V Tatranskom národnom parku už začala zima. Skončilo sa príjemné vegetačné obdobie a pre zvieratá nastáva náročný boj o prežitie v  snehu a mrazoch, pri podstatne obmedzenom množstve dostupnej potravy. Najznámejší symbol Tatier, kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), si začiatok zimy spestril obdobím zachovania rodu - rujou, zatiaľ čo ďalší symbol svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris) už pár týždňov spí tvrdým spánkom v svojich norách hlboko pod snehom.

Na horách si už niekoľko nedočkavých nadšencov obulo lyže  a stihlo  vyskúšať prvú snehovú nádielku a to i napriek zvýšenému lavínovému nebezpečenstvu . Aby sa predišlo možným negatívnym vplyvom pre všetky živočíchy, pre ktoré sú Tatry kolískou, kuchyňou aj spálňou, Správa TANAP-u upozornila listom OÚ Prešov, odbor starostlivosti o životné prostredie, na potrebu sezónnej uzávery vybraných turistických chodníkov TANAP-u a na záujmy ochrany prírody a krajiny. Následne prebehlo správne konanie, výstupom ktorého je rozhodnutie o obmedzení vstupu verejnosti na niektoré turistické chodníky Tatranského národného parku, ktorých zoznam je uvedený v príslušnom rozhodnutí, vrátane mapovej prílohy.

Zmena v sezónnej uzávere oproti pôvodnej nastala v časti Tatranskej magistrály, a to na úseku červeného TZCH č. 0930  Velické pleso - Batizovské pleso - Sedlo pod Ostrvou - Popradské pleso - rázcestie Trigan, ktorý by nebude sezónne uzavretý ani pri snehovej pokrývke. Ďalšou zmenou je skrátenie uzávery v Juráňovej doline v k.ú. Vitanová, v úseku - červený TZCH č. 0847b Juráňova dolina ústie - sedlo Pod Umrlou do 30.04.  Naopak, Slavkovský štít - modrý TZCH č. 2906 Slavkovská vyhliadka - Slavkovský štít je v termíne od 1.11. do 14.6. sezónne uzavretý bez ohľadu na snehové podmienky na ňom. Na ostatných turistických chodníkoch zostáva zimná sezónna uzávera platná tak, ako to bolo doteraz zaužívané.

Po zimných mesiacoch sa od 15. júna budúceho roku budú môcť návštevníci vysokohorských turistických chodníkov, opäť pokochať na zdravej a silnej populácii kamzíkov a svišťov, bez ktorých si už naše Tatry ani nevieme predstaviť. Nakoľko sa vyskytujú len na malej časti Slovenska a nikde inde na svete, sú nielen našim, ale aj svetovým prírodným bohatstvom, ktoré sa nám určite oplatí zachovať pre budúce generácie. K tomu cieľu nám výrazne prispieva aj zimná sezónna uzávera vysokohorských turistických chodníkov v TANAP-e.

Vzhľadom na nestabilné októbrové počasie a prvú snehovú nádielku, ktorá už spôsobila aj prvé základové lavíny sa termín sčítania tatranských kamzíkov niekoľkokrát posúval.  Zmena k lepšiemu nastala až  siedmeho novembra a tak sme mohli vyraziť do tatranských dolín v tradičnej zostave : Správa Tatranského národného parku, Štátne lesy TANAP-u, Tatrzański Park Narodowy a množstvo ďalších dobrovoľníkov. Na území Tatier sme v tento deň napočítali 1263 kamzíkov. 

Mrazivá noc s vyjasnenou oblohou spôsobila, že v skorých ranných hodinách sme  v exponovaných úsekoch, kvôli bezpečnosti použili aj stúpacie železá a popoludní sa nám  nohy po kolená zabárali do odmäknutého snehu. Okrem samotného sčítania sme mali možnosť  pozorovať v priamom prenose aj prebiehajúcu kamzičiu ruju. Kamzíky - capkovia sa naháňali po strmých skalách, útočili na seba a ako stredovekí rytieri vytláčali jeden druhého v súboji o priazeň kamzíc.  Prežitie tohto druhu v ťažkých podmienkach tatranských štítov nie je náhodné. O tom sme sa opäť mali možnosť presvedčiť na vlastné oči, že tu vo výškach, ktoré sú pre človeka tak nehostinné, dochádza k neustálemu boju o život. Kamzica na troch nohách, ktorá  prišla z neznámych príčin k zlomenine prednej končatiny, dokázala bravúrne balansovať na strmých skalných stenách a to aj napriek svojmu hendikepu. Veríme, že bude mať šťastie, prežije zimu bez ďalšej ujmy a možno privedie na tento svet aj potomka, tak ako tomu bolo pred pár rokmi v neďalekej Smutnej doline.

V najvyšších polohách po rušnej letnej turistickej sezóne zavládol pokoj a naše kamzíky sa tak môžu pripraviť bez stresov na tuhú zimu a donosiť svoje mláďatá.

