24. máj patrí v environmentálnom kalendári Európskemu dňu národných parkov (The European Day of Parks). Prvýkrát bol tento deň vyhlásený v roku 1999 organizáciou: Federácia prírodných a národných parkov v Európe (EUROPARC) ako spomienka na vytvorenie prvých deviatich národných parkov vo Švédsku v roku 1909. Nosnou myšlienkou tohto dňa je upozorniť ľudí na dôležitosť a ochranu národných parkov. Tohtoročným mottom sa stalo „Parky pre zdravie“ alebo „Zdravé parky, zdraví ľudia“, ktoré odkazuje na podstatný súvis človeka a kontaktu s prírodou, ktorá veľmi pozitívne vplýva na jeho fyzickú aj duševnú pohodu.

Národné parky a chránené krajinné oblasti v prvom rade chránia naše najcennejšie prírodné zdroje, no pobyt v prírode v čoraz urbanizovanejšom svete z nich navyše vytvára jedinečné miesta relaxu a miesta pre outdorové aktivity.

Na Slovensku máme v súčasnosti 9 národných parkov a celkovo 23 veľkoplošných chránených území, a to národné parky a chránené krajinné oblasti. Chránené územia sú doslova našou prírodnou bankou, v ktorej sa ešte stále uchováva široká a jedinečná škála ohrozených druhov rastlín, živočíchov a biotopov. Zabezpečujú genetickú diverzitu (rôznorodosť), poskytujú druhom bezpečné miesto na rozmnožovanie sa a zvyšujú ich šance na prežitie, keď sú ohrozené chorobami a prírodnými zmenami.

Zatepľovanie je v súčasnosti veľmi rozšíreným trendom, ktorý prináša okrem zvýšenia komfortu ľudí aj nemalé problémy pre niektoré chránené druhy živočíchov ako lastovička obyčajná, belorítka domová či dážďovník tmavý.

Dážďovníky si budujú hniezda najmä na sídliskách v panelákoch, predovšetkým vo vetracích otvoroch v atike a v štrbinách medzi panelmi. Pri zatepľovaní sa tieto miesta prekryjú izolačným materiálom, čím dochádza nielen k zániku úkrytov, ale často aj k usmrteniu týchto živočíchov, ktoré nemajú možnosť dostať sa von z úkrytov.

Pracovníci Správy TANAP-u mali príležitosť presvedčiť sa o nástrahách takto zateplených budov v súvislosti s pokusom dážďovníka o zahniezdenie v dutine, ktorú pravdepodobne pred ním vyďobal ďateľ. Tento nešťastník visel za vlákno sieťky z fasády na 8 poschodí bytového domu na Podbrezinách v Liptovskom Mikuláši. Tohto jedinca sa napokon podarilo vyslobodiť a po odstrihnutí bol schopný samostatného letu bez našej pomoci. Poďakovanie patrí všímavému pozorovateľovi, ktorý nám tento prípad nahlásil. 

Dnes si pripomíname Deň Zeme ako jeden z nosných environmentálne významných dní. Tento rok táto celosvetová iniciatíva oslavuje už 50 rokov.

Zmena klímy ako tohtoročná téma Dňa Zeme

O päťdesiat rokov neskôr čelíme oveľa väčším výzvam, a tou je napríklad globálna zmena klímy. Napriek existenčnej hrozbe zmeny klímy, dnes niektoré krajiny ochrane životného prostredia nevenujú dostatočnú pozornosť, nedodržiavajú Parížsku dohodu a niektoré dokonca od nej odstúpili.

Spoločné podujatia síce nebudú, ochranári však nelenia
Viac sa dočítate v zverejnenej tlačovej správe  http://www.sopsr.sk/web/?cl=20646.

Verejnosť sa môže spojiť s nami aspoň virtuálne a kvízovať

Tentokrát nemôžeme prednášať na školách či organizovať spoločné aktivity v teréne pre verejnosť ako každý rok. Preto by sme sa s verejnosťou pri príležitosti Dňa Zeme radi spojili aspoň virtuálne.  Pripravili sme online súťažný kvíz s názvom „Ako dobre poznáš chránené územia Slovenska?“. 

