Nepoznáme viac priateľského a ikonického operenca, ktorý sa zapísal do ľudského povedomia svojou majestátnosťou, príkladnou rodičovskou starostlivosťou a hlavne naviazanosťou na stavby, ktoré vznikli výlučne ľudskou činnosťou.

Pud a vytrvalosť ženú bocianov bielych absolvovať strastiplnú cestu medzi dvoma kontinentmi až dvakrát za rok. Človek si len ťažko vie predstaviť čomu musia sťahovavé druhy vtáctva  čeliť počas približne mesačnej cesty, kým dorazia zo zimovísk na svoje hniezdiská a späť. Táto dlhá púť je často sprevádzaná nepriazňou počasia, pytliactvom či strieľaniu na vtáky zväčša len tak zo zábavy. Každopádne po prílete na “mierumilovné“ Slovensko zrejme toto nebezpečenstvo nekončí. To, že len pred niekoľkými dňami nahlásený uhynutý bocian z  obce Pribylina bude práve obeťou strelného usmrtenia, by asi nepredpokladal nikto z nás. V tele bociana bolo po RTG vyšetrení nájdených minimálne 5 brokov. Rany na hrudi, krídle a hlave boli čerstvé a preto staršie zranenia sme mohli s určitosťou ihneď vylúčiť.

V súvislosti s týmto vtáčím nešťastím Správa TANAPu podala trestné oznámenie orgánom činným v trestnom konaní na prešetrenie spáchania trestného činu usmrtenia chráneného druhu živočícha. Spoločenská hodnota bociana bieleho je súčasnosti stanovená na 2300 €. 

Štátna ochrana prírody roky varuje všetkých poľovníkov pred nevhodným prikrmovaním, ktoré láka divú zver bližšie k obciam. Rovnako upozorňuje starostov a občanov podhorských a horských obcí pred zlým nakladaním s odpadmi. Jedno aj druhé spôsobuje nežiadúcu zmenu chovania divokých zvierat (synantropnosť). Dochádza u nich k strate plachosti a k zmene spôsobu ich obživy, ktoré sú nevratné. Synantropné jedince sa už nevedia vrátiť k pôvodnému spôsobu života a držia sa v blízkosti ľudských sídel. V prípade medveďa tak vzniká riziko kolízií tejto šelmy s človekom.

Štátna ochrana prírody konštatuje, že napriek jej varovaniam a napriek dotáciám Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky, ktoré smerovali do horských obcí na zabezpečenie ich odpadových stojísk, v mnohých horských obciach si so svojimi odpadmi nevedia poradiť. A tak tam pretrvávajú problémy s jedincami medveďov, ktoré sú postihnuté synantropiou. Napríklad na jeseň minulého roku bol široko medializovaný incident, kedy skupina medveďov, vnikla do prevádzky cukroviniek vo Vysokých Tatrách. Túto skupinu už vtedy monitoroval Zásahový tím Štátnej ochrany prírody „MEDVEĎ“ a plašením a zaháňaním dosiahol, že sa synantropné medvede napokon stiahli mimo obec.

Na jar tohto roku sa tá istá skupina synantropných medveďov vrátila do osád Vysokých Tatier. Zásahový tím sa v zmysle predpísaných postupov uistil, že metódy odstrašovania a zaháňania sú v ich prípade neúčinné. Preto došlo k rozhodnutiu o uspatí a eutanázii 2 medveďov.

S plašením a zaháňaním problémovej medvedice s mladými sa štátni ochranári zo zásahového tímu pre medveďa hnedého zaoberali viac ako rok. Posledné mesiace vyskúšali všetky možnosti, vrátane pokusov o zmenu ich návykov. Medvedica s mladými však stratili plachosť, pravidelne navštevovali ľudské obydlia, kde nachádzali potravu predovšetkým v nedostatočne zabezpečených kontajnerových stojiskách na odpad. Pri stretnutí s človekom medvede nejavili známky plachosti a nereagovali ani na plašenie svetlom, zvukom, poplašnými výstrelmi a na lokality sa neustále vracali.

Štátni ochranári pracovali aj s možnosťou umiestniť subadultné medvede do odchovného zariadenia. Ale dlhodobým pozorovaním medvedej rodiny to odborníci vyhodnotili ako nevhodné riešenie, keďže medvede už prekročili vek, kedy by bola nádej na odvyknutie od synantropného spôsobu chovania vo voľnej prírode. Akcia Zásahového tímu MEDVEĎ prebehla profesionálne a pod dozorom veterinárneho lekára.