V dňoch 21. augusta - 8. septembra 2017 sa zástupca Správy TANAP-u zúčastnil výmenného programu s názvom ,,Manažment parkov a chránených území,,. Hlavným celom programu bolo preskúmať systémy správ národných parkov a chránených území, spoznať trendy v oblasti ochrany biodiverzity a ochrany voľne žijúcich organizmov v USA.
Tento medzinárodný program, ktorého sa zúčastnilo 22 účastníkov z celého sveta obsahoval 34 pracovných stretnutí. Viedli sa diskusie medzi odborníkmi z praxe a s miestnymi komunitami o úlohách vlády a súkromného sektora v oblasti ochrany biodiverzity, správ parkov a rozvoja cestovného ruchu. Všetci účastníci absolvovali niekoľko poznávacích výletov do parkov a chránených území a zúčastnili sa dobrovoľníckych aktivít.
Počas troch týždňov sa navštívili štyri štáty. Stretnutia vo Washingtone DC boli zamerané na správu a dohľad nad federálnymi parkami, kultúrnymi pamiatkami, prírodnými zdrojmi a chránenými oblasťami.Stretnutia v štáte Colorado prezentovali systém riadenia parkov a chránených oblastí a súčasne vyváženosť ekonomických potrieb a potrieb miestnych komunít. Správa národného parku Rocky Mountain  pripravila stretnutie s rangermi parku a celodenný výlet do skalistých hôr. Vzhľadom k medzinárodnej spolupráci sesterských  parkov Rocky Mountains a TANAPu, bolo stretnutie prínosné najmä z hľadiska výmeny informácií a skúseností v problémových témach ako udržateľný turizmus, podkôrnikové kalamity, dobrovoľnícke aktivity, environmentálna výchova  a pod. Stretnutia v New Orleans boli zamerané na predstavenie kultúrnych tradícií, ako sú hudba, umenie a história, a tiež zachovanie a využitie prírodných zdrojov mokradí. Poslednou destináciou bolo mesto Albany, ktoré sa nachádza v hornom štáte New York, známom svojimi krásnymi horami a lesmi na hranici Spojených štátov s Kanady. Stretnutia sa uskutočnili tak v Albany, ako aj v severnom regióne Adirondack, kde sa účastníci oboznámili s výzvami a možnosťami cezhraničných opatrení na ochranu parku a životného prostredia a zároveň sa oboznámili s tým, ako sa komunity zapájajú do interakcií s parkami ich regiónu.

Svišťa vrchovského tatranského môžeme po kamzíkovi považovať za druhý symbol Tatier. Správa Tatranského národného parku dáva do pozornosti návštevníkom našej webovej stránky  dva linky v slovenskej aj anglickej verzii pod názvom ,,Príbeh svišťa,,. Informujeme v nich o problematike ochrany, monitoringu, výskumu  a úspešnej reštitúcii svišťa do Belianskych Tatier.

Aktuálne z biotopu svišťa: Druhá snehová nádielka v alpínskom stupni ukončila všetky aktivity svištích rodín. Približne šesť mesiacov nebudeme môcť počuť typické pískanie, pretože budú hibernovať vo svojich zimných norách a žiť budú iba z tukových zásob.

Svište počas zimného spánku očakávajú zimu s dostatočnou snehovou nádielkou, ktorá ich ochráni pred nízkymi teplotami. Až v druhej polovici apríla sa vyhrabú z bezpečných úkrytov. Aj z tohto dôvodu má opodstatnenie zimná sezónna uzávera turistických chodníkov, ktorá v Tatranskom národnom parku trvá od 1.novembra do 15.júna, nakoľko sú vtedy veľmi citlivé na vyrušovanie.

Dňa 30.9.2017 sa v území TANAP-u uskutočnil 39. ročník akcie ČISTÉ HORY. Podujatie je zamerané na čistenie tatranských dolín po ukončení letnej turistickej sezóny. Akciu každoročne organizujú ŠL TANAP-u v spolupráci so Správou TANAP-u, ktorá zabezpečovala čistenie južne exponovaných dolín Západných Tatier. Posledná septembrová sobota bola slnečná, a tak bola akcia pre všetkých zúčastnených o to príjemnejšia, keďže sa mohli  potešiť aj krásnymi výhľadmi. Aj tento rok sa  do akcie aktívne zapojili pracovníci Slovenských elektrární, ktorí čistili od odpadkov turistické chodníky v Tichej, Mlynickej a Mengusovskej doline. Okrem toho odstraňovali "stavebnú aktivitu" turistov a to bivakovacie múriky v blízkosti chodníkov pri Hincovom a Žabom plese. Počas jedného dňa vyzbierali dobrovoľníc z radov profesionálnych i dobrovoľných strážcov a turistov 109 kilogramov odpadkov. Západné Tatry tak čistilo viac ako 433 osôb. V mene tatranskej prírody všetkým zúčastneným ďakujeme za nezištnú pomoc a spoluprácu.

