Dňa 14. a 16.8.2012 Správa TANAP-u zrealizovala odstraňovanie inváznych rastlín boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum) a pohánkovec japonský (Fallopia japonica). Boľševník obrovský bol odstraňovaný v kat. úz. Starý Smokovec a Liptovská Sielnica. Celkovo bolo zlikvidovaných cez 50 ks plodiacich, tzn. dvojročných jedincov a min. 45 jednoročných, tzn. ešte sterilných jedincov, z ktorých by v budúcom roku vyrástli nové plodiace bolševníky. Bolševník obrovský sa zamladi svojím vzhľadom podobá na pôvodného zástupcu našej flóry bolševníka obyčajného (Heracleum spondilium), ktorý však nemá invázny charakter a jeho šťavy neobsahujú prírodný yperit, ktorý pri kontakte s pokožkou spôsobuje známe pľuzgierové reakcie. Pohánkovec japonský bol odstraňovaný v kat. úz. Palúdzka a Starý Smokovec na celkovej ploche približne 3200 m2. Vysoký vzrast týchto inváznych rastlín, t.j. 2 až 4 m a ich výskyt v ťažko dostupných terénoch (čierne skládky odpadu, husté zárasty vysokých ruderálnych bylín) komplikoval práce na ich likvidácii. Invázne rastliny sa nielen v našej krajine, ale aj v okolitých európskych štátoch nekontrolovateľne rozširujú, čím postupne vytláčajú pôvodnú floristickú skladbu. Prispieva k tomu hlavne nedisciplinovanosť ľudí, ktorí ich „potichu“ a bez predchádzajúcej účinnej likvidácie vyhadzujú zo svojich súkromných pozemkov na „neznáme“ (cudzie) pozemky. Preto je potrebné, aby sa každý jednotlivec staval k tejto hrozbe zodpovedne a aby rešpektoval ustanovenie § 7 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, t.j.: „Invázne druhy je zakázané dovážať, držať, pestovať, rozmnožovať, obchodovať s nimi, ako aj s ich časťami alebo výrobkami z nich, ktoré by mohli spôsobiť samovoľné rozšírenie invázneho druhu.“

Kompletnú správu aj s fotodokumentáciou si možete pozrieť tu 

__________________________________________________________________________________________________________

V rámci svojej pracovnej cesty, ktorú začal v poľskom TPN, nás navštívil odborník na svište Vyacheslav Kolesnikov z mesta Kirov z blízkosti Uralu spoločne so svojou dcérou. Jeho výskum sa zaoberá domácimi poddruhmi svišťa. Informoval sa o reštitúciách svišťov zo Západných do Belianskych Tatier, ktoré sme vykonali v TANAPe v rokoch 2008 - 2010. Projekt nazval „grandióznou“ pomocou prírode v poslednom momente. Navštívil lokalitu odchytu v Žiarskom sedle, odkiaľ putovali prvé svište do Belianskych Tatier. Zaujímal sa o technické detaily, odchyt, bionómiu svišťov v Západných Tatrách. Udivila ho malá vertikálna amplitúda rozšírenia miestnych kolónií a podrobné digitálne spracovanie veľkého územia svišťov systémom GPS. V krátkom čase, ktorý mal na nás vyčlenený poznačil si ďalšie požadované informácie o predácii veľkých šeliem, populácii orla skalného - hlavného predátora svišťov. Nadviazaný kontakt a výmena odborných skúseností z oboch strán, dúfame, nedá na seba dlho čakať.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

