Príbeh Vavrinca, bociana bieleho sa začal 10. augusta, kedy sme ho prijali do rehabilitácie na Správe TANAPu. Občania, ktorým nebol ľahostajný osud nelietajúceho bociana pri obci Mlynčeky, nás kontaktovali a my sme sa rozhodli o jeho odchyt a následné ošetrenie. Pracovné meno dostal podľa dňa v kalendári, kedy bol nájdený. Po skontrolovaní zdravotného stavu bolo jasné, že išlo o náraz do prekážky, ktorý spôsobil ľahké poranenie krídla a preto nebol dočasne schopný letu. K úspešnému zotaveniu mu stačil jeden týždeň oddychu a dostatok výdatnej potravy.

Časť slovenskej populácie bocianov už začala svoju jesennú púť do Afriky a preto bol najvyšší čas Vavrinca vrátiť späť do voľnej prírody. Vďaka podpore slovenských elektrární a. s. disponujeme solárnymi vysielačkami a preto vyliečený bocian sa stane na určité obdobie predmetom bližšieho poznania migračnej trasy na zimoviská jedincov z podtatranskej oblasti. Na pomoc pri inštalácii vysielačky sme si prizvali zoológa a odborníka na telemetriu RNDr. Luboša Peškeho z Prahy.

Vďaka moderným technológiám bude možné sledovať Vavrinca niekoľko sezón nepretržite počas jeho migrácie do Afriky, zimovania a dúfame, že aj počas opätovného návratu na Slovensko. Vďaka telemetrii opäť priblížime priaznivcom živej prírody príbeh jedného bociana s množstvo zaujímavých faktov z jeho života.

K dnešnému dňu sa Vavro nachádza pri meste Brašov v rumunskej časti Karpát. Na lokalite sa zdržiava už tretí deň a predpokladáme, že tu je dostatok vhodnej potravy, aby mohol prekonať Făgăraș, najvyššie a najrozľahlejšie pohorie Rumunska.

Let Vavrinca z pohľadu jeho výškovej úrovne môžete sledovať v 3D GPS vizualizácií na: http://doarama.com/view/2434251

Posledný júnový týždeň sme privítali víťazov prírodovednej – turistickej súťaže „Indulj el egy úton...“ 2018 z Maďarska. Organizátorom súťaže bola Základná škola so základnou umeleckou školou v obci Seregélyes. Do tejto súťaže sa zapojilo 358 družstiev, z toho bolo 51 zo zahraničia (Rumunsko, Slovensko, Ukrajina ). Témami súťaže boli napr. dejiny horolezectva, turizmu, pohoria v Maďarsku, prírodné, historické a etnografické hodnoty , a tiež Vysoké Tatry. Žiaci, ktorí sa v skupinách umiestnili na 1. mieste, boli za odmenu na štvordňovom výlete vo Vysokých Tatrách.

Správa TANAPu vo Svite  a Základná škola na ul. Dostojevského v Poprade pre nich pripravila program na ktorý žiaci i učitelia budú spomínať. Riaditeľ školy Mgr. Vladimír Tobis ich privítal v Environmentálnej učebni Základnej školy Dostojevského v Poprade a Správy TANAPu vo Svite, a Martina Proháczková zo Správy TANAPu. Žiaci dostali mnoho edukačných materiálov, a suvenírov. Navštívili Múzeum TANAPu v Tatranskej Lomnici, Skalnaté pleso, Téryho chatu, Vodopády studeného potoka, Rainerovu chatu, Štrbské pleso a ďalšie zaujímavé miesta vo Vysokých Tatrách.

I tento kvíz potvrdil, že o prírodu a ochranu životného prostredia majú mladí ľudia veľký záujem bez rozdielu, v ktorom štáte žijú.

Magyarországi vendégeink

Június utolsó hetében vendégül láttuk az „Indulj ej egy úton ...“ című természetismereti-turisztikai vetélkedő győzteseit, akik Magyarországról érkeztek. A nevezett verseny szervezője a Seregélyesi Baptista Általános Iskola és Alapfokú Művészeti Iskola volt. A megmérettetésre összesen 358 csapat jelentkezett, ebből 51 határon túli volt (Romániából, Szlovákiából és Ukrajnából). Olyan témakörök alkották a versenyt, mint pl. a magyar turiznus és a hegymászás története, hegységek és dombságok Magyarországon és természeti, történelmi, néprajzi, turisztikai értékeik, valamint a Magas-Tátra is.

