Správa TANAPu upozorňuje návštevníkov Tatranského národného parku na zvýšené požiarne riziko. Len za posledný týždeň hasili hasiči na území TANAPu dva menšie lesné požiare na ploche cca 0,40 ha. Požiare vznikli pod Cestou Slobody nad obcou Štôla a pod Tatranskou Poliankou na území s tretím stupňom ochrany prírody. Boli poškodené mladé lesné porasty vzniknuté po vetrovej kalamite z roku 2004 tvorené prirodzeným zmladením, ale aj umelou výsadbou ihličnatých a listnatých drevín vo veku do desať rokov. Ako najpravdepodobnejšia príčina požiarov bol ľudský faktor.

Obvodný lesný úrad v Prešove vydal dňa 26. 07. 2013 zákaz využívania lesov verejnosťou z dôvodu ochrany lesa proti vzniku požiarov. Zakazuje sa vstupovať na všetky lesné pozemky v katastrálnych územiach okresu Poprad a Kežmarok, okrem turistických chodníkov a pevných dolinových ciest. Zákaz platí od 26. 07. 2013 až do odvolania. Žiadame preto návštevníkov Tatranského národného parku o rešpektovanie zákazu ako aj zdržania sa akejkoľvek manipulácie s otvoreným ohňom na území TANAPu. 

Belorítka domová (Delichon urbica) je o niečo menšia ako lastovička, jej spoločenská hodnota je 165,97 eur. Ide o veľmi užitočného vtáka, ktorý sa živí hmyzom. Belorítky hniezdia na fasádach bytových domov, v rohoch okien a balkónov. Ich počet v súčasnosti drasticky klesá, čoho príčinou je aj zatepľovanie a výmena okien pri rekonštrukčných prácach na budovách.

Štátna ochrana prírody s Bratislavským regionálnym ochranárskym združením BROZ v rámci projektu Ochrana dážďovníka tmavého a netopierov v budovách na Slovensku v spolupráci s EK a LIFE+ zabezpečuje obhliadku budov, na ktorých sa vykonávajú rekonštrukčné práce a zisťuje výskyt chránených druhov (belorítok, dážďovníkov, netopierov) v týchto budovách. V prípade potvrdenia výskytu chránených druhov živočíchov zabezpečujú so zhotoviteľom prác spôsob ďalšieho postupu tak, aby nedošlo k usmrcovaniu živočíchov a k zlikvidovaniu ich biotopov.

Na Stodolovej ulici v Liptovskom Mikuláši bol na bytovom dome, na ktorom sa práve realizujú zatepľovacie práce a výmena schodiskových okien, zistený výskyt hniezd belorítky domovej. Zástupcovia ochrany prírody a BROZ-u dohodli so zhotoviteľom prác ďalší postup na zatepľovaní tak, aby bola výmena okien realizovaná po vyhniezdení belorítok. Pred samotnou výmenou okien boli ešte hniezda prezreté inšpekčnou kamerou a zistilo sa, že v troch hniezdach došlo k druhému hniezdeniu. Z dôvodu, že práce pri výmene okien už nebolo možné oddialiť, pracovníci S TANAP-u a BROZ-u realizovali prenos malých belorítok z pôvodných hniezd do umelých hniezd, ktoré umiestnili v tesnej blízkosti tých pôvodných, ktoré boli následne odstránené. Staré belorítky intenzívne hľadali svoje potomstvo a asi po hodine od realizácie prenosu už rodičia svoje ratolesti kŕmili v nových umelých hniezdach. Hniezda boli zatiaľ osadené provizórne na lešení, po vyletení mláďat a po ukončení výmeny okien a zatepľovacích prác okolo nich, budú umelé búdky pre belorítky osadené na stenu vedľa okien.

Okrem vzácnych a chránených druhov rastlín rastú v Tatrách aj invázne druhy. Tieto vďaka svojej obrovskej konkurenčnej sile vytláčajú naše domáce, pôvodné druhy.

Jednou z nich je aj boľševník obrovský, ktorý je považovaný za najnebezpečnejšiu inváznu rastlinu na Slovensku. Je to bylina impozantného vzhľadu a v minulosti sa údajne pestovala aj ako okrasná rastlina v záhradách. Dosahuje výšku okolo 3 metrov a už z diaľky zaujme obrovskými, v priemere aj takmer meter širokými bielymi kvetmi. Jedna rastlina vyprodukuje niekoľko desiatok tisíc semien, ktoré sa ďalej šíria hlavne vodou, ale aj na srsti zviera, či topánkach turistov.Okrem negatívneho vplyvu na druhové zloženie lokality kde rastie je obzvlášť nebezpečný aj pre zdravie človeka. Šťava z bylí a listov dráždi pokožku a spôsobuje jej poleptanie a pľuzgiere.