Ak máte radi prírodu, turistiku a chcete si otestovať, ako poznáte naše jedinečné chránené územia, tak tento súťažný kvíz je určený práve vám. Hlavným cieľom kvízu je poukázať na osobitosti prírodných lokalít Slovenska, na neoceniteľnú hodnotu národných parkov či chránených krajinných oblastí. Na jednej strane môžete objaviť známe miesta v chránených územiach, ktoré môžete navštíviť a na strane druhej sa môžete dozvedieť zaujímavosti o ohrozených rastlinách a živočíchoch, ktoré väčšinou ostanú pre vás neprístupné, pretože sú prísne chránené a také vzácne, že ich nájdeme len na niektorých miestach na Slovensku. Viac o kvíze a ako sa zapojiť nájdu na našom webe: www.sopsr.sk/kvizCHUSlovenska

Súťažný kvíz bude prístupný od 22. apríla do 20. mája 2020. Pre troch výhercov čakajú hodnotné ceny.

Správa TANAPu mala opäť po dvoch rokoch možnosť privítať veľvyslanca Spojených štátov amerických na Slovensku, tentokrát priamo v tatranskej prírode. Pani Bridget A. Brink pri svojej pracovnej ceste do tatranského regiónu navštívila Tichú dolinu, v ktorej absolvovala nenáročnú túru spoločne s riaditeľom Ing. Pavlom Majkom. Hlavnou témou stretnutia bolo prehĺbenie ďalšej vzájomnej spolupráce  medzi naším najstarším národným parkom a sesterským národným parkom Rocky Mountain v Colorade, USA. Pani veľvyslankyňu zaujímal najmä aktuálny stav prípravných prác na zonácii TANAP-u vo vzťahu k súkromným vlastníkom pozemkov, k riešeniu požiadaviek miestnych samospráv, mimovládnych organizácií, či vysporiadanie sa s novými plánmi na rozvoj lyžiarskych stredísk. Diskutovalo sa aj o príprave nového návštevného poriadku TANAP-u a o príčinách jeho pozastavenia bývalým ministrom životného prostredia. Značnú pozornosť venovala téme zabezpečenia komunálneho odpadu proti medveďom v intraviláne mesta Vysoké Tatry. Na záver si účastníci rokovania navzájom vymenili spomienkové propagačné materiály a dohodli sa na ďalšom stretnutí v blízkej budúcnosti.

Zatiaľ, čo sa na hrebeňoch Tatier ešte belie sneh, les už zažíva ťažké skúšky spojené s ohňom. Tatranský národný park a jeho predhorie sa za posledné dva mesiace popasovalo už s troma požiarmi.

Podľa dostupných informácií bol príčinou požiarov človek so svojím arogantným správaním. Suchá tráva je ideálnym prostredím na šírenie ohňa, ktorý vzniká predovšetkým odhodením cigaretových ohorkov a kladením ohňa. Ďalším potenciálnym nebezpečenstvom sa stáva nový fenomén tatranskej oblohy, a tým je dron. Nebezpečné lítiové batérie po páde dronu môžu spôsobiť požiar. Niet pochýb, že po náleze havarovaného dronu v tatranskom plese, bude takéhoto nebezpečného materiálu v TANAPe viac. Nie je náhodou, že Správa TANAPu dbá na striktnú kontrolu používania takýchto lietajúcich zariadení v chránených územiach.

Ľudská nedbalosť vytvára v prísne chránených územiach, ale aj v tých ostatných zhoreniská, ktoré sú pohrebiskami pre mnohé živočíšne a rastlinné druhy a tiež kry a stromy. V tejto náročnej dobe sa človek utieka do prírody aby bol chránený, nie je preto fér, aby sme sa jej odvďačili práve jej ničením.

