Kvôli daždivému počasiu sme od našej orlice posledné dni nedostávali žiadne GPS pozície. Naposledy sme ju lokalizovali v blízkosti hraníc Demokratickej republiky Kongo a Zambie. Včera sa opäť ozvala. Nabrala južný kurz a teraz je už v centrálnej Zambii, severne od mesta Kabwe, viď mapa. Širšie okolie tohto mesta je známe ťažbou veľkého množstva farebných kovov, napr. olovených rúd a kvôli tomu patrí medzi najviac znečistené územia Afriky... Je to 2 mesiace aj týždeň ako Anička 16. septembra vyštartovala z Liptova…

PS : Anička veľa odvahy, pozor na ľudské nástrahy

Environmentálna učebňa Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe a Základnej školy s materskou školou na Dostojevského ul. v Poprade sa teší veľkému záujmu a návštevnosti. O učebňu majú záujem nielen žiaci, ale i pedagogickí pracovníci, ktorí túto učebňu navštívili. Návštevou nás poctili pani učiteľky z Lipovej – okr. Prostějov z Českej republiky, ktoré boli pod Tatrami na týždennej stáži. Učebňa je pre nich veľkou inšpiráciou, ako uviedli v ďakovnom liste. Zo susedných obcí zavítali deti zo ZŠ Hôrka, ZŠ Spišská Teplica, ZŠ Kravany, ZŠ Mierovej zo Svitu i deti zo ZŠ s MŠ Dostojevského v Poprade. Počas návštevy ich sprevádzala pracovníčka Správy Tatranského národného parku Martina Proháczková, ktorá pre žiakov pripravila zaujímavé aktivity. Žiaci ZŠ s MŠ Dostojevského v Poprade sa počas besedy „Jeseň a príroda„ dozvedeli mnoho informácií hlavne o živočíchoch v Tatranskom národnom parku, ktoré sa ukladajú na zimný spánok, ale i o tom, ako mnohým ďalším pomáhame počas tuhej zimy. Záverom tejto besedy boli pracovné dielne, kde si deti vytvárali rôzne figúrky z plodov jesene.

Po teplom lete sa dalo očakávať, že sa roztopia  „firnové ľadovčeky“, ktoré sa držia vo vysoko ležiacich kotloch v zadných častiach dolín pod zatienenými stenami a sú prekryté sutinami. Lokálna snehová čiara (firnová čiara) je udávaná do výšky 2300 m n. m. Znalci tatranskej prírody začiatkom 20. storočia udávali sedem firnových polí v Tatrách. Ich počet sa mení, pričom za posledných  rokov je pozorovaných päť stálych firnových polí. V posledných rokoch, aj napriek vyšším teplotám v letných mesiacoch, ich počet stúpa.

Na morénach posledného zaľadnenia sa zachoval reliéf ľadovcovej akumulácie. Morény sa po ústupe ľadovcov  zredukovali, v hlbokých trógoch značnú časť porozbíjali prúdy vody a prekryli ich úsypiská. Silným rozpukaním granodioritového masívu a rýchlym mrazovým  zvetraním sa ľadovce strácali pod masou sutín. Morénové sutiny pri ablácií ľadovcov boli intenzívne prekryté odrobinami a zlomiskami, ktoré sa tvorili pri odmrazovaní hrebeňov a skalných stien.

Snehové polia tvorí tvrdý zrnitý firn so zreteľným ročným zvetrávaním. Vrstvy majú hrúbku od 0,5 - 1 m. Na najvyššej časti firnoviska je snehová čiapka z minulej zimy. Firnové pole sa od skaly topí, čím sa tvoria aj niekoľkometrové škáry s tunelom pod časťou, ale aj celým firnoviskom.

Skrytohubka žltoobrúbená (Cryptomyces maximus (Fr.)) je podľa publikácie s názvom “Cenné alebo bezcenné“, ktorú zostavila Svetová únia ochrany prírody (IUCN) v roku 2012, považovaná za najvzácnejšiu hubu sveta. Tento dokument obsahoval zoznam 100 najvzácnejších druhov rastlín a živočíchov Zeme a medzi nimi bola ako jediná uvedená aj táto huba. V rámci celého sveta jej bol priradený status kriticky ohrozeného druhu (CR).