Tatranská Lomnica (14. augusta 2012) – Dážď, zima a sneh na vrcholkoch tatranských štítov vládli sobote, počas ktorej pracovníci Štátnych lesov TANAPu a Správy TANAPu spočítavali v Tatrách turistov. Splnená predpoveď počasia bola zrejme príčinou, prečo ich v tento deň v prírodnom prostredí Tatranského národného parku nebolo toľko ako inokedy. Ich počet sotva dosiahol osem tisíc. Tradične najviac, až 1 432 turistov sa vyviezlo pozemnou lanovkou na Hrebienok. Pešo po zelenej značke zo Starého Smokovca vyšlo takmer 600 turistov. K Rainerovej chate pokračovalo viac ako 900 turistov, k Zamkovského chate 554 turistov a od Bílikovej chaty popri vodopádoch Studeného potoka prešlo 725 turistov. Na vrchol Rysov vyšlo v deň spočítania 262 turistov. Od Morského oka 66, z Popradského plesa 196. Vrchol Kriváňa úspešne zdolalo iba 52 turistov. Tesno nebolo ani v kabínkach visutej lanovky z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, ktorou sa pod Lomnický štít vyviezlo len niečo viac ako 800 turistov. Medzi národnosťami prevládali Slováci, Poliaci a Česi, no na túrach v Tatrách boli aj Nemci, Angličania, Francúzi, Rusi, Holanďania, Litovčania, Rumuni a Izraelčania. Do Pieninského národného parku prišlo v chladnú sobotu 2 225 turistov. Prielomom Dunajca prešlo od piatej hodiny rannej do siedmej hodiny večernej viac ako 600 turistov. Približne 400 z nich pešo, ostatní na bicykli. Plťou po Dunajci sa z Červeného Kláštora zviezlo 1 618 turistov. Tak medzi turistami na turistickom chodníku ako aj na vode prevládali Poliaci, no nechýbali ani Slováci, Česi a Nemci. Spočítanie turistov v Tatranskom národnom parku sa organizuje od roku 1972. Počas štyroch desiatok rokov spočítavania návštevnosti vysokohorského prostredia zistili medzi tisíckami turistov takmer tridsať národností. V minulom roku v TANAPe napočítali počas jednej augustovej soboty 16 939 turistov. Najviac na Hrebienku (viac ako 3 100 turistov), Skalnatom plese (približne 2 800 turistov) a v ústí Malej a Veľkej Studenej doliny (spolu do 3 000 turistov). Národnostne medzi oslovenými turistami prevládali Slováci, Česi a Poliaci, nechýbali Maďari, Nemci, Angličania, Rusi, Taliani, Francúzi a Izraelčania. Hoci početnosť turistov vo vysokohorskom prostredí podmieňuje počasie, doteraz najviac, až 26 520 turistov v jeden deň, napočítali v tomto vzácnom prírodnom prostredí v roku 1981. 

__________________________________________________________________________________________________________

Tatranská Lomnica (6. augusta 2012) – Koľko turistov počas jedného dňa vystúpi do vysokohorského prostredia TANAPu a PIENAPu spočítajú desiatky pracovníkov Štátnych lesov TANAPu, Správy TANAPu a Tatranského národného parku v Poľsku (TPN) už v sobotu 11. augusta t.r. Od piatej hodiny rannej až do siedmej hodiny večernej budú na všetkých dôležitých uzloch značkovaných turistických chodníkoch zaznamenávať počty turistov, ich národnosť i aktuálne počasie. Organizovaním spočítania turistov aspoň jedenkrát v roku sa získavajú informácie najmä o zaťaženosti vysokohorského prírodného prostredia. Na základe získaných údajov potom usmerňujú dozor členov lesnej stráže či stráže prírody a sústreďujú finančné prostriedky na opravu a údržbu najfrekventovanejších úsekov turistických chodníkov. Spočítanie turistov v Tatranskom národnom parku sa organizuje od roku 1972. Počas štyroch desiatok rokov spočítavania návštevnosti vysokohorského prostredia zistili medzi tisíckami turistov takmer tridsať národností. V minulom roku v TANAPe a PIENAPe napočítali počas jednej augustovej soboty 16 939 turistov. Najviac na Hrebienku (viac ako 3 100 turistov), Skalnatom plese (približne 2 800 turistov) a v ústí Malej a Veľkej Studenej doliny (spolu do 3 000 turistov). Národnostne medzi oslovenými turistami prevládali Slováci, Česi a Poliaci, nechýbali Maďari, Nemci, Angličania, Rusi, Taliani, Francúzi a Izraelčania. Hoci početnosť turistov vo vysokohorskom prostredí podmieňuje počasie, doteraz najviac, až 26 520 turistov v jeden deň, napočítali v tomto vzácnom prírodnom prostredí v roku 1981.

