Časté výkyvy teplôt znamenajú pre niektoré druhy živočíchov veľký problém, najmä pre tie, ktoré prečkávajú zimné obdobie v hibernácii. Opakované prebúdzanie počas zimy spôsobené zvýšením teploty vzduchu nie je ideálne najmä preto, že u nich dôjde k veľkej strate energie a s tým spojené riziko úhynu.  Zimní spáči prežívajú vďaka svojim tukovým zásobám, ktoré sú na konci zimy takmer vyčerpané. Najmä počas prvých jarných dní sa na nás ľudia obracajú o radu čo si počať s nájdenými netopierími ,,najdúchmi,,.  Slnečné dni  nakrátko ohrejú vzduch no počas noci však stále pretrvávajú mínusové hodnoty a preto bez ľudskej pomoci sú často ich šance na prežitie malé.

Ak sa ktokoľvek podujme netopierom pomôcť, pred tým než kontaktuje nás, prípadne občianske združenie zamerané na ochranu  netopierov mal by si osvojiť základné pravidlá. Dôležité je nájsť malú krabičku s vekom do ktorej urobíme niekoľko dierok aby mohol živočích dýchať. Do vnútra položiť kúsok handričky a s pomocou ochranných rukavíc následne netopiera. Oslabené zvieratá môžeme umelo dokrmovať najčastejšie múčnymi červami. Nič nepokazíme ak do krabičky umiestnime napr. kompótové viečko do ktorého nalejeme malé množstvo vody prípadne navlhčenú vatu. Na Správe TANAPu sa momentálne zotavuje 7 netopierov a čakajú na vypustenie do voľnej prírody.

Netopiere sú od nepamäti opradené rôznymi nepravdivými mýtami ale málo kto však vie, že netopier je veľmi užitočný. To za čo  by sme mu mali byť najviac povďační, je jeho nezištná pomoc pri  redukcii hmyzu. Jeden netopier môže skonzumovať viac ako 3000 jedincov komárov za deň. Taktiež produkuje netopiere guáno (trus), ktoré je považované za najkvalitnejšie hnojivo v ktorom sú užitočné baktérie, podľa získaných informácií vraj údajne  odpudzuje pásavky zemiakové (mandelinky) zo zemiakov.

Návštevníci okolia Popradského plesa boli v minulotýždňové nedeľné predpoludnie veľmi prekvapení, keď našli ležať na chodníku smerujúcom k plesu schúlené malé kamzíča. Okamžite kontaktovali pracovníkov Správy TANAP-u, ktorí sa spolu s lesníkmi pokúsili o jeho odchyt. Keďže zmobilizovala všetky svoje posledné sily, prvý pokus sa skončil neúspechom. Kolegovia zo Štátnych lesov TANAP-u však na druhý deň boli úspešnejší a tak dvojročnej kamzici „Radke" mohla byť poskytnutá veterinárna prvá pomoc. Okamžite jej bola infúziou podaná glukóza, vitamíny a antibiotiká. Z dôvodu nízkych nočných teplôt bola dočasne umiestnená v interiéri pracoviska Správy TANAP-u v Liptovskom Mikuláši. Na radosť všetkých z nás sa jej stav začal postupne zlepšovať. Prijímala kozie mlieko, vitamíny rozpustené vo vode, ale najväčším lákadlom pre ňu bola jarabina i seno, ktoré jej na cestu do rehabilitačnej stanice pribalili štátni lesníci zo Štrbského plesa.  Obmedzený životný priestor už začal byť kamzici primalý. Z tohto dôvodu sme ju po týždni rehabilitácie navrátili do voľnej tatranskej prírody.

Odbor strážnej služby Správy TANAP-u uskutočnil v Západných a Vysokých Tatrách monitorovaciu akciu, ktorej cieľom bolo dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny, so zameraním sa na pohyb mimo platných turistických chodníkov. Dôraz sa kládol na nepovolený vstup na miesta kde platí obmedzenie pohybu návštevníkov v súlade s rozhodnutím orgánu ochrany prírody a kde rovnako dochádza k častým následným zásahom horskej záchrannej služby. Deviati profesionáli a jeden dobrovoľník počas nedeľnej kontrolnej činnosti zistili spolu viac ako päťdesiat priestupkov. Jedenásť z nich bolo nutné riešiť aj v blokovom konaní. Vzhľadom na enormný tlak na tieto lokality zo strany návštevníkov, bude kontrola týchto i ďalších lokalít vykonávaná pravidelne až do konca obdobia zimnej sezónnej uzávery.

Veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku, pán Adam H. Sterling pri svojej pracovnej ceste do Tatranského regiónu, navštívil aj Správu TANAP-u.  Počas príjemného dvojhodinového posedenia v sídle Správy TANAP-u vo Svite sa jeho excelencia zaujímal o rozsah vzájomnej spolupráce s naším sesterským parkom,  národným parkom Rocky Mountain v Colorade USA. Taktiež sa informoval o stave prípravných prác na zonácii nášho najstaršieho národného parku, najmä vo vzťahu k súkromným vlastníkom pozemkov, k riešeniu požiadaviek miestnych samospráv a mimovládnych organizácií, či s plánmi na rozvoj lyžiarskych stredísk. V živej debate sa pán veľvyslanec dozvedel o príprave nového návštevného poriadku národného parku, o návštevnosti počas letnej turistickej sezóny v Tatrách a značnú pozornosť venoval zabezpečeniu komunálneho odpadu proti medveďom v intraviláne mesta Vysoké Tatry. Podelil sa o svoje osobné skúsenosti s výstavbou zeleného mostu – ekoduktu v Bruseli, my sme ho informovali o dôležitosti zeleného mostu pre živočíchy na diaľnici pri obci Mengusovce a o vykonaných praktických opatreniach na zníženie mortality vydry riečnej na diaľnici pri Liptovskej Mare. Ocenil anglicko-slovenské dopravné značenie s nápisom Pozor vydra - Warning otter, ako súčasť informačno preventívnych opatrení pre vodičov na rýchlostnej komunikácii. Na záver si účastníci rokovania navzájom vymenili spomienkové propagačné materiály a dohodli sa na ďalšom stretnutí v blízkej budúcnosti.

Nadviaže Slovensko na svetové úspechy v minulých rokoch? Výzva pre filmárov môže opäť v pozitívnom svetle zviditeľniť Biosférickú rezerváciu Tatry (BR Tatry).

Vzťah k regiónu, lásku ku krajine, kreativitu a umelecké cítenie majú šancu ukázať profesionálni či amatérski filmári, ktorí sa tvorbou krátkeho filmu z biosférickej rezervácie zapoja do jedného z článkov kampane ProudToShare. Medzinárodná kampaň vyhlásená pod hlavičkou organizácie UNESCO, je venovaná prezentácii prírodných, kultúrnych hodnôt a aktivít v 669 biosférických rezerváciách v 120 krajinách sveta. Biosférické rezervácie sú územia, ktoré sú príkladom dobrej praxe vo vzťahu využívania krajiny človekom a zachovávaním prírodných a kultúrnych hodnôt. Tieto modelové územia, prezentujú rovnováhu života ľudí a prírody a napĺňajú tak myšlienku udržateľného života.

Medzinárodný výbor Programu Človek a biosféra v týchto dňoch  po celom svete vyzýva ľudí vo všetkých biosférických rezerváciách sveta, ktorí radi pozorujú svet cez kameru a vedia tak zachytiť zaujímavé momenty zo života. Hľadá sa krátky 1 minútový film, ktorým bude autor pútavo prezentovať  Biosférickú rezerváciu Tatry. Dvadsať najlepších filmov z celého sveta bude prezentovaných v júli 2018 v New Yorku v rámci kongresu  „Fórum politikov na vysokej úrovni 2018“.

Štátna ochrana prírody  Správa TANAPu v spolupráci so Slovenskou komisiou UNESCO spúšťa výzvu od 22. 2. 2018. Krátky spot z BR Tatry je potrebné zaslať do 23.3. 2018 na Správu TANAPu vo Svite. Bližšie špecifiká krátkeho filmu ako aj podmienky výzvy nájdete na www.chkopolana.eu alebo na facebookovej stránke Biosphere Reserve Polana.

Každoročne organizované medzinárodné  zimné sčítanie vtáctva je zamerané na zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Do januárového sčítania sa zapájajú stovky mapovateľov, sú medzi nimi profesionálni ornitológovia, členovia a dobrovoľníci SOS/BirdLife Slovensko a ochranárske organizácie. Pracovníci Správy TANAP-u  monitorovali úseky  na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. Najčastejšie videné druhy zimujúceho vtáctva, ktoré sme na pridelených vodných tokoch zaznamenali, boli  kačica divá, vodnár potočný, potápač veľký, labuť hrbozobá, volavka popolavá,  beluša veľká, kačica chrapka, potápka malá ale aj orliak morský a rybárik riečny. Počas niekoľkých dní stráveným v blízkosti vody je možné zažiť príjemné a aj tie menej príjemné situácie. Túto sčítavaciu sezónu sme mali možnosť vidieť vydru riečnu s kurióznym úlovkom, ktorým bola umelá rybka s olovkom aj háčikom. Ďalším nešťastníkom bol káčer kačky divej so zapletenými behákmi do nylonového vlasca.
Súčasťou mapovania vtáctva je aj sledovanie stavu vodných tokov z hľadiska ich znečistenia. Po prejdení niekoľkých desiatok riečnych kilometrov na našich úsekoch sme počas tejto akcie skonštatovali, že najšpinavejšia rieka je Biely Váh v úseku Važec – Východná. V tomto horskom vodnom toku vyvierajúcom priamo pod úpätím Kriváňa, by sa nielenže nikto nechcel nikdy kúpať, ale na mnohé úseky rieky sa žiaľ aj ťažko pozerá.
Plastové fľaše, chladničky, kreslá, koberce, dvere z automobilu a iné druhy odpadu, to všetko tu môžeme nájsť aj napriek tomu, že ide o územie európskeho významu. Na pomerne krátkom úseku sme determinovali veľa znečisťovateľov, túto situáciu bude v dohľadnej dobe potrebné riešiť na lokálnej úrovni so samosprávami miest a obcí.

