Tento významný deň si pripomíname 2. februára. V prírodných podmienkach strednej Európy sú za mokrade považované všetky biotopy, ktorých existencia je podmienená prítomnosťou vody. Sú to územia s močiarmi, slatinami, rašeliniskami a vodami prírodnými alebo umelými, trvalými alebo dočasnými, stojatými aj tečúcimi. Svetovým dňom mokradí sme si pripomenuli podpis Dohovoru o mokradiach, majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, známeho aj ako Ramsarská konvencia (podpísaná 2. februára 1971). Pristúpením k tomuto dohovoru sa aj Slovensko zaviazalo zabezpečiť dostatok vody pre prírodu a od nej závisiace budúce generácie. Slovensko má do ramsarského zoznamu zapísaných 14 lokalít. Pracovníčka Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe  M. Proháczková sa počas celého mesiaca február stretávala so žiakmi  základných škôl a Strednej odbornej školy technickej v Poprade. V tento významný deň sme si v rámci environmentálnej výchovy premietli filmy a prezentácie o mokradiach. Besied sa zúčastnilo viac ako 930 žiakov spolu s pedagógmi.

V posledných rokoch početnosť vlka dravého na území Tatranského národného parku nedosahuje ani polovicu z optimálneho stavu. V Tatrách trvale žije 4 až 5 vlčích svoriek a súčasťou ich rozsiahlych teritórií sú aj kotliny v podhorí a prihraničné oblasti Poľska. Jedna vlčia svorka využíva územie väčšie ako 200 kilometrov štvorcových. Za normálnych okolností by malo jednu svorku tvoriť 5 až 7 jedincov vrátane mláďat v prvom roku života. Celkovo by malo v Tatrách žiť približne 30 vlkov. Terénni pracovníci Správy TANAP-u však v posledných rokoch čoraz častejšie evidujú len málopočetné vlčie svorky, ktoré sú väčšinou bez vyvedených mláďat.

Vlk dravý je v TANAP-e pôvodným živočíchom. Je vrcholovým predátorom a jeho význam spočíva najmä v tom, že lovením svojej koristi, ktorou je v našich podmienkach hlavne jelenia a diviačia zver, udržiava jej primeranú početnosť a vykonáva nespochybniteľný selektívny, regulačný a zdravotný výber. Svojou prítomnosťou a aktivitou zabraňuje koncentrácii raticovej zveri, čím nepriamo znižuje vznik rozsiahlych škôd, ktoré spôsobuje táto zver na mladých lesných porastoch a na poľnohospodárskych plodinách. Jeho nemenej zanedbateľný význam je aj v tom, že na jeho koristi sa následne priživujú aj iné druhy šeliem a dravé vtáky.

V zmysle európskej legislatívy je vlk dravý živočíchom, ktorý si vyžaduje aj u nás prísnu ochranu a vyhlasovanie osobitných chránených území. Vlastné územie Tatranského národného parku je zaradené medzi územia európskeho významu, kde je predmetom ochrany aj vlk, čo znamená, že je tu celoročne chráneným druhom. Neplatí to však už v ochrannom pásme TANAP-u, ktoré tvorí podhorie Tatier, kde sa môže v rámci pridelených kvót na vlky legálne poľovať v čase od 1. novembra do 15. januára. V zimnom období sa vplyvom nepriaznivých podmienok vo vyšších polohách väčšina raticovej zveri presunie do podhoria a za ňou samozrejme aj vlky. Za posledných 6 rokov bolo v ochrannom pásme TANAP-u poľovníkmi legálne ulovených 31 vlkov, čo v praxi znamená likvidáciu celej tatranskej vlčej populácie. Uvoľnený priestor len veľmi pomaly a postupne vypĺňajú migrujúce mladé vlky, ktoré do Tatier prichádzajú z iných oblastí, najmä z Poľska, kde je vlk na celom území celoročne chráneným druhom.

Tento jav sa podarilo poľským kolegom podrobne zdokumentovať vďaka mladej vlčici, ktorú odchytili v marci 2015 v Bieszczadzkom Parku Narodowom. Vlčici založili telemetrický obojok. Na začiatku monitorovania sa držala spoločne so svorkou ôsmich vlkov na ploche 270 kilometrov štvorcových. Koncom novembra začala jej migrácia smerom na západ, kedy postupne prešla z pohoria poľsko-ukrajinsko-slovenských Bieščad cez viaceré prihraničné pohoria lemujúce poľsko-slovenskú štátnu hranicu až po pohorie Tatry. Následne sa dostala do vlastného územia poľského TPN a slovenského TANAP-u. V území TANAP-u sa vyskytovala viac ako 1,5 mesiaca. Juhovýchodne od mesta Poprad sa niekoľko krát pokúšala prekročiť severnú diaľnicu D 1, pravdepodobne v smere z Levočských vrchov do Slovenského raja alebo do Nízkych Tatier. Po jej opakovaných neúspechoch prešla do pohoria Pieniny.