__________________________________________________________________________________________________________ 

Rybár riečny je chránený druh európskeho významu, jeho spoločenská hodnota je podľa vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov 1327,75 €. Je to sťahovavý vták, ktorý k nám prilieta koncom apríla a v auguste sa vracia na juh k tropickým pobrežiam. Na Slovensku hniezdi 200 – 250 párov týchto vtákov a jednou z významných hniezdnych lokalít je aj Liptovská Mara. Dňa 6.8.2012 obdržali pracovníci Správy TANAP-u informáciu od dobrovoľného strážcu ochrany prírody – ornitológa z Ružomberka, že na hniezdisku – malom umelom ostrove je cca. 50 uhynutých mláďat rybára riečneho. Hneď po ozname pracovníci Správy zistili, že informácia je pravdivá. Uhynuté mláďatá boli nachádzané po celom ostrove. V spolupráci so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou SR v Liptovskom Mikuláši zobrali niekoľko uhynutých jedincov za účelom zistenia príčiny úhynu a zároveň podali oznámenie na Políciu na neznámeho páchateľa. Čo spôsobilo takýto veľký úhyn mláďat zatiaľ nevieme. Kým nemáme výsledky veterinárnych vyšetrení, môžeme sa len domnievať, že to mohol spôsobiť nechtiac aj človek vyrušovaním. Paradoxne, voda Liptovskej Mary, ktorá v minulých rokoch spôsobovala zaplavovanie hniezd rybárov, je v tomto období veľmi malá a k ostrovu sa dá dostať suchou nohou, čo využívajú ľudia, ktorí sa na ostrov chodia opaľovať a kúpať. Staré vtáky nemohli mladé kŕmiť. Aj toto mohla byť jedna z príčin ich úhynu, ale, aby sme mohli zodpovedne vzniknutý stav vyhodnotiť, musíme počkať na výsledky veterinárnych vyšetrení.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________

U jedného z dvoch nájdených opustených sokolíkov, ktorí vypadli z hniezda po búrke a boli prevezení z rehabilitačnej stanice S TANAP z Liptovského Mikuláša a úspešne adoptovaní k náhradným rodičom do web kamerou monitorovacieho hniezda v Poprade, bolo potrebné odborné veterinárne vyšetrenie. U veterinárneho lekára MVDr. Tibora Vozára v Poprade bolo vykonané dôkladné ambulantné vyšetrenie. Röntgenové snímky ukázali prečo náš sokolík, pravou panvovou končatinou nevedel uchopiť ponúknutú potravu od rodičov. Pri vypadnutí z hniezda utrpel dvojnásobnú zlomeninu pravej panvovej končatiny. Veterinárny lekár zistil že krehké kostičky zrástli, ale nakrivo. Nedoporučuje krehké, čerstvo zrastené kostičky nanovo lámať a rekonštruovať. Bola by malá pravdepodobnosť úspechu. Nejednalo sa o vrodenú chybu. Takéto komplikované poranenie sa ťažko lieči aj u ľudí a nie to u vtákov. Sokol dokáže úspešne prežiť aj s jednou funkčnou nohou. Máme skúsenosti s orlom skalným, ktorému musela byť amputovaná jedna noha pre vážne poranenie. Ten dokázal loviť a dokonca odchovať mláďatá. Necháme to zatiaľ na prírodu, ktorá si vie pomôcť. Budeme s napätím sledovať, či náš sokolík vyletí. Môže sa stať že sokolík môže skončiť v rehabilitačnej stanici. Garantom projektu je S TANAP. Postavený je na pozorovaní prirodzeného vývoja sokolov s minimálnym zásahom človeka do ich vývoja. Poznatky získané pri tomto pozorovaní budú veľkým prínosom v rámci etológie tohto druhu. V prípade keby sme v tomto štádiu vývoja sokolíka odobrali a uložili v rehabilitačnej stanici, jeho momentálny stav by sa zhoršil. Najlepšie je, keď sokolík je pri náhradnej matke, ktorá ho prijala a jej okamžitým kŕmením s kvalitnou čerstvo ulovenou potravou. Hlavný sponzor a technický prevádzkovateľ projektu PROFI – NET s.r.o. dňa 30.7.2012 o 17 hodine spoločne s pánom Ing. Haratykom a pracovníkom S TANAPu presunuli web kameru spolu s infra nočným videním na nové kompozičné videnie kompletnej sokolej rodinky na balkóne. Úprimný záujem divákov nás veľmi teší, prvé e maily čo nám píšete sú všetky pozitívne. Čochvíľa sa budeme tešiť, že šesť mladých sokolíkov postupne bude opúšťať svoj domov, ktorý im vybrali rodičia.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________ 

