Súčasťou monitoringu dravých vtákov a kontroly obsadených hniezdnych lokalít je aj odborné posúdenie vhodnosti umiestnenia a stability samotného hniezda. Popri nedostatku potravy a nepriaznivom počasí predstavujú pre úspešne vyvedenie mláďat reálnu hrozbu aj nestabilné alebo vetrom, snehom a búrkami poškodené hniezda, ktoré by mohli v období hniezdenia spadnúť. Jedno z takýchto rizikových hniezd orlov skalných sme sa rozhodli opraviť ešte pred obdobím toku. Hniezdo, ktoré si orly pred niekoľkými rokmi postavili na smreku sa začalo postupne po ohnutých vetvách  zosúvať a pravdepodobnosť, že ďalšie hniezdenie už nevydrží bola veľká. Spevniť, vyrovnať a rozšíriť pôvodné hniezdo sa nám podarilo pomocou špeciálnej kovovej hniezdnej podložky. Podložku bolo potrebné dôkladne zamaskovať a prekryť hniezdnym materiálom, aby si ju orly nevšimli. Obdobie intenzívneho toku u orlov skalných začína väčšinou koncom februára. Súčasťou ich svadobných letov je aj krúženie nad hniezdiskom a zosadanie na hniezdo, ktoré si zdobia a vystielajú  zelenými vetvičkami. Veríme, že orly v nastávajúcich sezónach prejavia záujem o takto prerobené hniezdo a podarí sa v ňom vychovať  ďalšie mláďatko. 

Jedným zo spôsobov praktickej pomoci  je aj inštalovanie ,,umelých,, hniezd pre dravce. Takéto hniezda sa umiestňujú v starších lesoch, kde je predpoklad, že hniezdiace vtáky nebudú vyrušované človekom. Dravce môžu hniezdo obsadiť, alebo aspoň motivovať, aby si v blízkom okolí postavili vlastné. Stromové umelé hniezda najčastejšie využívajú myšiaky lesné, ale viackrát ich obsadili aj sokoly, orly krikľavé, orly skalné alebo bociany čierne. V blízkosti vodných nádrží v kompetenčnom území Správy TANAP-u sme pre umiestnenie takýchto hniezd  vyberali zdravé, vekovo a druhovo vhodné stromy. Vo vrcholovej rázsoche jedného z nich sme postavili široké hniezdo, určené pre nášho najväčšieho dravca, orliaka morského, ktorý v posledných rokoch pravidelne hniezdi už aj na severnom Slovensku.  

Zimné sčítanie vodného vtáctva  je medzinárodným monitorovacím programom, ktorého zámerom je zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Sčítanie vodného vtáctva je realizované v medzinárodnom termíne vždy v polovici januára. Každoročne sa do sčítania zapájajú stovky mapovateľov, sú medzi nimi profesionálni ornitológovia, členovia a dobrovoľníci SOS/BirdLife Slovensko, ochranárske organizácie, ale aj mnohí začiatočníci – ornitológovia z rôznych profesií. Strážcovia a odborní pracovníci Správy TANAP-u  monitorovali  pridelené úseky  na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. Získané údaje boli zaslané regionálnym koordinátorom. Najpočetnejšie vodné druhy zimujúceho vtáctva, ktoré sme v územnej pôsobnosti TANAP- u zaznamenali, boli  kačica divá, vodnár potočný, chochlačka vrkočatá, potápač veľký, labuť hrbozobá, kormorán čierny, volavka popolavá,  kačica chrapka, či náš farebný klenot rybárik riečny. Výsledky sú neskôr využívané pre ochranu populácii a biotopov sledovaných druhov vtákov. Na mnohých potokoch bola pozorovaná a zdokumentovaná i plachá vydra riečna.

Vianočné sviatky by mali byť sviatkami pokoja a oddychu, no nie vždy to tak býva. V snahe pomôcť zranenému živočíchovi si tento komfort častokrát na Správe TANAP-u odoprieme. Rovnako to bolo v predvečer Štedrého dňa,  kedy nám bol nahlásený zranený myšiak lesný, ktorý sa nešťastne zamotal do diaľničného oplotenia neďaleko obce Važec. Nevedno či nárazom, alebo v snahe vyslobodiť sa, si spôsobil škaredú otvorenú zlomeninu krídla a ochrnuté mal aj končatiny. Z oplotenia ho bolo potrebné vyslobodiť. Vyliečenie a návrat do prírody neprichádzali do úvahy. Diaľnice častokrát predstavujú najmä pre dravé vtáctvo veľmi atraktívne miesto k vyhľadávaniu zrazených kadáverov. Taktiež zimné značenia a pletivo využívajú na dosadanie namiesto stromov. To sa však pre mnohé stáva osudným, vtáky sú usmrtené po náraze do pletiva počas letu najmä v zlej viditeľnosti. Obeťami sa často stávajú aj vzácne druhy. Paradoxné je, že oplotenie ktoré chráni mnohé zvieratá pred nástrahami diaľničnej dopravy, má pre iné druhy živočíchov fatálne následky.