„Chránime priestor divočiny a v nej aj veľké šelmy. Ale v situácii, ak sa z niektorých šeliem stanú synantropné zvieratá a ohrozujú ľudí na území obcí, niet inej cesty, ako problémové zviera odchytiť, uspať a eutanazovať. Zásahový tím MEDVEĎ preukázal svoju akcieschopnosť,“ podčiarkol minister životného prostredia Ján Budaj. Zároveň doplnil svoj apel: „Apelujeme na všetkých ľudí, miestnych podnikateľov a samosprávu, aby sa správali zodpovedne pri zabezpečovaní odpadu. Ak si nechceme zničiť bohatstvo autentickej prírody, ktoré sme zdedili po svojich predkoch, chovajme sa voči nej s rešpektom a úctou. Problémy nikdy nespôsobujú medvede, ale neporiadni ľudia, ktorí ich doslova lákajú na prah svojich domovov alebo reštaurácií.“

Mnohé stojiská odpadov vo Vysokých Tatrách sú v žalostnom stave a to aj napriek tomu, že v minulosti rezort životného prostredia financoval ich zabezpečenie miliónovými dotáciami a státisíce dal aj Úrad vlády SR. Zabezpečiť komunálny odpad pred medveďom hnedým je pritom povinnosť, ktorá vyplýva obciam zo zákona o odpadoch.

Minister Budaj upozorňuje horské a podhorské obce, že Slovenská inšpekcia životného prostredia zintenzívnila kontroly kontajnerových stojísk s komunálnym odpadom, zamerané na zabezpečenie odpadu pred medveďmi. Inšpektori životného prostredia v roku 2020 skontrolovali 284 stojísk, pričom porušenie legislatívy zistili v 90 % prípadoch. Momentálne vo viacerých prípadoch prebieha správne konanie o uložení pokút, alebo kontrola plnenia nariadených nápravných opatrení.

Vďaka novej legislatíve, vyhláške k zákonu o odpadoch, ktorá nadobudla účinnosť 1.1.2021, sa zaviedli účinnejšie možnosti zabezpečenia odpadu pred medveďmi a zároveň sa rozšírilo územie, na ktoré sa táto povinnosť vzťahuje. Počet lokalít s výskytom medveďa hnedého podľa novej právnej úpravy narástol zo 151 na 360. MŽP ponúka obciam odbornú a finančnú podporu. Trvale sa zaoberá aj problémom synantropie medveďov, v rámci čoho rokuje s našimi aj zahraničnými zoologickými záhradami, podporuje posilnenie Inšpekcie životného prostredia a zlepšenie spolupráce štátnych ochrancov prírody so samosprávami na všetkých tých územiach, kde existuje riziko straty plachosti a synantropie medveďov.

„Zachovanie autentického rázu našej horskej krajiny je vecou nás všetkých. Ak sa jej vzdáme, potom zanecháme našim potomkom lesy, ktoré už nebudú pôvodnou slovenskou prírodou s jej jedinečnou biodiverzitou, ale iba komerčnými parkami,“uzavrel minister Ján Budaj.

zdroj: 

https://www.minzp.sk/spravy/zasahovy-tim-medved-rozhodol-uspati-tatranskych-medvedov-ktore-stratili-plachost.html

Slovenská inšpekcia životného prostredia dala pokutu 7000 eur za výstavbu nelegálnej lesnej cesty v Jaloveckej doline v Západných Tatrách. Takmer 500-metrový úsek cesty postavil urbár z Jalovca napriek zákazu úradov. Urbár teraz musí cestu odstrániť a na jej mieste zasadiť nový les.

O výsledku šetrenia SIŽP informoval denník N na nasledujúcom internetovom odkaze: 

https://dennikn.sk/minuta/2368952/?ref=mpm&fbclid=IwAR1Hj7NVyIaXrHnNDrzpGWqIruG_u43_ipJZNbmCAgUethXsa0UCQJFtwX4 

Premiér Eduard Heger a minister životného prostredia Ján Budaj ohlásili definitívny koniec odstrelov vlka na Slovensku.

Svet si dnes pripomína 51. ročník Dňa Zeme. Minister životného prostredia Ján Budaj pri tejto príležitosti oznámil ďalší krok v ochrane biodiverzity na Slovensku – podpísanie vyhlášky, ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny. Vďaka nej sa od 1. júna definitívne končí lov vlka dravého a zlepšia sa možnosti chrániť najvzácnejšie bezzásahové územia národných parkov.

