Historický moment pre ochranu prírody na Slovensku. Plénum Národnej rady Slovenskej republiky schválilo poslaneckú novelu zákona o ochrane prírody, ktorá zabezpečí ochranu národných parkov. Novela zákona umožní právnu subjektivitu našich národných parkov a tiež sociálno-ekonomický rozvoj regiónov Slovenska. Reformné zmeny v riadení národných parkov presadzuje ministerstvo životného prostredia pod vedením Jána Budaja.

Nová právna norma upravuje prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu v národných parkoch z organizácií, ktoré sú v zriaďovateľskej a zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR pod rezort životného prostredia. Všetkých deväť národných parkov získa právnu subjektivitu. Svojou pôsobnosťou budú zaradené pod Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP). Štátne lesy TANAP-u sa zlučujú so Správou TANAP. Štátne pozemky na území národných parkov Slovenský raj a PIENAP prechádzajú pod správu národných parkov. Novela upravuje prechod štátnych pozemkov v 4. a 5. ochrannom pásme pod správu národných parkov. Územia s tretím stupňom ochrany sa presunú pod správu národných parkov po vykonaní zonácie.

Minister životného prostredia Ján Budaj sa poďakoval aktivistom, umelcom SND, vedcom SAV a všetkým občanom, ktorí sa postavili za ochranu národných parkov. „Drancovaním slovenských lesov si oligarchovia a vplyvní biznismeni presadzovali svoje záujmy na úkor občanov Slovenska a ochrany prírody. Tieto praktiky sa v národných parkoch skončili. Chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vypočuli hlas občianskych iniciatív a tiež akademickej, vedeckej a kultúrnej obce a hlasovali za fungujúce národné parky po vzore vyspelých krajín sveta,“ zdôraznil minister  Ján Budaj. „Dnes konečne môžeme začať novú éru v ochrane prírody,“ dodal minister Budaj.

Reformu národných parkov ocenil aj predseda vlády SR Eduard Heger. „Naša vláda nechce len vládnuť, ale chce priniesť konkrétne výsledky pre ľudí. Reforma národných parkov, podobne ako ostatné reformy Plánu obnovy a odolnosti SR, majú za cieľ zvýšiť životnú úroveň obyvateľov na Slovensku,“ doplnil premiér Eduard Heger.

Rozloha deviatich národných parkov predstavuje vyše 317 tisíc hektárov, z toho zhruba 172 tisíc hektárov je vo vlastníctve štátu. Tieto územia majú hodnotu pre celú spoločnosť v čase meniacej sa klímy. „Slovensko vysychá a mladí odchádzajú z regiónov. Fungujúce národné parky a tiež odolné lesné ekosystémy pomôžu Slovensku zmierniť dôsledky klimatickej krízy, ochránia pitnú vodu a zároveň umožnia aj sociálny rozvoj regiónov,“ podčiarkol minister  Budaj.

Reforma národných parkov je jednou z reforiem v Pláne obnovy a odolnosti SR a jej schválením sa uvoľnia financie na rozvoj vidieka. Počas prechodného obdobia niekoľkých rokov sa počíta s pozvoľným utlmovaním ťažby dreva v bezzásahových územiach. V ostatných územiach sa bude vykonávať prírode blízke obhospodarovanie lesa, ktoré si vyžaduje vyššie nároky na pracovnú silu.

„Reforma národných parkov, ktorú sme včera schválili v parlamente, je prvým významným krokom na ceste k tomu, aby naše národné parky neboli národnými iba na papieri ako je tomu teraz, ale aby sa stali skutočne výkladnou skriňou ochrany prírody na Slovensku. Aby boli národné parky skutočne národnými a ich ochrana nebola iba vecou ochranárov alebo ministerstva životného prostredia, ale aby ich ako svoje vnímal celý národ,“ doplnil poslanec NR SR Jaromír Šíbl.