Dňa 25.7.2012 sa Správa TANAP-u podieľala na odstraňovaní jednej z inváznych rastlín boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum). Jedná sa o dvojročnú až trvácu, 1-5 m vysokú rastlinu s nápadnými, až vyše 50 cm veľkými bielymi kvetmi. Vytvára veľký počet semien s tým, že zelené nezrelé plody sú schopné dozrieť aj po oddelení mimo rastliny a za vhodných podmienok môžu vyklíčiť aj po 5 rokoch. Najstarší údaj o výskyte tohto ázijského druhu na Slovensku v prírode datujeme od roku 1963, no predpokladá sa aj jeho skorší výskyt, nakoľko bol tento druh v minulosti bežne pestovaný v parkoch a záhradách z okrasných dôvodov. Svojím inváznym správaním vážne ohrozuje naše pôvodné druhy rastlín a ich spoločenstvá, pretože ich vytláča zo svojich stanovíšť. Postupným rýchlym rozširovaním a osídľovaním stále väčších plôch zapríčiňuje rozsiahle zmeny v druhovom zložení celých ekosystémov a znižuje ich biodiverzitu (rozmanitosť). Zo zdravotného hľadiska sa považuje za najnebezpečnejšiu rastlinu našej flóry, nakoľko pri kontakte s jeho šťavami spôsobuje kožné popáleniny až pľuzgiere, ktorých účinok sa znásobuje ak je koža vystavená slnečnému žiareniu. Je prevažne rozširovaný prostredníctvom vodných tokov a vďaka ľudom, ktorí ho odstraňujú zo svojich záhrad na iné pozemky. Najúčinnejšia forma likvidácie je dôsledný zber a následné spálenie nedozretých semien spolu s herbicídnym postrekom rastliny.

Foto: Mário Humený

__________________________________________________________________________________________________________

Orol skalný predstavuje jedeného z najväčších dravcov Slovenska. Profesionálni strážcovia Správy spoločne s ornitológmi zaoberajúcimi problematikou dravcov Slovenska už niekoľko rokov systematicky sledujú a monitorujú každý tunajší pár, ako všetky ich známe tatranské hniezdiská. V roku 2010 došlo v severnej časti Tatier k úhynu starej samice, pričom jej miesto obsadila mladá samica, ktorá však ani v roku 2010, ale ani v nasledujúcom roku 2011 nezahniezdila. Až v tomto roku (2012) konečne „nová orlica“ úspešne zahniezdia, pričom sa v jej hniezde „objavilo“ mláďa. Po tomto zistení bolo hniezdo pravidelne sledované, a hneď ako to okolnosti dovolili, bol orlíčaťu založený identifikačný krúžok. Pracovník, ktorý zrealizoval jeho „krúžkovanie“ odobral z hniezda vzorky potravy, zvážil ho a vykonal priebežnú kontrolu jeho zdravotného stavu. Mladé orlíča tak zostávalo aj naďalej pod drobnohľadom ochranárov – ornitológov, pričom počas pravidelnej kontroly dňa 17. júla 2012 došlo k zisteniu, že hniezdo je prázdne. V lokalite hniezdiska neboli zaznamenané žiadne prelety rodičovského páru, preto tu bol reálny predpoklad, že mláďa vyletelo z hniezda o čosi skôr. V nedeľu, dňa 22. júla 2012 podvečer, našiel p. Anton Sedlák orlíča na lúke v blízkosti hniezda. Mláďa stálo bez pohybu v tráve, bolo mokré, vysilené, otrasené, ale živé. Pán Sedlák odniesol mláďa z lokality nálezu a ihneď kontaktoval pracovníkov Správy. Neskôr sa zistilo, že jeho hmotnosť nepresiahla 2,4 kg. Predpokladáme, že mláďa vypadlo z hniezda počas búrky sprevádzanej silným vetrom, ktorá sa v tom čase prehnala tatranskou oblasťou. Ihneď ako to bolo možné, pracovníci Správy transportovali orlíča do Rehabilitačnej stanice v Zázrivej, kde nakoniec skončilo v správnych rukách p. Maceka. Sme presvedčení, že vďaka jeho šikovnosti a obetavej práci bude v blízkej dobe orlíča navrátené späť do tatranskej prírody. V prípade jeho znovunavrátenia dostane mladý jedinec pravdepodobne vysielačku, ktorá sa aplikuje na chvostové pero. Vďaka tejto vysielačke sa tak môže realizovať kontrola pozícií tohto jedinca, čo zvyšuje jeho šance pre úspešný návrat do voľnej prírody.

Foto: A. Sedlák a M. Macek

__________________________________________________________________________________________________________