Syn.: Saxifraga ajugaefolia auct. non L.: Wahlenb., Saxifraga ajugaefolia var. carpatica Sternb., Saxifraga flittneri Heuff., Saxifraga grzegorzekii Janka, Saxifraga perdurans Kit

Čeľaď: Saxifragaceae Juss. - lomikameňovité

Západokarpatský endemit, treťohorný relikt - drobná rastlinka s 1 – 3 bielymi kvetmi na stonke, ktorá rastie v trsoch na skalách, štrbinách, snehových výležiskách v subalpínskom až alpínskom pásme, vyskytuje sa len v Poľsku a na Slovensku. Je to druh, ktorý kvitne už medzi prvými tatranskými rastlinkami na vápencovom podloží a v mylonitizovaných zónach. Klimatické podmienky, teplé leto, jeseň a nadmorská výška pravdepodobne spôsobili, že kvitnúce bochníky rastliniek bolo možné vidieť pri turistickom chodníku v Javorovej doline v nadmorskej výške 1140 m. Okrem toho bolo možné vidieť aj iné kvitnúce druhy ako je lomikameň pochybkový (Saxifraga androsace), vápnička skalná (Kernera saxatilis). Nakoľko platí sezónna uzávera turistických chodníkov od 1. 11. od križovatky pod Muráňom, tento západokarpatský endemit budú môcť turisti obdivovať až v lete. 

Zo severu Ugandy si to Anička namierila na juh pozdĺž obrovského Viktoórinho jazera do Tanzánie a dostala sa tak cez rovník na južnú pologuľu. Neskôr oblietala z východnej strany ďalšie známe jazero Tanganyika a popri jeho južnom okraji vletela do Zambie. Posledná jej pozícia bola v blízkosti Národného parku Sumbu. Je to už 50. deň, ako vyštartovala zo svojho hniezdiska na Liptove. Vzdušnou čiarou prekonala takmer 7 tisíc km. 

Prechodné rašelinisko, ktoré je obklopené podmáčanými lesnými porastami pod Gerlachovským štítom. Je to chránené územie  s populáciami významných chránených a ohrozených druhov vegetácie ako blatnička močiarna (Scheutzeria palustris) rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), nátržnica močiarna (Comarum palustre). V chránenom území bol zistený biotop európskeho významu Ra3 Prechodné rašeliniská a trasoviská (7140).

NPR patrí do sústavy  území, kde sa v rámci plánu obnovy každoročne robia manažmentové opatrenia, výruby výmladkov drevín a kosenie. Cieľom opatrení je zlepšenie a udržanie stavu biotopov a biotopov druhov vegetácie a živočíšstva, ktoré sú predmetom ochrany.

V tomto roku bolo chránené územie mimoriadne suché a to nielen v dôsledku klimatických podmienok z nízkych zrážok počas letného obdobia. Vplyvom vetrovej kalamity a následne popadaných stromov v hornej časti územia bol odklonený potôčik mimo územie. Táto zmena vodného toku má za následok nástup konkurenčne silných druhov vegetácie a následne ohrozenie postupnej sukcesie, zarastanie sprievodnej vegetácie a náletovými drevinami.

Na konci vegetačného obdobia sa pravidelne raz ročne robia opatrenia pracovníkmi Správy TANAPu. Aj v tomto roku  zamestnanci celé chránené územie pokosili krovinorezmi a biomasu bola vyniesená na hromady mimo územia. 

Environmentálnu učebňu, ktorá je sprístupnená na ZŠ s MŠ Dostojevského v Poprade navštívili dňa 14.10. 2015 pedagógovia zo Základnej školy a strednej školy z Karlových Varov, tiež 16.10. 2015 pedagógovia v Východného Slovenska z Rakovca nad Ondavou. V rámci družobnej návštevy a metodických dní v Poprade prijali i pozvanie Správy Tatranského národného parku a zúčastnili sa prehliadky tejto učebne, kde nabrali veľa inšpirácií i o tom, ako sa dá zaujímavo využiť školská trieda.