A győztes csapatok egy négynapos kiránduláson vettek részt a Magas-Tátrában. A TANAP szviti  igazgatósága és a Dosztojevszkij utcai általános iskola jóvoltából emlékezetes programban volt részük. Mgr. Vladimír Tobis igazgató úr fogadta a csoportot a Környezetvédelmi tanteremben, melyet a TANAP szviti  igazgatósága és a Dosztojevszkij utcai általános iskola közösen működtet, az ő üdvözlő szavait Martina Proháczková, a TANAP igazgatósági munkatársának előadása követte. A diákok számos ismeretterjesztő anyagot és szuvenírt is kaptak. Meglátogatták a TANAP múzeumát Tátralomnicon, a Kő-pataki-tavat, a Tar-pataki-vízeséseket, a Téry-menedékházat és a Rainer-kunyhót, a Csorba-tavat és egyéb érdekes tátrai helyszíneket.

Ez a vetélkedő is bebizonyította, hogy a természet- és környezetvédelem ügye rendkívül fontos a fiatalok számára, és ebben nem játszik szerepet, hogy melyik országból érkeznek.

Tohtoročné jarné čítanie kamzíkov bolo špecifické najmä vzhľadom k udalostiam tejto zimy, ktoré súvisia  s vysokým úhynom kamzičej zveri v Tatranskom národnom parku. Ešte pred samotným sčítaním sme si uvedomovali, že tohoročné výsledky sčítania sa budú pravdepodobne podstatne odlišovať od tých predchádzajúcich. Správa TANAPu eviduje za uplynulú zimnú sezónu až 61 uhynutých kamzíkov, čo však neznamená, že išlo o konečný počet. Mnohé z nich, ktoré unikli zraku človeka sa  stali prirodzeným kolobehom života a poslúžili ako zdroj potravy pre veľké šelmy.

K samotnému sčítaniu sme sa snažili pristupovať čo najzodpovednejšie, prvý termín sčítania bol presunutý kvôli hmlám a zlej viditeľnosti až na 4. júl, aby sme mohli získať, čo najpresnejšie údaje. Za slnečného počasia vyrazili do terénu pracovníci Správy TANAPu, ŠL TANAPu, Tatrzańskiego Parku Narodowego, Správy PIENAP-u a ďalší dobrovoľníci.  Na slovenskej a poľskej strane Tatier sme napočítali 989 kamzíkov, čo je oproti minulému jarnému sčítaniu o 53 jedincov menej.   Novonarodených mláďat sme zaregistrovali 94. Na poľskej strane sčítali 298 kamzíkov z toho tohoročných mláďat bolo 40. I napriek tomu, že ide len o 5 %  pokles populácie oproti minulej jarnej sezóne, každý jedinec už pomerne stabilnej tatranskej populácie kamzíka má z hľadiska genetickej variability nesmierny význam. 

Sčítanie kamzíkov je tiež spojené aj s pozorovaním iných druhov živočíchov. Tentokrát sa niektorým šťastlivcom podarilo vidieť v našich podmienkach vzácneho bradáňa žltohlavého (Gypaetus Barbatus). Nevšedné pozorovanie sa udialo nad hrebeňmi Západných Tatier. Impozantný sup patrí medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie dravce a ich početnosť sa odhaduje na 110 párov v Európe. Svoju akrobaciu a lovecké schopnosti nám taktiež predviedli dva jedince orla skalného, ktoré využívajú alpínske pásmo ako svoje lovné teritórium. Z veľkých šeliem sme zaregistrovali dva medvede hnedé pasúce sa na chutných lesných plodoch. Samozrejme svoje zastúpenie mala aj vysoká zver, videná najmä v skorých ranných hodinách. Našim fotoaparátom neuniklo ani poranené jelienča so zlomenou končatinou. Bežnou praxou je, že počas mapovania naši pracovníci znesú aj množstvo odpadkov, ktoré sa nachádza najmä v blízkosti nelegálnych bivakov.

Od poľských kolegov sme získali aj zaujímavú informáciu, že na rozdiel od rozsiahleho úhynu u nás  na poľskej strane Tatier zaznamenali za uplynulú zimnú sezónu úhyn len siedmych kamzíkov.

Vzhľadom na tragické udalosti uplynulej sezóny, nevynímajúc tie ľudské, Správa TANAPu naďalej apeluje na všetkých návštevníkov tatranskej prírody, aby rešpektovali usmernenia ochrany prírody, správali sa zodpovedne a nesebecky ku všetkému, čo prežíva v tatranskej prírode.

