Mladý medveď IWO

Medveďovi bol obojok založený v poľských Tatrách. Jeho vek v čase odchytu, po následnom výbruse odobratého prvého horného premolára (UPM1), bol stanovený na 4,5 roka. Vtedy mal 80 kilogramov. Telemetricky je sledovaný od mája 2014 a obojok má aj v súčasnosti funkčný (poznámka autorov: november 2015). Za dva kalendárne roky sledovania je oblasť jeho výskytu taká rozsiahla, že uvádzať presné číselné hodnoty o vzdialenostiach čo prekonal patria do knihy rekordov. Pre lepšiu obrazotvornosť čitateľov uvádzame, že výskyt tohto medveďa bol zaznamenaný na tak veľkom území, že jeho plocha sa rovná približne polovičnej výmere územia Slovenskej republiky (medveď Iwo 26 600 km² / výmera Slovenska 49 036 km²). Za celé doterajšie obdobie sledovania sa pohyboval v území štyroch štátov Slovenska, Poľska, Maďarska a Ukrajiny. Len na Slovensku sa vyskytoval vo viac ako sto poľovníckych revíroch. V roku 2015, po zimnom spánku, sa do konca apríla vyskytoval najskôr v slovenskej časti Tatier. No už od konca apríla do konca septembra sme u neho zaznamenali takú výraznú časopriestorovú aktivitu, že počas tohto obdobia každé jeho nové pozície prinášali úžasné informácie predovšetkým o tom, aké vzdialenosti prekonával a kde všade sa vyskytoval. Vďaka tomuto medveďovi sme od tejto chvíle museli viacerí oprášiť svoje staré vedomosti zo zemepisu. Ale poporiadku, za necelý týždeň prekonal južným smerom trasu z tatranskej oblasti až na hranice Slovenska s Maďarskom. Po prekročení našej štátnej hranice sa zhruba jeden týždeň vyskytoval v maďarskom Aggteleku, ktorý sa nachádza asi 30 kilometrov severne od mesta Miskolc. V ďalších ôsmych dňoch prešiel juhovýchodom našej krajiny na jej severovýchod až do pohoria Bieščady. Tie sa rozprestierajú na území troch štátov – Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Tu sa vyskytoval niečo vyše dvoch týždňov. Potom za ďalší týždeň prešiel územím Ukrajiny až do Sinevirskej oblasti, ktorá je od ukrajinsko-rumunskej štátnej hranice vzdialená len pár desiatok kilometrov. Práve vtedy sme mysleli, že Iwo „ide“ do Rumunska. Veď od najjužnejších telemetrických pozícií tohto medveďa na Ukrajine je to do tejto krajiny takpovediac už len na skok. V ukrajinskom Sinevirskom národnom parku a jeho okolí sa však vyskytoval skoro celé leto. Začiatkom jesene (v septembri) sa približne tou istou trasou vrátil späť do slovensko-poľsko-ukrajinských Bieščad. Táto reálna situácia, kedy v roku 2015 medveď Iwo na Ukrajine v rámci Karpatského oblúka prešiel z oblasti Západných Karpát do oblasti Východných Karpát a naopak, potvrdila veľmi významnú skutočnosť, ktorá bola ešte donedávna striktne negovaná mnohými európskymi (teda aj slovenskými) odborníkmi na veľké šelmy. Skutočnosť, že napríklad medvede žijúce v oblasti severného Slovenska „komunikujú“ s medveďmi z oblasti severného Rumunska.

