Rybár riečny (Sterna hirundo) je menší čajkovitý vták s jednou z najdlhších vtáčích migrácií, hniezdil pôvodne predovšetkým na málo zarastených štrkových a pieskových ostrovčekoch našich riek. Reguláciou tokov a ťažbou štrku boli jeho prirodzené hniezdiská zlikvidované. Dnes hniezdi prevažná časť našej populácie na človekom vytvorených lokalitách, čím sa tento druh stal do veľkej miery odkázaným na ľudskú pomoc. V súčasnosti väčšina našej populácie hniezdi  na umelých ostrovoch na priehradách a vodných nádržiach. Na vodnej nádrži Liptovská Mara sme v roku 1995  vďaka finančnej podpore Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku vytvorili hniezdny ostrov špeciálne pre rybáre. Na pôvodných hniezdiskách dochádzalo ku každoročnému zaplaveniu znášok a tak vznikol nápad vybudovať ostrovček. Raz za čas je však potrebné z ostrova odstrániť náletové dreviny a burinu, aby bol pre tieto vtáky atraktívny, preto sme v tieto dni ostrov vyčistili. Rybár riečny hniezdi na zemi medzi malými skalkami, kde si samička vyhĺbi plytkú jamku a znesie tri až štyri vajíčka. Znášky aj mláďatá majú dokonalé maskovanie a dokonale splývajú s okolím.  S počtom 50 hniezdiacich párov sa Liptovská Mara radí medzi štyri najvýznamnejšie lokality tohto druhu na Slovensku. Okrem rybárov na lokalite hniezdia aj čajky smejivé a chochlačky vrkočaté. Dúfame, že sa im po návrate zo zimovísk najnovšie úpravy vtáčieho ostrova zapáčia.

Sťahovavé vtáky patria oddávna k poslom prichádzajúcej jari. Koncom februára sa na oblohe  pod Tatrami  ako prvé objavujú škovránky poľné,  drozdy trskotavé a škorce obyčajné, po nich v marci nasledujú trasochvosty biele, husy divé a bieločelé, cíbiky chochlaté a sluky hôrne. Medzi vzácne migranty, ktoré sa tu zastavia len na krátky čas a pokračujú ďalej na sever môžeme zaradiť  kulíky zlaté, bojovníky bahenné a žeriavy popolavé. Postupné predlžovanie dní a pokles mrazov naštartuje u viacerých druhov obdobie toku. Orly skalné a sokoly sťahovavé v marci predvádzajú vo výške nad hniezdiskom úchvatné svadobné lety, aby si voči ďalším jedincom svojho druhu vymedzili vlastné teritóriá. Koncom marca s príchodom šera ožívajú staré lesy húkaním viacerých druhov sov. 

Na prelome marca a apríla po náročnej púti z Afriky prilietajú aj bociany čierne a biele.  Tesne za nimi, prekonajúc okolo 10 tisíc km, doplachtia orly krikľavé. Neskôr podľa vzdialenosti zimovísk dorazia lastovičky i ďalšie druhy drobných spevavcov. Medzi poslednými navrátilcami je sedmohlások obyčajný, červenák karmínový a strakoš červenochrbtý. Na Slovensku bolo dosiaľ zistených vyše 350 druhov vtákov. Žiaľ, až na niekoľko výnimiek, početnosť väčšiny druhov operencov dlhodobo klesá. Vtáky totiž veľmi citlivo reagujú na intenzívne hospodárenie v krajine, napríklad na chemizáciu a tým spojený úbytok hmyzu. Veľký problém je aj ničenie mokradí a nadmerná ťažba dreva. Sťahovavé vtáky musia čeliť počas migrácie mnohým nástrahám, ako je ilegálny lov, prudké výkyvy počasia, alebo prirodzení predátori. Každú jar preto s napätím očakávame, či sa k nám do dvora  vrátia práve tie naše bociany či lastovičky...

Súčasná Správa Tatranského národného parku bola zriadená Ministerstvom životného prostredia  SR v marci 1996 na základe zákona č. 287 z roku 1994 o ochrane prírody a krajiny. Po dvadsiatich rokoch svojej existencie sme získali vlastné priestory v meste Svit. Od roku 2000 bola naším sídlom Tatranská Štrba, kde sme fungovali len v prenajatých priestoroch. V dnešných dňoch nás už zamestnáva sťahovanie do rekonštruovanej budovy bývalého daňového úradu na ulici kpt. Nálepku. 

