Dávame do pozornosti priaznivcom našej cestovateľky, staro-nový príbeh jedného orla "Rekordéra z vtáčej ríše" – Aničky, ktorý pre nás ako Správu TANAPu a vás milovníkov prírody nezištne spracoval pán Miroslav Holubec. Na našej webovej stránke ponúkame dva linky v slovenskej aj anglickej verzii pod názvom Anička BONUS. Netreba veľa písať, stačí kliknúť a posúďte sami...

Keď sa povie, že je niečoho ako šafranu, myslí sa tým, že je to veľmi vzácne a je toho málo. Ide však o korenie pochádzajúce z Orientu, ktoré sa získava ručným zbieraním blizien druhu šafran siaty (pestovaný hlavne v Iráne a v oblasti Stredozemného mora). Šafran sa považuje za kráľovské korenie a je synonymom luxusu. Fialové kvety šafranu aj u nás v tomto období dodávajú pestrosť lúkam, alebo zdobia záhradky. Ich počet je na niektorých miestach iba niekoľko jedincov, inde sa vyskytujú v stovkách až tisícoch a vytvárajú fialové koberce. Šafran spišský rastie najmä na lúkach a pasienkoch, ale aj na lesných čistinách v podhorskom až horskom stupni. S pravým šafranom je síce ten náš botanicky príbuzný, nemá však praktické využitie a pri konzumácii spôsobuje bolesti hlavy, závraty, zvracanie a hnačky. Od pravého šafranu sa líši aj obdobím kvitnutia – kým ten pravý kvitne a zbiera sa na jeseň, šafran spišský je v plnom kvete práve teraz, na jar. Objavuje sa spolu s prvými jarnými kvetmi a aj keď jeho vzácnosť sa so šafranom pravým nedá zrovnávať, poteší svojimi kvetmi v prebúdzajúcej sa prírode. 

Tento deň bol vyhlásený ako Deň vody v roku 1992 Valným zhromaždením OSN na konferencii v brazílskom meste Rio de Janeiro.Svetový deň vody sa oslavuje počnúc rokom 1993 v súlade s odporučeniami Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji. Členské krajiny boli vyzvané, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám,  ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody - napríklad organizovaním konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a výstav, zameraných na ochranu tejto životodarnej tekutiny. Hlavnou témou na r. 2016 je VODA A  ZAMESTNANOSŤ. Poukazuje na prepojenie vody so všetkými oblasťami života, vrátane pracovných. Tento významný medzinárodný deň si pripomenuli i žiaci materských a  základných škôl v Poprade a okolí, pre ktoré M. Proháczková, pracovníčka pre environmentálnu výchovu Správy TANAP-u v Tatranskej Štrbe pripravila besedy spojené s premietaním filmov, aktivity i praktické pozorovania vodných bezstavovcov – bioindikátorov, pomocou ktorých žiaci mali možnosť zisťovať kvalitu vody. Pozorovanie vodných živočíchov v špeciálnych lupách žiakov veľmi zaujalo, nakoľko niektoré z týchto druhov  videli po prvýkrát.

Tejto praktickej aktivity sa zúčastnili žiaci ZŠ Komenského v Poprade s počtom žiakov a pedagógov 470. Svetového dňa vody sa celkovo  zúčastnilo viac, ako 950 žiakov. Správa TANAP-u i počas takýchto medzinárodných dní kladie veľký dôraz na environmentálne vzdelávanie mladej generácie.

Orlica Anička  je na ceste domov. Niekoľko  dní  sa zdržiavala  západne od  tretieho  najvačšieho  jazera Afriky – Malawi, v štáte rovnako nazvanom. Pritom  lietala a lovila na uzemí  Národného  parku  Nyika a rezervácie  Kaminga  forest v okolí mesta  Mzuzu. Jej návrat na hniezdisko  na Liptove  očakávame niekedy  v  polovici apríla. Aby sme jej  a Arnoldovi  zlepšili možnosti na hniezdenie, rozhodli sme sa  im  postaviť nové priestranné  hniezdo na vysokom smreku, zabezpečené drevenou podperou proti spadnutiu. Už len dúfať, že sa im bude  páčiť, posúďte sami…

Bociany biele sa v týchto dňoch postupne vracajú zo zimovísk na svoje tradičné hniezdiská. Svojou prítomnosťou a príkladnou starostlivosťou o potomstvo si od nepamäti získavajú priazeň obyvateľov slovenských miest a obcí. Bociany biele v minulosti hniezdili hlavne na slamených strechách dreveníc alebo v rázsochách starých listnatých stromov. Už vtedy sa im ľudia snažili pomôcť tým, že na stromy a strechy budov upevňovali drevené kolesá, ktoré slúžili ako hniezdne podložky a uľahčovali bocianom stavanie hniezd.

Pracovníci Správy TANAP-u vo svojom kompetenčnom území pravidelne monitorujú hniezdiská bocianov bielych a v prípade problémových hniezd, ktoré sú umiestnené na funkčných stĺpoch elektrického vedenia, používaných komínoch alebo sú nestabilné, sa snažia situáciu vyriešiť v prospech bocianov bielych aj miestnych obyvateľov. V posledných týždňoch sme takto zlepšili hniezdne podmienky pre bociany biele v obciach Galovany, Trstené, Liptovské Vlachy a Hôrka. Zrealizovali sme prekladanie hniezd, inštalovanie zábran pre zamedzenie hniezdenia na nevhodných miestach aj osadenie hniezdnych stĺpov a podložiek. Keďže sa vo všetkých prípadoch jednalo o odborne aj technicky náročnú činnosť naše poďakovanie patrí všetkým, ktorí nám pri týchto ochranárskych aktivitách pomohli. Za spoločnú pomoc bocianom bielym si uznanie určite zaslúžia miestni nadšenci, starostovia obcí, obecné úrady aj Správa NAPANT-u, Stredoslovenská energetika a Východoslovenská distribučná.

Lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae)

Na základe podrobnejšieho taxonomického a fytocenologického štúdia v roku 2000 bol tento druh rozčlenený na dve skupiny populácií – Cochlearia pyrenaica a Cochlearia tatrae.

Lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae) je viazaný na vlhké mylonitové a granitové sutiny na severných svahoch glaciálnych kotlov, v blízkosti snehových polí v subalpínskom až subniválnom stupni Tatier.

Lyžičník pyrenejský (Cochlearia pyrenaica) rastie na studených prameniskách s vápnitým substrátom silne mineralizovaných v montánnom stupni. Na Slovensku je v súčasnosti zaznamenaný výskyt len v NP Veľká Fatra. Na území TANAP-u v lokalite Tatranská Kotlina je posledný záznam z roku 1966 (Futák)  ako Cochlearia tatrae. V roku 1973 Futák uvádza, že lokalita zanikla následkom vysokého a prudkého toku vody. Vzhľadom na nízky stav snehu v zimnom období bol lyžičník náhodne nájdený v uvádzanej lokalite. Populácie sú  bohato porastené v pramenisku s vyzrážanými minerálnymi látkami. Na základe rozdielnych stanovištých podmienok sa pravdepodobne jedná o druh lyžičník pyrenejský. Vo vegetačnom období bude možné  určiť druh podľa morfologických odlišností. 

Správa TANAP-u už piatu zimnú sezónu spoločne spolu s firmou PROFI – NET s.r.o. prevádzkovala tri  zo svojich web kamier zamerané  na spevavce v Liptovskej kotline. Široká verejnosť, hlavne školská mládež znovu mohli vzhliadnuť celú galériu spevavcov, ktoré si prišli prilepšiť v zimnom období na kŕmidlá  sledované živou kamerou. Aj napriek miernej zime a včasnej jari nám  pred kamery priletelo veľa druhov spevavcov. Očakávame, že pod Západné Tatry  sa na „naše“ tradičné hniezda čoskoro prinavrátia bociany biele a z tohto dôvodu  sme demontovali web kamery spred vtáčích krmítok. Momentálne sa na ich príchod pripravujeme  po technickej stránke. V nasledujúcich dňoch budú kamery v skúšobnej prevádzke.  Uvítame ak nám napíšete vaše  prvé dojmy z nášho kina po príchode prvého bociana. Bocianie rodinky budeme kamerami monitorovať pravdepodobne do poslednej dekády augusta, keď sa mladé bociany budú s rodičmi pripravovať na odlet do svojich zimovísk. Z Afriky zasa všetci netrpezlivo očakávame dva mesiace nezvestnú Aničku. Pestrú ponuku sme rozšírili živou kamerou na havrany v Liptovskom Mikuláši.  Tiež budeme  pozorovať,  ako sa pomaly zobúdza život pod vodnou hladinou v prítoku riečky Belá pod Kriváňom. Pre našich divákov počas jari a leta chystáme ešte niekoľko prekvapení. Nechajme sa teda prekvapiť, záleží na režisérke prírode čo nám tento rok ponúkne.  

Letoví dispečeri Správy TANAP-u pátrali po Aničke 54 dní. Už len tí najskalnejší verili, že sa nestalo nič zlé a kontakt sa obnoví. Naposledy sa ozvala z Mozambiku 13.1. 2016 v blízkosti mora, kde pred týždňom na pobrežie vyplavilo časť úlomku lietadla Boeningu 777, ktoré pred dvoma rokmi zmizlo bez stopy počas letu z malajzijského Kuala Lumpur do čínskej metropoly Peking. Veľa našich priaznivcov nám podľa tohto príbehu písalo „čierne“ scenáre, že technika Aničke zlyhala (po trojročnej záruke), prípadne, že sa jej stalo niečo zlé, možno, že aj uhynula po dlhej dvojmesačnej odluke. Dňa 7.3. 2016 nastal deň D a zo Zimbabwe prišiel dlho očakávaný kontakt. Technika ani Anička zdá sa nezlyhali a po 54 dňoch je už opäť na dlhej náročnej ceste domov. Tak dlhú pauzu bez signálu sme ešte neevidovali. V treťom roku do letového poriadku teda poznačíme 7. marec 2016 ako návrat Aničky späť na Slovensko. Letecký presun koridorom na zimoviská juhovýchodnej Afriky jej každý rok trval okolo 40 dní. Najjužnejšie zaletela v roku 2015 do štátu Svazijsko (Swaziland) a ešte južnejšie až do Jar, len 30 km od Indického oceánu. Zimoviská s dobrou potravnou ponukou každoročne nachádzala v národných parkoch Zambie, Zimbabwe a Mozambiku. Návrat späť k svojmu hniezdu pod Tatrami v roku 2014 Anička naplánovala a začala letieť domov na sever 3. marca. V roku 2015 to bolo o 2 dni neskôr 5. marca z Mozambiku. Veľká radosť pre nás všetkých je, že Anička prežila ďalšiu sezónu na Africkom kontinente a smeruje domov. Zaželajme jej spoločne šťastnú cestu.