V roku 2013 sa začalo na hornej časti rieky Poprad projektovanie, posudzovanie a povoľovanie výstavby piatich rybovodov, ktoré majú zlepšiť migračné možnosti všetkých druhov rýb žijúcich v tomto úseku toku, vrátane chráneného druhu kruhoústnic mihule potočnej. Po mnohých konzultáciách a vyjadreniach zo strany Slovenského vodohospodárskeho podniku, Štátnej ochrany prírody SR a Slovenského rybárskeho zväzu došlo k nájdeniu optimálneho riešenia problematiky. Projekty rybovodov napokon získali príslušné povolenia štátnych orgánov. Slovenský vodohospodársky podnik ako investor stavby následne požiadal o financovanie ich výstavby prostredníctvom na to určenej výzvy z Európskych štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Kvalita životného prostredia.

Odborní hodnotitelia žiadosti však aktuálne preferujú komplexnú revitalizáciu vodných tokov spojenú s hydromorfologickými zmenami koryta toku. Ide napríklad o vrátanie zregulovaného koryta toku do jeho pôvodných meandrov. Spriechodnenie len hornej časti toku v jadre chráneného územia európskeho významu Poprad považujú za koncepčne nesprávne riešenie. Podľa nich je nevyhnutné počkať na riešenie revitalizácie celého vodného toku Poprad od poľskej hranice. Áno, takáto komplexná revitalizácia rieky Poprad by určite predstavovala ideálne riešenie. Vyžadovala by si však obrovské investičné náklady spojené s komplikovaným výkupom pozemkov, hovoríme o časovom horizonte desiatok rokov.

Územie európskeho významu Poprad je významným refúgiom zákonom chránenej a kriticky ohrozenej mihule potočnej (Lampetra planeri). Jej migrácia je pre uvedené riečne stupne výrazne obmedzená. Podľa nášho názoru však spriechodnenie piatich riečnych stupňov vnútrokorytovými rampami nie je prekážkou pre realizáciu výhľadových návrhov komplexnej revitalizácie rieky Poprad. Skôr naopak, okamžité spriechodnenie týchto migračných bariér urýchli proces celkovej revitalizácie územia európskeho významu Poprad a zlepší stav predmetov jeho ochrany. Dlho pripravované spriechodnenie riečnych stupňov na toku medzi mestami Svit a Poprad tak zrejme naďalej ostáva visieť vo vzduchoprázdne. V neprospech takéhoto čiastočného zlepšenia migračných podmienok rýb hrá aj čas. V rámci končiaceho sa programového obdobia 2014 až 2020 je totiž potrebné prefinancovať všetky prostriedky do konca roka 2023. Zdá sa, že zlepšenie spriechodnenia našich riek sa tak v najbližšom období realizovať nebude, hoci riešenia už boli na dosah ruky.

Obrázok: Úplne rovnaké riešenie spriechodnenia riečneho stupňa na rieke Hornád v Spišskej Novej Vsi. Rybovod tu bol vybudovaný z prostriedkov štrukturálnych fondov EÚ a efektívne plní svoj účel. Žiaľ, na rieke Poprad si takéto rybovody môžeme už asi len predstavovať.

TATRANSKÁ LOMNICA (29. apríla 2022) – Už zajtra sa končí sezónna uzávera červeno značeného turistického chodníka, ktorý vedie od ústia Juráňovej doliny do sedla Umrlá. Po polročnej pauze tak môžu návštevníci Tatranského národného parku opäť obdivovať krásy, ktoré ponúka tento kút Západných Tatier.

