Veľvyslanec Spojených štátov amerických na Slovensku, pán Adam H. Sterling pri svojej pracovnej ceste do Tatranského regiónu, navštívil aj Správu TANAP-u.  Počas príjemného dvojhodinového posedenia v sídle Správy TANAP-u vo Svite sa jeho excelencia zaujímal o rozsah vzájomnej spolupráce s naším sesterským parkom,  národným parkom Rocky Mountain v Colorade USA. Taktiež sa informoval o stave prípravných prác na zonácii nášho najstaršieho národného parku, najmä vo vzťahu k súkromným vlastníkom pozemkov, k riešeniu požiadaviek miestnych samospráv a mimovládnych organizácií, či s plánmi na rozvoj lyžiarskych stredísk. V živej debate sa pán veľvyslanec dozvedel o príprave nového návštevného poriadku národného parku, o návštevnosti počas letnej turistickej sezóny v Tatrách a značnú pozornosť venoval zabezpečeniu komunálneho odpadu proti medveďom v intraviláne mesta Vysoké Tatry. Podelil sa o svoje osobné skúsenosti s výstavbou zeleného mostu – ekoduktu v Bruseli, my sme ho informovali o dôležitosti zeleného mostu pre živočíchy na diaľnici pri obci Mengusovce a o vykonaných praktických opatreniach na zníženie mortality vydry riečnej na diaľnici pri Liptovskej Mare. Ocenil anglicko-slovenské dopravné značenie s nápisom Pozor vydra - Warning otter, ako súčasť informačno preventívnych opatrení pre vodičov na rýchlostnej komunikácii. Na záver si účastníci rokovania navzájom vymenili spomienkové propagačné materiály a dohodli sa na ďalšom stretnutí v blízkej budúcnosti.

Nadviaže Slovensko na svetové úspechy v minulých rokoch? Výzva pre filmárov môže opäť v pozitívnom svetle zviditeľniť Biosférickú rezerváciu Tatry (BR Tatry).

Vzťah k regiónu, lásku ku krajine, kreativitu a umelecké cítenie majú šancu ukázať profesionálni či amatérski filmári, ktorí sa tvorbou krátkeho filmu z biosférickej rezervácie zapoja do jedného z článkov kampane ProudToShare. Medzinárodná kampaň vyhlásená pod hlavičkou organizácie UNESCO, je venovaná prezentácii prírodných, kultúrnych hodnôt a aktivít v 669 biosférických rezerváciách v 120 krajinách sveta. Biosférické rezervácie sú územia, ktoré sú príkladom dobrej praxe vo vzťahu využívania krajiny človekom a zachovávaním prírodných a kultúrnych hodnôt. Tieto modelové územia, prezentujú rovnováhu života ľudí a prírody a napĺňajú tak myšlienku udržateľného života.

Medzinárodný výbor Programu Človek a biosféra v týchto dňoch  po celom svete vyzýva ľudí vo všetkých biosférických rezerváciách sveta, ktorí radi pozorujú svet cez kameru a vedia tak zachytiť zaujímavé momenty zo života. Hľadá sa krátky 1 minútový film, ktorým bude autor pútavo prezentovať  Biosférickú rezerváciu Tatry. Dvadsať najlepších filmov z celého sveta bude prezentovaných v júli 2018 v New Yorku v rámci kongresu  „Fórum politikov na vysokej úrovni 2018“.

Štátna ochrana prírody  Správa TANAPu v spolupráci so Slovenskou komisiou UNESCO spúšťa výzvu od 22. 2. 2018. Krátky spot z BR Tatry je potrebné zaslať do 23.3. 2018 na Správu TANAPu vo Svite. Bližšie špecifiká krátkeho filmu ako aj podmienky výzvy nájdete na www.chkopolana.eu alebo na facebookovej stránke Biosphere Reserve Polana.