Tatranská kamzičia populácia v súčasnosti zažíva najväčšie straty od roku 1971. Vtedy v Žiarskej doline   prišlo o život 12 kamzíkov po páde do rokliny, pravdepodobne v snahe uniknúť pred hlukom a svetlom zábavnej pyrotechniky z neďalekého Baranca. Ku dnešnému dňu Správa TANAPu eviduje už 15 uhynutých kamzíkov.  Niektoré z nich sa  stali prirodzeným kolobehom života a poslúžili ako zdroj potravy pre veľké šelmy. Kamzík je na život v drsnom prostredí dokonale vybavený. Zbytočné riskovanie, však  nie je pre tento druh živočícha prirodzené. Zdržiava sa najmä na lokalitách v ktorých sa cíti bezpečne i napriek tomu, že bývajú značne exponované. Následkom nestabilného teplého počasia a rýchleho mrznutia sa niekedy kamzíky ocitajú v ľadovej pasci. V snahe nájsť potravu a vyhnúť sa nebezpečenstvu pádu na ľade schádzajú z alpínskeho stupňa smerom nadol až do pásma lesa. Pravdepodobne kombinácia extrémne zľadovateného terénu,   doliny so zimnou uzáverou avšak s neustálym tlakom ľudí, množstvo úrazov a s nimi spojené celodenné prelety záchranárskych vrtuľníkov, sú príčinou toľkých smrteľných pádov symbolu Tatranského národného parku. Domovom kamzíkov je po celý život skalnatý alpínsky terén vo väčšine prípadov len v rámci jedného dolinového celku, čo nám potvrdzujú aj získané údaje vysielané z telemetrických obojkov a taktiež DNA analýz. Z ľudského pohľadu priestor, kde tento vzácny endemit môže žiť, rodiť mláďatá ale tu i umiera, sa zdá ako značne obmedzený. Táto situácia však nastáva iba vtedy keď  sú zvieratá vystavené stresujúcim situáciám. Podobne to bolo aj v prípade obojkovanej kamzice s menom Jesica.Jej príbeh sa začal písať odchytom a založením telemetrického obojka vo Velickej doline, dňa 4. novembra 2016. Meniny v ten deň oslavovala Jesica. V zimných mesiacoch sa jej životný priestor zúžil na lokalitu Kvetnica a jej priľahlé svahy, kde mala dostatočnú potravnú ponuku. Od tohto miesta, ktoré bolo pre kamzicu kuchyňou aj spálňou sa vzdialila nanajvýš do vzdialenosti max 2400 m vzdušnou čiarou. Počas celého telemetrického  mapovania len dva krát opustila Velickú dolinu a to v letných mesiacoch. Najvyšším dosiahnutým bodom bol Kotlový štít v masíve Gerlachu. Najsevernejšie zaznamenané miesto v rámci jej domovského okrsku bol Velický štít. Bola to skúsená vodiaca samica, ktorá nám poskytovala telemetrické údaje o svojom pohybe počas jedného roku a dvoch mesiacov. V posledný deň  roku 2017 nám žiaľ obojok vyslal mortality kód. Kamzica bola s pomocou antény dohľadaná 3. januára 2018 pod asi 30 cm vrstvou snehu neďaleko Velického plesa.

Počas tohoročných vianočných sviatkov nešťastie v Tatrách nechodilo len po ľuďoch ale aj kamzíkoch. V dňoch 25. a 26. decembra vyhasli v našich veľhorách zbytočne štyri mladé ľudské životy. Súbežne s týmito ľudskými tragédiami boli v týchto dolinových celkoch zaznamenané aj fatálne pády  tatranských kamzíkov.

Zľadovatená snehová prikrývka, celodenné prelety záchranárskych vrtuľníkov vo vysokohorskom prostredí a veľa nedisciplinovaných návštevníkov pohybujúcich sa v sezónnej uzávere turistických a náučných chodníkov,  pravdepodobne zavinili smrť doposiaľ jedenástim kamzíkom. Každý jedinec už pomerne stabilnej tatranskej populácie kamzíka má z hľadiska genetickej variability nesmierny význam. 

Správa TANAPu  apeluje na všetkých nadšencov tatranskej prírody, aby rešpektovali usmernenia ochrany prírody, správali sa zodpovedne a nesebecky ku všetkému čo prežíva v tatranskej prírode, aby sa mohli bezpečne navrátiť ku svojim rodinám.