Plnohodnotné národné parky so zdravým a odolným lesom zabezpečia ekosystémové služby, predovšetkým zdroje pitnej vody. Národné parky budú môcť chrániť prírodné dedičstvo a spolupracovať s akademickou obcou. Na štartovacej čiare je aj rozvoj cestovného ruchu so zameraním sa na mäkké formy turizmu. Práve v tejto oblasti rastie dopyt a príjmy vo fungujúcich národných parkoch niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z hospodárskych aktivít.

„Schválenou reformou vytvárame priestor pre trvalo udržateľný prístup k ochrane našej prírody. Tá zároveň prinesie rozvoj regiónov, ktoré sú súčasťou národných parkov. Vďaka nej prichádzajú nové príležitosti nielen pre rozvoj vidieka, ale najmä nastane nová doba prísnejšie chránených cenných území našej krajiny,“ uzavrela poslankyňa NR SR Anna Zemanová.

Zdroj: TS MŽP SR (Bratislava, 15. december 2021)

Vďaka dobrej adaptabilite si bociany biele našli vhodné hniezdne prostredie v blízkosti človeka. Vysoké stavby ako komíny, strechy, elektrické stĺpy a veľmi zriedkavo aj stromy, im poskytujú vhodné prostredie k vybudovaniu hniezd.

Aj objekty majú svoju životnosť a rovnako to platí aj o hniezdnych podložkách. Každým rokom na hniezdach pribúda množstvo materiálu, čo má za následok zvyšovanie váhy, ktorá môže dosiahnuť až niekoľko sto kíl. Staré budovy častokrát podliehajú kompletným rekonštrukciám a pre hniezdo už na obnovenej budove nie je vhodný priestor, alebo už nie je vítané. Elektrické stĺpy, konkrétne vodiče predstavujú nebezpečenstvo hlavne pre mladšie ešte neskúsené jedince. Správa TANAP-u v tomto roku vykonala tri prekládky bocianích hniezd v obciach Nová Lesná, Važec a v meste Liptovský Hrádok – časť Dovalovo. Na týchto lokalitách došlo k osadeniu nových stĺpov a hniezdnych podložiek. Dúfame, že tieto náhradné hniezda si bociany biele obľúbia a podarí sa im úspešne zahniezdiť a vychovať ďalšie generácie.

Za celú históriu existencie chovnej stanice pri Správe TANAP-u v Liptovskom Mikuláši od roku 1993 sme sa po prvý krát stretli so skutočne nezvyčajným zranením dravca. Nálezca zo Starého Smokovca nahlásil vtáka prepichnutého konárom, a tak smepo pacienta okamžite vyrazili. Prvý pohľad na tohto nešťastníka nás skutočne vydesil, keďže konár o hrúbke ceruzky vyčnieval z jeho chrbtovej časti.

S niečím podobným sme sa v praxi ešte nestretli a nedokázali si predstaviť ako sa mohol napichnúť na tupý konár. To či došlo k zraneniu počas lovu, alebo pri úniku pred predátorom je ťažko odhadnúť. Jedinca sme previezli na veterinárnu stanicu a tam sa zistilo, že cudzí predmet je našťastie prepichnutý len cez tkanivo v krídle. Samičke sokola myšiara bola poskytnutá prvá pomoc a ostala jej v krídle veľká rana, ktorá potrebuje čas na vyhojenie. Veríme, že po rehabilitácii bude môcť byť vypustená spať do voľnej prírody. 

* aktualizácia: 16.12.2021 - Rehabilitácia dopadla úspešne a sokol bol vypustený nazad do prírody

Iba 20 km severne od NPR Hranovnická dubina sa do výšky vypínajú Vysoké Tatry. V Hranovnickej dubine sa však na južných svahoch nad riekou Hornád zachovala ojedinelá lokalita teplomilnej vegetácie dubín. Väčšinu územia rezervácie tvoria lesné spoločenstvá, no druhovo zaujímavá je aj vegetácia skalných biotopov.

