Všetky druhy sov sú dôležitou súčasťou ekosystémov a ako takmer vrcholoví predátori svojou prítomnosťou indikujú jeho správne fungovanie. Vzhľadom na úbytok hniezdnych možností, najmä dutín v kmeňoch starých stromov sa stávajú stále zriedkavejšími. Vo Vysokých Tatrách začiatkom januára 2016 strážcovia Správy TANAP-u nainštalovali sedem hniezdnych búdok  pre malé sovy (kuvik kapcavý, kuvičok vrabčí) a jednu polobúdku  pre sovu dlhochvostú , ktorú poskytli zamestnanci z Ochranného obvodu Štrbské Pleso. Búdky sú inštalované v lesných porastoch s výskytom dutinových hniezdičov a zároveň na lokalitách s úbytkom hniezdnych možností po spracovaní kalamity. Konštruované boli z drevených dosiek a založené zhruba vo výške päť metrov. Výletové otvory sa orientovali na východ až juhovýchod tak, aby sa prevládajúce vetry opierali o zadnú stranu.  Aby sa búdka ako umelá hniezdna náhrada nezdala hniezdičom príliš neprirodzená, bol na jej dno vložený prírodný materiál z okolia (hrabanka, koncové časti vetvičiek zo smreka a pod.).  Akcia prebehla pred očakávaným tokom a párením sov a v nasledujúcom období budú búdky pravidelne kontrolované v rámci výskumnej úlohy – monitoring dutinových hniezdičov v TANAPe.

Pri sčítaní vodného vtáctva v Liptovskej kotline v polovici januára sme pozorovali aj naše najväčšie dravce orliaky morské. Dva dospelé a jeden mladší vták boli zdokumentované v okolí priehrady Liptovská Mara a Bešeňovskej nádrže. Orliaky tu každoročne prilietajú zo severnejšie položených hniezdísk, pravdepodobne z početnej poľskej populácie. Okrem nich potešil aj  zimný výskyt kačice lyžičiarky, chochlačiek morských alebo nádherne sfarbených rybárikov riečnych.

Vo štvrtok 28.1.2016 sa začali práce na Popradskom rašelinisku, ktoré pomôžu zachrániť a udržať toto unikátne územie. Popradské rašelinisko sa nachádza priamo v intraviláne mesta Poprad a je domovom množstva vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Môžeme spomenúť celú plejádu mäsožravých druhov rastlín, bohaté populácie orchideí, či vzácnych vážok.

Práce budú pozostávať z odstránenia krovín a mladých drevín, ktoré odoberajú z územia veľké množstvo vody, čím ho postupne presušujú. Pri ponechaní územia bez starostlivosti by postupne zarástlo a rašeliniskové druhy by postupne vymizli. V zimnom období sa odstránia aj suché porasty trstiny, ktoré zaberajú nevyužívané plochy. Vo vegetačnom období sa tieto časti ešte raz prekosia, čím sa zabezpečí aspoň prvotná starostlivosť, v ktorej by sa malo pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Veríme, že spoločne sa nám podarí zachovať túto zelenú plochu v objatí mestskej výstavby.

Správa Tatranského národného parku  v spolupráci so ZŠ s MŠ na Dostojevského ul. v Poprade pripravila besedu pre žiakov 1. stupňa ZŠ. V priestoroch environmentálnej učebne  sa žiaci dozvedeli od pracovníčky TANAP-u p. Proháczková zaujímavé informácie o význame vtáčích búdok a kŕmidlách, ale aj o druhoch  pre ktoré sú určené. Besedy so žiakmi na tému „Starostlivosť o vtáctvo v zimnom období“ , prebiehali i na ZŠ v Spišskej Teplici. Napadol prvý sneh, prituhlo a vtáčikom sa už ťažšie hľadá potrava. Deti sa dozvedeli  ako sa majú o operencov starať, čím ich správne prikrmovať. Na záver besedy sa búdky a krmítka inštalovali na školskom dvore. Častým prikrmovaním budú mať možnosť školáci pozorovať, že sa vtáčence začnú zletovať zo širokého okolia k ich kŕmidlu. Ak budú pokračovať niekoľko zím za sebou, môže sa stať aj to, že im najsmelšia sýkorka príde zobrať semienka priamo z dlane... 