Ochrana kamzíka vrchovského tatranského na Slovensku má dlhú históriu. Začiatky cieľavedomej a organizovanej ochrany kamzíka v tatranskej oblasti prichádzajú už  v polovici 19. storočia so založením Uhorského karpatského spolku, ktorý sa zaoberal otázkami záchrany kamzíčej populácie v Tatrách. Nasledovali rôzne prírodoochranárske aktivity výskumníkov vedúcich k čiastkovým ochranárskym opatreniam, až k zásadnému prelomovému roku 1949, kedy vznikla Správa Tatranského národného parku.

Početnosť kamzíkov za posledné desaťročia značne kolísala. Najnižšie zaznamenané stavy boli po II. svetovej vojne kedy boli na hranici vyhynutia.  Od roku 2000 došlo k zintenzívneniu praktickej ochrany kamzíka tatranského, čo sa prejavilo postupne aj na jeho početnosti.  V súčasnosti sa na celom území Tatier vykonáva pravidelné sčítanie kamzičej zveri  dva  krát ročne. Na slovenskej aj poľskej strane sme na  jeseň v r. 2016 zaevidovali 1367 jedincov.  Kolísanie početnosti kamzíka počas histórie monitorovania spôsobila najmä kombinácia zvýšeného lovu, pytliactva, predácie, chorobnosť, porušovanie návštevného poriadku TANAP-u a extrémne zmeny počasia.

Záložná populácia kamzíka vytvorená v rokoch 1969 – 1972 v Nízkych Tatrách vznikla odchytením a prenesením jedincov z Vysokých a Belianskych Tatier. Táto je však pre populáciu  nášho tatranského endemitu už v súčasnosti nepoužiteľná, keďže došlo ku kríženiu s alpskými kamzíkmi. Nakoľko je v záujme nás všetkých zachovať tatranského kamzíka v jeho čistej forme je potrebné vynaložiť maximálne možnú mieru na udržanie súčasnej stabilnej populácie.

Správa TANAP-u v tomto roku koordinovala realizáciu projektu ,,Ochrana a monitoring kamzíka vrchovského tatranského”.  Úspešne boli odchytené štyri jedince za účelom  sledovania ich časopriestorovej aktivity s použitím telemetrických obojkov najmodernejšej technológie. Samotný obojok je vybavený GPS a GSM modulom, teplotným snímačom, VHF vysielačom a automatickým vypínacím mechanizmom Drop off.  V prípade zlyhania tohto mechanizmu sú súčasťou obojku bavlnené vrstvy, ktoré saopotrebovaním a vplyvom počasia rozpadnú a následne kamzík obojok stratí. Predpokladaná životnosť batérií je približne tri  roky v závislosti od rôznych iných faktorov. Súčasťou projektu boli tiež DNA analýzy a biotechnologické služby na prítomnosť parazitov vo vzorkách trusu.

V minulých výskumoch vykonávaných na populácii tatranského kamzíka bolo na základe biologického materiálu pochádzajúceho väčšinou z nájdeného trusu identifikovaných deväť samíc, ktorých gény sa stali základom pre populáciu kamzíka v Tatrách. Cieľom súčasného výskumu bolo taktiež zhodnotiť populáciu kamzíka žijúceho v tatrách na genetickej úrovni. Za týmto účelom boli porovnané genetické dáta kamzíkov žijúcich v Tatrách s ostatnými kamzíkmi žijúcimi v Európe. Podarilo sa nám identifikovať nový genetický typ kamzíka Tatra X,  doposiaľ nepublikovaný v génovej banke a zároveň opäť potvrdiť jedinečnosť slovenskej populácie kamzíka vo svete. Vo výskume bude potrebné naďalej pokračovať a ďalšie získané vzorky identifikovať až na úroveň jedinca. Tento prístup nám umožní hodnotiť rodinné vzťahy v populácii, mieru príbuznosti, a mnohé iné parametre. Identifikácia variabilných úsekov chromozómu Y v populácii kamzíka tatranského poskytne informácie o otcovských zakladateľských líniách a doplní celkový obraz o našom autochtónnom poddruhu. Získaná databáza spolu s údajmi o lokalizácii biologického materiálu prostredníctvom GPS súradníc nám poslúži ako základ databázy pre vysledovateľnosť a ochranu kamzíka tatranského. 

Biotechnologické služby na prítomnosť parazitov vo vzorkách trusu prispeli  k zisteniu  zdravotného stavu kamzičej populácie v Tatrách. Na vykonanie parazitologického prieskumu populácie boli použité vzorky, ktoré boli spárované s evidovanou GPS súradnicou a pre zabezpečenie jednoduchého prístupu vizualizované v prostredí vektorového digitálneho modelu terénu DTM. Najčastejšie zastúpené druhy parazitov boli Muellerus spp, Protostrongylus rufescens a Eimeria rupicaprae. Tieto informácie nám poslúžia na stanovenie nových cieľov a následný výskum vplyvu faktorov prostredia na celkovú populáciu kamzíka. 

