Bociany biele sa v týchto dňoch postupne vracajú zo zimovísk na svoje tradičné hniezdiská. Svojou prítomnosťou a príkladnou starostlivosťou o potomstvo si od nepamäti získavajú priazeň obyvateľov slovenských miest a obcí. Bociany biele v minulosti hniezdili hlavne na slamených strechách dreveníc alebo v rázsochách starých listnatých stromov. Už vtedy sa im ľudia snažili pomôcť tým, že na stromy a strechy budov upevňovali drevené kolesá, ktoré slúžili ako hniezdne podložky a uľahčovali bocianom stavanie hniezd.

Pracovníci Správy TANAP-u vo svojom kompetenčnom území pravidelne monitorujú hniezdiská bocianov bielych a v prípade problémových hniezd, ktoré sú umiestnené na funkčných stĺpoch elektrického vedenia, používaných komínoch alebo sú nestabilné, sa snažia situáciu vyriešiť v prospech bocianov bielych aj miestnych obyvateľov. V posledných týždňoch sme takto zlepšili hniezdne podmienky pre bociany biele v obciach Galovany, Trstené, Liptovské Vlachy a Hôrka. Zrealizovali sme prekladanie hniezd, inštalovanie zábran pre zamedzenie hniezdenia na nevhodných miestach aj osadenie hniezdnych stĺpov a podložiek. Keďže sa vo všetkých prípadoch jednalo o odborne aj technicky náročnú činnosť naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám pri týchto ochranárskych aktivitách pomohli. Za spoločnú pomoc bocianom bielym si uznanie určite zaslúžia miestni nadšenci, starostovia obcí, obecné úrady aj Správa NAPANT-u, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská distribučná.

Lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae)

Na základe podrobnejšieho taxonomického a fytocenologického štúdia v roku 2000 bol tento druh rozčlenený na dve skupiny populácií – Cochlearia pyrenaica a Cochlearia tatrae.

Lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) je viazaný na vlhké mylonitové a granitové sutiny na severných svahoch glaciálnych kotlov, v blízkosti snehových polí v subalpínskom až subniválnom stupni Tatier.

Lyžičník pyrenejský (Cochlearia pyrenaica) rastie na studených prameniskách s vápnitým substrátom silne mineralizovaných v montánnom stupni. Na Slovensku je v súčasnosti zaznamenaný výskyt len v NP Veľká Fatra. Na území TANAP-u v lokalite Tatranská Kotlina je posledný záznam z roku 1966 (Futák)  ako Cochlearia tatrae. V roku 1973 Futák uvádza, že lokalita zanikla následkom vysokého a prudkého toku vody. Vzhľadom na nízky stav snehu v zimnom období bol lyžičník náhodne nájdený v uvádzanej lokalite. Populácie sú  bohato porastené v pramenisku s vyzrážanými minerálnymi látkami. Na základe rozdielnych stanovištých podmienok sa pravdepodobne jedná o druh lyžičník pyrenejský. Vo vegetačnom období bude možné  určiť druh podľa morfologických odlišností. 

Správa TANAP-u už piatu zimnú sezónu spoločne spolu s firmou PROFI – NET s.r.o. prevádzkovala tri  zo svojich web kamier zamerané  na spevavce v Liptovskej kotline. Široká verejnosť, hlavne školská mládež znovu mohli vzhliadnuť celú galériu spevavcov, ktoré si prišli prilepšiť v zimnom období na kŕmidlá  sledované živou kamerou. Aj napriek miernej zime a včasnej jari nám  pred kamery priletelo veľa druhov spevavcov. Očakávame, že pod Západné Tatry  sa na „naše“ tradičné hniezda čoskoro prinavrátia bociany biele a z tohto dôvodu  sme demontovali web kamery spred vtáčích krmítok. Momentálne sa na ich príchod pripravujeme  po technickej stránke. V nasledujúcich dňoch budú kamery v skúšobnej prevádzke.  Uvítame ak nám napíšete vaše  prvé dojmy z nášho kina po príchode prvého bociana. Bocianie rodinky budeme kamerami monitorovať pravdepodobne do poslednej dekády augusta, keď sa mladé bociany budú s rodičmi pripravovať na odlet do svojich zimovísk. Z Afriky zasa všetci netrpezlivo očakávame dva mesiace nezvestnú Aničku. Pestrú ponuku sme rozšírili živou kamerou na havrany v Liptovskom Mikuláši.  Tiež budeme  pozorovať,  ako sa pomaly zobúdza život pod vodnou hladinou v prítoku riečky Belá pod Kriváňom. Pre našich divákov počas jari a leta chystáme ešte niekoľko prekvapení. Nechajme sa teda prekvapiť, záleží na režisérke prírode čo nám tento rok ponúkne.  

