Schopnosť rozoznávať a sledovať stopy zvierat patrí medzi základné činnosti, ktoré ovláda každý zoológ a strážca, vykonávajúci monitoring veľkých šeliem. Stopovanie je zároveň niečo ako zručnosť, v ktorej je možné neustále sa zdokonaľovať. Súvislá vrstva snehu a vytrvalosť pri stopovaní ponúka možnosť zistiť niečo viac aj o takých opatrných a málo poznaných druhoch, akým je naša najväčšia mačkovitá šelma - rys ostrovid (Lynx lynx).

Zo stôp je možné vyčítať približnú veľkosť rysa, či stopy zanechala samica s mláďatami, koľko mala pri sebe mláďat,  to či rys územím len prechádzal alebo lovil. Systematickým stopovaním sa dajú zistiť trasy, ktorými sa rysy presúvajú, miesta ktoré označujú svojim pachom, kde oddychujú a kde sa snažia  uloviť korisť. Ak sa potom na vhodné miesta, ktoré rysy pravidelne využívajú inštalujú fotopasce, je dosť pravdepodobné ich nasnímanie. Zbieraním a vyhodnocovaním údajov zo stopovania a fotopascí sa nám tak postupne dopĺňa mozaika poznania o tejto jedinečnej mačkovitej šelme.

Bobor vodný (Castor fiber) je pozoruhodný živočích, ktorý sa postupne dostáva aj do povedomia verejnosti pod Tatrami. Prvé jedince k nám postupne prenikli z Poľska, kde sa vykonali v minulosti jeho reštitúcie. Napriek skutočnosti, že prenikanie bobrov do  povodia Popradu sa datuje už od osemdesiatych rokov, jeho výraznejšie  aktivity v kompetenčnom území TANAP-u evidujeme však iba v poslednom období. V horských polohách je totiž obsadzovanie nových lokalít  podstatne pomalšie než v nížinách čo pravdepodobne súvisí aj s potravnou ponukou.

Žiadny iný živočích nedokáže prispôsobiť  prírodné prostredie svojím potrebám tak ako bobor a preto býva nositeľom  mnohých pozitívnych zmien v krajine. Spomenieme najmä zadržiavanie vlahy v území, splošťovanie povodňových vĺn,  limitovanie erózie a podpora  vzniku nových ekosystémov v krajine. S návratom bobra však prichádza aj niekoľko komplikácií s ktorými sa pracovníci Správy TANAP-u stretávajú čoraz častejšie. Je potrebné vyhodnotiť všetky  prínosy a straty pre krajinu, prírodné prostredie a hospodárenie človeka.

Najčastejšie problémy súvisiace s bobrou aktivitou s ktorými sa stretávame sú najmä zaplavovanie a podmáčanie poľnohospodárskych pozemkov a podmývanie cestných a železničných telies.

S podobným prípadom sa naši pracovníci popasovali aj v týchto dňoch, keď bolo potrebné   vyriešiť  prienik spodnej vody do  jednej z pivníc v obci Štôla, spôsobený vzdutím vodnej hladiny na Háganskom potoku. Inšpirovali sme sa našimi kolegami z Podunajskej nížiny, kde riešia súžitie človeka a bobra už desiatky rokov. Účinnejšie, lacnejšie a najmä nedeštruktívne zníženie vodnej hladiny je drénovanie bobrej hate rúrami. Raritou je, že táto impozantná bobria zdrž v obci Štôla je vybudovaná v nadmorskej výške až 911 m. n. m., čo je v rámci Slovenska doposiaľ najvyššie nám známa bobria stavba.

Ďalšou lokalitou, kde sme sa pokúsili prejsť bobrom cez rozum a znížiť hladinu z vodnej zdrže, bol  nenápadný potôčik pretekajúci popod areál letiska Poprad a následne tečúci v jeho tesnej blízkosti. Časť brehu vodného toku sa premenila na vodnú nádrž s plytčinami, čo lákalo  vodné vtáctvo zo širokého okolia. Na zvýšený výskyt vtáctva sme boli upozornení pracovníkmi letiska, aj na možné riziko stretu s lietadlami. Inštálácii drenážnych rúr predchádzalo použitie ťažkých mechanizmov a úplná likvidácia hate v zmysle spolupráce so Slovenským vodohospodárskym podnikom a Štátnou ochranou prírody. Avšak niekoľko dní  po jej odstránení, bobor pokračoval  pri obnove jej funkčnosti. Pristúpili sme teda ku inštalácii drénov do novo vytvorenej hate a neostáva nám nič iné ako pozorne sledovať a vyhodnocovať účinnosť našich opatrení.

