Pre druhy a biotopy európskeho významu je na Slovensku založená sieť monitorovacích lokalít, na ktorých sa v pravidelných časových obdobiach vykonáva monitoring, aby bolo možné zhodnotiť aktuálny stav a trendy vývoja druhu alebo biotopu na lokalite.

Takáto monitorovacia plocha je založená aj pre druh európskeho významu poniklec otvorený (Pulsatila patens) na Prímovských skalách, ktoré sú aj z tohto dôvodu vyhlásené za chránené územie. Monitorovacia plocha má veľkosť 4 x 4 metre, ktorá je ešte následne rozdelená na 16 štvorcov s plochou 1 x 1 meter. V každom zo štvorcov sa počíta počet jedincov, ktoré v danom roku zakvitli a taktiež počet tých, ktoré vytvorili iba listy bez kvetu (sterilné jedince). V tomto roku sme celkovo na monitorovacej ploche zaevidovali 522 kvetov tohto vzácneho druhu, pričom v najbohatšom štvorci 1 x 1 meter bolo narátaných až 124 kvetov.

Keď začiatkom mája museli vo Vysokých Tatrách štátni ochranári eutanazovať medvedicu a jedno z jej štyroch mláďat, vynorilo sa niekoľko otázok, na ktoré verejnosť nepoznala odpovede: prečo medvedica stratila plachosť a prečo k tomu muselo dôjsť? Prečo bola odkázaná na vyberanie kontajnerov pri ľudských obydliach a kto nesie zodpovednosť za synantropnosť takýchto jedincov? A napokon – aký osud čaká tri preživšie jeden a pol ročné medvieďatá?

Príspevok spolu s videom zverejnilo Ministerstvo životného prostredia na svojom Facebooku.

https://www.facebook.com/mzpsr/videos/662598044606370/

Strata plachosti u niektorých živočíchov nemusí byť spôsobená len v dôsledku návykov na neprirodzený zdroj potravy tak ako to býva najčastejšie pri líškach, medveďoch a vysokej zveri. Opačným prípadom je situácia kedy zviera vyhľadáva prítomnosť človeka keď je v núdzi. Môže sa jednať o vyhľadávanie bezpečia pred predátorom alebo z dôvodu choroby či kolízie s motorovým vozidlom.

Takýto prípad sa stal pred dvoma dňami keď pred dverami budovy ŠL TANAPu ležal bobor vodný. Privolaný pracovník Správy TANAPu pozoroval u jedinca stav letargie, ktorý striedal s normálnym správaním, avšak nebol natoľko odovzdaný, aby bol možný jeho odchyt a prípadné vyšetrenie. Keďže bobor niekoľko krát naznačil útok najrozumnejším riešením bolo odprevadiť ho k najbližšiemu vodnému toku. Tento zvyčajne mierumilovný hlodavec dokáže naozaj niekedy prekvapiť a za určitých okolností vie byť aj nebezpečný. Práve z tohto dôvodu je pri náleze chránených druhov dôležité osloviť pracovníkov ŠOP a do ich príchodu s nimi nemanipulovať.

Motiváciou na vydanie tejto veselej maľovanky bola potreba priblížiť hravou a náučnou formou život medveďa hnedého deťom. Originál pôvodne vznikol v Severnej Amerike, kde sú medvede rešpektované a akceptované ako neoddeliteľná súčasť prírody. Obyvatelia horských oblastí sa s nimi postupne naučili koexistovať. Na jej vydanie, adaptáciu a následnú distribúciu slovenskej verzie sme získali súhlas od organizácie Alaska Department of Fish and Game. Bolo potrebné ju prispôsobiť slovenským pomerom, ktoré sa od Severnej Ameriky líšia. Na druhej strane základy spoločného nažívania človeka a medveďa sú univerzálne ako u nás, tak aj kdekoľvek na svete.

Obsahom sú obrázky na vymaľovanie, kvíz a stručné informácie o potravných nárokoch a návykoch medveďa, prostredníctvom ktorých sa deti naučia zásadám, ako sa správať na území s výskytom medveďa a najmä praktickým radám ako predchádzať stretnutiam s týmito chlpáčmi. Často sa stáva, že aj ich rodičia nevedia, ako sa majú správať v území, kde sa vyskytuje táto veľká šelma, pričom vždy na chyby a ľahostajnosť ľudí doplatí práve medveď tou najvyššou cenou.