V období zimnej uzávery turistických chodníkov je územie Tatranského národného parku vyhradené najmä pre pokojné prežívanie voľne žijúcej fauny, ktorú čakajú ťažké skúšky dlhej a krutej tatranskej zimy. Zatiaľ čo svište už dávno spia vo svojich norách pod hrubou prikrývkou snehu a čakajú na jarné oteplenie, tak symbol Tatier, kamzík vrchovský tatranský, celú zimu odoláva nástrahám počasia v drsnom horskom teréne. Po skončení kamzičej ruje nastáva obdobie, kedy začína boj o prežitie, ktorý vyhrajú len tie najsilnejšie jedince. 

Hoci sa to na prvý pohľad nezdá, môžeme kamzíkom túto situáciu uľahčiť alebo ju aspoň nekomplikovať. Každoročne je koniec roka spojený s oslavami príchodu toho nasledujúceho. Ohňostroje, hlučná zábavná pyrotechnika, hlasná hudba. Verejné obecné či mestské ohňostroje, ale aj tie súkromné a používanie zábavnej pyrotechniky premenia na jednu noc našu krajinu na “vojnovú zónu“ plnú výbuchov a svetelných efektov. Preto napríklad mesto Bratislava, ako prvé na Slovensku, vydalo opatrenia, ktoré na jeho území výrazne obmedzujú používanie zábavnej pyrotechniky verejnosťou. 

Takéto hlučné oslavy do prírodného prostredia našich národných parkov, vrátane TANAP-u, nepatria a preto sú zakázané zákonom i návštevným poriadkom. Dlhé doliny a skalné steny poskytujú vhodné podmienky pre šírenie a zosilnenie hlasných zvukových efektov, ktoré spôsobujú plašenie kamzíkov v čase ich nočného odpočinku. V snahe uniknúť za každú cenu pred nebezpečenstvom sa jeden alebo všetky jedince dávajú na útek, často aj cez veľmi nepriaznivý terén, čo môže spôsobovať zranenia prípadne až strhnutie lavíny a smrť vyplašených kamzíkov. Do stresových situácií sa počas silvestrovskej noci dostávajú všetci zvierací obyvatelia našej prírody, ktorí zápasia s vrtochmi zimy a nemajú zvyšnú energiu na rozdávanie. Správa TANAP-u preto každoročne vydáva výzvu smerom k tatranským rekreačným zariadeniam a ich klientom, prostredníctvom ktorej sa v rôznych jazykových mutáciách dostáva k návštevníkom informácia o zákaze používania zábavnej pyrotechniky na území TANAP-u. Je nanajvýš dôležité zachovať na území národného parku ticho a pokoj. Oslavujme v našich horách príchod Nového roka s pokorou a s ohľaduplnosťou voči prírode, ktorú v čase turistickej sezóny tak radi navštevujeme a obdivujeme. Sme jej to dlžní.

Pred pár dňami Správa TANAP-u v rámci medzinárodnej spolupráce privítala na pôde Tatranského národného parku európskeho podpredsedu Svetovej komisie pre chránené územia (IUCN WCPA) Andreja Sovinca. Cieľom pracovného stretnutia bola aktívna výmena informácií v oblasti ochrany prírody a manažmentu na úseku jednotlivých chránení častí prírody. Správa TANAP-u odprezentovala odbornú víziu a koncepciu rozvoja na nadchádzajúce obdobie, ktorá je zahrnutá v Projekte ochrany a Programe starostlivosti o Tatranský národný park (Zonácia TANAPu). Súčasťou rokovania bola aj komplexná prehliadka existujúcich rozvojových zón na území národného parku (lyžiarske strediská, urbanizované celky mesta Vysoké Tatry (Starý Smokovec a Tatranská Lomnica) a obce Štrba (Štrbské Pleso).

Schopnosť rozoznávať a sledovať stopy zvierat patrí medzi základné činnosti, ktoré ovláda každý zoológ a strážca, vykonávajúci monitoring veľkých šeliem. Stopovanie je zároveň niečo ako zručnosť, v ktorej je možné neustále sa zdokonaľovať. Súvislá vrstva snehu a vytrvalosť pri stopovaní ponúka možnosť zistiť niečo viac aj o takých opatrných a málo poznaných druhoch, akým je naša najväčšia mačkovitá šelma - rys ostrovid (Lynx lynx).

Zo stôp je možné vyčítať približnú veľkosť rysa, či stopy zanechala samica s mláďatami, koľko mala pri sebe mláďat,  to či rys územím len prechádzal alebo lovil. Systematickým stopovaním sa dajú zistiť trasy, ktorými sa rysy presúvajú, miesta ktoré označujú svojim pachom, kde oddychujú a kde sa snažia  uloviť korisť. Ak sa potom na vhodné miesta, ktoré rysy pravidelne využívajú inštalujú fotopasce, je dosť pravdepodobné ich nasnímanie. Zbieraním a vyhodnocovaním údajov zo stopovania a fotopascí sa nám tak postupne dopĺňa mozaika poznania o tejto jedinečnej mačkovitej šelme.