Patrí do NPR Javorová dolina. Rozprestiera sa medzi rázsochou Bortiek a rázsochou Jahneniec. O hlavný hrebeň Tatier sa opiera od Kolového štítu (2418 m n. m.) po Jahňací štít (2229 m n. m.). Dnešné Kolové pleso vo výške 1565 m n. m. je zvyškom veľkého jazera, ktoré vypĺňalo dno doliny po ústupe ľadovca. Nad plesom sa vypína hrebeň Kolových veží, ktoré pretína po dĺžke mylonitové pásmo. V severnom kotlovom výbežku je rozsiahly sutinový pás 430 m vysoký, ktorý patrí medzi najvyššie vo Vysokých Tatrách.

Na jar tohto roku sa skalná stena z Prostrednej Kolovej štrbiny zrútila a balvany žulových skál zastali až na dne doliny nad plesom. Nové úlomky skál pokryli takmer tretinu starej sutiny. Celý sutinový pás bol trvalou monitorovacou lokalitou biotopov skalných sutín na silikátovom podklade. Mnohé druhy vzácnej a ohrozenej vegetácie tak zostali pochované pod hrubou vrstvou skál.

Do Kolovej doliny nevedie značený turistický chodník, pre turistov, skialpinistov aj horolezcov je neprístupná.

Celé územie Kolovej doliny je v návrhu pripravovanej zonacie TANAP-u začlenené do zóny s obmedzenou výskumnou činnosťou ako ekologicko-funkčný priestor bez ľudských aktivít.

Okrem vzácnych a chránených druhov rastlín rastú v Tatrách aj invázne druhy. Tieto vďaka svojej obrovskej konkurenčnej sile vytláčajú naše domáce, pôvodné druhy. Jednou z nich je aj boľševník obrovský, ktorý je považovaný za najnebezpečnejšiu inváznu rastlinu na Slovensku. Je to bylina impozantného vzhľadu. Dosahuje výšku okolo 3 metrov a už z diaľky zaujme obrovskými, v priemere aj takmer meter širokými bielymi kvetmi. Jedna rastlina vyprodukuje niekoľko desiatok tisíc semien, ktoré sa ďalej šíria hlavne vodou. Rastlina je obzvlášť nebezpečná pre zdravie človeka. Šťava z bylí a listov dráždi pokožku a spôsobuje jej poleptanie a pľuzgiere. Každoročne sa tento druh v oblasti Vysokých Tatier likviduje. Dôsledne sa osekávajú a zbierajú všetky kvety, aby nedošlo k dozretiu semien a ich následnému vysemeneniu. Takýmto spôsobom sa darí udržať tento druh pod kontrolou a jeho počet každoročne eliminovať. Napriek tomu, že Správa Tatranského národného parku, a aj subjekty na ktorých pozemkoch sa tento druh vyskytuje ho systematicky likvidujú, môže sa stať, že na prechádzke v Tatrách natrafíte na túto nebezpečnú rastlinu. Rozhodne sa jej nedotýkajte a neolamujte ju, aby ste predišli vážnym zdravotným problémom.

Koncom jari a začiatkom leta sa každoročne v našom kompetenčnom území opakuje rovnaký scenár. Ľudia s dobrým úmyslom pomôcť zdanlivo opusteným mláďatkám, ktoré nedávno vyleteli z hniezd volajú  nám na Správu TANAPu a často aj na mestskú políciu, kde hľadajú radu ako s nimi ďalej naložiť .  Ak nie je vtáča viditeľne poranené, často stačí ho len vrátiť na miesto nálezu, prípadne vyložiť na vyvýšene miesto či strom, kde si ho rodičia nájdu. Veľa vtáčích druhov  opúšťa  predčasne svoje hniezda v čase, keď ešte celkom nevedia dobre lietať a hľadať si samostatne potravu. Rodičia ich následne dokrmujú mimo hniezd.
Za uplynulé týždne sme pomáhali  niekoľkým vypadnutým mláďatám sokolov myšiarov na sídlisku v Poprade a tiež v centre Liptovského Mikuláša. V oboch prípadoch sa podarilo našim kolegom s pomocou hasičov a zamestnancov obchodného domu Prior mláďatá vrátiť do ich pôvodných hniezd. Rovnako sme postupovali aj pri nedávnej záchrane troch mláďat jastraba krahulca, ktoré spadli aj s hniezdom počas silného vetra a búrky v lese neďaleko obce Hybe. Mladým dravcom bolo vybudované na smreku nové hniezdo v blízkosti pôvodného kde sme ich deň po náleze umiestnili. Veríme, že rodičia ich v krátkom čase nájdu a dochovajú do úspešného opustenia nového hniezda. Takéto príbehy končia šťastne aj vďaka všímavým ľudom, ktorí nám takéto prípady nahlásia.