Je veľmi dôležité, aby naše deti od malička vedeli ,,načúvať,, prírode okolo seba. Obzvlášť to platí aj v prípade tohto ikonického, ale aj obávaného chráneného druhu živočícha medveďa hnedého. Veríme, že práve tí najmenší budú aj touto cestou pre dospelých v tematike budovania pozitívneho vzťahu k medveďom tými najlepšími učiteľmi. Maľovanka bude čoskoro k dispozícii na stihnutie aj na našej webovej stránke http://spravatanap.sk v sekcii TANAP špeciál.

Výskyt medveďov v blízkosti ľudských obydlí nie je spôsobené zväčšovaním sa populácie predmetného druhu, ako to tvrdí Slovenská poľovnícka komora (SPK). Najvýznamnejšou príčinou zvýšeného výskytu medveďov v blízkosti človeka je zmena jeho správania sa. Táto šelma zistila, že v blízkosti ľudských obydlí nájde množstvo ľahko dostupnej pre ňu hodnotnej potravy. To je spôsobené nezabezpečeným komunálnym odpadom, vnadením v poľovníckych zariadeniach, pestovaním pre ňu atraktívnych poľnohospodárskych plodín (napr. kukurica) v areály rozšírenia druhu.

Taktiež nesúhlasíme so všeobecným tvrdením SPK, ktorá tvrdí, že „Ľudia pre nich (pozn. medvede) už v súčasnosti nepredstavujú nebezpečenstvo, čím medvede strácajú prirodzenú plachosť.“ Napriek všeobecnej predstave, že medveď je nebezpečná šelma, v skutočnosti je to plaché zviera, ktoré sa stretnutiam s človekom vyhýba. Výnimkou sú len synantropné jedince s trvalou zmenou správania. Takýchto prípadov je však vzhľadom k početnosti medvedej populácie málo. ŠOP SR má za to, že usmrcovanie náhodne vybraných jedincov neznižuje riziko konfliktných situácií medveďa s človekom. Na túto skutočnosť upozorňuje tiež vedecká štúdia (Bombieri G. et al. 2019: Brown bear attacks on humans: a worldwide perspective. Scientific Reports. 9, 1), v ktorej autori vyhodnotili útoky medveďa hnedého na človeka a uvádzajú, že: „Nebol potvrdený žiaden významný rozdiel v počte útokov medveďa na človeka medzi krajinami, v ktorých sa medveď legálne loví a krajinami s obmedzením jeho lovu.“

Úlohou Zásahového tímu je čo najskôr po nahlásení výskytu medveďa v intravilánoch miest a obcí zabezpečiť bezpečnosť ľudí. Okrem toho plní Zásahový tím pre medveďa hnedého viaceré úlohy v oblasti evidencie, prevencie, osvety a manažmentu druhu, ako aj ďalšie úlohy za účelom minimalizovania konfliktov človeka s medveďom hnedým. Z hľadiska prevencie vykonáva Zásahový tím najmä aktivity smerujúce k odstraňovaniu atraktantov (lákadiel), spôsobujúcich výskyt medveďov v obývaných oblastiach a v ich bezprostrednej blízkosti, hlavne nezabezpečený komunálny odpad a krmoviská voľne žijúcej zveri, ktoré medvede vyhľadávajú ako ľahko dostupný zdroj potravy. Práve tieto atrahujú medvede do blízkosti ľudských obydlí.

Ohradzujeme sa voči tvrdeniu SPK, že „ide o ďalší, žiaľ amatérsky a neodborný čin zásahového tímu“. Zásah bol dlhodobo starostlivo pripravovaný, s odborníkmi konzultovaný, logisticky a odborne realizovaný v spolupráci viacerých zložiek na vysokej profesionálnej úrovni. Slovenská poľovnícka komora vo svojom vyjadrení kladie otázku: „kto si v skutočnosti chce zastrieľať na medvede.“ Ubezpečujeme SPK, že úlohou Zásahového tímu pre medveďa hnedého nie je trofejový ani zážitkový lov na medveďa, ale bezpečnosť obyvateľov zabezpečená takým spôsobom, ktorý je čo najšetrnejší aj k samotnému medveďovi. Zásahový tím pre medveďa hnedého nevykonal odstrel, ako tvrdí vo vyhlásení SPK. Oba jedince boli imobilizované a eutanazované.

