Náš najbežnejší a najrozšírenejší plaz užovka obojková (Natrix natrix), môže dorásť do dĺžky až 150 cm. Dospelé jedince sú sivej, zelenkastej alebo olivovohnedej farby. Od ostatných našich hadov je rozoznateľná typickými svetlými polmesiačikmi olemovanými čiernymi pruhmi za hlavou. Vyhľadáva blízkosť vody, ale objaví sa aj vo viniciach a v blízkosti ľudských obydlí. Výborne pláva, čo využíva aj pri lovení koristi (obojživelníky, drobné ryby, jašterice alebo hmyz). Keďže tento chránený druh nie je jedovatý v prípade ohrozenia uprednostňuje útek. V kritickej chvíli dokáže upadnúť do stavu strnulosti - predstiera smrť a dokonca vylučuje zapáchajúci sekrét. Následne sa preberie a ujde. Aj preto sme ku krásnemu 105 cm dlhému exempláru, ktorý ležal pri ceste neďaleko Kvetnice pri Poprade, pristupovali opatrne. O to väčším sklamaním bolo zistenie, že tento krásny jedinec už nestihne zazimovať nakoľko uhynul pravdepodobne pod kolesami automobilu.

V mesiaci október sa žiaci siedmych ročníkov ZŠ s MŠ Dostojevského v Poprade zúčastnili v rámci predmetu výtvarná výchova, štúdiou fauny Tatranského národného parku. V učebni environmentálnej výchovy mali možnosť namaľovať  vystavené živočíchy – exponáty v prírodnom prostredí. Spomínanou aktivitou a tiež prezentáciami a besedami, ktoré pripravila  Martina Proháczková, pracovníčka pre environmentálnu výchovu na Správe TANAPu, sme si pripomenuli Svetový deň ochrany zvierat. Tento deň ktorý pripadá na 4. 10. a bol vybraný, pretože naň pripadá sviatok sv. Františka z Assisi, ktorý bol veľkým milovníkom zvierat a je patrónom zvierat a ekológov.

V týchto dňoch sa Správe TANAPu podarilo vybudovať priestrannú voliéru, ktorá umožní doliečenému vtáctvu nabrať stratenú silu a obratnosť. Zranený vták prinesený do našej záchytnej stanice je umiestený do menšej voliéry, ktorej funkciou je znížiť pohybovú aktivitu a umožniť pokoj počas liečby. Po úspešnom vyliečení zranenia bude odteraz jedinec vypúšťaný do tejto priestrannej  rozlietavacej voliéry. Tu bude môcť celé dni trénovať a naberať kondíciu. Kompletným zrehabilitovaním docielime plnohodnotný návrat do voľnej prírody. Prvým pacientom testujúcim  našu ,,rozlietavačku,, je dospelý jedinec výra skalného, ktorý bol nájdený obyvateľmi obce Važec. Zrejme silný náraz do pevného predmetu mu ochromil krídlo na niekoľko týždňov. Po nabratí kondície  bude vypustený do svojho prirodzeného prostredia. 

Októbrové ochladenie a bohatá nádielka snehu v horách ukončili tohoročnú aktivitu svišťov. Väčšina vchodov do zimných nôr je v tomto období už dôkladne zamurovaná a svište na povrch vychádzajú len zriedkavo. Pomaly sa pripravujú na zimný spánok, počas ktorého dokážu prežiť len z tukových zásob, ktoré si vytvorili vo vegetačnom období. Ich pískanie sa v tatranských dolinách začne opäť ozývať najskôr v polovici apríla. V porovnaní s inými druhmi našich cicavcov majú svište a kamzíky svoj domov v najdrsnejšom prírodnom prostredí Slovenska.  

V tomto roku početnosť svistov, zistená podrobným monitoringom dosiahla spoločne na poľskej aj slovenskej strane národného parku číslo do 1400 jedincov, podobne ako je to u kamzíka. Pomohli tomu opatrenia Správy TANAP-u, najmä  intenzívna strážna služba, inštalácia fotopascí, web kamery, sezónna uzávera, taktiež reštitúcia svištov zo Západných do Belianskych Tatier. Odchyteným jedincom, ktorí boli prenesení na novú lokalitu, boli odobraté vzorky na genetické analýzy za účelom potvrdenia samostatného poddruhu svišťa vrchovského tatranského. Výsledky potvrdili jedinečnosť tatranského svišťa, teda endemitu, ako jediného poddruhu na svete.

Počas sezónneho uzavretia turistických chodníkov, ktoré v Tatranskom národnom parku trvá od 1.novembra do 15.júna by malo byť živočíšstvo uchránené pred vyrušovaním človekom a zbytočnou stratou energie. Dodržiavanie tohto obmedzenia v praxi je tiež akýmsi obrazom nášho vzťahu k prírode, ktorá si v zimnom období určite zaslúži čas na oddych a pokoj.