Posledná pozícia liptovskej orlice sa nachádzala v Sudáne v Národnom parku  / NP / Dinder. Po dlhých dňoch čakania dnes opäť prišli jej nové GPS súradnice. Postupne preletela západným okrajom Etiópie, kde navštívila NP Gambela, do Južného Sudánu  cez NP Boma a rezerváciu Kidepo. Ďalej plachtila ponad hranice severnej Ugandy a momentálne si už obzerá vodopády v NP Murchison falls, východne od jazera Albert. Pohybuje sa teraz vo svojom obvyklom migračnom koridore.

PS : Prajeme jej výšky a nie pády, nech užije si vodopády... 

V Pribyline, v záhrade  rodinného domu Šimčovcov, hniezdia bociany už 25 rokov. Za tú dobu si vybudovali hniezdo úctyhodných rozmerov. Na podložku si v priebehu rokov nanosili takmer 1 m materiálu, ktorý pri silných vetroch mohol spadnúť a ohroziť ľudí i samotné bociany. Preto pracovníci Správy TANAP-u za pomoci obce Pribylina i samotného pána Šimča odstránili z hniezda asi polovicu materiálu. Konáriky prepletené a pozliepané rôznym materiálom a hlinou sa odstraňujú veľmi ťažko, preto im veľmi vhod prišla píla domáceho pána. Hniezdo, teraz bezpečnejšie pre bociany i ľudí pohybujúcich sa pod ním, je upravené a pripravené pre svojich obyvateľov.

Takýmto mottom Správa TANAP-u prezentovala dodržiavanie Návštevného poriadku Tatranského národného parku na dvoch krajských festivaloch Hory a mesto v Žiline a Prešove. Stáva sa už pravidlom, že športové organizácie vykonávajúce svoje aktivity na území TANAP-u nás pozývajú na svoje podujatia. Skialpinistické preteky, horolezecké akcie, stretnutia vysokohorských turistov a širokej verejnosti - tu poslucháčom priblížime a dozvedia sa, ako sa dajú skĺbiť športové  aktivity  vo vysokohorskom prostredí, kde základom je dodržiavanie návštevného poriadku.

Dôraz sa dáva na opakujúce sa porušovania návštevného poriadku. Vysvetľujeme  prečo je potrebná blížiaca sa zimná uzávera Tatier, ktorú nám závidia aj kolegovia z poľskej strany. Trápi nás voľné vodenie psov, hlavne mimo chodníkov, na ktoré doplácajú  naše glaciálne relikty a endemity.  Kamzík u ktorého pomaly začína ruja, svište ktoré dokončili prípravu na polročnú hibernáciu,... To všetko vo forme prezentácií a vlastných filmových dokumentov edukačnou formou predstavuje Správa TANAP-u. 

Svetový deň zvierat (World Animal Day) sa oslavuje 4. októbra. Prvýkrát bol oslavovaný v roku 1931 vo Florencii počas stretnutia ekológov. Tento deň bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom a patrónom zvierat a  ekológov.

Tento deň mal spočiatku upozorniť na kritickú a neutešenú situáciu ohrozených druhov živočíchov. Neskôr sa začal vzťahovať na všetky druhy zvierat a postupne sa oslavoval po celom svete.

Ťažko si vieme predstaviť život na našej planéte bez zvierat. Tento výnimočný deň si pripomenuli i žiaci na ZŠsMŠ Dostojevského v Poprade, kde pre nich pripravila besedu pracovníčka Správy Tatranského národného parku v Tatranskej Štrbe Martina Proháczková, v novozriadenej enviro – učebni.

Pri tejto príležitosti sa stretli s M. Proháczkovou i najmenší žiaci z MŠ Podtatranskej v Poprade, ktorí boli v Škole prírody v Novom Smokovci – Sibíri. Deti si zábavnou formou pripomenuli tento deň a počas niekoľkých aktivít boli veľmi šikovné.