Stredne starý medveď FILIP

Medveď bol odchytený v jarnom období v roku 2014 v poľských Tatrách. Jednalo sa o stredne starého samca s hmotnosťou 210 kilogramov. Za osem mesiacov telemetrického sledovania, od apríla do novembra, sa pohyboval v Poľsku aj na Slovensku po území veľkom približne 780 km² (78 tis ha). Na Slovensku sa vyskytoval v Žilinskom a v Prešovskom kraji v okresoch Tvrdošín, Námestovo, Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš a Poprad v rámci orografických celkov Oravská Magura, Oravská vrchovina, Skorušinské vrchy, Chočské vrchy, Západné Tatry, Východné Tatry a Podtatranská brázda. Len na Slovensku bol v tom čase zdokumentovaný v 16 poľovníckych revíroch. Obdobie od apríla do konca leta 2014 prežil v poľských a slovenských Tatrách v priestore od Bielovodskej doliny po Oravice, kde vyhľadával najmä tichšie oblasti, ktoré sú vzdialené od rušných turistických chodníkov a osídlených častí územia. V druhej polovici mája sa dlhšie obdobie zdržiaval v Juráňovej doline, kde bol pracovníkmi Správy TANAP-u a TPN pozorovaný v spoločnosti rujnej medvedice. Koncom leta sa za jeden deň presunul od Oravíc cez Skorušinské vrchy až do blízkosti obcí Krivá a Dlhá nad Oravou. Prešiel cez pomerne frekventovanú verejnú cestu, železničnú trať, preplával rieku Orava a zastavil sa v rozsiahlych poliach dozrievajúcich poľnohospodárskych plodín. Rovnaký cieľ mal aj jeho ďalší dlhší presun, kedy začiatkom októbra prešiel z Oravy na Liptov do poľnohospodárskych kultúr pri obci Liptovské Matiašovce. Napríklad pri konzumovaní kukurice a obilia sa na poliach zdržiaval najmä v noci, cez deň odpočíval v okolitých lesoch. To, že v podhorských oblastiach dozrievajúce plody kukurice a ostatných obilnín sú mimoriadne lákavým a atraktívnym zdrojom medvedej potravy potvrdili aj ďalšie nami telemetricky sledované medvede. V novembri sa medveď Filip vrátil do poľskej časti Tatier, kde prezimoval v oblasti Kominarskie Wierchy. Na jar v roku 2015 prestal jeho obojok spoľahlivo fungovať a kontakt s ním sa natrvalo prerušil. Medveď Filip žije a je v poriadku aj v súčasnosti, naposledy bol nasnímaný fotopascou dňa 10. októbra 2015 v okolí Oravíc.             

