Čučoriedka barinná sa veľmi podobá brusnici čučoriedkovej. Je to však druh vyslovene vlhkomilný, rastúci na horských rašelinách. Areál rozšírenia má v arktickom, subarktickom a miernom pásme severnej pologule. V južnejších oblastiach sa vyskytuje len v horách.

Na niektorých miestach môže rásť spoločne s brusnicou čučoriedkovou, ľudovo nazývanou aj čučoriedka. Drobné plody čučoriedky veľmi radi zbierame, no pri menej zdatných zberačoch nie je vylúčená ich zámena. Aj čučoriedka barinná má svoje ľudové pomenovanie. Bobule má čierne, modro oinovatené až čierno-modré. Plody tejto čučoriedky sú však  nejedlé a mierne jedovaté. Vďaka jej halucinogénnym účinkom bola ľudovo nazvaná ajblevánky, opilka a šialenica. V niektorých oblastiach  jej výskytu  sa jej plody používali ako halucinogén pri rituálnych obradoch. Práve z  tohto dôvodu by sme chceli upozorniť záujemcov o kúpu čučoriedok popri cestách, že nie všetko čo vyzerá ako ,,čučoriedka,, ňou skutočne aj je. Samozrejme apelujeme aj na etiku kupujúcich, aby si uvedomili, že zberom a rovnako aj kúpou lesných plodov odnášame z lesa potravu živočíchom, ktoré tam legitímne od nepamäti patria a lesné plody sú ich neodmysliteľným zdrojom potravy.

Zaujímavosťou je, že ,,šialenica,,  je jedinou živnou rastlinou húseníc zákonom chráneného  žltáčika čučoriedkového (Colias palaeno), ktorý je jeden z najohrozenejších druhov denných motýľov na Slovensku ale i  ohrozeného modráčika striebroškvrnného (Vacciniina optilete).

V súvislosti s jesennou migráciou vtáctva, ktorá je už v plnom prúde a zvyšujúcim sa počtom nájdených a poranených vtákov končiacich v našej rehabilitačnej stanici, chceme upozorniť na niekoľko dôvodov prečo ku zraneniam dochádza a na možnosti ako tomu predchádzať alebo aspoň z časti zabrániť.

Na Slovensku sa stretávame najčastejšie s úhynmi operencov  po nárazoch do elektrických vedení a presklených plôch.  Sú to nielen veľké presklené budovy, protihlukové bariéry pri cestách, ale aj rodinné domy so zrkadlujúcimi oknami. Práve na našich domoch a bytoch môžeme jednoduchým spôsobom pomôcť znížiť úmrtnosť vtákov, ktoré pri hľadaní potravy alebo preletoch v teritóriu nezaregistrujú prekážku akou môže byť i vaše okno.

Overeným, jednoduchým a najlacnejším spôsobom sú jednoduché  samolepky so siluetami vtákov ale i iných ornamentov nalepených na oknách. Pri dodržaní malých rozstupov fungujú veľmi účinne. Existujú samolepky klasické ale i s UV efektom, pre ľudské oko takmer neviditeľné pre vtáka naopak neprehliadnuteľné.

Dávame do pozornosti link na web stránku kde je možné samolepky objednať http://vtaky.sk/stranka/189-Vtaky-a-sklo.html, prípadne siluety vtákov, ktoré sa dajú stiahnuť z PDF súboru na našej stránke /TANAP špeciál – Environmenálna výchova/ a vytlačiť doma, prípadne v profesionálnych tlačiarňach na kvalitnú lepiacu vode odolnú fóliu.

Tak ako každý rok, aj v tomto roku sme sa vyzbrojení krovinorezmi, hrabľami a vidlami pustili do realizácie praktickej starostlivosti v chránených územiach. V niektorých územiach nám manažmentové opatrenia realizuje externá firma, no území, ktoré potrebujú starostlivosť je oveľa viac, a tak sme aj my priložili ruky k dielu. Ako prvá bola pokosená národná prírodná rezervácia Mraznica. Prechodné rašelinisko, ktoré je obklopené podmáčanými lesnými porastami sa nachádza priamo pod Gerlachovským štítom. Svoj domov tu našli chránené a ohrozené druhy ako vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), nátržnica močiarna (Comarum palustre), či mäsožravá rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia). Najväčšou vzácnosťou  tohto územia je drobná rastlinka blatnica močiarna (Scheuchzeria palustris), ktorá sa na Slovensku vyskytuje už iba na pár lokalitách, na spočítanie ktorých nepotrebujete viac ako prsty na dvoch rukách. 

V rámci prác bolo územie pokosené a boli odstránené výmladky drevín. Brzdením prirodzene prebiehajúcich sukcesných procesov a potláčaním konkurenčne silnejších druhov sa zachovávajú vhodné podmienky pre existenciu vzácnych druhov, udržuje sa optimálny vodný režim a prispieva to k zachovaniu biotopu prechodných rašelinísk.

Po tomto území máme v pláne do konca roka realizovať manažmentové opatrenia aj v ďalších územiach, kde existencia vzácnych druhov závisí od pravidelnej starostlivosti o biotopy, na ktoré sú tieto druhy viazané.

