Drony sa dnes tešia veľkej obľube. Vzhľadom na ich cenovú dostupnosť, vlastníkov dronov na Slovensku pribúda. Zábery získané dronmi poskytujú iný zaujímavý rozmer pri filmovaní, ale ako to je s ich prítomnosťou v chránených územiach? Aký je ich skutočný vplyv na chránené živočíchy? A aká je súčasná platná legislatíva?

Drony a ich vplyv na chránené druhy živočíchov

Drony sú častokrát považované za tiché a neškodné. Naše i zahraničné vedecké štúdie však potvrdzujú opak. Tatranský národný park poskytuje vhodné životné prostredie pre viacero zákonom chránených vzácnych druhov živočíchov ako napríklad svišť vrchovský tatranský, kamzík vrchovský tatranský, orol skalný, sokol sťahovavý, veľké šelmy ako aj mnoho ďalších druhov, u ktorých bol potvrdený negatívny vplyv dronov na ich populáciu a správanie. Svištia populácia si všetku potrebnú energiu na prežitie v zime, nahromadí počas krátkeho leta a jesene, kedy sa snaží čo najviac znížiť svoj energetický výdaj. Práve v tomto období sú žiaľ najvhodnejšie podmienky na lety dronov. Stroj dokáže vo vzduchu letieť staticky na jednom mieste, čím evokuje u citlivých druhov prítomnosť predátora, na ktorého v strese inštinktívne reagujú únikom. Nízke lety dronov predstavujú významný rušivý faktor meniaci prirodzené správanie živočíchov, narúša sa ich rozmnožovací proces a denný rytmus. V prípade mnohých vtáčích druhov je nízko letiaci dron vnímaný ako predátor, prípadne teritoriálny konkurent. Sú zaznamenané viaceré pozorovania dronov rušiacich hniezdenie chránených druhov vtákov, ktoré následne môžu opúšťať svoje znášky. Evidujeme tiež útoky dravcov (napr. sokola sťahovavého) na drony, ktoré skončili ťažkými poraneniami alebo dokonca úhynom samotného vtáka.

Legislatíva 

Na lietanie a filmovanie s dronom je potrebné mať príslušné povolenia:

Na použitie drona v chránenom území sa vzťahuje §16 ods. 2, §15 ods. 2 písm. a) a §14 ods. 2 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), ktorý definuje potrebu získania súhlasu orgánu ochrany prírody na liet lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením (takým je aj dron), ktorého výška letu je menšia ako 300 metrov nad najvyššou prekážkou v okruhu 600 metrov a §16 ods. 1 písm. f) zákona o ochrane prírody, t.j. zákazu použitia zariadenia rušiaceho pokoj a ticho v územiach s 5. stupňom ochrany prírody.

Na prípadný negatívny vplyv na faunu berie ohľad aj Dopravný úrad prostredníctvom Rozhodnutia č. 1/2015 z 19.08.2015, ktorým sa určujú podmienky vykonania letu lietadlom spôsobilým lietať bez pilota vo vzdušnom priestore Slovenskej republiky a podľa ktorého týmto typom lietajúcich zariadení nie je možne narábať v oblastiach s faunou citlivou na zvuk bez schválenej výnimky. Rozhodnutie č. 1/2015 z 19.08.2015 taktiež uvádza, že lety možno vykonať len tak, aby neboli prelietavané ochranné pásma alebo chránené územia.Väčšina vlastníkov dronov si neuvedomuje skutočnosť, že používanie dronov s aktívnou kamerou môže byť aj v rozpore s legislatívou súvisiacou s ochranou osobných údajov. Vzhľadom na enormný nárast nelegálneho filmovania s pomocou dronov v chránených územiach, sa Správa TANAPu zameria na kontrolu ich používania a zároveň žiada všetkých návštevníkov, aby sa správali zodpovedne a nesebecky k živej prírode.

Včely ako jedny z najvýznamnejších opeľovačov, majú v prírode  nezastupiteľné miesto. Hrajú významnú rolu pri „tvorbe“ potravín, zabezpečení dostatku živín, sú nezastupiteľnou súčasťou trvalo udržateľného poľnohospodárstva, ochrane biodiverzity, prispievajú k zdravému životnému prostrediu a zdraviu obyvateľstva. Žiaľ, v posledných rokoch počet včiel a včelstiev značne ubúda, sú ohrozené zvyšujúcim sa počtom množstvom rôznych, prevažne človekom zapríčinených hrozieb. Preto je veľmi dôležité zvýšenie povedomia verejnosti o význame  a nenahraditeľnosti včiel, ich ochrane a ochrane ich biotopov.