Práve v nezarastených skalnatých miestach sa vyskytuje kosatec bezlistý uhorský (Iris aphylla subsp. hungarica), ktorý má ťažisko výskytu v teplejších oblastiach Slovenska. Jedná sa o chránený druh európskeho významu, ktorý je ohrozeným druhom našej flóry.

Hlavným dôvodom jeho ústupu je, že strmé skalné svahy s výskytom kosatca postupne zarastajú krovinami. So súhlasom vlastníka pracovníci Správy TANAP-u odstránili v NPR Hranovnická dubina časť kríkov, čím sa odkryl svah kde sa kosatec vyskytuje. Budúci rok bude praktická starostlivosť pokračovať v najspodnejšej časti lokality a okolo náučného chodníka.

Správa TANAPu vykonáva na pozemkoch vo svojej správe aj praktickú starostlivosť. Ide napríklad o ochranu mladých lesných porastov pred zimným odhryzom zverou. Konkrétne v tomto prípade išlo o porast v štvrtom stupni ochrany prírody v PR Turícke dubiny. Účelom vyhlásenia tejto rezervácie bola ochrana ojedinelých prírodných dubových lesov, ktoré sa zachovali v Liptovskej kotline.  Správa TANAPu využila na ochranu mladých stromčekov jednu z metód individuálnej mechanickej ochrany a to ovčiu vlnu. Ovčia vlna sa na jeseň namotáva na vrcholové výhonky stromčekov. Táto metóda sa v poslednom období využíva vo zvýšenej miere hlavne v chránených územiach, keďže ide o ekologický spôsob ochrany. Ovčia vlna je na Slovensku málo využívaná a často končí ako odpad, a tak sme radi, že mohla poslúžiť na tento účel. Jednej z aktivít Správy TANAPu na ochranu terminálnych výhonkov sadeníc pred zimným ohryzom zverou sa zúčastnila aj podpredsedníčka vlády a ministerka pani Veronika Remišová, ktorá sa v čase svojho voľna rozhodla takto prispieť k ochrane prírody.

Od roku 2016 došlo na cestách a železnici v kompetenčnom území Správy TANAPu k úhynu 33 medveďov z dôvodu kolízií s dopravnými prostriedkami. Medvede, ktoré po zrážke neboli ihneď usmrtené, ale dokázali napriek stretu s vozidlom odbehnúť, do tohto počtu nie sú zahrnuté. Takmer v troch štvrtinách prípadov došlo k zrážkam v jesennom období od septembra do októbra. Z rozborov žalúdkov týchto jedincov sa zistilo, že u viac ako polovice prípadov tvorí obsah žalúdka kukurica, ďalej obilniny, menej bobuľové plody dozrievajúce v jesennom období a tráva. Drvivá väčšina medveďov bolo zrazených neďaleko polí, kde sa v tomto období pestovala kukurica. Z uvedeného vyplýva, že časté kolízie medveďov s dopravnými prostriedkami v predhorí TANAPu úzko súvisia s pestovaním vysokoenergetických plodín.

Konkrétne na železnici uhynulo 13 medveďov, na diaľnici ďalších 11 a na cestách druhej triedy 9 jedincov. Nie sú to len úhyny medveďov, ktoré zaznamenávame v rámci kolízií s dopravnými prostriedkami. V menšom počte, sú z chránených cicavcov obeťami aj vlky, rysy, mačky divé a vydry. Aj na základe týchto fatálnych stretov získavame informácie o migračných trasách chránených druhov. Na základe týchto údajov sme už v minulosti oficiálne požiadali NDS a.s. o vybudovanie funkčných ekoduktov v týchto inkriminovaných lokalitách. Taktiež v rámci modernizácie železničnej trate v úseku Závažná Poruba a Lučivná bolo navrhnutých päť zelených mostov, umožňujúcich prepojenie biocentier Západné Tatry a Nízke Tatry pre bezpečnejšiu migráciu živočíchov.

