Novela zákona o ochrane prírody a krajiny ide na hospodársku a sociálnu radu, následne na vládu. Ministerstvo životného prostredia významným spôsobom posilňuje ochranu národných parkov Slovenska. Nová legislatíva totiž vyslovene zakazuje plošné výruby v chránených územiach a do rúk nám štátnym ochranárom dáva reálne právomoci spravovať národné parky. 

„Naše národné parky dlho trpia tým, že sa nenastavili jasné legislatívne pravidlá. Verím, že teraz sa nám to podarí. A ten desaťročia trvajúci stav otočíme v prospech ochrany prírody. Považujem to za prvý krok, ale viac ako významný,“ vyhlásil podpredseda vlády a minister životného prostredia SR László Sólymos.

Okrem zákazu plošných výrubov v národných parkoch, Štátna ochrana prírody SR prvýkrát od svojho vzniku získa kompetencie, ktoré jej existenčne chýbajú. Po vstúpení novej legislatívy do platnosti tak dostaneme právo veta pri akomkoľvek zásahu do lesných porastov v týchto vzácnych územiach. Podmienky Štátnej ochrany prírody SR budú pri plánovanej, ale i pri náhodnej ťažbe záväzné!

„Inými slovami, akýkoľvek výrub bez súhlasu ochrancov prírody bude nezákonný,“ pokračuje László Sólymos.

Dnes štátni ochranári môžu výrubom zabrániť takmer výlučne v najvyššom – piatom stupni ochrany. Tie sú v národných parkoch zastúpené minimálne. Vďaka pripravenej novele sa táto právomoc rozširuje na celé územie národných parkov. Do tretice novela právne zakotvuje aj záväzok dosiahnuť bezzásahový stav spravidla najmenej na polovici územia národných parkov.

Za posledné tri roky pri ochrane národných parkov došlo k významným posunom. Štát začal aktívne využívať predkupné práva. Od roku 2017 predkupným právom získal pozemky napríklad v Slovenskom krase, v Malej Fatre, Poloninách, NPR Choč a v trende ministerstvo pokračuje. Okrem toho za posledné obdobie na Slovensku pribudlo 1262 hektárov bezzásahového územia.

Súkromným vlastníkom začal štát ponúkať všetky dostupné možnosti kompenzácií. Od prenájmu, ujmy, cez zmluvnú starostlivosť až po odkúpenie. Pre súkromných vlastníkov sa po rokoch vytvorila možnosť čerpať podporu z eurofondov.

Do lesov a parkov opäť zavítala jar a zároveň prišlo aj obdobie, kedy mláďatká operencov skúmajú okolitý svet, pričom častokrát povypadávajú z hniezd alebo aj preto, že už sa v ňom jednoducho nemôžu všetci pomestiť. Prvým našim najdúchom v tomto jarnom období bolo mláďa sovy obyčajnej, ktoré bolo pravdepodobne príliš zvedavé a vypadlo z hniezdnej dutiny. Sovička bola nájdená okoloidúcim občanom pred niekoľkými dňami v mestskej lipovej aleji v Liptovskom Hrádku. Nebola viditeľne poranená a preto sme sa s kolegami zo Správy NAPANT-u, ktorí jej poskytli prvú pomoc, rozhodli nájsť strom a zároveň dutinu odkiaľ vypadla. Tak ako sme predpokladali rodičia boli na blízku, na neďalekom strome a situáciu pozorne sledovali. Pomocou inšpekčnej kamery sa nám podarilo prehľadať pár vytipovaných dutín a nájsť tú pravú, kde sa zároveň nachádzal aj súrodenec nášho „bludára“. Takéto príbehy končia šťastne najmä vďaka všímavým ľudom, ktorí ihneď nálezy nahlásia zamestnancom ŠOP SR a tí môžu okamžite konať.

V mnohých prípadoch však často stačí už operené mláďa vrátiť na miesto nálezu, prípadne vyložiť na vyvýšené miesto či strom, kde si ho rodičia nájdu a dokrmujú aj mimo hniezda.