Jar už klope na dvere a okrem snežienok spod lístia vykúkajú aj prvé žabky. Čochvíľa začne  ťah obojživelníkov zo zimovísk do neďalekých vôd, ktoré sú zároveň aj miesta ich rozmnožovania. Na svoj vývoj potrebujú stojatú alebo len mierne tečúcu vodu. Túto ich krátku púť veľakrát križuje cestná komunikácia, kde následne hynú pod kolesami áut. Tento rok sme v predstihu namontovali prvú dočasnú zábranu na jednej z lokalít migrácie obojživelníkov v kompetenčnom území Správy TANAPu. Jej účelom bude zastaviť a nasmerovať žaby do priepustu pod cestou, alebo ich zachytiť na okrajoch zábran do vedra. Pri pravidelných kontrolách sú prenášané na druhú stranu cesty, odkiaľ už samé pokračujú na svoje liahniská, kde ich vedie prirodzený inštinkt. 

Nový filmový dokument o monitoringu rysov v Tatranskom národnom parku si môžete pozrieť v priečinku Videodokumenty. 20 minútový ekovýchovný film obsahuje zaujímavosti zo života našej najväčšej mačkovitej šelmy a videozáznamy z fotopascí, ktoré zachytávajú rysy v ich prirodzenom prostredí.

Súčasťou monitoringu dravých vtákov a kontroly obsadených hniezdnych lokalít je aj odborné posúdenie vhodnosti umiestnenia a stability samotného hniezda. Popri nedostatku potravy a nepriaznivom počasí predstavujú pre úspešne vyvedenie mláďat reálnu hrozbu aj nestabilné alebo vetrom, snehom a búrkami poškodené hniezda, ktoré by mohli v období hniezdenia spadnúť. Jedno z takýchto rizikových hniezd orlov skalných sme sa rozhodli opraviť ešte pred obdobím toku. Hniezdo, ktoré si orly pred niekoľkými rokmi postavili na smreku sa začalo postupne po ohnutých vetvách  zosúvať a pravdepodobnosť, že ďalšie hniezdenie už nevydrží bola veľká. Spevniť, vyrovnať a rozšíriť pôvodné hniezdo sa nám podarilo pomocou špeciálnej kovovej hniezdnej podložky. Podložku bolo potrebné dôkladne zamaskovať a prekryť hniezdnym materiálom, aby si ju orly nevšimli. Obdobie intenzívneho toku u orlov skalných začína väčšinou koncom februára. Súčasťou ich svadobných letov je aj krúženie nad hniezdiskom a zosadanie na hniezdo, ktoré si zdobia a vystielajú  zelenými vetvičkami. Veríme, že orly v nastávajúcich sezónach prejavia záujem o takto prerobené hniezdo a podarí sa v ňom vychovať  ďalšie mláďatko. 

Jedným zo spôsobov praktickej pomoci  je aj inštalovanie ,,umelých,, hniezd pre dravce. Takéto hniezda sa umiestňujú v starších lesoch, kde je predpoklad, že hniezdiace vtáky nebudú vyrušované človekom. Dravce môžu hniezdo obsadiť, alebo aspoň motivovať, aby si v blízkom okolí postavili vlastné. Stromové umelé hniezda najčastejšie využívajú myšiaky lesné, ale viackrát ich obsadili aj sokoly, orly krikľavé, orly skalné alebo bociany čierne. V blízkosti vodných nádrží v kompetenčnom území Správy TANAP-u sme pre umiestnenie takýchto hniezd  vyberali zdravé, vekovo a druhovo vhodné stromy. Vo vrcholovej rázsoche jedného z nich sme postavili široké hniezdo, určené pre nášho najväčšieho dravca, orliaka morského, ktorý v posledných rokoch pravidelne hniezdi už aj na severnom Slovensku.  

Zimné sčítanie vodného vtáctva  je medzinárodným monitorovacím programom, ktorého zámerom je zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Sčítanie vodného vtáctva je realizované v medzinárodnom termíne vždy v polovici januára. Každoročne sa do sčítania zapájajú stovky mapovateľov, sú medzi nimi profesionálni ornitológovia, členovia a dobrovoľníci SOS/BirdLife Slovensko, ochranárske organizácie, ale aj mnohí začiatočníci – ornitológovia z rôznych profesií. Strážcovia a odborní pracovníci Správy TANAP-u  monitorovali  pridelené úseky  na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. Získané údaje boli zaslané regionálnym koordinátorom. Najpočetnejšie vodné druhy zimujúceho vtáctva, ktoré sme v územnej pôsobnosti TANAP- u zaznamenali, boli  kačica divá, vodnár potočný, chochlačka vrkočatá, potápač veľký, labuť hrbozobá, kormorán čierny, volavka popolavá,  kačica chrapka, či náš farebný klenot rybárik riečny. Výsledky sú neskôr využívané pre ochranu populácii a biotopov sledovaných druhov vtákov. Na mnohých potokoch bola pozorovaná a zdokumentovaná i plachá vydra riečna.