Ministri Budaj a Vlčan uzavreli historickú dohodu, ktorá prispeje k reforme národných parkov a rozvoju slovenského vidieka.

Viac o memorande sa dočítate na nasledovnej webovej stránke:

https://www.minzp.sk/spravy/ministri-budaj-vlcan-uzavreli-historicku-dohodu-ktora-prispeje-k-reforme-narodnych-parkov-rozvoju-slovenskeho-vidieka.html?fbclid=IwAR3NmOd_plefgoYJub0n1RhOhEr0Btt2A6hDiPLwiJf-Q1gzB10V9uVLgxI

25 minutový dokumentárny film o najväčších hrozbách pre naše životné prostredie si môžete pozrieť na nasledovnej webovej stránke: 

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17919#43

Videodokument z monitoringu fauny fotopascami, v bezzásahových územiach TANAPu, kde je národný park naozaj národným parkom.

autor: Ján Hoľma, strážca zo Správy TANAP-u

https://youtu.be/cjQkp9v6qH8

Dnešným dňom si celý svet pripomína zdôraznenie nezastupiteľnej úlohy, ktorú hrajú zvieratá v našich životoch. Svetový deň zvierat prináša príležitosť zamyslieť sa aj nad tým, či je naša existencia a naše konanie vo vzťahu k zvieratám rovnako obohatením aj pre nich.

Tatranský národný park je domovom širokého spektra živočíchov, od tých najdrobnejších, ktoré nie je možné vnímať ľudským okom, až po tatranské ikony akými sú kamzík a svišť, medveď, rys, vlk, hlucháň hôrny, orol skalný a mnoho iných vzácnych a nemenej zaujímavých druhov. Každé stretnutie s nimi je vzácne a jedinečné.

Pokiaľ chce návštevník spoznať aspoň časť živej zložky Tatier, je to možné, ale vyžaduje si to množstvo času, trpezlivosti, poznania a citu. Veľká väčšina z nás s úplnou samozrejmosťou vníma to, čo nám od nepamäti príroda ponúka bez zamyslenia sa akou dôležitou súčasťou v kolobehu života živočíchy sú. Koexistujeme spolu a fungujeme ako celok, nie ako jednotlivé organizmy. Sú pre nás tým, bez čoho by sme nedokázali prežiť na začiatku vekov a bez čoho nevieme prežiť ani dnes. Najmä v súčasnosti je ochrana tatranskej prírody a všetkých jej súčastí aktuálnejšia a nadčasovejšia, ako to bolo v dobách minulých. Dnes už nestačí chrániť jednotlivé druhy, dnes je potrebné predovšetkým chrániť ich prostredie, ktoré je ich domov od narodenia až po ich koniec. 

Krátky videodokument natočený pomocou fotopascí venovaný sokolom sťahovavým.

Autor: Ján Hoľma, strážca zo Správy TANAP-u.

Sokoly sťahovavé majú vo svojom území obľúbené vyvýšené skaly alebo vrcholy suchých stromov, kde často oddychujú, nocujú, čistia sa, trhajú potravu, alebo dokrmujú svoje mláďatá. Zábery z fotopascí vznikli počas monitoringu na trhaniskách u troch hniezdiacich párov, ktoré v roku 2021 úspešne vyviedli spolu sedem mláďat.

https://youtu.be/eX8_8qJ5Mrk

Koncom minulého týždňa sa vo Svite ukončil niekoľkotýždňový cyklus stretnutí a odborných debát ministra životného prostredia Jána Budaja, štátnych tajomníkov Juraja Smatanu a Michala Kiču, štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Milana Kyseľa a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. V tomto zložení predstavili ochranárom, štátnym lesníkom, neštátnym vlastníkom lesných pozemkov, podnikateľom v cestovnom ruchu a tiež zástupcom neziskových organizácií plán reformy národných parkov a plánovaný presun správy štátneho majetku v nich pod MŽP SR. Žiaden zákon doteraz nebol prezentovaný takouto formou na stretnutiach v regiónoch, cieľom ktorých by bolo nájsť možnosť spolupráce všetkých zainteresovaných strán.