Preto sa slovinská asociácia včelárov rozhodla navrhnúť, aby sa každoročne oslavoval Svetový deň včiel. Iniciatíva pre Svetový deň včiel bola zastrešená Slovinskom a ich hlavnou organizáciou Apimondia. Dohovor o biologickej diverzite, ako aj Medzivládna platforma pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES - Intergovernmental Platform for Biodiversity and Ecosystem Services) a Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO - Food and Agricultural Organisation) čoraz viac upozorňujú na tento negatívny vývoj v stave opeľovačov a populáciách včiel. Hľadajú možnosti, ako zosúladiť poľnohospodársku politiku s ochranou prírody a biodiverzity tak, aby sa situácia včiel a všetkých opeľovačov zlepšila. Na základe globálneho hodnotenia o opeľovačoch, ktoré pripravili experti v rámci Medzivládneho panelu pre biodiverzitu a ekosystémové služby (IPBES) sa totiž odhaduje, že až 75 % plodín ako aj 90 % kvitnúcich rastlín závisí na opeľovačoch. Celkový ročný výnos z plodín, ktoré sú závislé na opeľovačoch, sa na globálnej úrovni odhaduje na 577 miliárd dolárov.

Slovenská republika sa v roku 2017 tiež rozhodla zmeniť tento nepriaznivý stav a pridala sa k ďalším krajinám koalície na záchranu opeľovačov. Neformálnu koalíciu na ochranu opeľovačov iniciovalo Holandsko v decembri minulého roka počas 13. zasadnutia Dohovoru o biologickej diverzite v Mexiku v roku 2016. Od septembra 2017 pripravila aj Európska komisia svoju EÚ iniciatívu pre ochranu opeľovačov, ktorú by malo aj Slovensko intenzívne napĺňať. 

Ochrana včiel a opeľovačov by mala spájať na Slovensku rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva. Spoločnými silami by sme postupne mali nastaviť také opatrenia na ich ochranu, ktoré budú v sebe zahŕňať v sebe nové prístupy a zmenu pestovateľských postupov priateľských k včelám, ako aj nové partnerstvá na ochranu všetkých dôležitých opeľovačov. Doteraz sme totiž včely vnímali a vnímame hlavne ako domestikovaný druh živočíchov, postupne by sme však mali nastaviť taký režim, aby sa chránili a podporovali nielen včely, ale aj iné voľne žijúce opeľovače a hmyz. Inšpiráciu môžeme brať z takých krajín ako je Nemecko, Holandsko, Francúzsko, ale aj Slovinsko, kde už vnímajú včely, opeľovače, ale aj hmyz zo širšieho pohľadu ako nenahraditeľnú súčasť prírody a podporujú aktivity na ich celkovú ochranu, ako aj na ochranu ich biotopov.

Viac informácii o včelách nájdete na stránke Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR: http://www.mpsr.sk/index.php?navID=47&sID=40&navID2=375

Asociácia včelárov: http://asociacia.vcelarov.sk/

Živica: http://www.zivica.sk/sk/ekoporadna#mestskevcely

Koalícia na záchranu opeľovačov (Coalition of Willing on Pollinators): https://promotepollinators.org/author/pollination/

Platforma IPBES a ich hodnotenie o opeľovačoch, opeľovaní a tvorbe potravín): https://www.ipbes.net/deliverables/3a-pollination