V Poľsku je ochrane vlka venované zvýšené úsilie a tvrdo sú postihované tiež prípady pytliactva. Pozitívne treba hodnotiť aj ich iniciatívu pre vyriešenie problému klesajúcej početnosti vlka v slovensko-poľskom pohraničí, ktorého príčinou bolo nadmerné legálne lovenie vlka na Slovensku. Po vzájomnej dohode bola vyhlásená 20 kilometrová ochranná zóna v prihraničnej oblasti celej poľsko-slovenskej štátnej hranice, kde je v súčasnosti vlk celoročne chránený.

V súlade s platnou slovenskou legislatívou si od minulého roku poľovnícke subjekty v územiach, kde je vlk celoročne chránený uplatňujú takzvanú „náhradu škody spôsobenú vlkom na poľovnej raticovej zveri“. Vzniká tak absurdná situácia, s ktorou nesúhlasia ani mnohí poľovníci, keď sa pri každej vlkmi strhnutej raticovej zveri musí stretnúť komisia, ktorá keď potvrdí, že ju usmrtil vlk, štát poľovníkom uhradí vzniknutú škodu.     

Úsilím Správy TANAP-u je trvalé vylúčenie odstrelu vlka dravého v celom území národného parku, vrátane ochranného pásma. Ďalej zrušenie legislatívne uplatňovanej náhrady škôd spôsobených vlkom na poľovnej raticovej zveri a zachovanie súčasnej územnej ochrany vlka v 20 kilometrovej ochrannej zóne v oblasti celej poľsko-slovenskej štátnej hranice.

Kvety na smreku, ktorý je najrozšírenejšou drevinou v Tatrách, v minulom roku bohato zakvitli. V zimnom období z dozretých šišiek postupne vyletujú semená. Príroda je v tomto ohľade naozaj štedrá a od nepamäti  sa produkciou lesných semien nepretržite stará o zachovanie lesa. Semená lesných drevín sú tiež významným zdrojom potravy hlavne pre vtáky, veverice alebo drobné hlodavce. Z vtákov je ozajstným majstrom pri vyberaní semien zo šišiek krivonos smrekový. K semenám sa dokáže dostať vďaka obojstranne zahnutému zobáku, ktorým najprv prestrihne krycie šupiny na šiške. Z jedného zarodeného smreka sa do okolitého lesa dostanú tisíce okrídlených semien, z ktorých na jar vyklíčia malé semenáčiky. Pokiaľ majú dostatok svetla a vlhkosti môžu vyklíčiť a rásť aj v drsnom a chudobnom prostredí, na machu, rozkladajúcom sa dreve alebo v strmých skalách. V prirodzených podmienkach, kde do vývoja lesa nezasahuje človek, sa budú musieť presadiť v silnej konkurencii o svetlo, vlahu, pôdu a živiny. Ich odolnosť bude skúšať vietor, sneh, mráz, sucho, výkyvy počasia alebo podkôrny hmyz. Prežijú len tie najsilnejšie a o niekoľko desaťročí budú môcť  odovzdať svoje gény ďalšej generácii lesa.   

Správa TANAP-u  nainštalovala už piatu „zimnú“ web kameru v podtatranskej prírode. Zima ešte nekončí, očakávame že pod Tatrami ešte poriadne prituhne, vtedy dravce dostanú  dobrý apetít. Po technickej stránke ďalší náročný projekt živej kamery v zimných podmienkach začína prevádzku. Zariadenie sa nachádza mimo obývanej zóny vo voľnej prírode v tvrdých podtatranských klimatických pomeroch, ktoré budú vplývať aj na celé technické vybavenie. K realizácii projektu bolo potrebných niekoľko súhlasov od dotknutých organizácií.  Veľká pozornosť bola venovaná úsiliu  na zabezpečenie systému proti poškodeniu prípadnej krádeži systémom „kamera stráži kameru“,  s využitím fotopascí. Nainštalovaním  ďalšej zimnej web kamery si okrem dravcov v akcii môžeme pozrieť aj aktuálne počasie na Liptove. Nechávame všetko na prírodu, ktorá nám vždy prichystá nejedno prekvapenie. Návnada používaná pre dravce bola zozbieraná z úhynov zveriny na cestných komunikáciách, ktoré sa do začiatku projektu uskladnili v mraziacich boxoch. So živými prenosmi z vtáčich krmítok,  rýb z tatranských vôd  a s dravými vtákmi na Liptove sa návštevník našej stránky môže zoznámiť na našej stránke www.spravatanap.sk alebo www.kukaj.sk.