Horský vodný tok a zároveň územie európskeho významu Biely Váh, sa dočkal čiastočného vyčistenia. V dňoch 22. a 23. mája 2018 zrealizovala Správa TANAP-u v spolupráci Urbárom - Pozemkovým spoločenstvom Važec čistenie rieky Biely Váh. Na pomoc prišli aj študenti z Výskumného ústavu vysokohorskej biológie v Tatranskej Javorine.

Plastové fľaše, igelitové tašky, koberce, obnosené šatstvo a pneumatiky, s týmto všetkým sa museli dobrovoľníci  popasovať priamo v  studenom vodnom toku, vyvierajúcom pod úpätím Kriváňa. Počas dvoch dní sa na dvojkilometrovom úseku rieky vyzbieralo viac ako 140 vriec komunálneho odpadu, nehovoriac o množstve veľkoobjemového odpadu, ktorý sa už do plastových vriec jednoducho nepomestil.

Na pomerne krátkej časti územia sme determinovali veľa znečisťovateľov, túto situáciu bude potrebné  v dohľadnej dobe riešiť na lokálnej úrovni so samosprávou.

Biely Váh je pod obcou Važec dlhodobo znečisťovaný komunálnym odpadom, ktorého pôvodcom sú najmä obyvatelia obce preto veríme, že pri najbližšej akcii bude aktívna aj miestna samospráva. Rieka Biely Váh je chráneným územím európskeho významu a udržiavanie jeho čistoty je základom zabezpečenia ochrany vzácnych druhov rastlín, živočíchov a prírodných biotopov, ktoré sú predmetom ochrany.

Vzhľadom na rozsah znečistenia bude potrebné v ozdravení Bieleho Váhu  pokračovať a zo strany obce zintenzívniť kontrolu pri nakladaní s odpadmi.

Správa TANAPu ďakuje všetkým zúčastneným za pomoc a snahu urobiť niečo pozitívne pre prírodu.

Drony sa dnes tešia veľkej obľube. Vzhľadom na ich cenovú dostupnosť, vlastníkov dronov na Slovensku pribúda. Zábery získané dronmi poskytujú iný zaujímavý rozmer pri filmovaní, ale ako to je s ich prítomnosťou v chránených územiach? Aký je ich skutočný vplyv na chránené živočíchy? A aká je súčasná platná legislatíva?

Drony a ich vplyv na chránené druhy živočíchov

Drony sú častokrát považované za tiché a neškodné. Naše i zahraničné vedecké štúdie však potvrdzujú opak. Tatranský národný park poskytuje vhodné životné prostredie pre viacero zákonom chránených vzácnych druhov živočíchov ako napríklad svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, sokol sťahovavý, veľké šelmy ako aj mnoho ďalších druhov, u ktorých bol potvrdený negatívny vplyv dronov na ich populáciu a správanie. Svištia populácia si všetku potrebnú energiu na prežitie v zime, nahromadí počas krátkeho leta a jesene, kedy sa snaží čo najviac znížiť svoj energetický výdaj. Práve v tomto období sú žiaľ najvhodnejšie podmienky na lety dronov. Stroj dokáže vo vzduchu letieť staticky na jednom mieste, čím evokuje u citlivých druhov prítomnosť predátora, na ktorého v strese inštinktívne reagujú únikom. Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor meniaci prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus. V prípade mnohých vtáčích druhov je nízko letiaci dron vnímaný ako predátor, prípadne teritoriálny konkurent. Sú zaznamenané viaceré pozorovania dronov rušiacich hniezdenie chránených druhov vtákov, ktoré následne môžu opúšťať svoje znášky. Evidujeme tiež útoky dravcov (napr. sokola sťahovavého) na drony, ktoré skončili ťažkými poraneniami alebo dokonca úhynom samotného vtáka.

Legislatíva 

Na lietanie a filmovanie s dronom je potrebné mať príslušné povolenia:

Na použitie drona v chránenom území sa vzťahuje §16 ods. 2, §15 ods. 2 písm. a) a §14 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), ktorý definuje potrebu získania súhlasu orgánu ochrany prírody na liet lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením (takým je aj dron), ktorého výška letu je menšia ako 300 metrov nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 metrov a §16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody, t.j. zákazu použitia zariadenia rušiaceho pokoj a ticho v územiach s 5. stupňom ochrany prírody.