Starý medveď ERYK

Aj tento medveď bol odchytený v poľskej časti Tatier v kompetenčnom území TPN. Jednalo sa o samca s hmotnosťou 147 kilogramov a vekom stanoveným v čase odchytu 24 až 27 rokov. Jeho vek bol po odobratí prvého horného premolára (UPM1) určený podrobnou laboratórnou analýzou. Počas dvoch kalendárnych rokov telemetrického sledovania, od apríla 2014 do apríla 2015, bol podrobne dokumentovaný v Poľsku a na Slovensku, pričom oblasť jeho výskytu mala rozlohu približne 460 km² (46 tis ha). Na Slovensku sa vyskytoval v Prešovskom kraji v okresoch Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa v rámci orografických celkov Podtatranská brázda, Západné Tatry (lokalita Podbanské), Východné Tatry a Spišská Magura. V tomto období bol jeho výskyt zdokumentovaný v 10 poľovníckych revíroch. V roku 2014 sa bezprostredne po odchyte, teda ešte na konci ruje, vyskytoval najskôr v poľskej časti Tatier, konkrétne v Kondratowej doline, Gasiencowej doline a v okolí Waksmundskej poľany. Začiatkom leta sa presunul do slovenskej časti Tatier do Bielovodskej doliny, Javorovej doliny a Belianskych Tatier. Koncom leta a v jeseni sa jeho aktivita presunula mimo Tatry, pretože pomerne rýchlo odmigroval do Spišskej Magury, kde okrem prirodzenej potravy navštevoval hlavne krmoviská určené pre poľovnú raticovú zver. V tom čase sme jeho výskyt zaznamenali napríklad až pri Vyšných Ružbachoch v okrese Stará Ľubovňa. Až do jeho odchodu na zimovisko v poľských Tatrách potom počas celej jesene v Spišskej Magure navštevoval niekoľko desiatok krmovísk určených pre poľovnú raticovú zver. V tom čase bolo celkom bežné, že počas jednej noci navštívil viaceré takéto krmoviská v rámci jedného, niekedy aj dvoch poľovníckych revírov. V roku 2015, po zimnom spánku, sa už začiatkom apríla aktívne zapájal do ruje v poľských Tatrách a v Bielovodskej doline. V druhej polovici apríla prešiel z tejto oblasti smerom cez hlavný hrebeň Tatier na ďalšie rujovisko na Podbanskom v ústí Kôprovej doliny. Tam sme v tom čase okrem medveďa Eryka fyzicky a fotopascami dokumentovali výskyt ďalších dvoch silných samcov, jednej rujnej samice, jedného jedinca bližšie neidentifikovaného pohlavia (pravdepodobne ďalšia rujná samica) a dvoch medvedíc s minuloročnými mláďatami. Na rujovisku v oblasti Podbanského sa však predčasne skončilo jeho telemetrické sledovanie, pretože iný medveď mu pravdepodobne počas súboja strhol obojok. Ten ešte stále funkčný sme neskôr dohľadali. Dňa 3. júna 2015 v ranných hodinách poľský horský vodca telefonoval na riaditeľstvo TPN a hlásil, že v doline Jaworzynka približne 15 metrov od turistického chodníka leží živý medveď, ktorý sa nehýbe... Z hľadiska bezpečnosti návštevníkov bol chodník okamžite uzatvorený. Po príchode na miesto kompetentní pracovníci TPN a veterinár usúdili, že ho utratia. To sa aj stalo a jeho telo bolo potom prevezené do Wrocławi, kde pitva odhalila šokujúcu informáciu – medveď mal v oblasti krčnej chrbtice poloplášťový projektil z dlhej guľovej zbrane. Určitým paradoxom ale je, že toto poranenie nebolo čerstvé. Prípad prebrala poľská jurisdikcia, ktorá pravdepodobne kontaktovala aj slovenské orgány činné v trestnom konaní. Ďalším odhalením bolo, čo už len potvrdila následná DNA analýza vzoriek jeho tkaniva, že to bol medveď Eryk. Vďaka pomerne presne určenému veku sa preukázateľne jednalo o zatiaľ najstaršieho zdokumentovaného voľne žijúceho medveďa z oblasti Poľska a Slovenska. Medveď Eryk sa narodil medzi rokmi 1987 až 1990, no na nešťastie pre okolnosti za ktorými stál človek, musel byť v roku 2015 utratený. Aspoň vďaka telemetrii sme však mohli sledovať krátky okamih jeho životnej púte, no čo zažil v celom svojom živote, kde všade bol, ostalo navždy tajomstvom.

S príchodom zimy sa znížila aktivita pstruhov pred našou kamerou. Kým v lete ryby intenzívne vyhľadávajú potravu, tak s nástupom chladnejšieho obdobia v jeseni a najmä v zime sa ich metabolizmus postupne spomaľuje. Z tohto dôvodu prijímajú stále čoraz menej potravy a pripravujú sa na zimnú hibernáciu. Ryby sa vtedy zhromažďujú v hlbších partiách vôd pri dne s dostatkom kyslíka. Voda v týchto miestach nezamŕza a udržiava si stabilnú teplotu okolo 4 °C. Preto v posledných týždňoch vidíme na záberoch kamery, umiestnenej v relatívne plytkej vode, iba ojedinele plávať ryby. Našli si už svoje zimovisko, ktoré takmer neopúšťajú a prečkajú v ňom silné mrazy. Nástupom jari, po roztopení ľadu a pri postupnom otepľovaní vody, sa ich aktivita začne zvyšovať. Práve vtedy budeme môcť opäť naživo pozorovať zaujímavý život rýb pod vodnou hladinou.

Signál vysielačky sa nám stratil na dlhší čas. V riedko osídlenej oblasti pokrytie signálom GSM nie je taký, ako by sme si priali. Veľký vplyv na kontakt s rodným Liptovom mali tiež lokálne meteorologické cyklóny. Na jej  miniatúrny solárny panel, dlho nesvietilo slniečko. Schovávala sa v korunách stromov,  mohli sme len vyčkávať a dúfať, že sa jej nič zlé neprihodilo.