Na končiaroch a v dolinách Tatier sa už belie prvý sneh, podhorie však hrá pestrými farbami jesene. Žlté listy briez a topoľov sa striedajú s červenými listami jarabín, oranžovo a hnedo sfarbenými bukmi a zelenými ihlicami neopadavých drevín. Viete kde sa berú a ako vznikajú farebné listy? Všetky farbivá, ktoré spôsobujú farebnosť listov sa v nich nachádzajú počas celého roka. V teplých mesiacoch ich však prekrýva zelené farbivo – chlorofyl, od ktorého majú listy zelenú farbu. Na jeseň vplyvom chladného počasia a ubúdania slnečného svetla sa chlorofyl rozkladá a odbúrava. Vyniknúť teda môžu ostatné, dovtedy skryté farbivá. Najkrajšie sfarbené listy vznikajú počas chladných, slnečných dní. Keď sa ešte viac ochladí, aj žlté, červené a oranžové farbivá sa rozložia, list zhnedne a odpadne. Opadávanie listov je účinným opatrením, ako sa dreviny chránia pred nadchádzajúcou zimou. Aj v tomto roku už sneh napadol v čase, keď bolo na stromoch ešte veľa listov. Sneh tak poškodil niektoré konáre, ktoré vrstva mokrého snehu polámala. Našťastie prvý sneh v podhorí nemá dlhé trvanie a príroda má ešte dostatok času pripraviť sa na „zimný spánok“.

Aj tento rok po skončení letnej turistickej sezóny, sa dňa 24. 9. 2016,  uskutočnila na území Tatier akcia Čisté hory.  Strážcovia  Správy TANAP-u v spolupráci s pracovníkmi Slovenských elektrárni  vyčistili od odpadkov turistické chodníky v Žiarskej doline a Symbolický cintorín v Západných Tatrách. Toto podujatie malo aj informačno - vzdelávací charakter. Účastníci  mali záujem nielen o prácu strážcov v teréne ale aj o riešenie rôznych problémov v ochrane prírody nášho najväčšieho a najstaršieho národného parku.

Čučoriedka barinná sa veľmi podobá brusnici čučoriedkovej. Je to však druh vyslovene vlhkomilný, rastúci na horských rašelinách. Areál rozšírenia má v arktickom, subarktickom a miernom pásme severnej pologule. V južnejších oblastiach sa vyskytuje len v horách.

Na niektorých miestach môže rásť spoločne s brusnicou čučoriedkovou, ľudovo nazývanou aj čučoriedka. Drobné plody čučoriedky veľmi radi zbierame, no pri menej zdatných zberačoch nie je vylúčená ich zámena. Aj čučoriedka barinná má svoje ľudové pomenovanie. Bobule má čierne, modro oinovatené až čierno-modré. Plody tejto čučoriedky sú však  nejedlé a mierne jedovaté. Vďaka jej halucinogénnym účinkom bola ľudovo nazvaná ajblevánky, opilka a šialenica. V niektorých oblastiach  jej výskytu  sa jej plody používali ako halucinogén pri rituálnych obradoch. Práve z  tohto dôvodu by sme chceli upozorniť záujemcov o kúpu čučoriedok popri cestách, že nie všetko čo vyzerá ako ,,čučoriedka,, ňou skutočne aj je. Samozrejme apelujeme aj na etiku kupujúcich, aby si uvedomili, že zberom a rovnako aj kúpou lesných plodov odnášame z lesa potravu živočíchom, ktoré tam legitímne od nepamäti patria a lesné plody sú ich neodmysliteľným zdrojom potravy.

Zaujímavosťou je, že ,,šialenica,,  je jedinou živnou rastlinou húseníc zákonom chráneného  žltáčika čučoriedkového (Colias palaeno), ktorý je jeden z najohrozenejších druhov denných motýľov na Slovensku ale i  ohrozeného modráčika striebroškvrnného (Vacciniina optilete).

V súvislosti s jesennou migráciou vtáctva, ktorá je už v plnom prúde a zvyšujúcim sa počtom nájdených a poranených vtákov končiacich v našej rehabilitačnej stanici, chceme upozorniť na niekoľko dôvodov prečo ku zraneniam dochádza a na možnosti ako tomu predchádzať alebo aspoň z časti zabrániť.

Na Slovensku sa stretávame najčastejšie s úhynmi operencov  po nárazoch do elektrických vedení a presklených plôch.  Sú to nielen veľké presklené budovy, protihlukové bariéry pri cestách, ale aj rodinné domy so zrkadlujúcimi oknami. Práve na našich domoch a bytoch môžeme jednoduchým spôsobom pomôcť znížiť úmrtnosť vtákov, ktoré pri hľadaní potravy alebo preletoch v teritóriu nezaregistrujú prekážku akou môže byť i vaše okno.

Overeným, jednoduchým a najlacnejším spôsobom sú jednoduché  samolepky so siluetami vtákov ale i iných ornamentov nalepených na oknách. Pri dodržaní malých rozstupov fungujú veľmi účinne. Existujú samolepky klasické ale i s UV efektom, pre ľudské oko takmer neviditeľné pre vtáka naopak neprehliadnuteľné.

Dávame do pozornosti link na web stránku kde je možné samolepky objednať http://vtaky.sk/stranka/189-Vtaky-a-sklo.html, prípadne siluety vtákov, ktoré sa dajú stiahnuť z PDF súboru na našej stránke /TANAP špeciál – Environmenálna výchova/ a vytlačiť doma, prípadne v profesionálnych tlačiarňach na kvalitnú lepiacu vode odolnú fóliu.