V piatok nám pracovníci základnej školy Janka Kráľa na Podbrezinách ohlásili nález poraneného dravca v blízkosti školy. Zistili sme, že ide o dospelého samca jastraba veľkého, ktorý pri útoku na spevavce narazil do okien budovy školy. Bol dezorientovaný, neschopný letu, mal poranenú hlavu a krvácal zo zobáka. V prvý deň rehabilitácie sme mu podali len tekutiny vo forme rozpusteného hroznového cukru. Silné mrazy, ktoré klesli v noci až na – 19 ^oC prežil maród v našej knižnici. Dravec postupne ožil a preto dostal aj mäsitú potravu. Dnes už pekne preletoval vo voliére, rozhodli sme sa ho teda vypustiť do voľnej prírody. A tak vďaka rýchlej pomoci dobrých ľudí može opäť brázdiť liptovskú oblohu.

Už šiestym rokom Správa TANAPu s technickým zabezpečením firmy PROFI – NET s.r.o prevádzkuje pre širokú verejnosť nezvyčajné prenosy z prírody. Prišla treskúca zima, do areálu Správy TANAPu bola nainštalovaná ďalšia web kamera s krmítkom pre vtákov. Podľa ohlasov z minulých rokov sme podnietili veľa škôl, dôchodcov a milovníkov prírody, ktorí zostrojili krmidlá a začali prikrmovať vtáctvo.

Aby pomoc bola správna, pridávame niekoľko zásad pri prikrmovaní: 

V zimnom období, keď je vysoká snehová pokrývka alebo väčšie mrazy, majú vtáky nedostatok potravy. V tomto čase môžeme našim spevavcom pomôcť vhodným prikrmovaním. Dôležite je vybrať bezpečné miesto pre krmítko, kde majú operence prehľad a kde je dostatok stromov vhodných pre úkryt vtáctva pred prirodzenými predátormi, ako sú dravé vtáky ale aj domáce či túlavé mačky. Zásadne nekŕmime solenými, údenými či praženými potravinami, ani cestovinami. Tým by sme vtákom viac uškodili ako pomohli. Medzi najuniverzálnejšie krmivo patri slnečnica, ale môžme kŕmiť aj makom, prosom, lojom, maslom či orechmi. Ak vás zaujíma, akí operenci prilietajú na raňajky, obed či večeru do práve zriadenej záhradnej reštaurácie v areáli Správy TANAP-u  a čo im najviac chutí, kliknite na živú kameru na jej internetovej stránke.

Mladý medveď IWO

Medveďovi bol obojok založený v poľských Tatrách. Jeho vek v čase odchytu, po následnom výbruse odobratého prvého horného premolára (UPM1), bol stanovený na 4,5 roka. Vtedy mal 80 kilogramov. Telemetricky je sledovaný od mája 2014 a obojok má aj v súčasnosti funkčný (poznámka autorov: november 2015). Za dva kalendárne roky sledovania je oblasť jeho výskytu taká rozsiahla, že uvádzať presné číselné hodnoty o vzdialenostiach čo prekonal patria do knihy rekordov. Pre lepšiu obrazotvornosť čitateľov uvádzame, že výskyt tohto medveďa bol zaznamenaný na tak veľkom území, že jeho plocha sa rovná približne polovičnej výmere územia Slovenskej republiky (medveď Iwo 26 600 km² / výmera Slovenska 49 036 km²). Za celé doterajšie obdobie sledovania sa pohyboval v území štyroch štátov Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Len na Slovensku sa vyskytoval vo viac ako sto poľovníckych revíroch. V roku 2015, po zimnom spánku, sa do konca apríla vyskytoval najskôr v slovenskej časti Tatier. No už od konca apríla do konca septembra sme u neho zaznamenali takú výraznú časopriestorovú aktivitu, že počas tohto obdobia každé jeho nové pozície prinášali úžasné informácie predovšetkým o tom, aké vzdialenosti prekonával a kde všade sa vyskytoval. Vďaka tomuto medveďovi sme od tejto chvíle museli viacerí oprášiť svoje staré vedomosti zo zemepisu. Ale poporiadku, za necelý týždeň prekonal južným smerom trasu z tatranskej oblasti až na hranice Slovenska s Maďarskom. Po prekročení našej štátnej hranice sa zhruba jeden týždeň vyskytoval v maďarskom Aggteleku, ktorý sa nachádza asi 30 kilometrov severne od mesta Miskolc. V ďalších ôsmych dňoch prešiel juhovýchodom našej krajiny na jej severovýchod až do pohoria Bieščady. Tie sa rozprestierajú na území troch štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Tu sa vyskytoval niečo vyše dvoch týždňov. Potom za ďalší týždeň prešiel územím Ukrajiny až do Sinevirskej oblasti, ktorá je od ukrajinsko-rumunskej štátnej hranice vzdialená len pár desiatok kilometrov. Práve vtedy sme mysleli, že Iwo „ide“ do Rumunska. Veď od najjužnejších telemetrických pozícií tohto medveďa na Ukrajine je to do tejto krajiny takpovediac už len na skok. V ukrajinskom Sinevirskom národnom parku a jeho okolí sa však vyskytoval skoro celé leto. Začiatkom jesene (v septembri) sa približne tou istou trasou vrátil späť do slovensko-poľsko-ukrajinských Bieščad. Táto reálna situácia, kedy v roku 2015 medveď Iwo na Ukrajine v rámci Karpatského oblúka prešiel z oblasti Západných Karpát do oblasti Východných Karpát a naopak, potvrdila veľmi významnú skutočnosť, ktorá bola ešte donedávna striktne negovaná mnohými európskymi (teda aj slovenskými) odborníkmi na veľké šelmy. Skutočnosť, že napríklad medvede žijúce v oblasti severného Slovenska „komunikujú“ s medveďmi z oblasti severného Rumunska.