Letoví dispečeri Správy TANAP-u pátrali po Aničke 54 dní. Už len tí najskalnejší verili, že sa nestalo nič zlé a kontakt sa obnoví. Naposledy sa ozvala z Mozambiku 13.1. 2016 v blízkosti mora, kde pred týždňom na pobrežie vyplavilo časť úlomku lietadla Boeningu 777, ktoré pred dvoma rokmi zmizlo bez stopy počas letu z malajzijského Kuala Lumpur do čínskej metropoly Peking. Veľa našich priaznivcov nám podľa tohto príbehu písalo „čierne“ scenáre, že technika Aničke zlyhala (po trojročnej záruke), prípadne, že sa jej stalo niečo zlé, možno, že aj uhynula po dlhej dvojmesačnej odluke. Dňa 7.3. 2016 nastal deň D a zo Zimbabwe prišiel dlho očakávaný kontakt. Technika ani Anička zdá sa nezlyhali a po 54 dňoch je už opäť na dlhej náročnej ceste domov. Tak dlhú pauzu bez signálu sme ešte neevidovali. V treťom roku do letového poriadku teda poznačíme 7. marec 2016 ako návrat Aničky späť na Slovensko. Letecký presun koridorom na zimoviská juhovýchodnej Afriky jej každý rok trval okolo 40 dní. Najjužnejšie zaletela v roku 2015 do štátu Svazijsko (Swaziland) a ešte južnejšie až do Jar, len 30 km od Indického oceánu. Zimoviská s dobrou potravnou ponukou každoročne nachádzala v národných parkoch Zambie, Zimbabwe a Mozambiku. Návrat späť k svojmu hniezdu pod Tatrami v roku 2014 Anička naplánovala a začala letieť domov na sever 3. marca. V roku 2015 to bolo o 2 dni neskôr 5. marca z Mozambiku. Veľká radosť pre nás všetkých je, že Anička prežila ďalšiu sezónu na Africkom kontinente a smeruje domov. Zaželajme jej spoločne šťastnú cestu.

Po prvý krát Správa TANAP-u  a firma Profi-net namierili svoje kamery  na hniezda havrana poľného v Liptovskom Mikuláši. Toľkokrát ľuďmi zatracovaný havran, patrí medzi najinteligentnejšie spevavce z čeľade krkavcovitých vtákov. Dokážu sa napríklad naučiť rozprávať,  pochopiť význam slov a ešte vyviesť kadejaké kúsky. Vedci zistili, že si dokážu zapamätať ľudské tváre a riešiť niektoré zložité situácie, ako napríklad dostať ťažko dostupnú potravu z fľaše pomocou paličky či šnúrky.  Niektorí ľudia žijúci v blízkosti havranov sa sťažujú na jeho hlasité zvukové prejavy a trus, ktorý po sebe zanecháva. Hniezdia v kolóniách, kvôli lepšej obrane pred prirodzenými predátormi a aj preto ich najčastejšie vídavame  v blízkosti ľudí. Málokto si však uvedomuje, akú dôležitú úlohu má tento druh v prírodnom ekosystéme. Živia sa prevažne rastlinnou potravou, ale aj hmyzom a menšími stavovcami, napríklad aj malými hlodavcami. Podľa najnovších výskumov však havrany likvidujú v blízkom okolí aj odpadky a všadeprítomné exkrementy našich domácich miláčikov: psov a mačiek - jednoducho po nás trochu upracú. Havranie hniezda  s obľubou využívajú aj sokoly myšiare alebo myšiarky ušaté ako typickí konzumenti hrabošov poľných. Venujme im  teda, aspoň na chvíľu trochu pozornosti, nedívajme sa na nich ako na nepriateľov, ale skúsme sa o nich dozvedieť prostredníctvom našich kamier o čosi viac.