„Dôsledkom súčasného stavu, ktorý umožňoval lov, bolo narušovanie štruktúry a správania svoriek. Svorky, ktorým poľovníci odstrelili vodcov, začali uprednostňovať lov oviec a podobných hospodárskych zvierat, ako ľahšie dostupnej potravy,“ zdôraznil minister Ján Budaj.

Podľa premiéra Eduarda Hegera práve na Deň Zeme nesmieme zabúdať, že planéta sa bez nás zaobíde, ale my bez nej nie: „Tento deň patrí našej matke Zemi. Je rozmanitá, bohatá a plná života. Sme jej súčasťou a stále jej lepšie rozumieme. Prebúdza sa v nás silné vedomie zodpovednosti za stav klímy, životného prostredia, biodiverzity. Rozumieme čoraz viac všetkým tým hrozbám, ktoré prináša klimatická kríza, a pracujeme na tom, že sme prírode vrátili mnohé z toho, čo sme jej vzali. Ona nám to vráti desaťnásobne.“

Premiér Heger poukázal aj na zmenu prístupu k životnému prostrediu zo strany vládnych predstaviteľov, čoho dôkazom je aj Plán obnovy. „Až 37 percent z celkových finančných zdrojov smeruje k zlepšeniu životného prostredia. Musíme motivovať veľké spoločnosti a získavať ich pre ekologicky čistú výrobu, šetrnú k životnému prostrediu. V konečnom dôsledku je to však úloha pre každého z nás. Myslieť na Zem, na ten najcennejší zázrak, ktorý každý deň vidíme, na život,“ dodal premiér Heger.

Minister Budaj oceňuje podporu vlády, ale podľa neho ochrana životného prostredia musí byť nielen prioritou vlády, ale aj každého z nás osobne. Ocenil, že zelený rezort získal v Pláne obnovy gesciu nad jednou miliardou eur. Tieto prostriedky budú smerovať na ochranu životného prostredia, biodiverzity, podporu nízkouhlíkového priemyslu a v konečnom dôsledku zdravia ľudí, podčiarkol minister Budaj a pokračoval: „Najväčšia časť z tohto balíka, až 500 mil. eur, pôjde do komplexnej obnovy rodinných domov, 150 mil. eur smeruje do adaptácie na zmenu klímy a 350 mil. eur je určených na dekarbonizáciu priemyslu." Navyše, zelenší svet nemusí automaticky znamenať hospodárske problémy: "Dobre navrhnuté programy adaptácie na zmenu klímy môžu vytvoriť nové podnikateľské príležitosti a pracovné miesta, ktoré sú nevyhnutne potrebné na trvalé a udržateľné zotavenie ekonomiky,“ ukončil minister Budaj.

Zdroj:https://www.minzp.sk/spravy/den-zeme-znameni-vlka.html?fbclid=IwAR2vO419XFFcdejAuRFltWh8Dh0AwBOMhiddZlEi4I0yANU580HlkX6wihY

Symbolicky, na deň Zeme, sa chceme podeliť s vynikajúcou správou, že prostredníctvom spolupráce Správy TANAP-u, Ekofondu SPP a spoločnosti Lesy mesta Kežmarok sa podarilo zabezpečiť, aby 107 viac ako storočných jedlí zostalo trvalou súčasťou tatranských lesov. 

Výber jedlí Správou TANAP-u v Kežmarských Žľaboch nebol náhodný. Pôvodné tatranské jedle stáročia rástli a mohutneli v geologicky a geomorfologicky špecifickom území, ktoré je výsledkom poľadovcového vývoja. Výnimočná pôda prispela k vzniku jedinečných jedľových a jedľovo-smrekových porastov s veľkou kompaktnou rozlohou. Vykúpené stromy sú vzácne nielen vekom, ale aj svojou reprodukčnou schopnosťou zabezpečovať prirodzenú obnovu lesného porastu. Priemerný vek jedlí vysokých až 26 m, ktorým projekt zabezpečil dožitie v prirodzených podmienkach, sa pohybuje od 115 do 140 rokov. Uvedené čísla však nie sú jediné obdivuhodné fakty spojené so životom jedlí. Stromy majú vo všeobecnosti významnú schopnosť viazať uhlík. Zároveň, čím dlhšie stromy žijú, tým viac prispievajú k čistejšiemu ovzdušiu. 