Štátna ochrana prírody SR už dlhodobo upozorňuje poľovníkov na nevhodné prikrmovanie, ktoré láka divú zver bližšie k obciam. Rovnako upozorňuje starostov a občanov podhorských a horských obcí pred zlým nakladaním s odpadmi. Jedno aj druhé spôsobuje nežiadúcu zmenu chovania divokých zvierat (synantropnosť), pri ktorej u nich môže dôjsť  k strate plachosti a k zmene spôsobu ich obživy. Synantropné jedince sa už nevedia vrátiť k pôvodnému spôsobu života a držia sa v blízkosti ľudských sídel. Sú čoraz smelšie, len málo reagujú na odplašovanie. Tak sa stávajú hrozbou pre ľudí - čo bol aj prípad medvedice so štyrmi mláďatami vo Vysokých Tatrách.

zdroj: http://www.sopsr.sk/web/?cl=20770

Nepoznáme viac priateľského a ikonického operenca, ktorý sa zapísal do ľudského povedomia svojou majestátnosťou, príkladnou rodičovskou starostlivosťou a hlavne naviazanosťou na stavby, ktoré vznikli výlučne ľudskou činnosťou.

Pud a vytrvalosť ženú bocianov bielych absolvovať strastiplnú cestu medzi dvoma kontinentmi až dvakrát za rok. Človek si len ťažko vie predstaviť čomu musia sťahovavé druhy vtáctva  čeliť počas približne mesačnej cesty, kým dorazia zo zimovísk na svoje hniezdiská a späť. Táto dlhá púť je často sprevádzaná nepriazňou počasia, pytliactvom či strieľaniu na vtáky zväčša len tak zo zábavy. Každopádne po prílete na “mierumilovné“ Slovensko zrejme toto nebezpečenstvo nekončí. To, že len pred niekoľkými dňami nahlásený uhynutý bocian z  obce Pribylina bude práve obeťou strelného usmrtenia, by asi nepredpokladal nikto z nás. V tele bociana bolo po RTG vyšetrení nájdených minimálne 5 brokov. Rany na hrudi, krídle a hlave boli čerstvé a preto staršie zranenia sme mohli s určitosťou ihneď vylúčiť.

V súvislosti s týmto vtáčím nešťastím Správa TANAPu podala trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní na prešetrenie spáchania trestného činu usmrtenia chráneného druhu živočícha. Spoločenská hodnota bociana bieleho je súčasnosti stanovená na 2300 €. 

Štátna ochrana prírody roky varuje všetkých poľovníkov pred nevhodným prikrmovaním, ktoré láka divú zver bližšie k obciam. Rovnako upozorňuje starostov a občanov podhorských a horských obcí pred zlým nakladaním s odpadmi. Jedno aj druhé spôsobuje nežiadúcu zmenu chovania divokých zvierat (synantropnosť). Dochádza u nich k strate plachosti a k zmene spôsobu ich obživy, ktoré sú nevratné. Synantropné jedince sa už nevedia vrátiť k pôvodnému spôsobu života a držia sa v blízkosti ľudských sídel. V prípade medveďa tak vzniká riziko kolízií tejto šelmy s človekom.

Štátna ochrana prírody konštatuje, že napriek jej varovaniam a napriek dotáciám Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky, ktoré smerovali do horských obcí na zabezpečenie ich odpadových stojísk, v mnohých horských obciach si so svojimi odpadmi nevedia poradiť. A tak tam pretrvávajú problémy s jedincami medveďov, ktoré sú postihnuté synantropiou. Napríklad na jeseň minulého roku bol široko medializovaný incident, kedy skupina medveďov, vnikla do prevádzky cukroviniek vo Vysokých Tatrách. Túto skupinu už vtedy monitoroval Zásahový tím Štátnej ochrany prírody „MEDVEĎ“ a plašením a zaháňaním dosiahol, že sa synantropné medvede napokon stiahli mimo obec.

Na jar tohto roku sa tá istá skupina synantropných medveďov vrátila do osád Vysokých Tatier. Zásahový tím sa v zmysle predpísaných postupov uistil, že metódy odstrašovania a zaháňania sú v ich prípade neúčinné. Preto došlo k rozhodnutiu o uspatí a eutanázii 2 medveďov.

S plašením a zaháňaním problémovej medvedice s mladými sa štátni ochranári zo zásahového tímu pre medveďa hnedého zaoberali viac ako rok. Posledné mesiace vyskúšali všetky možnosti, vrátane pokusov o zmenu ich návykov. Medvedica s mladými však stratili plachosť, pravidelne navštevovali ľudské obydlia, kde nachádzali potravu predovšetkým v nedostatočne zabezpečených kontajnerových stojiskách na odpad. Pri stretnutí s človekom medvede nejavili známky plachosti a nereagovali ani na plašenie svetlom, zvukom, poplašnými výstrelmi a na lokality sa neustále vracali.