(Convention on International Trade in Endangered Species of Wild Fauna and Flora) je medzinárodný dohovor, ktorý bol podpísaný dňa 3.3.1973 vo Washingtone. Cieľom dohovoru je postaviť svetový obchod s ohrozenými druhmi živočíchov a rastlín pod spoločnú kontrolu všetkých štátov sveta, tak aby sa dosiahla ich ochrana pred úplným vyhubením vplyvom bezohľadného získavania pre obchodné účely. V súčasnosti k nemu pristúpilo viac ako 160 krajín sveta. Na Slovensku je dohovor CITES uplatňovaný od roku 1992. Pri tejto príležitosti Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe pripravila pre žiakov základných škôl v Poprade a okolí besedy spojené s prezentáciami, kde sa žiaci mali možnosť dozvedieť množstvo zaujímavých informácií o voľne žijúcich živočíchoch i voľne rastúcich rastlinách, ktoré i na Slovensku sú zapísané do zoznamu CITES podľa ich stupňa ohrozenia. Martina Proháczková zo Správy TANAP-u zaujímavou formou vysvetlila žiakom, že i neznalosťou či neopatrnosťou si môžeme znepríjemniť záver dovolenky, pokiaľ si pribalíme do batožiny suveníry, ktoré sa nemôžu vyvážať z danej krajiny. I darček zo slonoviny, alebo mušľa od mora nám môžu na hraničnom prechode narobiť veľké nepríjemnosti.

Tento významný deň si pripomíname 2. februára. V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Sú to územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi. Svetovým dňom mokradí sme si pripomenuli podpis Dohovoru o mokradiach, majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, známeho aj ako Ramsarská konvencia (podpísaná 2. februára 1971). Pristúpením k tomuto dohovoru sa aj Slovensko zaviazalo zabezpečiť dostatok vody pre prírodu a od nej závisiace budúce generácie. Slovensko má do ramsarského zoznamu zapísaných 14 lokalít. Pracovníčka Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe  M. Proháczková sa počas celého mesiaca február stretávala so žiakmi  základných škôl a Strednej odbornej školy technickej v Poprade. V tento významný deň sme si v rámci environmentálnej výchovy premietli filmy a prezentácie o mokradiach. Besied sa zúčastnilo viac ako 930 žiakov spolu s pedagógmi.

V posledných rokoch početnosť vlka dravého na území Tatranského národného parku nedosahuje ani polovicu z optimálneho stavu. V Tatrách trvale žije 4 až 5 vlčích svoriek a súčasťou ich rozsiahlych teritórií sú aj kotliny v podhorí a prihraničné oblasti Poľska. Jedna vlčia svorka využíva územie väčšie ako 200 kilometrov štvorcových. Za normálnych okolností by malo jednu svorku tvoriť 5 až 7 jedincov vrátane mláďat v prvom roku života. Celkovo by malo v Tatrách žiť približne 30 vlkov. Terénni pracovníci Správy TANAP-u však v posledných rokoch čoraz častejšie evidujú len málopočetné vlčie svorky, ktoré sú väčšinou bez vyvedených mláďat.

Vlk dravý je v TANAP-e pôvodným živočíchom. Je vrcholovým predátorom a jeho význam spočíva najmä v tom, že lovením svojej koristi, ktorou je v našich podmienkach hlavne jelenia a diviačia zver, udržiava jej primeranú početnosť a vykonáva nespochybniteľný selektívny, regulačný a zdravotný výber. Svojou prítomnosťou a aktivitou zabraňuje koncentrácii raticovej zveri, čím nepriamo znižuje vznik rozsiahlych škôd, ktoré spôsobuje táto zver na mladých lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách. Jeho nemenej zanedbateľný význam je aj v tom, že na jeho koristi sa následne priživujú aj iné druhy šeliem a dravé vtáky.