Udržuje si stále južný kurz. Doteraz za 96 dní preletela hranice devätnástich štátov. V minulých dňoch sa pohybovala na miestach, ktoré dôverne pozná z minuloročných migrácií. Aktuálne však zaletela do Mozambiku, kde je po prvý krát, 250 km od mora.

Tretím rokom migrácie Anička dodržuje svoju trasu putovania po africkej oblohe takmer ako cez kopirák. Vianoce a začiatok nového roka prežije pri dostatku potravnej ponuky, ktorú jej africká savana ponúka, čo ukazujú jej posledné stanovištia.

Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe prostredníctvom svojich pracovníkov každoročne navštevuje žiakov všetkých vekových skupín, od materských škôl až po vysoké školy. Pripravuje besedy v školských kluboch, školách prírody, letných táboroch, domovoch dôchodcov a sociálnych služieb, pri príležitosti rôznych festivalov, ako napríklad Festival Dúbrava, Hory a mesto, Festival horských filmov, Eko-top film, ale i konferenciách, návštevách v Infocentre v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline a podobne. V rámci významných  svetových dní v roku v  rezorte Ministerstva životného prostredia pripravujeme besedy pre žiakov i verejnosť v podtatranskej oblasti i na Liptove. Na ochranársku tematiku každým rokom ponúkame tisíckam poslucháčov zaujímavé besedy, ktorým sa venujú naši pracovníci, mnohokrát na úkor svojho voľného času. V tomto roku Správa TANAPu v Tatranskej Štrbe pripravila viac ako 200 besied, s celkovým počtom poslucháčov, ktorí prevýšili hranicu desať tisíc dvesto. V septembri 2015 Správa Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe v spolupráci so ZŠ s MŠ na Dostojevského ul. v Poprade sprístupnila žiakom a verejnosti Environmentálnu učebňu, ktorá je jediná svojho druhu na Slovensku. Autorkou učebne je Martina Proháczková, ktorá

počas troch mesiacov privítala v týchto priestoroch viac ako 1200 žiakov a pedagógov nielen zo Slovenska, ale aj zo zahraničia. Environmentálnu učebňu poctil svojou návštevou i minister školstva SR Juraj Draxler. Veríme, že práca pracovníkov Správy Tatranského národného parku v rámci environmentálnej výchovy bude i v budúcnosti osožná pre všetky vekové skupiny.

V rámci projektu ŠF 131 PS „Vypracovanie programov starostlivosti o vybrané chránené územia zahrnuté v sústave NATURA 2000“ bolo spracovaných 18 programov starostlivosti o vybrané územia európskeho významu. Jedná sa prevažne o územia, ktoré nie sú v prekryve s existujúcou sieťou chránených území, alebo sú s ňou v prekryve iba v určitej časti. Pre tieto územia boli v programoch starostlivosti stanovené rámce obhospodarovania, podmienky a spôsob využívania územia tak, aby sa naplnili ciele ochrany, ktoré spočívajú hlavne v udržaní alebo zlepšení stavu biotopov a biotopov druhov, ktoré tvoria predmet ochrany chráneného územia. Spracovaním programov starostlivosti však naša práca ani zďaleka nekončí. Nasledovať budú stretnutia s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, predstavenie a rozdiskutovanie spracovaných programov starostlivosti, ich dopĺňanie, nadväzovanie spolupráce a hľadanie spoločných riešení. Až potom budú môcť byť programy starostlivosti schválené a bude sa podľa nich územie využívať nasledujúcich 30 rokov.

Správa Tatranského národného parku vyzýva ctených návštevníkov Tatranského národného parku, aby na jeho území a v jeho ochrannom pásme, v súvislosti s oslavou  vianočných a novoročných sviatkov nepoužívali zábavnú pyrotechniku. Používanie zábavnej pyrotechniky  a zariadení spôsobujúcich svetelné a zvukové efekty je na územiach našich národných parkov zakázané zákonom a jeho nedodržanie je postihované finančnými pokutami.