Každoročne organizované medzinárodné  zimné sčítanie vtáctva je zamerané na zistenie početností nehniezdnych populácií vodných a na vodu viazaných vtákov. Do januárového sčítania sa zapájajú stovky mapovateľov, sú medzi nimi profesionálni ornitológovia, členovia a dobrovoľníci SOS/BirdLife Slovensko a ochranárske organizácie. Pracovníci Správy TANAP-u  monitorovali úseky  na rieke Váh, Poprad, Oravica a ich prítokoch. Najčastejšie videné druhy zimujúceho vtáctva, ktoré sme na pridelených vodných tokoch zaznamenali, boli  kačica divá, vodnár potočný, potápač veľký, labuť hrbozobá, volavka popolavá,  beluša veľká, kačica chrapka, potápka malá ale aj orliak morský a rybárik riečny. Počas niekoľkých dní stráveným v blízkosti vody je možné zažiť príjemné a aj tie menej príjemné situácie. Túto sčítavaciu sezónu sme mali možnosť vidieť vydru riečnu s kurióznym úlovkom, ktorým bola umelá rybka s olovkom aj háčikom. Ďalším nešťastníkom bol káčer kačky divej so zapletenými behákmi do nylonového vlasca.
Súčasťou mapovania vtáctva je aj sledovanie stavu vodných tokov z hľadiska ich znečistenia. Po prejdení niekoľkých desiatok riečnych kilometrov na našich úsekoch sme počas tejto akcie skonštatovali, že najšpinavejšia rieka je Biely Váh v úseku Važec – Východná. V tomto horskom vodnom toku vyvierajúcom priamo pod úpätím Kriváňa, by sa nielenže nikto nechcel nikdy kúpať, ale na mnohé úseky rieky sa žiaľ aj ťažko pozerá.
Plastové fľaše, chladničky, kreslá, koberce, dvere z automobilu a iné druhy odpadu, to všetko tu môžeme nájsť aj napriek tomu, že ide o územie európskeho významu. Na pomerne krátkom úseku sme determinovali veľa znečisťovateľov, túto situáciu bude v dohľadnej dobe potrebné riešiť na lokálnej úrovni so samosprávami miest a obcí.

Tatranská kamzičia populácia v súčasnosti zažíva najväčšie straty od roku 1971. Vtedy v Žiarskej doline   prišlo o život 12 kamzíkov po páde do rokliny, pravdepodobne v snahe uniknúť pred hlukom a svetlom zábavnej pyrotechniky z neďalekého Baranca. Ku dnešnému dňu Správa TANAPu eviduje už 15 uhynutých kamzíkov.  Niektoré z nich sa  stali prirodzeným kolobehom života a poslúžili ako zdroj potravy pre veľké šelmy. Kamzík je na život v drsnom prostredí dokonale vybavený. Zbytočné riskovanie, však  nie je pre tento druh živočícha prirodzené. Zdržiava sa najmä na lokalitách v ktorých sa cíti bezpečne i napriek tomu, že bývajú značne exponované. Následkom nestabilného teplého počasia a rýchleho mrznutia sa niekedy kamzíky ocitajú v ľadovej pasci. V snahe nájsť potravu a vyhnúť sa nebezpečenstvu pádu na ľade schádzajú z alpínskeho stupňa smerom nadol až do pásma lesa. Pravdepodobne kombinácia extrémne zľadovateného terénu,   doliny so zimnou uzáverou avšak s neustálym tlakom ľudí, množstvo úrazov a s nimi spojené celodenné prelety záchranárskych vrtuľníkov, sú príčinou toľkých smrteľných pádov symbolu Tatranského národného parku. Domovom kamzíkov je po celý život skalnatý alpínsky terén vo väčšine prípadov len v rámci jedného dolinového celku, čo nám potvrdzujú aj získané údaje vysielané z telemetrických obojkov a taktiež DNA analýz. Z ľudského pohľadu priestor, kde tento vzácny endemit môže žiť, rodiť mláďatá ale tu i umiera, sa zdá ako značne obmedzený. Táto situácia však nastáva iba vtedy keď  sú zvieratá vystavené stresujúcim situáciám. Podobne to bolo aj v prípade obojkovanej kamzice s menom Jesica.Jej príbeh sa začal písať odchytom a založením telemetrického obojka vo Velickej doline, dňa 4. novembra 2016. Meniny v ten deň oslavovala Jesica. V zimných mesiacoch sa jej životný priestor zúžil na lokalitu Kvetnica a jej priľahlé svahy, kde mala dostatočnú potravnú ponuku. Od tohto miesta, ktoré bolo pre kamzicu kuchyňou aj spálňou sa vzdialila nanajvýš do vzdialenosti max 2400 m vzdušnou čiarou. Počas celého telemetrického  mapovania len dva krát opustila Velickú dolinu a to v letných mesiacoch. Najvyšším dosiahnutým bodom bol Kotlový štít v masíve Gerlachu. Najsevernejšie zaznamenané miesto v rámci jej domovského okrsku bol Velický štít. Bola to skúsená vodiaca samica, ktorá nám poskytovala telemetrické údaje o svojom pohybe počas jedného roku a dvoch mesiacov. V posledný deň  roku 2017 nám žiaľ obojok vyslal mortality kód. Kamzica bola s pomocou antény dohľadaná 3. januára 2018 pod asi 30 cm vrstvou snehu neďaleko Velického plesa.

