Liptovské múzeum v Ružomberku v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja v spolupráci s Obvodnou poľovníckou komorou, Slovenským poľovníckym zväzom a Správou TANAP-u v Liptovskom Mikuláši pripravilo v pondelok 3. júna 2013 v priestoroch nádvoria a expozície poľovníctva a rybárstva v Múzeu Čierny orol v Liptovskom Mikuláši vedomostnú súťaž pre žiakov 5.-9. ročníkov ZŠ v okrese Liptovský Mikuláš. Zorganizovaná bola v mesiaci jún, ktorý je “Mesiacom poľovníctva a ochrany prírody”.

Pracovníci S TANAP-u zabezpečovali streľbu zo vzduchovky a poznávanie drevín. S TANAPu prispela pre odmenených propagačným materiálom.  

Deti súťažili v 8 disciplínách: poznávanie drevín, živočíchov, rastlín, húb, psov, streľbe zo vzduchovky, v športovej disciplíne chodúle a vedomostnom teste z poľovníctva a prírody. Súťaže sa zúčastnilo 25 jednotlivcov v 8 družstvách.

Zasolené pôdy (slaniská) vznikajú prevažne na morských pobrežiach, priamo v kontakte s morskou vodou, no môžeme ich nájsť aj na Slovensku. Hlavne v okolí výverov minerálynch prameňov dochádza k zvýšenej akumulácií solí. Zasolené pôdy osídľuje biotop karpatských travertínových slanísk, ktorý sa vyskytuje iba na Slovensku a tu iba v podtatranskom regióne (Liptov a Spiš).

Fragmenty zasolených pôd s týmto biotopom môžeme nájsť aj medzi obcami Gánovce a Hôrka. Osídľujú ich druhy, pri ktorých je už z názvu zrejmé že sú na takéto podmienky prispôsobené a sú viazané na zasolené pôdy. Tak aj pod Tatrami môžeme nájsť druhy, ktoré rastú na morskom pobreží - sú nimi napríklad sivuľka prímorská (Glaux maritima), skorocel prímorský (Plantago maritima), barička prímorská (Triglochin maritima) a mnohé ďalšie. Okrem typických slanomilných druhov tu nájdeme aj druhy vlhkomilné a vápnomilné. Spolu s nimi tu môžeme pozorovať aj zástupcov z čeľade vstavačovitých (Orchidaceae) – vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis) či vstavačovec strmolistý (Dactylorhiza incarnata). Viacero z tu rastúcich rastlinných druhov je ohrozených a vyžadujú si prostredníctvom ochrany vhodného biotopu našu ochranu.

Biotop karpatských travertínových slanísk je skôr druhovo chudobný, neupúta svojou farebnosťou kvitnúcich rastlín, no umožňuje u nás prežívať druhom, ktoré by na Slovensku, ako vnútrozemskom štáte bez prístupu k moru, nemohli existovať.

Správa TANAPu v poslednom období bola Ministerstvom životného prostredia dva krát vyzvaná na odprezentovanie svojej práce. Najprv to bola pripomienka 64 rokov od prijatia zákona národnom parku (s účinnosťou od 1. januára 1949). Správa TANAPu pri tejto príležitosti pripravila a nainštalovala výstavu v átriu hlavnej budovy Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave. Výstava pozostávala z 10 panelov.

Deň otvorených dverí Ministerstva životného prostredia, ktoré sa konalo v sobotu 1.6.2013 Správu TANAP zastupoval film venovaný glaciálnemu reliktu Tatier – svišťom. Najnovší film „Mercúň“, režijne spracovaný Martinom Jurzom za úzkej spolupráce Správy TANAPu. Vybratý bol z dôvodu, že na filmových festivaloch zameraných na ochranu životného prostredia v Európskom meradle získal už niekoľko predstížnych ocenení. 

Správa TANAP - u V T. Štrbe a v L. Mikuláši  pripravila besedy a aktivity pre žiakov ZŠ v popradskom a liptovskom regióne pri príležitosti týchto dvoch významných a medzinárodných dní v roku. Žiaci zo ZŠ v Matejovciach navštívili lužný les - Pramenisko v T. Lomnici. Náučným chodníkom z Barčovej lúky sme spoznávali krásy tohoto územia. Deň sme vyplnili environmentálnymi aktivitami v lone tatranskej prírody. Na základných školách prebiehali besedy o Tatranskom národnom parku a národných parkoch SR,  i prednášky ku Dňu Karpatských parkov, ktoré pripravila M. Proháczková.

Taktiež pre pracovníkov Vodohospodárskeho podniku na Slovensku v Hoteli Meander v T. Štrbe sa uskutočnila prednáška o flóre a faune alpínskeho stupňa. Prezentácie sa zúčastnilo 120 poslucháčov.  

Ako počas predchádzajúcich dvoch rokov, tak aj v tomto roku sa budú na turistických značených chodníkoch na území Tatranského národného parku spiľovať suché, podkôrnym hmyzom napadnuté stromy, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť a zdravie návštevníkov. Odborné posúdenie a vyznačenie stromov, ktoré budú spílené vykonali pracovníci Správy TANAPu.

Sanačné práce začali začiatkom minulého týždňa na žltom značenom chodníku z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom (okolo asfaltovej cesty na Sliezsky dom). V tomto roku by sa malo začať s výrubom suchárov aj na turistickom chodníku, ktorý vedie na Slavkovský štít (modrá značka), modrom chodníku z Tatranských Zrubov smerom do Velickej doliny, taktiež boli na sanáciu vyznačené stromy na žltom chodníku zo Zbelova smerom na Batizovské pleso a výrub sa bude dokončovať aj na zelenom chodníku z Tatranskej Polianky na Velické pleso, kde sa výrub už realizoval aj minulý rok. V priebehu júna vyznačia pracovníci Správy TANAPu ešte ďalšie sucháre okolo frekventovaných turistických chodníkoch. O ktoré chodníky pôjde vás budeme včas informovať.