Stredne starý medveď FILIP

Medveď bol odchytený v jarnom období v roku 2014 v poľských Tatrách. Jednalo sa o stredne starého samca s hmotnosťou 210 kilogramov. Za osem mesiacov telemetrického sledovania, od apríla do novembra, sa pohyboval v Poľsku aj na Slovensku po území veľkom približne 780 km² (78 tis ha). Na Slovensku sa vyskytoval v Žilinskom a v Prešovskom kraji v okresoch Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Poprad v rámci orografických celkov Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy, Západné Tatry, Východné Tatry a Podtatranská brázda. Len na Slovensku bol v tom čase zdokumentovaný v 16 poľovníckych revíroch. Obdobie od apríla do konca leta 2014 prežil v poľských a slovenských Tatrách v priestore od Bielovodskej doliny po Oravice, kde vyhľadával najmä tichšie oblasti, ktoré sú vzdialené od rušných turistických chodníkov a osídlených častí územia. V druhej polovici mája sa dlhšie obdobie zdržiaval v Juráňovej doline, kde bol pracovníkmi Správy TANAP-u a TPN pozorovaný v spoločnosti rujnej medvedice. Koncom leta sa za jeden deň presunul od Oravíc cez Skorušinské vrchy až do blízkosti obcí Krivá a Dlhá nad Oravou. Prešiel cez pomerne frekventovanú verejnú cestu, železničnú trať, preplával rieku Orava a zastavil sa v rozsiahlych poliach dozrievajúcich poľnohospodárskych plodín. Rovnaký cieľ mal aj jeho ďalší dlhší presun, kedy začiatkom októbra prešiel z Oravy na Liptov do poľnohospodárskych kultúr pri obci Liptovské Matiašovce. Napríklad pri konzumovaní kukurice a obilia sa na poliach zdržiaval najmä v noci, cez deň odpočíval v okolitých lesoch. To, že v podhorských oblastiach dozrievajúce plody kukurice a ostatných obilnín sú mimoriadne lákavým a atraktívnym zdrojom medvedej potravy potvrdili aj ďalšie nami telemetricky sledované medvede. V novembri sa medveď Filip vrátil do poľskej časti Tatier, kde prezimoval v oblasti Kominarskie Wierchy. Na jar v roku 2015 prestal jeho obojok spoľahlivo fungovať a kontakt s ním sa natrvalo prerušil. Medveď Filip žije a je v poriadku aj v súčasnosti, naposledy bol nasnímaný fotopascou dňa 10. októbra 2015 v okolí Oravíc.             