Počas tohoročných vianočných sviatkov nešťastie v Tatrách nechodilo len po ľuďoch ale aj kamzíkoch. V dňoch 25. a 26. decembra vyhasli v našich veľhorách zbytočne štyri mladé ľudské životy. Súbežne s týmito ľudskými tragédiami boli v týchto dolinových celkoch zaznamenané aj fatálne pády  tatranských kamzíkov.

Zľadovatená snehová prikrývka, celodenné prelety záchranárskych vrtuľníkov vo vysokohorskom prostredí a veľa nedisciplinovaných návštevníkov pohybujúcich sa v sezónnej uzávere turistických a náučných chodníkov,  pravdepodobne zavinili smrť doposiaľ jedenástim kamzíkom. Každý jedinec už pomerne stabilnej tatranskej populácie kamzíka má z hľadiska genetickej variability nesmierny význam. 

Správa TANAPu  apeluje na všetkých nadšencov tatranskej prírody, aby rešpektovali usmernenia ochrany prírody, správali sa zodpovedne a nesebecky ku všetkému čo prežíva v tatranskej prírode, aby sa mohli bezpečne navrátiť ku svojim rodinám.

V období zimnej uzávery turistických chodníkov je územie Tatranského národného parku miestom určeným najmä pre pokojné prežívanie divo žijúcej fauny, ktorú čakajú ťažké skúšky dlhej  tatranskej zimy.

Koniec roka je každoročne spojený s oslavami príchodu toho nasledujúceho. Hlasná hudba, verejné obecné či mestské ohňostroje, ale aj tie súkromné a používanie zábavnej pyrotechniky premenia na jednu noc našu krajinu na “vojnovú zónu“ plnú výbuchov a svetelných efektov. Žiaľ ani naše veľhory nie sú výnimkou.

Pre človeka je to síce skvelý zážitok a s nadšením sleduje vybuchujúce ohňostroje, avšak pre divo žijúce zvieratá s  vyvinutým veľmi citlivým sluchovým aparátom je tento deň a noc stresovým zážitkom. Takmer každý majiteľ svojho štvornohého priateľa pozná útrapy tejto noci. Niektorí dokonca pristupujú k situácii, kedy svoje vystresované psy v čase Silvestra uspávajú, prípadne im podávajú upokojujúce prostriedky.  Pes a ďalšie zvieratá počujú zvuky v podstatne inom frekvenčnom rozsahu a vidia v ďaleko širšom zrakovom poli než človek. Takže zatiaľ čo my nepočujeme svišťanie letiacej pyrotechniky, živočích ho môže počuť podstatne silnejšie. Týmito dokonalými zmyslami boli   obdarované všetky zvieratá, aby prežili v divokej prírode.