Na počesť stého výročia vzniku Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky vysadili pracovníci Správy Tatranského národného parku dňa 16.04.2019 štyri symbolické stromy. Vysádzané boli pôvodné, dlhoveké druhy drevín – dva jedince javora horského (Acer pseudoplatanus) a dve lipy malolisté (Tilia cordata). Lokalitou výsadby boli pozemky vo vlastníctve Mesta Liptovský Mikuláš. V minulosti boli využívané ako športové ihriská, aktuálne sú to trávnaté, oddychové plochy vnútroblokov medzi Hurbanovou ulicou a ulicou Janka Jesenského v Liptovskom Mikuláši. Ak nedôjde k ich úhynu alebo poškodeniu verejnosťou, môže štvorica stromov s výškou od troch do štyroch metrov v danej lokalite vegetovať sto až dvesto rokov. Dreviny boli po výsadbe prihnojené, výdatne zaliate vodou, zamulčované a stabilizované troma opornými kolami. Báza kmienka bola ochránená voči mechanickému poškodeniu (pri kosení) jutovou tkaninou. Pri každom zo štyroch stromov bude umiestnená informačná tabuľa, ktorá bude informovať verejnosť o aký druh dreviny sa jedná a pri akej príležitosti boli vysadené.

Po roztopení snehu, pred nástupom novej vegetácie, nastáva každoročne zvýšené riziko vzniku požiarov. Suchá tráva je ideálnym prostredím na jeho šírenie. Aj v tomto roku sme ich zaznamenali už niekoľko. Väčšina z nich vznikla pričinením človeka, či už išlo o zámerné vypaľovanie starej trávy, ktoré sa vymklo spod kontroly alebo o neopatrnú manipuláciu s ohňom. Takýto prípad bol zaznamenaný aj v areáli nálezu skamenenej výplne lebky neandertálca v travertínovej kope Hrádok v Gánovciach. Zhorel približne hektár trávnatého porastu v archeologickom nálezisku. Pred niekoľkými dňami prepukol požiar na pozemkoch v správe ŠL TANAPu pod Tatranskými Zrubmi. Oheň okrem ekonomických strát na majetku a lesných porastoch má negatívny vplyv aj na pôdu, rastlinstvo a živočíšstvo v postihnutej oblasti. Pohyblivejšie jedince pri troche šťastia dokážu ujsť, veľké percento menej pohyblivých druhov také šťastie nemá a v ohni zahynie. Zhorenisko je cintorínom živočíchov najmä hmyzu, obojživelníkov, plazov, drobných cicavcov a vtáčích hniezd s vajíčkami.

Správa TANAPu apeluje na návštevníkov národného parku a priľahlých území, aby nemanipulovali s otvoreným ohňom v prírode. V mene ostatných obyvateľov našej prírody Vám za to ďakujeme.

Na Správu TANAP-u bol v polovici júna 2018 nahlásený uhynutý bocian biely, nájdený pod elektrickým vedením v obci Gerlachov. Po príchode na miesto sme zistili, že bocian zahynul v dôsledku nárazu do elektrického vedenia 22 kV. Tieto bývajú za zlých poveternostných podmienok, napríklad v hmle, pre vtáky zle viditeľné. V prípade väčšieho vtáctva ako labuť, bocian, volavka alebo dravce sú kolízie s drôtmi často fatálne. Vďaka identifikačnému krúžku na nohe sa podarilo zistiť, že bocian pochádzal z obce Dessau-Ziebigk, ktorá sa nachádza v Sasku v štáte Nemecko, kde bol aj okrúžkovaný ako mláďa na hniezde v roku 2013. Tragická nebola len strata bociana, ale aj úhyn troch mláďat na hniezde, ktoré jeho partner nebol schopný sám dochovať. Krátko po tomto náleze bol na Správu TANAP-u nahlásený ďalší nájdený bocian pri elektrickom stĺpe, tentokrát v susednej obci Batizovce.

Obidva incidenty sme nahlásili Východoslovenskej distribučnej a. s., správcovi elektrických vední a požiadali ich o súčinnosť. Po vzájomnej konzultácii a dohode sa navrhli vhodné odkloňovače letov. Na elektrické vodiče boli v obci Gerlachov nainštalované zviditeľňovače vodičov elektrického vedenia typu swan flight diverter, v kombinácii s odkloňovačmi letu typu a Firefly. Rovnako aj v obci Batizovce boli vykonané preventívne opatrenia a stĺp bol zaizolovaný. Novo osadené prvky by mali v budúcnosti zamedziť úhyn nie len bocianov, ale aj iného vtáctva využívajúceho toto prostredie ako hniezdisko či lovisko.