Pracovníci Správy TANAP-u sa aj tohto roku zúčastnili na Dni sv. Huberta v Múzeu Liptovskej dediny v Pribyline. V našom informačnom centre sme pripravili pre návštevníkov premietanie zaujímavých filmov o faune Tatier, čo zaujalo najmä rodičov s deťmi.  Okrem pekných filmov  sa deti mohli dozvedieť  množstvo zaujímavých informácií  o živote v prírode a tiež zážitkoch našich strážcov spojených s výkonom strážnej služby v prostredí Tatranského národného parku. 

Skalienka ležatá – drobný kríček, ktorého poliehavé konáriky nie sú vyššie ako 5 cm. Celá rastlina je prispôsobená extrémnym podmienkam v ktorých rastie. Či sú to prezimujúce listy s hrubou kutikulou, nízky poliehavý vzrast, generatívne aj vegetatívne rozmnožovanie, alebo jej schopnosť vytvárať už na jeseň pomerne vyvinuté puky, ktoré sa tak môžu na jar skôr rozviť.

V Červenej knihe sa dočítate, že sa na Slovensku vyskytuje na troch lokalitách. Dve sú v Nízkych Tatrách, tá tretia na území Tatranského národného parku. S istotou sa vyskytuje však iba v Nízkych Tatrách. Lokalitu vo Vysokých Tatrách sa nepodarilo už niekoľko rokov potvrdiť. Posledný údaj z tohto územia je z roku 1995. Ďalšie najbližšie lokality s výskytom tohto druhu sú až v 300 km vzdialených severných Alpách a ukrajinských Karpatoch.

Nestrácame však nádej, že tento druh sa na území Tatranského národného parku stále vyskytuje na mieste, kde sa ho v súčasnosti nikomu nepodarilo nájsť. V tomto našom optimizme nás utvrdzuje aj objavenie viacerých nových, či staronových druhov pre TANAP, ktoré sa tu podarilo v poslednom čase potvrdiť.

Bradáň žltohlavý (Gypaetus barbatus) patrí do čeľade jastrabovité (Accipitridae), podčeľaď supy (Gypinae), rod Gypaetus – bradáň ako jediný druh. 

Patrí medzi najvzácnejšie a najohrozenejšie dravce. Početnosť sa odhaduje na 110 párov v Európe. Žije na Balkáne, v Pyrenejách, v Alpách, Ázií a v Afrike. Jeho potravu tvoria zdochliny. Je špecialista na kosti, ktoré nedokáže skonzumovať priamo,  rozbíja ich za letu spustením na skaly kde sa roztrieštia. Záchrana tohto veľmi vzácneho druhu prebieha aj odchovom v rehabilitačných staniciach a v zoologických záhradách, odkiaľ sú vypúšťané do voľnej prírody v Alpách a Pyrenejách. 

Cez územie Slovenska prelietava v súčasnosti mladý samec bradáňa menom Adonis, ktorý sa narodil v Ostravskej ZOO 16. februára 2014. Vypustený do prírody bol vo francúzskych Alpách v NP Grands Causses v júni 2014. Prvý signál o jeho prelete nad Slovenskom bol zaznamenaný v Západných Tatrách 19. júna 2016 vďaka satelitnej vysielačke. Trasa preletu bola cez severovýchodné Slovensko k poľským hraniciam až do Bieloruska. Odtiaľ cez Ukrajinu preletel do rumunských Karpát a späť na Ukrajinu a cez slovensko-poľskú hranicu k Tatrám. U nás bol prvý krát videný a vyfotografovaný 13. augusta 2016 v Širokom sedle v Belianskych Tatrách, kde prelietaval od Hlúpeho k Ždiarskej vidle, jeho let kopíroval severné svahy smerom k vrcholu Havran. Tento majestátny vták má rozpätie krídel väčšie oproti orlovi skalnému takmer o meter. Ďalšie prelety boli zaznamenané o tri dni neskôr nad Kopským sedlom. Posledná pozícia podľa satelitných záznamov bola z 22.augusta z Mengusovskej doliny. 

Záujemcovia môžu sledovať let samčeka Adonisa podobne ako to bolo v prípade Aničky na http://rapaces.lpo.fr/gypaete-grands-causses/le-suivi-des-oiseaux

Touto cestou by sme sa chceli poďakovať spoločnosti pre výskum, vzdelávanie a spolužitie s prírodou SLOVAK WILDLIFE SOCIETY, ktorá darovala capsaicínové spreje značky COUNTER ASSAULT Správe TANAP-u. Tieto spreje budú k dispozícii strážcom v teréne, za účelom účinného plašenia problémových medveďov v okolí ľudských obydlí v celej oblasti Vysokých Tatier a podtatranských obcí.      

Poranenú kaňu močiarnu nám na Správu TANAP-u priniesli z Liptovskej kotliny kde utrpela silný otras hlavy po zrážke s motorovým vozidlom. Našťastie v tomto prípade nedošlo k vážnejšiemu poškodeniu akým je zlomenina krídla či beháka. Najčastejšie zranenia vtákov s ktorými sa stretávame sú spôsobené  činnosťou človeka, napríklad  nárazy do elektrických vedení, sklenených tabúl, zrážky s autami, zástrely, ktoré sú natoľko závažné, že vtáky musia byť utratené. Často končia aj ako hendikepy bez možnosti opätovného vypustenia na slobodu. Vypustenie dravcov, ktoré utrpeli zranenie krídla a hlavy sú v praxi veľmi cenné. Návrat rehabilitovaných operencov do prírody má nielen veľký  prírodoochranný  význam ale aj etický.