Na prípadný negatívny vplyv na faunu berie ohľad aj Dopravný úrad prostredníctvom Rozhodnutia č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky a podľa ktorého týmto typom lietajúcich zariadení nie je možne narábať v oblastiach s faunou citlivou na zvuk bez schválenej výnimky. Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015 taktiež uvádza, že lety možno vykonať len tak, aby neboli prelietavané ochranné pásma alebo chránené územia.Väčšina vlastníkov dronov si neuvedomuje skutočnosť, že používanie dronov s aktívnou kamerou môže byť aj v rozpore s legislatívou súvisiacou s ochranou osobných údajov. Vzhľadom na enormný nárast nelegálneho filmovania s pomocou dronov v chránených územiach, sa Správa TANAPu zameria na kontrolu ich používania a zároveň žiada všetkých návštevníkov, aby sa správali zodpovedne a nesebecky k živej prírode.

Ďalšie informácie o tejto problematike môžete nájsť aj na nasledujúcom internetovom odkaze: https://mamdron.sk/drony-v-tatrach-a-narodnych-parkoch/

Včely ako jedny z najvýznamnejších opeľovačov, majú v prírode  nezastupiteľné miesto. Hrajú významnú rolu pri „tvorbe“ potravín, zabezpečení dostatku živín, sú nezastupiteľnou súčasťou trvalo udržateľného poľnohospodárstva, ochrane biodiverzity, prispievajú k zdravému životnému prostrediu a zdraviu obyvateľstva. Žiaľ, v posledných rokoch počet včiel a včelstiev značne ubúda, sú ohrozené zvyšujúcim sa počtom množstvom rôznych, prevažne človekom zapríčinených hrozieb. Preto je veľmi dôležité zvýšenie povedomia verejnosti o význame  a nenahraditeľnosti včiel, ich ochrane a ochrane ich biotopov.

Preto sa slovinská asociácia včelárov rozhodla navrhnúť, aby sa každoročne oslavoval Svetový deň včiel. Iniciatíva pre Svetový deň včiel bola zastrešená Slovinskom a ich hlavnou organizáciou Apimondia. Dohovor o biologickej diverzite, ako aj Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES - Intergovernmental Platform for Biodiversity and Ecosystem Services) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO - Food and Agricultural Organisation) čoraz viac upozorňujú na tento negatívny vývoj v stave opeľovačov a populáciách včiel. Hľadajú možnosti, ako zosúladiť poľnohospodársku politiku s ochranou prírody a biodiverzity tak, aby sa situácia včiel a všetkých opeľovačov zlepšila. Na základe globálneho hodnotenia o opeľovačoch, ktoré pripravili experti v rámci Medzivládneho panelu pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) sa totiž odhaduje, že až 75 % plodín ako aj 90 % kvitnúcich rastlín závisí na opeľovačoch. Celkový ročný výnos z plodín, ktoré sú závislé na opeľovačoch, sa na globálnej úrovni odhaduje na 577 miliárd dolárov.

Slovenská republika sa v roku 2017 tiež rozhodla zmeniť tento nepriaznivý stav a pridala sa k ďalším krajinám koalície na záchranu opeľovačov. Neformálnu koalíciu na ochranu opeľovačov iniciovalo Holandsko v decembri minulého roka počas 13. zasadnutia Dohovoru o biologickej diverzite v Mexiku v roku 2016. Od septembra 2017 pripravila aj Európska komisia svoju EÚ iniciatívu pre ochranu opeľovačov, ktorú by malo aj Slovensko intenzívne napĺňať. 

Ochrana včiel a opeľovačov by mala spájať na Slovensku rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva. Spoločnými silami by sme postupne mali nastaviť také opatrenia na ich ochranu, ktoré budú v sebe zahŕňať v sebe nové prístupy a zmenu pestovateľských postupov priateľských k včelám, ako aj nové partnerstvá na ochranu všetkých dôležitých opeľovačov. Doteraz sme totiž včely vnímali a vnímame hlavne ako domestikovaný druh živočíchov, postupne by sme však mali nastaviť taký režim, aby sa chránili a podporovali nielen včely, ale aj iné voľne žijúce opeľovače a hmyz. Inšpiráciu môžeme brať z takých krajín ako je Nemecko, Holandsko, Francúzsko, ale aj Slovinsko, kde už vnímajú včely, opeľovače, ale aj hmyz zo širšieho pohľadu ako nenahraditeľnú súčasť prírody a podporujú aktivity na ich celkovú ochranu, ako aj na ochranu ich biotopov.