Je známa už takmer 200 rokov a jej výskyt bol zaznamenaný vo viacerých štátoch Európy a v Severnej Amerike. Väčšinou však ide o historické údaje z prelomu 19. a 20. storočia. V súčasnosti sú nálezy skrytohubky žltoobrúbenej veľmi ojedinelé a koncentrované na severe Európy v Nórsku, Švédsku a Walese. Na Slovensku sú 2 lokality v Nízkych Tatrách a v októbri roku 2015 bola prvýkrát nájdená aj na území Tatranského národného parku v Západných Tatrách. Rastie celoročne v chladných dolinách pri potokoch na tenkých konároch živých krovitých vŕb, ktoré ohryzom poškodzuje srnčia a jelenia zver. Prejavuje sa ako slabý parazit, no hostiteľskú drevinu výrazne nepoškodzuje. Vytvára charakteristické žltočierne a v dospelosti až čierne plodnice, ktoré sa postupne rozpukávajú a odhaľujú tak drevný substrát.

Opustením svojho hniezdiska rodného Liptova, Anička preletela od 16. septembra na svojej migračnej trase už 16 štátov. Preletom južného konca jazera Tanganyika zmenila migráciu západným smerom. V tomto koridore letela aj predošlé 2 roky. Za cieľ cesty si vybrala obrovský Národný park Kundelungu, v Demokratickej republike Kongo, s rozlohou vyše pol milióna hektárov. Odbočenie na západ si vysvetľujeme tým, že v chránenom území nachádza dostatok potravy a nazbiera tu nové sily na ďalšiu cestu. Pri lovení potravy v savane sa tu stretáva s typickou stredoafrickou faunou. Spoločne budeme sledovať aj jej minuloročnú trasu, keď oblasť svojho zimoviska posunula juhovýchodne, takmer až k brehom Indického oceánu. Možno nás znovu prekvapí a zmení oblasť zimoviska. O tom nás bude informovať jej vysielačka, ktorá dúfame ešte nejaký čas vydrží.

Dňa 28.10.2015 realizovala Správa TANAP-u v spolupráci s pracovníkmi ŠL TANAP-u, poľského TPN a dobrovoľníkov jesenné sčítanie kamzíka vrchovského tatranského (Rupicapra rupicapra tatrica) na území Tatier. Severné strany a hrebene Tatier už pokrýval zľadovatený sneh, k tomu sa pridal aj silnejší vietor, čo skomplikovalo sčítavanie niektorých nebezpečných úsekov. Naopak, južné hrebene a doliny ohrievalo jesenné slnko. Po spoločnom spresnení výsledkov sčítania bol výsledok potešujúci. V celých Tatrách sme napočítali spolu 1345 jedincov kamzíkov, z toho na slovenskej strane 1090 a na poľskej 255. Tohoročných mláďat sme napočítali 124, z toho na slovenskej strane 105. I keď je celkové výsledné číslo o niečo nižšie oproti minulému roku, nebude to tým, žeby kamzíkov v Tatrách ubudlo, ale nepriaznivými podmienkami na niektorých úsekoch hrebeňov Tatier. 

Syn.: Saxifraga ajugaefolia auct. non L.: Wahlenb., Saxifraga ajugaefolia var. carpatica Sternb., Saxifraga flittneri Heuff., Saxifraga grzegorzekii Janka, Saxifraga perdurans Kit

Čeľaď: Saxifragaceae Juss. - lomikameňovité

Západokarpatský endemit, treťohorný relikt - drobná rastlinka s 1 – 3 bielymi kvetmi na stonke, ktorá rastie v trsoch na skalách, štrbinách, snehových výležiskách v subalpínskom až alpínskom pásme, vyskytuje sa len v Poľsku a na Slovensku. Je to druh, ktorý kvitne už medzi prvými tatranskými rastlinkami na vápencovom podloží a v mylonitizovaných zónach. Klimatické podmienky, teplé leto, jeseň a nadmorská výška pravdepodobne spôsobili, že kvitnúce bochníky rastliniek bolo možné vidieť pri turistickom chodníku v Javorovej doline v nadmorskej výške 1140 m. Okrem toho bolo možné vidieť aj iné kvitnúce druhy ako je lomikameň pochybkový (Saxifraga androsace), vápnička skalná (Kernera saxatilis). Nakoľko platí sezónna uzávera turistických chodníkov od 1. 11. od križovatky pod Muráňom, tento západokarpatský endemit budú môcť turisti obdivovať až v lete. 

Zo severu Ugandy si to Anička namierila na juh pozdĺž obrovského Viktoórinho jazera do Tanzánie a dostala sa tak cez rovník na južnú pologuľu. Neskôr oblietala z východnej strany ďalšie známe jazero Tanganyika a popri jeho južnom okraji vletela do Zambie. Posledná jej pozícia bola v blízkosti Národného parku Sumbu. Je to už 50. deň, ako vyštartovala zo svojho hniezdiska na Liptove. Vzdušnou čiarou prekonala takmer 7 tisíc km.