Trasa vedie z Oravíc po červenej značke Tichou dolinou, pokračuje cez Tiesňavy Juráňovou dolinou až do sedla Umrlá, odkiaľ sa Bobroveckou dolinou dostanú turisti po modro značenom turistickom chodníku späť k východiskovému bodu. Celý okruh má asi osem kilometrov a pohodovou chôdzou sa dá prejsť za približne tri hodiny. Bez problémov ho zvládnu aj deti. Vďaka informačným panelom sa návštevníci dozvedia množstvo zaujímavostí o Národnej prírodnej rezervácii Juráňova dolina, ktorá je považovaná za geomorfologicky a krajinársky cenné územie so zachovalými lesnými biocenózami. Lokalita sa vyznačuje pestrou vápnomilnou kvetenou, pre ktorú je charakteristický tzv. výškový zvrat. To znamená, že rastliny, ktoré sa obvykle vyskytujú v subalpínskom a alpínskom vegetačnom stupni, rastú v Juráňovej doline vo výške 800 až 900 metrov. Je to spôsobené studenou mikroklímou. V tiesňave sa totiž dlho drží sneh a je tam málo slnečného svitu.

Hoci kvetena hýri farbami až začiatkom leta, už v tomto období vystrkujú hlavičky prvosienky holé, ku ktorým sa postupne začnú pridávať aj horce Clusiove, dryádky osemlupienkové alebo nenápadné mäsožravé tučnice alpínske. Lákadlom doliny však nie je iba vzácna flóra, ale aj prechádzka zhruba jeden a pol kilometra dlhou časťou doliny, ktorú do dnešnej podoby sformoval Juráňov potok. Tiesňavy ponúkajú skutočne pôsobivé pohľady, charakterizujú ich nielen strmé steny, krútňavové hrnce, vane či vodopády, ale aj fascinujúce skalné útvary. Zážitkom je tiež pohľad na stromy rastúce v drsnom prostredí strmých vápencových svahov, otvory v nich svedčia o výskyte jaskýň.

Prekonať náročnejšie úseky dolinou, ktorou kedysi zvážali i železnú rudu vyťaženú pod vrchom Veľká Furkaska, pomôžu návštevníkom reťaze a drevené premostenia. Najvyšším bodom celej trasy je sedlo Umrlá (980 m), kde sa turisti dostanú po miernom stúpaní lesom. Tam sa nachádza aj posledné zo zastavení náučného chodníka, ktoré prezradí, že práve pralesovitý záver Juráňovej doliny je domovom mnohých druhov vzácnych živočíchov ako rys ostrovid, vlk dravý, medveď hnedý či orol skalný.

Ani samotný návrat do Oravíc susednou Bobroveckou dolinou nie je skúpy na ďalšie inšpirácie. Napríklad z rázcestia pod Suchou dolinou môžu výletníci odbočiť k neďalekému siričitému prameňu, zaujímavá a nie časovo náročná je aj prehliadka rašeliniska Peciská, ktorá návštevníkov po vyvýšenom chodníku z drevených podvalov prevedie unikátnym komplexom biotopov slatinného rašeliniska a vlhkých lúk.

Ostatné turistické chodníky, na ktoré sa vzťahuje sezónna uzávera vysokohorského prostredia Tatranského národného parku, si na prvých návštevníkov počkajú do 15. júna.

Po dlhých mesiacoch zimy sa už aj v oblasti Tatier začínajú objavovať prvé kvietky. Medzi tradičných poslov jari patrí lyžičník pyrenejský (Cochlearia pyrenaica), ktorý sa vyskytuje iba na jedinej lokalite v rámci územnej pôsobnosti Správy Tatranského národného parku. Je to významný druh, na Slovensku bol známy z Veľkej Fatry, v minulosti sa vyskytoval aj v Slovenskom raji. Posledný záznam na území TANAP-u pochádzal z roku 1966 (Futák) ako Cochlearia tatrae. V roku 2014 bol opätovne zaznamenaný jeho výskyt v prameniskových spoločenstvách na vápnitom substráte v podhorskom stupni. Lyžičník pyrenejský kvitne skoro na jar, už koncom apríla je prameniskový svah so silne vyzrážanými minerálnymi látkami bohato pokrytý bielymi kvetmi.

Z rodu Cochlearia evidujeme druhú skupinu populácie rozdielneho druhu – lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), ktorý je považovaný za tatranský endemit s výskytom na poľskej aj slovenskej strane Tatier. Osídľuje vysokohorské prameniská, mokré sutiny, vlhké skalné štrbiny od subalpínskeho až po subniválny stupeň. Kvitne v letnom období.