Viac informácii o včelách nájdete na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=40&navID2=375

Asociácia včelárov: http://asociacia.vcelarov.sk/

Živica: http://www.zivica.sk/sk/ekoporadna#mestskevcely

Koalícia na záchranu opeľovačov (Coalition of Willing on Pollinators): https://promotepollinators.org/author/pollination/

Platforma IPBES a ich hodnotenie o opeľovačoch, opeľovaní a tvorbe potravín): https://www.ipbes.net/deliverables/3a-pollination

V polovici apríla ešte v ranných hodinách sa nám podľa ornitologických krúžkov na nohách podarilo identifikovať  známu orlicu Aničku. Sedela spolu s partnerom na okraji svojho obľúbeného lesa  na upätí Západných Tatier. Zo zimoviska v juhovýchodnej Afrike, priletela v termíne tak ako po iné roky. Niekoľkokrát sme mali možnosť pozorovať na ich osvedčenom hniezdisku ako si prejavujú vzájomné sympatie a pripravujú sa na nastávajúce obdobie starostlivosti o potomstvo. Aničku, samicu orla krikľavého, sme sledovali od augusta 2013 vďaka miniatúrnej slnkom dobíjanej vysielačke. Počas troch rokov sme sa prostredníctvom modernej techniky dozvedeli mnohé detaily o trase a celkovej dĺžke jej migrácie. Príbeh Aničky, najmä jej úspešné hniezdenie, sledovali naši priaznivci prakticky na celom svete. Nepretržitý pohľad do hniezda im sprostredkovala online kamera a tak sme nahliadli aj do súkromia orlej rodinky. Tento húževnatý a v poľnohospodárstve užitočný živočích,  navštívil počas ťahu celkovo dvadsaťšesť štátov, preletel cez tri  kontinenty a tri moria. Najvzdialenejšia  pozícia bola v Južnej Afrike 8 400 km ďaleko od rodného Liptova a v štáte Mozambik sa dostala až na dohľad k  Indickému oceánu. Prvý krát v histórii bol slovenský orol krikľavý zaznamenaný v štátoch ako je Burundi, Eritrea alebo Svazijsko. Vysielacie zariadenie splnilo svoje poslanie a  podľa plánu odpadlo v Etiópii, na jar v roku 2017, počas návratu na Slovensko. Posledné dva roky ju sledujeme už iba vďaka farebným krúžkom, ktoré jej boli založené pri odchyte.

Hniezdisko Aničky bolo posledné roky ohrozované veternou a následne lykožrútovou kalamitou. Po dohode s vlastníkmi lesa sme pristúpili k vyhláseniu ochrannej zóny v okolí hniezda. Veríme, že jej tohtoročné hniezdenie bude po minuloročnom nezdare úspešné.

Tak ako každý rok aj tento pred začiatkom pravidelného jarného ťahu žiab na miesta svojho rozmnožovania, na prelome mesiacov marca a apríla pracovníci Správy TANAP-u osadili v blízkosti cestných komunikácií celkovo 450 metrov zábran na ochranu migrujúcich žiab. Plastové fólie na štyroch kritických migračných trasách vzácnych obojživelníkov, sme spevnili pomocou drevených kolíkov. Takto ich fóliami nasmerujeme k priepustom popod cesty, kde im žiaden stret s vozidlami nehrozí. Reprodukčné plochy sa nachádzajú neďaleko Liptovského Trnovca, Zuberca, Mlynčekov a Tatranskej Lomnice. Nápomocní boli aj členovia dobrovoľnej stráže prírody pri Tatranskom národnom parku. Pred kolesami automobilov sa takto ochránilo niekoľko sto kusov skokanov hnedých a ďalšie stovky ropúch obyčajných.
Obojživelníky patria celosvetovo medzi najohrozenejšie skupiny živočíchov a majú v prírodných ekosystémoch svoje nezastupiteľné miesto. Sú významnou súčasťou potravinového reťazca. Konzumujú veľké množstvo hmyzu a sami sú potravou mnohých vtákov ako bociany biele, bociany čierne, orly krikľavé ale i cicavcov napr. vydra riečna. Ich radikálny úbytok by mohol spôsobiť nerovnováhu v ekosystéme a zároveň znížiť biologickú rozmanitosť v prírode.