Správa Tatranského národného parku preto každoročne tento druh mechanicky a aj chemicky likviduje. Pri mechanickom odstraňovaní sa odseknú kvety, ktoré sa následne spália, aby nedošlo k ich vysemeneniu v prírode. Pri chemickom odstraňovaní sa aplikuje herbicíd priamo na listovú plochu z rozprašovača a odumiera celá rastlina.

Pamätajte preto pri potulkách v oblasti Tatier, že ide o nebezpečnú rastlinu, ktorej sa rozhodne nedotýkajte a neolamujte ju, aby ste predišli vážnym zdravotným problémom.

Rodinka sokola myšiara, ktorá sa udomácnila na najvyššom poschodí kostola na námestí v Žiline, v pokračujúcich projektoch online prenosoch nám robila radosť. Správa TANAPu spoločne so sponzorom firmou PROFI – NET s.r.o. a občianskym združením Tilia sa spoločnými silami starali o prevádzku web kamery vysoko nad ruchom námestia. Odborníci aj široká verejnosť v časovom horizonte 8 týždňov sa delili o zážitky od vyliahnutia až po výchovu sokolích mláďat. Na návštevnosti našich stránok nám denne napočítavalo tisícky zobrazení z celého sveta. Mimoriadny záujem o tieto unikáty dokumentuje aj fakt, že sa pripájali návštevníci zo 74 krajín. Každý deň nám pribúdajú noví pozorovatelia, o čom svedčia štatistiky návštevnosti, ale aj veľké množstvo emailov, ktoré dostávame od divákov zo sveta.

Po živom prenose z výchovy mláďat sokolov pripravujeme atraktívny prenos z alpínskeho stupňa, z biotopu svišťa a kamzíka z výšky 1900 m. Citlivá technika musí obstáť v drsných klimatických pomeroch alpínskeho stupňa. Pre hlavného sponzora a prevádzkovateľa firmy PROFI – NET s.r.o. technicky to býva najnáročnejší prenos, pretože elektrickú energiu budú “vyrábať” solárne panely. Kamerový systém bude potrebné zabezpečíť elektronickými ochrannými systémami aby sa predišlo odcudzeniu techniky ako sa to stalo minulý rok.

Online prenos druhého hniezda bociana z pod Tatier, kde bociany zahniezdili o týždeň neskôr ako ostatné páry naďalej môžme sledovať. Tohoročný studený začiatok leta nám poznačilo našich bocianov. Zo 7 mláďat zostali 2. Bocianik ktorý mal problém s pravým krídlom, zdá sa už je v poriadku.

Online prenos tretej kamery zo sledovania holubov na hniezde sme ukončili, nakoľko vajíčka neboli znovu oplodnené.

Dostupnosť online prenosov sú na známych stránkach www.spravatanap.org (živá kamera) a www.kukaj.sk  Tu sa dozviete viac z našej práce prenosov. Kamera je prístupná aj na webe envirorezortu- www.enviro.gov.sk

Leto je v plnom prúde a lúky sa sfarbili kobercom pestrofarebných kvetov. Na mnohých miestach to vyzerá ako v najkrajšej rozkvitnutej záhrade. Aj druhy sú podobné. Napríklad bežne pestovaný kosatec, ktorý bol vyšľachtený do rôznych farieb a veľkostí má svojho príbuzného aj vo voľnej prírode – v podhorí Tatier je ním kosatec sibírsky (Iris sibirica).

Aj keď jeho kvety sú v porovnaní so šľachtenými exemplármi menšie, príbuznosť s kosatcami zbadá aj laik. Vysoké, modro sfarbené kvety upútajú už z diaľky. Na vlhkých lúkach rastie už iba na niekoľkých lokalitách. Vhodných miest pre jeho existenciu ubúda hlavne vplyvom odvodňovania podmáčaných častí lúk a ich melioráciami. Na niektorých lokalitách prežíva iba v niekoľkých trsoch a iba s pár kvitnúcimi jedincami. Najbohatšia populácia, z ktorej sú aj ilustračné fotografie sa nachádza mimo turistických trás na rozhraní lesných komplexov a poľnohospodársky využívanej krajiny.