Po piatich rokoch boli v NPR Mraznica realizované manažmenty na odstránenie náletových drevín z otvorenej plochy malej lúčky v lesnom poraste. NPR Mraznica sa nachádza v katastrálnom území obce Batizovce, bola vyhlásená v roku 1991 a predmetom ochrany prechodného rašeliniska až vrchoviska je blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris), nátržnica močiarna (Comarum palustre), rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata) a kľukva močiarna (Oxycoccus palustris).

Výmladky drevín, spadnuté sucháre a vetrom polámané stromy boli pracovníkmi Správy TANAP-u odstránené, pokosené boli vyschnuté trávnaté porasty. Odnos biomasy z územia bol prácny a náročný vzhľadom aj na podmáčaný terén a nedostupnosť ku lokalite.

Manažment na zachovanie otvorených rašelinných spoločenstiev je nevyhnutný. Prirodzená sukcesia vedie lokality k zarastaniu kompetenčne silnými trávami ako je bezkolenec (Molinia sp.) Tento stav nastal aj v NPR Mraznica. V minulosti po vetrovej kalamite bol vodný režim narušený a prechodné rašelinisko nebolo dostatočne zamokrené. Hydrologický režim sa po rokoch upravil, lokalita je mokrá a odstránenie bezkolenca bude predmetom nasledujúcich rokov včasným kosením ešte pred vysemenením.

Pred niekoľkými dňami sa z chovnej stanice Správy TANAP-u podarilo úspešne navrátiť do prírody sovu dlhochvostú (Strix uralensis), ktorá bola nájdená na diaľnici D1, pri meste Liptovský Mikuláš. Žiaľ nie všetky jedince, sa podarí rehabilitovať tak, aby boli schopné samostatného života. Za posledný mesiac bolo Správe TANAP-u hlásených päť sov z toho tri boli nájdené na cestnej komunikácii. Prevažná časť sov, ktoré sa k nám dostanú sú obeťami kolízií s automobilmi alebo oplotením, ďalej aj otráv a úhyny na elektrických vedeniach.

Sovy lovia prevažne pomocou sluchu a pritom lietajú nízko nad poľom či lúkou. Nie je ničím výnimočným vidieť týchto nočných lovcov za šera sedieť blízko ciest a dokonca na samotných zvodidlách. Zdržujú sa tu myši, hraboše a iné malé cicavce ako piskory a potkany, ktoré sovy lovia, pričom sú ohrozené idúcimi vozidlami.

Zrážka nemusí byť okamžite fatálna, ale často dochádza k zlomeninám, vnútorným zraneniam a otrasom mozgu. Tieto jedince často umierajú na vyčerpanie, ak im nie je v čas poskytnutá pomoc. Ani včasný zásah však neznamená výhru. Zlomené krídlo u sovy obyčajnej, ktorá sa ku nám dostala z Tatranskej Lomnice, bolo podľa veterinárneho lekára neoperovateľné. Jedinec bol síce stabilizovaný, avšak už po niekoľkých dňoch sa zistilo, že po náraze s automobilom oslepol, čo znemožnilo jeho návrat do voľnej prírody.

Rovnako nebezpečné sú pre sovy otrávené hlodavce a ploty vo voľnej krajine. Oplotenia sú častokrát zabezpečené ostnatým drôtom, čo je mimoriadne nebezpečné a nielen pre sovy ale aj dravce. Za tmy a zlej viditeľnosti sú pre vtáky tieto prekážky ťažšie viditeľné, a počas útoku na korisť sa pri náraze do takéhoto pletiva ľahko zamotajú. Správou TANAP-u boli v minulosti takto nájdené a zakliesnené myšiarka močiarna, sova dlhochvostá či výr skalný. Oplocovanie pasienkov alebo iných plôch, ktoré sú zároveň loviskom sov a dravcov, si vyžaduje inštaláciu zvýrazňovačov tejto prekážky a vylúčenie použitia ostnatého drôtu.