plejádu mäsožravých druhov rastlín, bohaté populácie orchideí, či vzácnych vážok.

Práce budú pozostávať z odstránenia krovín a mladých drevín, ktoré odoberajú z územia veľké množstvo vody, čím ho postupne presušujú. Pri ponechaní územia bez starostlivosti by postupne zarástlo a rašeliniskové druhy by postupne vymizli. V zimnom období sa odstránia aj suché porasty trstiny, ktoré zaberajú nevyužívané plochy. Vo vegetačnom období sa tieto časti ešte raz prekosia, čím sa zabezpečí aspoň prvotná starostlivosť, v ktorej by sa malo pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Veríme, že spoločne sa nám podarí zachovať túto zelenú plochu v objatí mestskej výstavby.

Správa Tatranského národného parku  v spolupráci so ZŠ s MŠ na Dostojevského ul. v Poprade pripravila besedu pre žiakov 1. stupňa ZŠ. V priestoroch environmentálnej učebne  sa žiaci dozvedeli od pracovníčky TANAP-u p. Proháczková zaujímavé informácie o význame vtáčích búdok a kŕmidlách, ale aj o druhoch  pre ktoré sú určené. Besedy so žiakmi na tému „Starostlivosť o vtáctvo v zimnom období“ , prebiehali i na ZŠ v Spišskej Teplici. Napadol prvý sneh, prituhlo a vtáčikom sa už ťažšie hľadá potrava. Deti sa dozvedeli  ako sa majú o operencov starať, čím ich správne prikrmovať. Na záver besedy sa búdky a krmítka inštalovali na školskom dvore. Častým prikrmovaním budú mať možnosť školáci pozorovať, že sa vtáčence začnú zletovať zo širokého okolia k ich kŕmidlu. Ak budú pokračovať niekoľko zím za sebou, môže sa stať aj to, že im najsmelšia sýkorka príde zobrať semienka priamo z dlane... 

V piatok nám pracovníci základnej školy Janka Kráľa na Podbrezinách ohlásili nález poraneného dravca v blízkosti školy. Zistili sme, že ide o dospelého samca jastraba veľkého, ktorý pri útoku na spevavce narazil do okien budovy školy. Bol dezorientovaný, neschopný letu, mal poranenú hlavu a krvácal zo zobáka. V prvý deň rehabilitácie sme mu podali len tekutiny vo forme rozpusteného hroznového cukru. Silné mrazy, ktoré klesli v noci až na – 19 ^oC prežil maród v našej knižnici. Dravec postupne ožil a preto dostal aj mäsitú potravu. Dnes už pekne preletoval vo voliére, rozhodli sme sa ho teda vypustiť do voľnej prírody. A tak vďaka rýchlej pomoci dobrých ľudí može opäť brázdiť liptovskú oblohu.

Už šiestym rokom Správa TANAPu s technickým zabezpečením firmy PROFI – NET s.r.o prevádzkuje pre širokú verejnosť nezvyčajné prenosy z prírody. Prišla treskúca zima, do areálu Správy TANAPu bola nainštalovaná ďalšia web kamera s krmítkom pre vtákov. Podľa ohlasov z minulých rokov sme podnietili veľa škôl, dôchodcov a milovníkov prírody, ktorí zostrojili krmidlá a začali prikrmovať vtáctvo.

Aby pomoc bola správna, pridávame niekoľko zásad pri prikrmovaní: 

V zimnom období, keď je vysoká snehová pokrývka alebo väčšie mrazy, majú vtáky nedostatok potravy. V tomto čase môžeme našim spevavcom pomôcť vhodným prikrmovaním. Dôležite je vybrať bezpečné miesto pre krmítko, kde majú operence prehľad a kde je dostatok stromov vhodných pre úkryt vtáctva pred prirodzenými predátormi, ako sú dravé vtáky ale aj domáce či túlavé mačky. Zásadne nekŕmime solenými, údenými či praženými potravinami, ani cestovinami. Tým by sme vtákom viac uškodili ako pomohli. Medzi najuniverzálnejšie krmivo patri slnečnica, ale môžme kŕmiť aj makom, prosom, lojom, maslom či orechmi. Ak vás zaujíma, akí operenci prilietajú na raňajky, obed či večeru do práve zriadenej záhradnej reštaurácie v areáli Správy TANAP-u  a čo im najviac chutí, kliknite na živú kameru na jej internetovej stránke.