Profesionálni strážcovia a zoólogovia zo Správy Tatranského národného parku práve v tomto období vykonávajú každoročný monitoring a inventarizáciu hniezdenia dravých vtákov. Niektoré druhy už obsadili hniezda a zahrievajú znášky, u iných prebieha tok a párenie, alebo sa vracajú zo zimovísk na svoje tradičné hniezdiská.

Cieľom monitoringu je citlivo zmapovať a zlokalizovať obsadené hniezdne lokality dravých vtákov a zabezpečiť, aby počas hniezdenia nedochádzalo k ich zbytočnému rušeniu. Výsledok za vynaložené úsilie by sa mal ukázať o pár mesiacov v podobe úspešne vyvedených mláďat.

Dravce a sovy, ktorých domovom je územie Tatranského národného parku, si našu pozornosť a snahu prispieť k ich ochrane určite zaslúžia.

Už zajtra sa v Tatranskom národnom parku oficiálne končí skialpinistická sezóna. V praxi to znamená, že pohyb vo vyhradených skialpinistických areáloch bude od soboty zakázaný. Prichádza totiž čas, keď sa v dolinách začínajú po zimnom spánku vyhrabávať svište a svoje mláďatá už o pár týždňov postupne vyvedú aj kamzíky.

„Chcel by som poprosiť návštevníkov, aby rešpektovali, že prebúdzanie sa nového života v národnom parku je v plnom prúde. Práve v tomto období nám hniezdia všetky vzácne druhy, prebieha tok kurovitých vtákov a dokonca sme už zaregistrovali, že sa začali vyhrabávať svište,“ hovorí Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku.

Obmedzenie sa týka len tzv. vyhradených miest na vykonávanie skialpinizmu, ktorý definuje Zoznam vyhradených miest v Tatranskom národnom parku. Podľa neho možno skialpinizmus v týchto lokalitách vykonávať od 15. decembra do 15. apríla za priaznivých snehových podmienok. Skialpinistická túra sa môže začať najskôr hodinu po východe slnka a musí byť ukončená najneskôr hodinu pred jeho západom.

Porušovanie pravidiel bude priamo v teréne v najbližších dňoch intenzívnejšie kontrolovať stráž prírody, previnilcom hrozia sankcie až do výšky 300 eur.

Správa Tatranského národného parku upozorňuje návštevníkov Liptovskej Mary, aby nevstupovali na Vtáčí ostrov, pretože svojou prítomnosťou vyrušujú hniezdiace čajky, kačice a ďalšie vodné vtáctvo sediace na znáškach. Vtáčí ostrov je monitorovaný nepretržitým kamerovým systémom. Ďakujeme za pochopenie. 

Foto: kukaj.sk

Obvinenie voči neoprávnenému konaniu Zásahového tímu pre medveďa hnedého Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len Zásahový tím ŠOP SR) v prípade usmrtenia dvoch jedincov medveďa hnedého vo Vysokých Tatrách bolo Prezídiom policajného zboru so sídlom v Prešove zamietnuté. Na základe prešetrenia prípadu nebol dôvod na začatie trestného stíhania.

V máji minulého roku Zásahový tím ŠOP SR imobilizoval a následne usmrtil dva synatropné jedince medveďa hnedého pri veľkokapacitnom kontajneri na parkovisku pod Sliezkym domom. Ako uviedol riaditeľ Tatranského národného parku Pavol Majko: „Účelom odstránenia týchto medveďov z populácie bolo zabránenie ďalších škôd na majetku, ktoré tieto jedince opakovane spôsobovali, ako aj zabránenie nebezpečných stretov s návštevníkmi a obyvateľmi podtatranských obcí. Predmetné jedince opakovane prenikali do intravilánu mesta Vysoké Tatry, okolitých obcí a osád, pričom v lokalitách nielenže vyhľadávali potravu v podobe zmesového komunálneho odpadu, ale spôsobovali škody na majetku aj prenikaním do viacerých zariadení.“