V súvislosti s vysokou snehovou pokrývkou a silnými mrazmi v mesiacoch december a január, sa k nám do rehabilitačnej stanice dostalo viacero poranených dravcov a sov. Vysoké percento z nich sa našlo v blízkosti ciest, kde hľadajú potravu a pravdepodobne boli zrazené autami. Pri vyššej vrstve snehu majú dravé vtáky problém dostať sa k svojej koristi, následne hladujú a môžu byť zoslabnuté. Vďaka všímavým nálezcom a dobrej opatere v našej chovnej stanici sa podarilo viaceré takto hendikepované živočíchy vrátiť do prírody. Takto sme úspešne po rekonvalescencii vypustili dve sovy obyčajné a jedného jedinca sokola myšiara so zaujímavým cestovným pasom. Tento dospelý samček  bol nájdený 25. decembra 2018 a prevzatý do opatery kolegom J. Ksiažekom v obci Levkovce pri Kežmarku. Na naše prekvapenie mal na nohe maďarský ornitologický krúžok. Po zaslaní informácie o čísle a type krúžku do krúžkovacej centrály, sme o pár dní dostali z Maďarska podrobnú správu o našom privandrovalcovi. Sokol bol nezameniteľne označený 2. júna 2017, ako jedno z mláďat v búdke na juhu Maďarska pri meste Bács – Kiskun, pri Csongrade, 275 km vzdušnou čiarou  vzdialenom od miesta nálezu. Veľmi zaujímavý je jeho presun už po prvom roku a šiestich mesiacoch jeho života, kedy po 23 dňoch priletel  k nám na sever pod Tatry. Po viac ako mesačnom liečení bol 5.februára 2019 sokolík plne uzdravený a mohol byť vypustený opäť na slobodu (video z výpúšťania si môžete pozrieť TU).

Na Správu TANAP-u občania každoročne, najmä v zimných mesiacoch, hlásia nálezy zranených, podchladených alebo aj uhynutých netopierov. Najčastejším miestom nálezov je už niekoľko rokov oporný múr nadjazdu štátnej cesty v Ružomberku, neďaleko parkoviska pri SCP Mondi. Pokiaľ v týchto podmienkach poklesla teplota dlhodobo pod -15°C, mali desiatky raniakov hrdzavých zimujúcich v puklinách betónu problém tieto nepriaznivé podmienky prečkať, nakoľko celý premrzol. Z toho dôvodu sa v rámci prevencie Správa TANAP-u rozhodla na problémovú lokalitu skúšobne nainštalovať dve zateplené búdky, ktoré sú prispôsobené potrebám zimujúcich netopierov. Veríme, že aspoň čiastočne pomôžu týmto vzácnym druhom živočíchov úspešne prezimovať.

Pozitívna informácia prišla na Správu TANAPu začiatkom januára tohto roku, kedy Ministerstvo životného prostredia SR odkúpilo pozemok v NPR Choč, ktorý bol v súkromnom vlastníctve. Proces prebehol v súlade s uplatnením predkupného práva štátu na pozemky v chránených územiach. Prijatiu tejto ponuky predchádzalo posúdenie vhodnosti pozemku na výkup, kde Správa TANAPu oceňovala prírodné hodnoty ponúkaného pozemku. V kompetenčnom území Správy Tatranského národného parku ide o prvý prípad, kedy štát takúto ponuku prijal.

Parcela s výmerou takmer 190 tisíc metrov štvorcových sa nachádza v NPR Choč a je súčasťou územia európskeho významu Choč, ako aj chráneného vtáčieho územia Chočské vrchy. Z pohľadu ochrany prírody ide o veľmi cenné územie. Nachádzajú sa tu vzácne typy biotopov a majú tu domov viaceré chránené a ohrozené druhy rastlín a živočíchov. Parcela je lesným pozemkom v najprísnejšom 5. stupni ochrany. Získaním vlastníctva môžeme do budúcnosti garantovať zachovanie vhodných podmienok pre existenciu vzácnych druhov.