V čase spiľovania suchých stromov je pohyb po chodníkoch obmedzený, ale chodníky nie sú úplne uzatvorené. Časť chodníka, na ktorej prebiehajú práce bude uzatvorená na nevyhnutnú nutnú dobu tak, aby turisti na prechod týmto úsekom nečakali viac ako jednu hodinu. Keďže sa jedná hlavne o bezpečnosť vás, návštevníkov Tatranského národného parku, prosíme vás o disciplinovaný prechod týmito úsekmi, o rešpektovanie usmernení a o zhovievavosť, že plánovaná túra sa môže na týchto turistických chodníkoch o niečo predĺžiť.

Poniklece patria medzi prvé jarné kvety, ktoré sa objavujú hneď po roztopení posledného snehu. Na Slovensku ich rastie viacero druhov a okrem výskytu vo voľnej prírode sa umelo vysádzajú a pestujú v skalkách.

Na území Tatranského národného parku ich rastie viacero druhov. V podhorí Vysokých Tatier a v Západných Tatrách je možné obdivovať poniklec slovenský. Počas letných turistických výstupov určite natrafíte na poniklec biely, ktorý svoj domov našiel v alpínskych polohách našich veľhôr. Okrem týchto bežnejších druhov v tomto období kvitne vzácny poniklec jarný. Vo výškach nad 2000 m.n.m., nad miestami, kde sa ešte stále drží sneh, prežíva na svahoch otočených do slnka. Modrofialový až ružový, vo vnútri belavý zvonkovitý kvietok so žltým stredom sa vyskytuje iba na niekoľkých lokalitách, pričom celkový počet kvitnúcich jedincov nepresahuje 250 kusov.

V období, kedy sa doliny a hrebene Tatier sprístupnia širokej verejnosti, o prítomnosti tohto vzácneho obyvateľa svedčia už iba listy a farebne nevýrazné chlpaté nažky (plody). Viaceré z lokalít sú pritom počas letných mesiacoch bežne navštevované turistami, keďže ich okrajom, alebo priamo cez ne vedú turistické chodníky. Buďte preto počas návštev vo vysokohorskom prostredí disciplinovaní, nepohybujte sa mimo vyznačených trás, aby nedochádzalo k zašľapávaniu druhov, ktoré v letnom období už neupútajú svojím kvetom. Jedným z týchto druhov, ktorý je na pokraji vyhynutia a v našej prírode je kriticky ohrozený je aj spomínaný poniklec jarný.

Znáška šiestich vajíčok sokola myšiara, ktorý sa udomácnil na najvyššom poschodí kostola na námestí v Žiline, nám rozšírila projekt online prenosov. Na hniezdo v centre mesta nás upozornila a všetky potrebné povolenia vybavila ornitologička Eva Stanková z Občianskeho združenia Tilia. Správa TANAPu spoločne so sponzorom firmou PROFI – NET s.r.o. nainštalovala ďalšiu web kameru vysoko nad ruchom námestia. Spoločne s odborníkmi sa môžeme v časovom horizonte asi 8 týždňov podeliť o zážitky pri vyliahnutí a výchove sokolích mláďat. Dostupné sú na známych stránkach www.správatanap.org (živá kamera) a www.kukaj.sk  Tu sa dozviete viac z našej práce online prenosov. Kamera bude prístupná aj na webe envirorezortu- www.enviro.gov.sk a www.oz-tilia.eu.

Stránky majú denne tisícky zobrazení z celého sveta, mimoriadny záujem o tieto unikáty dokumentuje aj fakt, že sa pripájajú návštevníci zo 74 krajín. Na stránku sa neustále vracajú jednotlivci aj 20x za deň. Každý deň nám pribúdajú noví pozorovatelia, o čom svedčia štatistiky návštevnosti, ale aj veľké množstvo e mailov, ktoré dostávame od divákov.

Po živom prenose z výchovy mláďat sokolov pripravujeme atraktívny prenos z alpínskeho stupňa, z biotopu svišťa a kamzíka. Technicky to bude najnáročnejší prenos. Do výšky 1900 m n.m. bude vynesená a nainštalovaná technika, kde elektrickú energiu budú zabezpečovať solárne panely, ktoré spolu s kamerami budú vystavené nepriazni tatranského počasia.

Ak nám vystačí tempo s vybavovaním povolení a následnou montážou web kamier, pripravujeme tiež prenos s druhého hniezda bociana z pod Tatier, kde bociany zahniezdili o týždeň neskôr ako ostatné páry. 

Dňa 13. 5. 2013 zavítali na pracovisko Správy Tatranského národného parku žiaci zo Spojenej základnej školy J. Rumana 6 v Liptovskom Mikuláši. Akcia sa uskutočnila ku príležitosti nastavajúceho dňa národných parkov. Na prednáške sa zúčastnilo približne 130 detí s pedagogickým dozorom, medzi ktorými boli aj zdravotne hendikepované deti v doprevádzané rodičmi. Veľkú radosť z prednášky mali aj imobilné deti, ktoré sme vyniesli na invalidných vozíkoch do prednáškovej miestnosti. Deti si zo záujmom vypočuli prezentáciu o Tatranskom národnom parku, po ktorej nasledoval film – „Zhovorčivý sedmospáč“ o glaciálnom relikte tatier svišťovi vrchovskom tatranskom. Po ukončení prednášky nám deti poďakovali veľkým potleskom, čím celému kolektívu správy Tatranského národného parku urobili radosť.

Foto: Archív TANAPu

__________________________________________________________________________________________________________