Hniezdna sezóna je v plnom prúde a výjazdy k zraneným, či inak hendikepovaným operencom vrcholia práve mesiaci júl. Najčastejšími vtákmi ktoré potrebujú ľudskú pomoc sú práve tie, ktoré zdieľajú svoje obydlia s človekom a to najmä dážďovníky tmavé, belorítky domové, lastovičky obyčajné a netopiere.

Súbežne s trendom zatepľovania nastala potreba ochrany a vytvárania hniezdnych biotopov pre tieto užitočné hmyzožravce a to najmä na bytových domoch v mestách. Čoraz častejšie vídať na zateplených stavbách umelo vytvorené hniezdne búdky, ide predovšetkým o príbytky pre vzácneho dážďovníka tmavého.

Avšak nekvalitne osadené búdky sa stávajú pre týchto vzdušných akrobatov smrteľnou pascou. Za posledné dva roky sme boli už niekoľkokrát privolaní k záchrane dážďovníkov uväznenýchv otvoroch týchto úkrytov. Nie všetky akcie však mali šťastný koniec.

Jedince ostávajú visieť za nôžky, krk či krídlo na vyčnievajúcich sieťkach z fasád panelákov v neúprosných letných horúčavách.

Posledný prípad, kedy sme zasahovali bol na výťahovej šachte 8 poschodia bytového domu na Podbrezinách. Vďaka všímavej slečne z bytu oproti a súčinnej pani domovníčke sa podarilo takto zakliesneného dážďovníka vyslobodiť a po podaní prvej pomoci aj úspešne vypustiť. Nie vždy je však možné vykonať záchrannú akciu bez pomoci hasičskej techniky, preto sme vďační hasičským zborom za uskutočnené výjazdy k takýmto vtáčím nešťastníkom.

Na záver chceme apelovať na všetky zúčastnené strany, ktoré participujú na zatepľovacích prácach budov aby v maximálnej možnej miere dohliadali na kvalitu osadzovania búdok. Precíznou prácou sa eliminujú vtáčie úhyny v miestach, ktoré majú slúžiť ako útočisko nie ako pasca.

Správa Tatranského národného parku sa v priebehu uplynulého týždňa venovala odstraňovaniu druhu pohánkovec japonský (Fallopia japonica). Keďže sa jedná o invázny druh rastliny, likvidovali sa lokality jeho výskytu na území Tatranského národného parku, ale aj mimo vlastného územia národného parku. Prvý deň sa na sútoku Oravy a Váhu pri Kraľovanoch odstránil invázny druh na ploche asi 1000 m² a zozbieraná bola biomasa v množstve 3,8 ton. Druhý deň sa likvidovali lokality výskytu vo Vysokých Tatrách (Hrebienok, Dolný Smokovec, Horný Smokovec, Nový Smokovec). Celkovo bol druhý deň pohánkovec japonský odstránený na 7 lokalitách v okolí Smokovcov.

Pohánkovec japonský (Fallopia japonica) bol do Európy dovezený ako medonosná a okrasná rastlina, no začal sa invazívne šíriť na opustených, nevyužívaných miestach s narušenou vegetáciou, v okolí vodných tokov, ciest, železníc, ale rozširuje sa aj na pôvodné biotopy (lúky, brehové porasty). Často vytvára rozsiahle husté porasty, pod ktorými už nedokážu existovať žiadne iné druhy rastlín. Šíri sa predovšetkým vegetatívne – podzemkami, ktoré v niekoľkých vrstvách pod sebou prerastajú pôdu, rozkonárujú sa a vyrastajú z nich nové byle.

Je to statná rastlina vysoká aj cez dva metre, a preto jej likvidácia miestami pripomínala presekávanie sa džungľou a chlapi s krovinorezmi a mačetami sa strácali v záplave listov a zelene.

Pomôcť pri tejto práci nám prišla aj pani poslankyňa NR SR RNDr. Anna Zemanová, spolu s dobrovoľníkmi so strany Sloboda a Solidarita. Neváhali vyhrnúť si rukávy a zašpiniť sa pri vynášaní biomasy a jej nakladaní. Aj vďaka nim sme za dva dni odstránili viac ako 5 ton tejto inváznej rastliny.

Naše poďakovanie patrí okrem dobrovoľníkov z SaS aj Technickým službám Ružomberok, Kompostárni BRO Ružomberok, Technickým službám a kompostárni Svit, ktorí pomohli s prevozom a zlikvidovaní zozbieranej biomasy.