Účelom pravidelných kontrol vodných tokov, ktoré vykonávajú terénni pracovníci Správy TANAP-u, je aktuálne posúdenie ich stavu, zisťovanie nepovolených zásahov do vodných tokov a brehových porastov a monitoring fauny. O kvalite vodného toku veľa napovie aj výskyt a početnosť  živočíšnych druhov, ktoré sú na vodné toky spôsobom života naviazané, ako napríklad vodnár potočný, rybárik riečny alebo bocian čierny. Medzi indikátorov prírodnej zachovalosti vodných tokov bezpochyby patrí aj vydra riečna, ktorej potravu v tatranských podmienkach,  počas zimných mesiacov tvoria prevažne pstruhy, hlaváče a zimujúce skokany. Jej prítomnosť  na zamrznutom vodnom toku prezradia hlavne jej stopy alebo trus, ktorý je väčšinou riedky a tmavo sfarbený. Potešujúce je, že výskyt vydry riečnej je v posledných rokoch pravidelne potvrdzovaný takmer na všetkých významnejších vodných tokoch v kompetenčnom území Správy TANAP-u.

V minulom storočí sa v rámci regulácie vodných tokoch povodia rieky Poprad vybudovala sústava riečnych stupňov. Tieto stupne však zamedzujú migrácii rýb, čím sú ohrozené ich populácie, pričom vznikajú izolované úseky tokov, v ktorých dochádza k trvalým zmenám a poškodeniam pôvodného životného prostredia organizmov. Migračné bariéry je však možné spriechodniť výstavbou rybovodov. Sú to priechody pre ryby, mihule a ďalšie vodné živočíchy, ktoré vytvoria náhradný vodný prúd, umožňujúci týmto živočíchom bezpečne prekonať migračnú bariéru proti prúdu aj po prúde.     

V októbri tohto roku zrealizoval Slovenský vodohospodársky podnik prvé prebudovanie stupňa na toku Mlynica (Lučivianka) pri cyklistickom chodníku v meste Svit. Jedná sa o riečny stupeň, ktorý bol v minulosti poškodený povodňami a neslúžil už svojmu účelu. Vybudoval sa tzv. celokorytový bystrinný sklz, avšak s preliačeným miskovitým profilom a vytvorením profilu v tvare písmena „V“ v strede prúdnice. Takto realizovaný sklz umožní dosiahnuť v rybovode rôzne rýchlosti prúdenia vody, čo je dôležité pre migráciu „slabších rybích plavcov“. Na ľavom okraji koryta vznikli úseky s plytšou, pomalšie tečúcou vodou umožňujúce prekonanie rybovodu aj menej zdatným mihuliam, prípadne až neplavcom hlaváčom. Vytvorenie samostatného stredového V-profilu zase zabezpečí dostatočnú výšku vodnej hladiny v hlavnej prúdnici sklzu počas jesennej neresovej migrácie pstruha potočného pri nízkych vodných stavoch.

Z hľadiska plnenia si záväzkov SR voči európskej Rámcovej smernici o vode dôjde v nasledujúcich rokoch k rozsiahlemu spriechodňovanie migračných bariér na vodných tokoch Slovenska, vrátane rieky Poprad s jej kaskádami riečnych stupňov medzi mestami Svit a Poprad. Výstavba týchto rybovodov bude mať veľký prínos nielen z hľadiska ochrany prírody, ale aj rybárstva a trvalo udržateľného využívania vodných tokov.