Symbióza starých a mladých stromov je v súvislosti so zabezpečovaním priaznivého stavu lesných biotopov nenahraditeľná. Vykupovanie cenných jedlí zaručuje, že stromy zostanú trvalou súčasťou porastov. Aktivity spojené s výkupom sa netýkajú len spomínaných jedlí, ale aj ďalších vzácnych drevín ako je napríklad smrekovec opadavý, borovica, javor horský, či buk, teda stromov, ktoré sú trvácne a odolné aj voči kalamitám. 

Orešnica perlavá (Nucifraga caryocatactes) je známa pre návštevníkov vysokohorského prostredia Tatier aj pre jej obľubu v pojedaní limbových orieškov. Je to energeticky bohatý zdroj potravy, ktorý si počas jesene ukrýva do pňov, raždia a do dutín suchých stromov, čím nepriamo prospieva k rozširovaniu tohto vzácneho stromu. Poznateľná je podľa typických bielych perličiek na tmavohnedom perí na hrudi a chrbtovej časti. 

Napriek tomu, že ide o druh z čeľade krkavcovitých, ktoré sú všežravce, vidieť a navyše aj zdokumentovať jej lovecké schopnosti v divokej prírode je vzácnosť. Útok na hlodavca a aj jeho konzumáciu sa podarilo zachytiť nášmu kolegovi z odboru strážnej služby.  

Od roku 2017, kedy sa na Slovensku začala skutočná a cielená ochrana hlucháních biotopov, sa nám na Správe TANAPu až doposiaľ podarilo so súkromnými vlastníkmi lesov vyrokovať približne 2000 ha bezzásahových území v TANAPe. 
Nie všetky konania v našom kompetenčnom území sú ukončené a veríme, že aj ďalšie subjekty budú nasledovať tento príklad. Rovnako veríme, že štát bude naďalej adekvátne kompenzovať súkromným vlastníkom pozemkov ich ujmy za obmedzenie bežného obhospodarovania  v lesoch, ktoré sú súčasne posledným útočiskom nášho najväčšieho lesného kurovitého vtáka.

V minulom roku Európska komisia  podala na Súdny dvor EÚ návrh na začatie konania proti Slovensku za ohrozenie hlucháňa hôrneho. Komisia konštatuje, že sme do svojej národnej legislatívy správne nezaviedli a taktiež nedodržiavame niektoré články európskej smernice o biotopoch a smernice o vtákoch. Slovensko ale prijalo plán záchrany hlucháňa hôrneho, v ktorom uznalo tento pokles a vymedzilo opatrenia na jeho zastavenie. Tieto opatrenia sa však v praxi doteraz neplnili a ťažba dreva v lesoch s výskytom hlucháňa hôrneho naberala obrovské rozmery. Porasty takto zaradené do bezzásahu plynulo nadviažu na budúcu A zónu navrhnutú v rokmi rozpracovanej zonácii Tatranského národného parku. 

Zastavenie  poškodzovania a zároveň fragmentácie hlucháních biotopov je pre prežitie  populácie tohto glaciálneho reliktu kľúčové. Nastal čas splatiť dlh voči tomuto ikonickému druhu, ktorý sa nachádza na pokraji prežitia a začať reálne chrániť jeho biotopy. Pokiaľ je celospoločenskou objednávkou zachovať tento druh  pre ďalšie generácie,  je potrebne spojenie rozumných ľudí v prospech ochrany a spoločne nájsť cestu, aby tieto záujmy nahradili záujmy ekonomické. 
Vďaka novele zákona o ochrane prírody a krajiny platnej od 1.1.2020 dostali možnosť všetky správy chránených území Slovenska, vyjadriť sa k náhodným ťažbám tak, aby mohli všetky druhy vtáctva žijúce v chránenom vtáčom území a v národnom parku, dať život svojmu potomstvu v podobe nerušeného rozmnožovania a výchovy mláďat.

Dnes musel ustúpiť plánovanej asfaltovej cyklotrase v Liptovskom Mikuláši mohutný topoľ čierny. Napriek tomu, že Správa TANAP-u požadovala jeho zachovanie, bol výrub tohto stromu povolený pravdepodobne Okresným úradom v Liptovskom Mikuláši, odborom životného prostredia. Správa TANAP-u v tejto veci podala trestné oznámenie a oprávnenosť konania pri výrube tejto dreviny vyšetria orgány činné v trestnom konaní.

"Stromy sú básne, ktoré zem píše do neba" (Chalíl Ďžibrán)