Jeho početnosť vo voľnej prírode sa znížila natoľko, že bol vyhlásený za zákonom chránený druh národného významu a spoločenská hodnota jedného kvetu bola vyčíslená na 36,50 €.

Dňa 18. júna pracovníci Správy Tatranského národného parku, pracovníci Štátnych lesov TANAP-u a kolegovia z Tatrzańskego Parku narodowego, tak, ako každý rok, realizovali sčítanie kamzíkov na celom území Tatier. Sčítanie bolo zamerané hlavne na zistenie počtu tohto roku narodených kamzíkov.Dlhá zima s množstvom snehu bola pre kamzíky veľmi ťažká. Evidujeme pomerne veľa úhynov, či už spadnutých v lavínach, alebo ulovených predátormi.

Teší nás preto, že i napriek nepriaznivým podmienkam kamzíky zimu zvládli. Celkom sme pri sčítaní napočítali 963 jedincov na celom území Tatier, z toho bolo na slovenskej strane 690 a na poľskej strane 273 kamzíkov. Tohoročných mláďat bolo celkom168, z toho na slovenskej strane 110. Keďže bolo veľmi teplo, kamzíky sa zdržiavali v tieni a pod prevismi, určite sme všetky jedince nezaznamenali. Na overenie početnosti slúži ešte kontrolné sčítanie, ktoré budú pracovníci všetkých troch organizácií realizovať koncom októbra.

Medzi päticou ocenených slovenských filmov na medzinárodnom festivale Envirofilm 2013 je aj dokument o tatranských svišťoch. Starí ľudia z horného Liptova nepoznajú svišťa. Zareagujú až pri slove mercúň. Keď Nemci, ktorí žili v minulosti na našom území videli svišťa sedieť na kameni ako dohliada na okolie, hovorili, že stráži teda merkuje. Starí Liptáci si prispôsobili nemecký výraz pre typického obyvateľa horského prostredia. Mercúň nie je len ľudový výraz pre svišťa, ale aj názov dokumentárneho filmu z prostredia Západných Tatier. Martin Jurza, mladý režisér ho nakrútil v spolupráci so Správou Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši. 

Mercúň dostal za pol roka niekoľko cien 

Na medzinárodnom festivale Envirofilm získal ocenenie a zaradil sa tak medzi päticu úspešných slovenských režisérov v konkurencii ďalších takmer 189 prihlásených filmov z 29 krajín. Cenu za pokornú poctu zanietenému milovníkovi hôr a sveta svišťov, neohrozenému pozorovateľovi ich života, udelil prezident Slovenského olympijského výboru.

Na konte má aj cenu z festivalov v Eurotour Piešťany, kde získal hlavnú cenu, nominovali ho aj na Medzinárodnom festivale outdorových filmov v Českej Republike. Dostal tiež cenu literárneho fondu v Bratislave na festivale Hory a Mesto. V Ostrave na MMF – FILM Ostrava skončil na 3. mieste Z filmového festivalu Blansko – Moravský kras si odniesol tiež 3. miesto. Film Mercúň o svišťoch a ich neľahkej záchrane zachytáva sledovanie vzácneho endemitu, svišťa vrchovského tatranského. Je to portrét ochranára zo Správy TANAPu , ktorý sa roky stará o ich záchranu. Mercúň je teda dokumentárny film a zároveň aj portrét ochranára.

Film však nepribližuje len život svišťov, je aj o náročnej práci pri skúmaní dnes už ohrozenej živej súčasti Tatier, ale aj o práci v extrémnych podmienkach.

Štátna ochrana prírody SR sa zapísala do knihy Slovenských rekordov, pri príležitosti Dňa Životného prostredia, ktorý sa oslavuje 5. júna. Rekord sa niesol pod heslom " Najviac mladých milovníkov prírody v chránených územiach". Pracovníci Správy TANAPu sa tiež podieľali svojou účasťou na zvýšení počtu tohto rekordu. Spišskoteplické slatiny navštívili žiaci zo ZŠ a MŠ v Spišskej Teplici, kde ich M. Proháczková oboznámila s touto významnou lokalitou.

Na území TANAP - u sa stretli žiaci zo ZŠ v D. Smokovci, kde sa im venovali pracovníčky Ing. K. Žlkovanová PhD.a Ing. M. Hančinská. Počas dňa žiaci spoznali mnoho aktivít v prírodnom prostredí.Správa TANAP - u svojou účasťou a žiakmi prispela do Slovenského rekordu s počtom žiakov 174.

Celkove sa na vytvorení rekordu zúčastnilo 3276 detí.