Jarný ťah obojživelníkov už nastal, preto na prelome mesiacov marca a apríla pracovníci Správy TANAP-u osadili v blízkosti cestných komunikácií niekoľko sto metrov zábran na ochranu migrujúcich žiab. Takto sú fóliami nasmerované k priepustom popod cesty, alebo tam kde to nie je možné, sú zachytávané na okrajoch zábran do vedier. Pri pravidelných kontrolách sú následne prenášané na druhú stranu cesty, odkiaľ už samé pokračujú na svoje liahniská, kde ich vedie prirodzený inštinkt.

Pred kolesami automobilov sa týmito opatreniami každoročne na Slovensku zachráni tisíce skokanov hnedých a ropúch obyčajných, ktoré sú najčastejšou obeťou kolízií dopravy.
Obojživelníky patria celosvetovo medzi najohrozenejšie skupiny živočíchov a majú v prírodných ekosystémoch svoje nezastupiteľné miesto. Sú významnou súčasťou potravinového reťazca. Konzumujú veľké množstvo hmyzu a sami sú potravou mnohých vtákov - bocianov bielych, bocianov čiernych, orlov krikľavých, ale aj cicavcov napr. vydry riečnej. Ich radikálny úbytok by mohol spôsobiť nerovnováhu v ekosystéme a zároveň znížiť biologickú rozmanitosť v prírode.

Už koncom februára sa v tatranských dolinách objavujú prvé medvedie stopy. Po období strádania, keď medvede počas zimného spánku čerpali energiu len z tukových zásob, pomaly prichádza jar a medvede sa môžu opäť nasýtiť. Ponuka prirodzenej rastlinnej potravy je ešte stále pomerne chudobná a tak sa medvede v tomto období už tradične naplno venujú vyhľadávaniu uhynutých zvierat. Jelenia, diviačia a srnčia zver, ktorá počas zimy uhynula z dôvodu vysilenia, staroby, chorôb a zranení, alebo ju ulovili vlky a rysy, je pre medvede atraktívnym spestrením potravy.

Pomocou citlivého čuchu dokážu medvede až neuveriteľne rýchlo a presne lokalizovať miesta, kde sú pod vrstvou snehu ukryté zvyšky zvierat, ktoré neprežili zimu. Po medvedej návšteve na takomto mieste väčšinou zostane už len srsť a menšie úlomky kostí. „Upratovaním kadáverov “ tak medvede spoločne s inými zdochlinožravcami plnia v prírode dôležitú sanitárnu funkciu a zabraňujú možnému šíreniu chorôb z uhynutých zvierat.      

18. až 19. januára 2020 sa uskutočnilo v poradí už 53. medzinárodné zimné sčítanie vodného vtáctva na Slovensku. Na tokoch, ktoré každoročne sčítavajú pracovníci Správy TANAPu, bolo počasie slnečné a zároveň mrazivé a teda ideálne z hľadiska potrebnej viditeľnosti. Monitorovali sa úseky  na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. Celkovo sa prešlo približne 150 km. 

Najpočetnejšie vtáky, ktoré sme mali možnosť vidieť, boli  kačica divá, vodnár potočný, potápač veľký, labuť hrbozobá, volavka popolavá, kormorán veľký, kačica chrapka, potápka malá, čajka bielohlavá a rybárik riečny. 

Súčasťou mapovania vtáctva je aj sledovanie stavu vodných tokov z hľadiska ich znečistenia s monitoringom sprievodných druhov viazaných na vodné prostredie. Okrem pobytových znakov vydry riečnej boli na brehových porastoch Vodnej nádrže Liptovská Mara, zaznamenané ohryzy od bobra vodného. 

V niektorých príkladoch výsledky sčítaní poukazujú aj na dôsledky nešťastných riešení povodňových zabezpečovacích prác na našich tokoch. Úpravy a presuny štrku robené nepremyslene a bez ohľadu na potreby ochrany prírody spôsobujú viditeľný pokles vtáčích druhov na lokalitách, čo súvisí s úbytkom rýb a drobných živočíchov, ako potočníky, podenky a ďalšie drobné živočíchy, ktoré žijú na dne riek.