V polovici apríla ešte v ranných hodinách sa nám podľa ornitologických krúžkov na nohách podarilo identifikovať  známu orlicu Aničku. Sedela spolu s partnerom na okraji svojho obľúbeného lesa  na upätí Západných Tatier. Zo zimoviska v juhovýchodnej Afrike, priletela v termíne tak ako po iné roky. Niekoľkokrát sme mali možnosť pozorovať na ich osvedčenom hniezdisku ako si prejavujú vzájomné sympatie a pripravujú sa na nastávajúce obdobie starostlivosti o potomstvo. Aničku, samicu orla krikľavého, sme sledovali od augusta 2013 vďaka miniatúrnej slnkom dobíjanej vysielačke. Počas troch rokov sme sa prostredníctvom modernej techniky dozvedeli mnohé detaily o trase a celkovej dĺžke jej migrácie. Príbeh Aničky, najmä jej úspešné hniezdenie, sledovali naši priaznivci prakticky na celom svete. Nepretržitý pohľad do hniezda im sprostredkovala online kamera a tak sme nahliadli aj do súkromia orlej rodinky. Tento húževnatý a v poľnohospodárstve užitočný živočích,  navštívil počas ťahu celkovo dvadsaťšesť štátov, preletel cez tri  kontinenty a tri moria. Najvzdialenejšia  pozícia bola v Južnej Afrike 8 400 km ďaleko od rodného Liptova a v štáte Mozambik sa dostala až na dohľad k  Indickému oceánu. Prvý krát v histórii bol slovenský orol krikľavý zaznamenaný v štátoch ako je Burundi, Eritrea alebo Svazijsko. Vysielacie zariadenie splnilo svoje poslanie a  podľa plánu odpadlo v Etiópii, na jar v roku 2017, počas návratu na Slovensko. Posledné dva roky ju sledujeme už iba vďaka farebným krúžkom, ktoré jej boli založené pri odchyte.

Hniezdisko Aničky bolo posledné roky ohrozované veternou a následne lykožrútovou kalamitou. Po dohode s vlastníkmi lesa sme pristúpili k vyhláseniu ochrannej zóny v okolí hniezda. Veríme, že jej tohtoročné hniezdenie bude po minuloročnom nezdare úspešné.

Tak ako každý rok aj tento pred začiatkom pravidelného jarného ťahu žiab na miesta svojho rozmnožovania, na prelome mesiacov marca a apríla pracovníci Správy TANAP-u osadili v blízkosti cestných komunikácií celkovo 450 metrov zábran na ochranu migrujúcich žiab. Plastové fólie na štyroch kritických migračných trasách vzácnych obojživelníkov, sme spevnili pomocou drevených kolíkov. Takto ich fóliami nasmerujeme k priepustom popod cesty, kde im žiaden stret s vozidlami nehrozí. Reprodukčné plochy sa nachádzajú neďaleko Liptovského Trnovca, Zuberca, Mlynčekov a Tatranskej Lomnice. Nápomocní boli aj členovia dobrovoľnej stráže prírody pri Tatranskom národnom parku. Pred kolesami automobilov sa takto ochránilo niekoľko sto kusov skokanov hnedých a ďalšie stovky ropúch obyčajných.
Obojživelníky patria celosvetovo medzi najohrozenejšie skupiny živočíchov a majú v prírodných ekosystémoch svoje nezastupiteľné miesto. Sú významnou súčasťou potravinového reťazca. Konzumujú veľké množstvo hmyzu a sami sú potravou mnohých vtákov ako bociany biele, bociany čierne, orly krikľavé ale i cicavcov napr. vydra riečna. Ich radikálny úbytok by mohol spôsobiť nerovnováhu v ekosystéme a zároveň znížiť biologickú rozmanitosť v prírode.

Sviatky jari sú v tomto roku skoro. To že sa blíži jar je v Tatrách ešte málo viditeľné. V dolinách a na štítoch Tatier je ešte stále sneh, ktorý sa ostrovčekovito drží aj v podhorí. Cez noc teploty klesajú hlboko pod bod mrazu a aj cez deň je to ešte na čiapku a teplú vetrovku. To, že je jar už za dverami prezrádzajú spod snehu sa derúce jarné kvety, ktoré veľmi nesmelo svojimi farebnými kvietkami vykúkajú z ešte chladnej zeme. Často krát ich ešte prikryje sneh, no slnko už začína byť dostatočne silné, aby sneh rýchlo roztopilo. Okolo ciest a chodníkov je možné vidieť podbele a na lúkach sa sporadicky objavujú šafrany. Ešte to síce nie sú farebné koberce kvetov, no prví otužilci už upozorňujú, že jar sa blíži a čoskoro zavíta aj do Tatier.