Takéto hlučné oslavy jednoznačne do prírodného prostredia našich národných parkov, vrátane TANAP-u, nepatria a preto sú legislatívne zakázané. Dlhé doliny a skalné steny poskytujú vhodné podmienky pre šírenie a zosilnenie hlasných zvukových efektov, ktoré spôsobujú plašenie kamzíkov v čase ich nočného odpočinku. V snahe uniknúť za každú cenu pred nebezpečenstvom sa jeden alebo všetky jedince dávajú na útek, často aj cez veľmi nepriaznivý terén, čo môže spôsobovať zranenia prípadne až strhnutie lavíny a ich smrť. Do stresových situácií sa počas silvestrovskej noci dostávajú všetci zvierací obyvatelia našej prírody, ktorí zápasia s vrtochmi zimy a nemajú zvyšnú energiu na rozdávanie. Preto Správa TANAP-u každoročne vydáva výzvu smerom k tatranským rekreačným zariadeniam a ich klientom, prostredníctvom ktorej sa v rôznych jazykových mutáciách dostáva k návštevníkom informácia o zákaze používania zábavnej pyrotechniky na území TANAP-u. Táto spolupráca už priniesla svoje ovocie a ľudia sú každým rokom disciplinovanejší. Je nanajvýš dôležité zachovať na území národného parku ticho a pokoj. Oslavujme v našich horách príchod Nového roka s pokorou a s ohľaduplnosťou voči prírode, ktorú v čase turistickej sezóny tak radi navštevujeme a obdivujeme. Sme jej to dlžní.

Minulý rok boli Správou TANAPu zistené viaceré nelegálne skládky odpadu v ochrannom pásme Tatranského národného parku. Jednou z najväčších bola čierna skládka v okolí toku Biela, kde bol zistený nielen stavebný a komunálny odpad, ale aj biologický odpad, ktorý predstavuje možný zdroj patogénov a infekcií – najmä vzhľadom na blízkosť vodného toku.

Mesto Spišská Belá ako aj obec Lendak, na ktorých území sa obrovská skládka nachádzala, prisľúbili čo najrýchlejšie riešenie. Vďaka snahe Mesta Spišská Belá, ktoré požiadalo o dotáciu z Environmentálneho fondu, sa podarilo v novembri tohto roku všetok odpad ležiaci v jeho katastri odstrániť. Miesto bolo následne upravené a rekultivované vrstvou zeminy.

Dúfame, že podobných príkladov bude pribúdať a že v snahe o udržanie čistého a kultúrneho životného prostredia nepoľavia ani ostatné obce.

http://spisskabela.sk/mesto/aktuality/dotacia-z-environmentalneho-fondu-na-sanaciu-miesta-s-nezakonne-umiestnenym-odpadom/
http://spisskabela.sk/mesto/aktuality/miesto-s-nezakonne-umiestnenym-odpadom-pri-vodnom-toku-biela-je-uz-sanovane/

Prišiel čas keď, môžeme opäť pomôcť spevavcom v blízkosti našich príbytkov, či už zriadením krmítka v záhradách alebo aspoň  na parapetných doskách. Netreba však zabúdať, že je dôležité  vybrať bezpečné miesto pre krmítko, kde majú operence prehľad a kde je dostatok stromov vhodných pre úkryt vtáctva pred prirodzenými predátormi, ako sú dravé vtáky ale aj domáce mačky. Najosvedčenejším krmivom je slnečnica, ktorou sa zavďačíme najmä sýkorkám či brhlíkom ale operence nepohrdnú ani makom, prosom, lojom, orechmi či semenami divých rastlín. Ak sme na jeseň nezaháľali a nazberali a usušili sme bobule hlohu, vtáčieho zobu, borievok, šípok či jarabiny potešíme tým drozdy, hýle a červienky. Tí čo majú dosť priestrannú záhradu či sad a majú záujem o prírodné kŕmidlá bez každoročných nákladov na nákup semien, odporúčame vysadiť niekoľko okrasných krov s bobuľami. Ak popri tom všetkom necháme po jesennom zbere ešte pár jabĺk na strome, vaša záhrada sa tak stane pristávacou plochou pre vtáctvo z celého okolia.