Náš najbežnejší a najrozšírenejší plaz užovka obojková (Natrix natrix), môže dorásť do dĺžky až 150 cm. Dospelé jedince sú sivej, zelenkastej alebo olivovohnedej farby. Od ostatných našich hadov je rozoznateľná typickými svetlými polmesiačikmi olemovanými čiernymi pruhmi za hlavou. Vyhľadáva blízkosť vody, ale objaví sa aj vo viniciach a v blízkosti ľudských obydlí. Výborne pláva, čo využíva aj pri lovení koristi (obojživelníky, drobné ryby, jašterice alebo hmyz). Keďže tento chránený druh nie je jedovatý v prípade ohrozenia uprednostňuje útek. V kritickej chvíli dokáže upadnúť do stavu strnulosti - predstiera smrť a dokonca vylučuje zapáchajúci sekrét. Následne sa preberie a ujde. Aj preto sme ku krásnemu 105 cm dlhému exempláru, ktorý ležal pri ceste neďaleko Kvetnice pri Poprade, pristupovali opatrne. O to väčším sklamaním bolo zistenie, že tento krásny jedinec už nestihne zazimovať nakoľko uhynul pravdepodobne pod kolesami automobilu.

V mesiaci október sa žiaci siedmych ročníkov ZŠ s MŠ Dostojevského v Poprade zúčastnili v rámci predmetu výtvarná výchova, štúdiou fauny Tatranského národného parku. V učebni environmentálnej výchovy mali možnosť namaľovať  vystavené živočíchy – exponáty v prírodnom prostredí. Spomínanou aktivitou a tiež prezentáciami a besedami, ktoré pripravila  Martina Proháczková, pracovníčka pre environmentálnu výchovu na Správe TANAPu, sme si pripomenuli Svetový deň ochrany zvierat. Tento deň ktorý pripadá na 4. 10. a bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.

V týchto dňoch sa Správe TANAPu podarilo vybudovať priestrannú voliéru, ktorá umožní doliečenému vtáctvu nabrať stratenú silu a obratnosť. Zranený vták prinesený do našej záchytnej stanice je umiestený do menšej voliéry, ktorej funkciou je znížiť pohybovú aktivitu a umožniť pokoj počas liečby. Po úspešnom vyliečení zranenia bude odteraz jedinec vypúšťaný do tejto priestrannej  rozlietavacej voliéry. Tu bude môcť celé dni trénovať a naberať kondíciu. Kompletným zrehabilitovaním docielime plnohodnotný návrat do voľnej prírody. Prvým pacientom testujúcim  našu ,,rozlietavačku,, je dospelý jedinec výra skalného, ktorý bol nájdený obyvateľmi obce Važec. Zrejme silný náraz do pevného predmetu mu ochromil krídlo na niekoľko týždňov. Po nabratí kondície  bude vypustený do svojho prirodzeného prostredia. 

Októbrové ochladenie a bohatá nádielka snehu v horách ukončili tohoročnú aktivitu svišťov. Väčšina vchodov do zimných nôr je v tomto období už dôkladne zamurovaná a svište na povrch vychádzajú len zriedkavo. Pomaly sa pripravujú na zimný spánok, počas ktorého dokážu prežiť len z tukových zásob, ktoré si vytvorili vo vegetačnom období. Ich pískanie sa v tatranských dolinách začne opäť ozývať najskôr v polovici apríla. V porovnaní s inými druhmi našich cicavcov majú svište a kamzíky svoj domov v najdrsnejšom prírodnom prostredí Slovenska.  

V tomto roku početnosť svistov, zistená podrobným monitoringom dosiahla spoločne na poľskej aj slovenskej strane národného parku číslo do 1400 jedincov, podobne ako je to u kamzíka. Pomohli tomu opatrenia Správy TANAP-u, najmä  intenzívna strážna služba, inštalácia fotopascí, web kamery, sezónna uzávera, taktiež reštitúcia svištov zo Západných do Belianskych Tatier. Odchyteným jedincom, ktorí boli prenesení na novú lokalitu, boli odobraté vzorky na genetické analýzy za účelom potvrdenia samostatného poddruhu svišťa vrchovského tatranského. Výsledky potvrdili jedinečnosť tatranského svišťa, teda endemitu, ako jediného poddruhu na svete.

Počas sezónneho uzavretia turistických chodníkov, ktoré v Tatranskom národnom parku trvá od 1.novembra do 15.júna by malo byť živočíšstvo uchránené pred vyrušovaním človekom a zbytočnou stratou energie. Dodržiavanie tohto obmedzenia v praxi je tiež akýmsi obrazom nášho vzťahu k prírode, ktorá si v zimnom období určite zaslúži čas na oddych a pokoj.