Starý medveď ERYK

Aj tento medveď bol odchytený v poľskej časti Tatier v kompetenčnom území TPN. Jednalo sa o samca s hmotnosťou 147 kilogramov a vekom stanoveným v čase odchytu 24 až 27 rokov. Jeho vek bol po odobratí prvého horného premolára (UPM1) určený podrobnou laboratórnou analýzou. Počas dvoch kalendárnych rokov telemetrického sledovania, od apríla 2014 do apríla 2015, bol podrobne dokumentovaný v Poľsku a na Slovensku, pričom oblasť jeho výskytu mala rozlohu približne 460 km² (46 tis ha). Na Slovensku sa vyskytoval v Prešovskom kraji v okresoch Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa v rámci orografických celkov Podtatranská brázda, Západné Tatry (lokalita Podbanské), Východné Tatry a Spišská Magura. V tomto období bol jeho výskyt zdokumentovaný v 10 poľovníckych revíroch. V roku 2014 sa bezprostredne po odchyte, teda ešte na konci ruje, vyskytoval najskôr v poľskej časti Tatier, konkrétne v Kondratowej doline, Gasiencowej doline a v okolí Waksmundskej poľany. Začiatkom leta sa presunul do slovenskej časti Tatier do Bielovodskej doliny, Javorovej doliny a Belianskych Tatier. Koncom leta a v jeseni sa jeho aktivita presunula mimo Tatry, pretože pomerne rýchlo odmigroval do Spišskej Magury, kde okrem prirodzenej potravy navštevoval hlavne krmoviská určené pre poľovnú raticovú zver. V tom čase sme jeho výskyt zaznamenali napríklad až pri Vyšných Ružbachoch v okrese Stará Ľubovňa. Až do jeho odchodu na zimovisko v poľských Tatrách potom počas celej jesene v Spišskej Magure navštevoval niekoľko desiatok krmovísk určených pre poľovnú raticovú zver. V tom čase bolo celkom bežné, že počas jednej noci navštívil viaceré takéto krmoviská v rámci jedného, niekedy aj dvoch poľovníckych revírov. V roku 2015, po zimnom spánku, sa už začiatkom apríla aktívne zapájal do ruje v poľských Tatrách a v Bielovodskej doline. V druhej polovici apríla prešiel z tejto oblasti smerom cez hlavný hrebeň Tatier na ďalšie rujovisko na Podbanskom v ústí Kôprovej doliny. Tam sme v tom čase okrem medveďa Eryka fyzicky a fotopascami dokumentovali výskyt ďalších dvoch silných samcov, jednej rujnej samice, jedného jedinca bližšie neidentifikovaného pohlavia (pravdepodobne ďalšia rujná samica) a dvoch medvedíc s minuloročnými mláďatami. Na rujovisku v oblasti Podbanského sa však predčasne skončilo jeho telemetrické sledovanie, pretože iný medveď mu pravdepodobne počas súboja strhol obojok. Ten ešte stále funkčný sme neskôr dohľadali. Dňa 3. júna 2015 v ranných hodinách poľský horský vodca telefonoval na riaditeľstvo TPN a hlásil, že v doline Jaworzynka približne 15 metrov od turistického chodníka leží živý medveď, ktorý sa nehýbe... Z hľadiska bezpečnosti návštevníkov bol chodník okamžite uzatvorený. Po príchode na miesto kompetentní pracovníci TPN a veterinár usúdili, že ho utratia. To sa aj stalo a jeho telo bolo potom prevezené do Wrocławi, kde pitva odhalila šokujúcu informáciu – medveď mal v oblasti krčnej chrbtice poloplášťový projektil z dlhej guľovej zbrane. Určitým paradoxom ale je, že toto poranenie nebolo čerstvé. Prípad prebrala poľská jurisdikcia, ktorá pravdepodobne kontaktovala aj slovenské orgány činné v trestnom konaní. Ďalším odhalením bolo, čo už len potvrdila následná DNA analýza vzoriek jeho tkaniva, že to bol medveď Eryk. Vďaka pomerne presne určenému veku sa preukázateľne jednalo o zatiaľ najstaršieho zdokumentovaného voľne žijúceho medveďa z oblasti Poľska a Slovenska. Medveď Eryk sa narodil medzi rokmi 1987 až 1990, no na nešťastie pre okolnosti za ktorými stál človek, musel byť v roku 2015 utratený. Aspoň vďaka telemetrii sme však mohli sledovať krátky okamih jeho životnej púte, no čo zažil v celom svojom živote, kde všade bol, ostalo navždy tajomstvom.

S príchodom zimy sa znížila aktivita pstruhov pred našou kamerou. Kým v lete ryby intenzívne vyhľadávajú potravu, tak s nástupom chladnejšieho obdobia v jeseni a najmä v zime sa ich metabolizmus postupne spomaľuje. Z tohto dôvodu prijímajú stále čoraz menej potravy a pripravujú sa na zimnú hibernáciu. Ryby sa vtedy zhromažďujú v hlbších partiách vôd pri dne s dostatkom kyslíka. Voda v týchto miestach nezamŕza a udržiava si stabilnú teplotu okolo 4 °C. Preto v posledných týždňoch vidíme na záberoch kamery, umiestnenej v relatívne plytkej vode, iba ojedinele plávať ryby. Našli si už svoje zimovisko, ktoré takmer neopúšťajú a prečkajú v ňom silné mrazy. Nástupom jari, po roztopení ľadu a pri postupnom otepľovaní vody, sa ich aktivita začne zvyšovať. Práve vtedy budeme môcť opäť naživo pozorovať zaujímavý život rýb pod vodnou hladinou.