Medveď hnedý patrí na Slovensku medzi celoročne chránené živočíchy a jeho lov je zakázaný. ŠOP SR je však v zmysle § 65a ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov oprávnená zabezpečovať plašenie, odchyt alebo usmrtenie chránených živočíchov, ktoré svojím správaním mimo miest ich prirodzeného výskytu bezprostredne ohrozujú zdravie alebo bezpečnosť obyvateľov obcí. Prešetrenie trestného oznámenia vo veci usmrtených medveďov vo Vysokých Tatrách potvrdzuje oprávnenosť konania Zásahového tímu ŠOP SR , ktorého členovia sú aj tento rok pripravení aktívne riešiť problematiku jedincov medveďa hnedého so zmeneným správaním.

V priebehu roku 2021 bolo Zásahovým tímom ŠOP SR odstránených z populácie spolu sedem medveďov. Ako uvádza Michal Haring zo Zásahového tímu ŠOP SR: „Usmrtenie synatropných jedincov medveďa hnedého považujeme za najkrajnejšie riešenie, kedy plašenie a averzná terapia nie sú účinné. Prípadný odchyt dospelého jedinca a jeho umiestnenie do odchovného zariadenia nie je v týchto prípadoch vhodným riešením, nakoľko ide o medvede navyknuté na voľný život v prírode a nebola by možná ich adaptácia na umelo vytvorené podmienky v zajatí.“

Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky považuje aktívnu selekciu problémových jedincov v kombinácii s preventívnymi opatreniami za dôležité nástroje predchádzania nebezpečným stretom medveďa hnedého s človekom. „Medvede dnes dostávajú potravinové zdroje nad rámec toho, čo im ponúka príroda. Za tieto zdroje považujeme potravu získanú z nezabezpečených kontajnerov, kukuricu pestovanú v podhorských oblastiach či vnadiská a krmoviská s nevhodnou potravou. Pre zamedzenie schádzania medveďov do intravilánu obce či obývaných oblastí je nevyhnutné správne zabezpečenie odpadu. Nezabezpečený a ľahko dostupný odpad obsahujúci zvyšky jedla predstavuje pre medveďa jednoduchý zdroj obživy a patrí medzi hlavnú príčinu zmeny ich správania a stratu plachosti,“ uzatvára Michal Haring.

Zdroj: ŠOP SR

Prvý aprílový piatok patril ďalšiemu ročníku enviroakcie Čistenie brehov Liptovskej Mary, na ktorom sa ako kolegovia novej jednotnej Správy Tatranského národného parku premiérovo stretli niekdajší zamestnanci jej rovnomennej predchodkyne i Štátnych lesov TANAP-u. Ruku k dielu priložili okrem kolegov z Liptovského Mikuláša, Svitu a Oravy aj členovia dobrovoľnej stráže prírody spolu so študentami z Gymnázia Michala Miloslava Hodžu a Evanjelického gymnázia J. Tranovského.

Ďakujeme mládeži za ochotu, nasadenie a ukážkový prístup. Aj napriek tomu, že počasie neprialo a naše cestičky viedli blatistým terénom, študentov to neodradilo. S plným nasadením vyčistili všetky naplánované úseky. Ponachádzali sme odpad najrôznejších parametrov i charakteru. Veríme, že táto prospešná akcia bude pokračovať naďalej a i vďaka nej začnú vyrastať v našej spoločnosti uvedomelí ľudia, ktorí budú odpady recyklovať a umiestňovať tam, kde aj patria.

Akciu podporili Slovenský vodohospodársky podnik, ministerstvá životného prostredia i dopravy a výstavby, Správa Tatranského národného parku, Visit Liptov, Koliba Gréta a ďalší. Ešte jedno veľké ĎAKUJEME všetkým, ktorí akciu zrealizovali, podporili a nebáli sa vyhrnúť si rukávy a natiahnuť gumené rukavice.