V zmysle európskej legislatívy je vlk dravý živočíchom, ktorý si vyžaduje aj u nás prísnu ochranu a vyhlasovanie osobitných chránených území. Vlastné územie Tatranského národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu, kde je predmetom ochrany aj vlk, čo znamená, že je tu celoročne chráneným druhom. Neplatí to však už v ochrannom pásme TANAP-u, ktoré tvorí podhorie Tatier, kde sa môže v rámci pridelených kvót na vlky legálne poľovať v čase od 1. novembra do 15. januára. V zimnom období sa vplyvom nepriaznivých podmienok vo vyšších polohách väčšina raticovej zveri presunie do podhoria a za ňou samozrejme aj vlky. Za posledných 6 rokov bolo v ochrannom pásme TANAP-u poľovníkmi legálne ulovených 31 vlkov, čo v praxi znamená likvidáciu celej tatranskej vlčej populácie. Uvoľnený priestor len veľmi pomaly a postupne vypĺňajú migrujúce mladé vlky, ktoré do Tatier prichádzajú z iných oblastí, najmä z Poľska, kde je vlk na celom území celoročne chráneným druhom.

Tento jav sa podarilo poľským kolegom podrobne zdokumentovať vďaka mladej vlčici, ktorú odchytili v marci 2015 v Bieszczadzkom Parku Narodowom. Vlčici založili telemetrický obojok. Na začiatku monitorovania sa držala spoločne so svorkou ôsmich vlkov na ploche 270 kilometrov štvorcových. Koncom novembra začala jej migrácia smerom na západ, kedy postupne prešla z pohoria poľsko-ukrajinsko-slovenských Bieščad cez viaceré prihraničné pohoria lemujúce poľsko-slovenskú štátnu hranicu až po pohorie Tatry. Následne sa dostala do vlastného územia poľského TPN a slovenského TANAP-u. V území TANAP-u sa vyskytovala viac ako 1,5 mesiaca. Juhovýchodne od mesta Poprad sa niekoľko krát pokúšala prekročiť severnú diaľnicu D 1, pravdepodobne v smere z Levočských vrchov do Slovenského raja alebo do Nízkych Tatier. Po jej opakovaných neúspechoch prešla do pohoria Pieniny.

V Poľsku je ochrane vlka venované zvýšené úsilie a tvrdo sú postihované tiež prípady pytliactva. Pozitívne treba hodnotiť aj ich iniciatívu pre vyriešenie problému klesajúcej početnosti vlka v slovensko-poľskom pohraničí, ktorého príčinou bolo nadmerné legálne lovenie vlka na Slovensku. Po vzájomnej dohode bola vyhlásená 20 kilometrová ochranná zóna v prihraničnej oblasti celej poľsko-slovenskej štátnej hranice, kde je v súčasnosti vlk celoročne chránený.

V súlade s platnou slovenskou legislatívou si od minulého roku poľovnícke subjekty v územiach, kde je vlk celoročne chránený uplatňujú takzvanú „náhradu škody spôsobenú vlkom na poľovnej raticovej zveri“. Vzniká tak absurdná situácia, s ktorou nesúhlasia ani mnohí poľovníci, keď sa pri každej vlkmi strhnutej raticovej zveri musí stretnúť komisia, ktorá keď potvrdí, že ju usmrtil vlk, štát poľovníkom uhradí vzniknutú škodu.     

Úsilím Správy TANAP-u je trvalé vylúčenie odstrelu vlka dravého v celom území národného parku, vrátane ochranného pásma. Ďalej zrušenie legislatívne uplatňovanej náhrady škôd spôsobených vlkom na poľovnej raticovej zveri a zachovanie súčasnej územnej ochrany vlka v 20 kilometrovej ochrannej zóne v oblasti celej poľsko-slovenskej štátnej hranice.