Štátni ochranári pracovali aj s možnosťou umiestniť subadultné medvede do odchovného zariadenia. Ale dlhodobým pozorovaním medvedej rodiny to odborníci vyhodnotili ako nevhodné riešenie, keďže medvede už prekročili vek, kedy by bola nádej na odvyknutie od synantropného spôsobu chovania vo voľnej prírode. Akcia Zásahového tímu MEDVEĎ prebehla profesionálne a pod dozorom veterinárneho lekára.

„Chránime priestor divočiny a v nej aj veľké šelmy. Ale v situácii, ak sa z niektorých šeliem stanú synantropné zvieratá a ohrozujú ľudí na území obcí, niet inej cesty, ako problémové zviera odchytiť, uspať a eutanazovať. Zásahový tím MEDVEĎ preukázal svoju akcieschopnosť,“ podčiarkol minister životného prostredia Ján Budaj. Zároveň doplnil svoj apel: „Apelujeme na všetkých ľudí, miestnych podnikateľov a samosprávu, aby sa správali zodpovedne pri zabezpečovaní odpadu. Ak si nechceme zničiť bohatstvo autentickej prírody, ktoré sme zdedili po svojich predkoch, chovajme sa voči nej s rešpektom a úctou. Problémy nikdy nespôsobujú medvede, ale neporiadni ľudia, ktorí ich doslova lákajú na prah svojich domovov alebo reštaurácií.“

Mnohé stojiská odpadov vo Vysokých Tatrách sú v žalostnom stave a to aj napriek tomu, že v minulosti rezort životného prostredia financoval ich zabezpečenie miliónovými dotáciami a státisíce dal aj Úrad vlády SR. Zabezpečiť komunálny odpad pred medveďom hnedým je pritom povinnosť, ktorá vyplýva obciam zo zákona o odpadoch.

Minister Budaj upozorňuje horské a podhorské obce, že Slovenská inšpekcia životného prostredia zintenzívnila kontroly kontajnerových stojísk s komunálnym odpadom, zamerané na zabezpečenie odpadu pred medveďmi. Inšpektori životného prostredia v roku 2020 skontrolovali 284 stojísk, pričom porušenie legislatívy zistili v 90 % prípadoch. Momentálne vo viacerých prípadoch prebieha správne konanie o uložení pokút, alebo kontrola plnenia nariadených nápravných opatrení.

Vďaka novej legislatíve, vyhláške k zákonu o odpadoch, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2021, sa zaviedli účinnejšie možnosti zabezpečenia odpadu pred medveďmi a zároveň sa rozšírilo územie, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje. Počet lokalít s výskytom medveďa hnedého podľa novej právnej úpravy narástol zo 151 na 360. MŽP ponúka obciam odbornú a finančnú podporu. Trvale sa zaoberá aj problémom synantropie medveďov, v rámci čoho rokuje s našimi aj zahraničnými zoologickými záhradami, podporuje posilnenie Inšpekcie životného prostredia a zlepšenie spolupráce štátnych ochrancov prírody so samosprávami na všetkých tých územiach, kde existuje riziko straty plachosti a synantropie medveďov.

„Zachovanie autentického rázu našej horskej krajiny je vecou nás všetkých. Ak sa jej vzdáme, potom zanecháme našim potomkom lesy, ktoré už nebudú pôvodnou slovenskou prírodou s jej jedinečnou biodiverzitou, ale iba komerčnými parkami,“uzavrel minister Ján Budaj.

zdroj: 

https://www.minzp.sk/spravy/zasahovy-tim-medved-rozhodol-uspati-tatranskych-medvedov-ktore-stratili-plachost.html

Slovenská inšpekcia životného prostredia dala pokutu 7000 eur za výstavbu nelegálnej lesnej cesty v Jaloveckej doline v Západných Tatrách. Takmer 500-metrový úsek cesty postavil urbár z Jalovca napriek zákazu úradov. Urbár teraz musí cestu odstrániť a na jej mieste zasadiť nový les.

O výsledku šetrenia SIŽP informoval denník N na nasledujúcom internetovom odkaze: 

https://dennikn.sk/minuta/2368952/?ref=mpm&fbclid=IwAR1Hj7NVyIaXrHnNDrzpGWqIruG_u43_ipJZNbmCAgUethXsa0UCQJFtwX4