Časté výkyvy teplôt znamenajú pre niektoré druhy živočíchov veľký problém, najmä pre tie, ktoré prečkávajú zimné obdobie v hibernácii. Opakované prebúdzanie počas zimy spôsobené zvýšením teploty vzduchu nie je ideálne najmä preto, že u nich dôjde k veľkej strate energie a s tým spojené riziko úhynu.  Zimní spáči prežívajú vďaka svojim tukovým zásobám, ktoré sú na konci zimy takmer vyčerpané. Najmä počas prvých jarných dní sa na nás ľudia obracajú o radu čo si počať s nájdenými netopierími ,,najdúchmi,,.  Slnečné dni  nakrátko ohrejú vzduch no počas noci však stále pretrvávajú mínusové hodnoty a preto bez ľudskej pomoci sú často ich šance na prežitie malé.

Ak sa ktokoľvek podujme netopierom pomôcť, pred tým než kontaktuje nás, prípadne občianske združenie zamerané na ochranu  netopierov mal by si osvojiť základné pravidlá. Dôležité je nájsť malú krabičku s vekom do ktorej urobíme niekoľko dierok aby mohol živočích dýchať. Do vnútra položiť kúsok handričky a s pomocou ochranných rukavíc následne netopiera. Oslabené zvieratá môžeme umelo dokrmovať najčastejšie múčnymi červami. Nič nepokazíme ak do krabičky umiestnime napr. kompótové viečko do ktorého nalejeme malé množstvo vody prípadne navlhčenú vatu. Na Správe TANAPu sa momentálne zotavuje 7 netopierov a čakajú na vypustenie do voľnej prírody.

Netopiere sú od nepamäti opradené rôznymi nepravdivými mýtami ale málo kto však vie, že netopier je veľmi užitočný. To za čo  by sme mu mali byť najviac povďační, je jeho nezištná pomoc pri  redukcii hmyzu. Jeden netopier môže skonzumovať viac ako 3000 jedincov komárov za deň. Taktiež produkuje netopiere guáno (trus), ktoré je považované za najkvalitnejšie hnojivo v ktorom sú užitočné baktérie, podľa získaných informácií vraj údajne  odpudzuje pásavky zemiakové (mandelinky) zo zemiakov.

Návštevníci okolia Popradského plesa boli v minulotýždňové nedeľné predpoludnie veľmi prekvapení, keď našli ležať na chodníku smerujúcom k plesu schúlené malé kamzíča. Okamžite kontaktovali pracovníkov Správy TANAP-u, ktorí sa spolu s lesníkmi pokúsili o jeho odchyt. Keďže zmobilizovala všetky svoje posledné sily, prvý pokus sa skončil neúspechom. Kolegovia zo Štátnych lesov TANAP-u však na druhý deň boli úspešnejší a tak dvojročnej kamzici „Radke" mohla byť poskytnutá veterinárna prvá pomoc. Okamžite jej bola infúziou podaná glukóza, vitamíny a antibiotiká. Z dôvodu nízkych nočných teplôt bola dočasne umiestnená v interiéri pracoviska Správy TANAP-u v Liptovskom Mikuláši. Na radosť všetkých z nás sa jej stav začal postupne zlepšovať. Prijímala kozie mlieko, vitamíny rozpustené vo vode, ale najväčším lákadlom pre ňu bola jarabina i seno, ktoré jej na cestu do rehabilitačnej stanice pribalili štátni lesníci zo Štrbského plesa.  Obmedzený životný priestor už začal byť kamzici primalý. Z tohto dôvodu sme ju po týždni rehabilitácie navrátili do voľnej tatranskej prírody.

Odbor strážnej služby Správy TANAP-u uskutočnil v Západných a Vysokých Tatrách monitorovaciu akciu, ktorej cieľom bolo dodržiavanie zákona o ochrane prírody a krajiny, so zameraním sa na pohyb mimo platných turistických chodníkov. Dôraz sa kládol na nepovolený vstup na miesta kde platí obmedzenie pohybu návštevníkov v súlade s rozhodnutím orgánu ochrany prírody a kde rovnako dochádza k častým následným zásahom horskej záchrannej služby. Deviati profesionáli a jeden dobrovoľník počas nedeľnej kontrolnej činnosti zistili spolu viac ako päťdesiat priestupkov. Jedenásť z nich bolo nutné riešiť aj v blokovom konaní. Vzhľadom na enormný tlak na tieto lokality zo strany návštevníkov, bude kontrola týchto i ďalších lokalít vykonávaná pravidelne až do konca obdobia zimnej sezónnej uzávery.