Všetky druhy sov sú dôležitou súčasťou ekosystémov a ako takmer vrcholoví predátori svojou prítomnosťou indikujú jeho správne fungovanie. Vzhľadom na úbytok hniezdnych možností, najmä dutín v kmeňoch starých stromov sa stávajú stále zriedkavejšími. Vo Vysokých Tatrách začiatkom januára 2016 strážcovia Správy TANAP-u nainštalovali sedem hniezdnych búdok  pre malé sovy (kuvik kapcavý, kuvičok vrabčí) a jednu polobúdku  pre sovu dlhochvostú , ktorú poskytli zamestnanci z Ochranného obvodu Štrbské Pleso. Búdky sú inštalované v lesných porastoch s výskytom dutinových hniezdičov a zároveň na lokalitách s úbytkom hniezdnych možností po spracovaní kalamity. Konštruované boli z drevených dosiek a založené zhruba vo výške päť metrov. Výletové otvory sa orientovali na východ až juhovýchod tak, aby sa prevládajúce vetry opierali o zadnú stranu.  Aby sa búdka ako umelá hniezdna náhrada nezdala hniezdičom príliš neprirodzená, bol na jej dno vložený prírodný materiál z okolia (hrabanka, koncové časti vetvičiek zo smreka a pod.).  Akcia prebehla pred očakávaným tokom a párením sov a v nasledujúcom období budú búdky pravidelne kontrolované v rámci výskumnej úlohy – monitoring dutinových hniezdičov v TANAPe.

Pri sčítaní vodného vtáctva v Liptovskej kotline v polovici januára sme pozorovali aj naše najväčšie dravce orliaky morské. Dva dospelé a jeden mladší vták boli zdokumentované v okolí priehrady Liptovská Mara a Bešeňovskej nádrže. Orliaky tu každoročne prilietajú zo severnejšie položených hniezdísk, pravdepodobne z početnej poľskej populácie. Okrem nich potešil aj  zimný výskyt kačice lyžičiarky, chochlačiek morských alebo nádherne sfarbených rybárikov riečnych.

Vo štvrtok 28.1.2016 sa začali práce na Popradskom rašelinisku, ktoré pomôžu zachrániť a udržať toto unikátne územie. Popradské rašelinisko sa nachádza priamo v intraviláne mesta Poprad a je domovom množstva vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Môžeme spomenúť celú plejádu mäsožravých druhov rastlín, bohaté populácie orchideí, či vzácnych vážok.

Práce budú pozostávať z odstránenia krovín a mladých drevín, ktoré odoberajú z územia veľké množstvo vody, čím ho postupne presušujú. Pri ponechaní územia bez starostlivosti by postupne zarástlo a rašeliniskové druhy by postupne vymizli. V zimnom období sa odstránia aj suché porasty trstiny, ktoré zaberajú nevyužívané plochy. Vo vegetačnom období sa tieto časti ešte raz prekosia, čím sa zabezpečí aspoň prvotná starostlivosť, v ktorej by sa malo pokračovať aj v nasledujúcich rokoch. Veríme, že spoločne sa nám podarí zachovať túto zelenú plochu v objatí mestskej výstavby.

Správa Tatranského národného parku  v spolupráci so ZŠ s MŠ na Dostojevského ul. v Poprade pripravila besedu pre žiakov 1. stupňa ZŠ. V priestoroch environmentálnej učebne  sa žiaci dozvedeli od pracovníčky TANAP-u p. Proháczková zaujímavé informácie o význame vtáčích búdok a kŕmidlách, ale aj o druhoch  pre ktoré sú určené. Besedy so žiakmi na tému „Starostlivosť o vtáctvo v zimnom období“ , prebiehali i na ZŠ v Spišskej Teplici. Napadol prvý sneh, prituhlo a vtáčikom sa už ťažšie hľadá potrava. Deti sa dozvedeli  ako sa majú o operencov starať, čím ich správne prikrmovať. Na záver besedy sa búdky a krmítka inštalovali na školskom dvore. Častým prikrmovaním budú mať možnosť školáci pozorovať, že sa vtáčence začnú zletovať zo širokého okolia k ich kŕmidlu. Ak budú pokračovať niekoľko zím za sebou, môže sa stať aj to, že im najsmelšia sýkorka príde zobrať semienka priamo z dlane...