Odôvodnenie z hľadiska záujmov ochrany prírody:

Vysokohorské prostredie Tatranského národného parku so svojimi údoliami a skalnými stenami poskytuje výborné podmienky na šírenie akustických vĺn. Výbuchy a záblesky spôsobené zábavnou pyrotechnikou sú tak schopné prenikať na veľké vzdialenosti, pričom intenzita hluku so vzrastajúcou vzdialenosťou od jeho zdroja klesá len veľmi pomaly.

U chráneného živočícha ako je kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica) môže nadmerný hluk v podobe výbuchov, umocnený efektom odrazov od skalných útvarov, spôsobiť stres s následkom nekontrolovaného správania sa. Dôsledkom takéhoto stresového správania sa je často útek čriedy kamzíkov do lavínových terénov, kde v prípade odtrhnutia lavíny hrozí riziko úhynu celej čriedy. Stres u divo žijúcich zvierat a vtákov vyvoláva nadmernú fyzickú aktivitu a s ňou spojené nadmerné spaľovanie tukových zásob, čo v ťažkých zimných podmienkach výrazne zvyšuje riziko úhynu v dôsledku zimy a vyčerpania. 

Správa Tatranského národného parku preto verí, že si všetci spoločne vychutnáme príjemné a zábavnou pyrotechnikou nerušené sviatky v náručí krásnej prírody Tatranského národného parku a dodržiavaním ustanovení zákona tak spoločne prispejeme k ochrane jeho fauny.

V piatok 27.11.2015 minister školstva Juraj Draxler navštívil environmentálnu učebňu, ktorá vznikla v spolupráci Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe a Základnej školy s materskou školou na Dostojevského ulici v Poprade. Autorka environmentálnej učebne Martina Proháczková objasnila účel a význam tejto učebne pre žiakov a oboznámila pána ministra s panelmi a exponátmi, ktoré sa tam nachádzajú. Počas jeho návštevy v učebni prebiehali environmentálne aktivity žiakov. Záverom tejto návštevy si  minister Juraj Draxler prevzal propagačné materiály vydané Štátnou ochranou prírody v Banskej. Bystrici, určené pre školy i širokú verejnosť. Na základnej škole sa konala porada riaditeľov popradských škôl, ktorí tiež  so záujmom navštívili environmentálnu učebňu.

Prešli dva roky a je tu druhé rozšírené vydanie publikácie Divočina pod Salatínom. V knihe pribudli 4 nové kapitoly, ďalších 6 bolo rozšírených a v ostatných boli aktualizované údaje. Na jej vzniku sa podieľali vlastníci územia, Správa TANAP-u a obec Bobrovec. Profesionálny strážca Správy TANAP-u Bc. Milan Ballo v nej oslovil odborníkov ochrany prírody, ktorí naplnili jej stránky hodnotnými informáciami a fotografiami. Zárukou jej kvalitného spracovania bol dvadsaťdeväť členný kolektív autorov.

Krst sa uskutočnil dňa 20.11.2015 v Liptovskej knižnici Gašpara Fejérpataky Belopotockého. Krstníotcovia boli riaditeľ Správy TANAPu Ing. Pavol Majko a starosta obce Bobrovec Ing. Ladislav Sedlák PhD.

Publikácia predstavuje krásy a vzácnosti dolinového komplexu Jaloveckej doliny a Suchej doliny. Na 340 stranách s bohatým fotografickým sprievodom sa nachádzajú informácie o faune, flóre, klimatológii, lesníctve, geológii, geomorfológii, histórii a príbehoch a legendách, ktoré sa viažu k tomuto územiu. Napríklad informácie o turistických trasách s popisom ich náročnosti určite napomôžu k lepšiemu poznaniu a orientácií v území, ktoré opisuje. Natrvalo ostáva zdrojom cenných informácií o hodnotách, ktoré si zaslúžia našu pozornosť, úctu a ochranu. Divočina pod Salatínom je zároveň pozvánkou pre všetkých tých, ktorí chcú spoznávať čaro a krásu týchto dolín.

Knižka je k vzhliadnutiu na TANAP špeciál v pdf